Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/20/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: W. & partners advokátska kancelária, s.r.o., G.: XX XXX XXX, so sídlom A. svätého B. XX/XX, XXX XX F., v zast.: P.. T. W. Q., advokátka so sídlom A. svätého B. XX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: H. L., A..: XX.XX.XXXX, W. M.H. XX, XXX XX S., o zaplatenie 89,90 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 89,90 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 89,90 EUR od 21.04.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 09.04.2024 domáhal zaplatenia sumy vo výške 89,90 EUR spolu s príslušenstvom a náhradnou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 20.04.2023 o 09:55 hod. cestoval linkou č. 093, ktorej prevádzkovateľom a dopravcom je Dopravný podnik Bratislava, a.s, IČO: 00 XXX XXX, so sídlom E. 1, XXX XX W. (ďalej len: „T. podnik W.“). S. dňa bola na žalovanom vykonaná kontrola cestovného dokladu oprávnenou osobou dopravcu, ktorý ho vyzval na predloženie cestovného lístka. Kontrolou bolo zistené, že žalovaný cestoval hromadnou dopravou bez platného cestovného lístka, preto ho kontrolný orgán vyzval na úhradu cestovného vo výške 0,90 EUR a sankčnej úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 89,00 EUR. O tejto skutočnosti kontrolujúca osoba dopravcu vystavila Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 0023003744 ( ďalej len: „Hlásenka“). Žalovaný bol povinný uhradiť cestovné spolu so sankčnou úhradou na mieste, t. j. pri zistení porušenia tarifných a prepravného poriadku dopravcu v zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.X.X písm. f) prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji verzia X.X - platná od XX.XX.XXXX (ďalej len: „Prepravný poriadok IDS BK“) vyhláseného a zverejneného Dopravným podnikom Bratislava v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. zákona o doprave v znení neskorších predpisov. Týmto dňom sa stala pohľadávka Dopravného podniku Bratislava voči žalovanému splatnou v celom rozsahu.

3. Ďalej žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi Dopravným podnikom Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola vyššie uvedená pohľadávka Dopravného podniku Bratislava voči žalovanému postúpená na žalobcu. Predmetná skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 10.01.2024. Vzhľadom na uvedené je žalobca aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní.

4. Žalobca žalovaného pred podaním tejto žaloby, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, a to predžalobnou výzvou zo dňa 10.01.2024. Žalovaný ani napriek uvedenému dlžnú sumu vo výške XX,XX EUR neuhradil.

5. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení priložil výzvu pred podaním žaloby zo dňa XX.XX.XXXX s podacím hárkom preukazujúcim jej odoslanie, Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávok.

6. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn.: XXUp/XXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“) vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s zákona o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

7. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.“

9. Podľa platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

10. Podľa platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak: a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

11. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle veta druhá , keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle , pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

12. Podľa : „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

13. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle . Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalovaný dňa 20.04.2023 o 09:55 hod. cestoval linkou č. 093, ktorej prevádzkovateľom a dopravcom je Dopravný podnik W.. Toho dňa bola na žalovanom vykonaná kontrola cestovného dokladu oprávnenou osobou dopravcu, ktorý ho vyzval na predloženie cestovného lístka. Kontrolou bolo zistené, že žalovaný cestoval hromadnou dopravou bez platného cestovného lístka, preto ho kontrolný orgán vyzval na úhradu cestovného vo výške 0,90 EUR a sankčnej úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 89,00 EUR. O tejto skutočnosti kontrolujúca osoba dopravcu vystavila Hlásenku. Žalovaný bol povinný uhradiť cestovné spolu so sankčnou úhradou na mieste, t. j. pri zistení porušenia tarifných a prepravného poriadku dopravcu v zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) Prepravného poriadku. Týmto dňom sa stala pohľadávka Dopravného podniku Bratislava voči žalovanému splatnou v celom rozsahu. Žalovaný ani napriek uvedenému dlžnú sumu vo výške 89,90 EUR neuhradil.

15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

16. Podľa platí, že: „zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.“

17. Podľa článku A.3.2. Prepravného poriadku IDS BK: „cestujúci uzatvára s dopravcom Zmluvu momentom nastúpenia do dopravného prostriedku dopravcu. Nastúpením do dopravného prostriedku cestujúci potvrdzuje, že sa oboznámil s podmienkami prepravy obsiahnutými v PP IDS BK. Cestujúci si je vedomý povinnosti uhradiť dopravcovi určené cestovné a povinnosti disponovať platným cestovným dokladom, ktorý je potvrdením o uzavretí zmluvy. Právo na prepravu v IDS BK má iba cestujúci s platným cestovným lístkom, ak spĺňa podmienky uvedené v PP IDS BK.“

18. Podľa článku A.14.1 Prepravného poriadku IDS BK: „kontrolu cestovných dokladov vykonáva oprávnená osoba dopravcu.“

19. Podľa článku A.14.4 Prepravného poriadku IDS BK: „cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3 PP IDS BK nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu.“

20. Podľa článku A.14.6 Prepravné poriadku IDS BK: „ak cestujúci nezaplatí požadované cestovné a sankčnú úhradu, stráca právo na prepravu a môže byť z prepravy vylúčený. Vylúčením z prepravy pre nezaplatenie cestovného a sankčnej úhrady nezaniká povinnosť cestujúceho príslušné čiastky dopravcovi uhradiť.“

21. Podľa zákon o cestnej doprave v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len: „zákon o cestnej doprave“) platí, že: „cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena posádky dopravného prostriedku, oprávneného zamestnanca dopravcu alebo dispečera preukázať sa platným cestovným lístkom.“

22. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej doprave platí, že: „cestujúci je povinný: a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

23. Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej doprave platí, že: „cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru“.

24. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

25. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

27. Podľa 232 ods. 3 : „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

28. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o preprave v zmysle a nasl. . Pojmovým znakom zmluvy o preprave je odplatnosť. Podľa článku A.3.2. Prepravného poriadku IDS BK si žalovaný musel byť vedomý skutočnosti, že do autobusu mohol nastúpiť len s platným cestovným lístkom. Keďže žalovaný sa nevedel preukázať platne zakúpeným a označeným cestovným lístkom, porušil základnú zákonnú a zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné za jeho prepravu autobusom. Nakoľko sa žalovaný nevedel preukázať pri kontrole platným cestovným dokladom, žalobca má nárok aj na sankčnú náhradu vo výške 89,00 EUR v súlade s článkom A.14.4 Prepravného poriadku IDS BK. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

29. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

30. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. 2 I. XXX/XXXX a X I. XX/XXXX).“

31. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v

Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva v situácií, keď žalobca jeho existenciu náležite preukázal.

32. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 8,50 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 3,50 %, ktorá sa v zmysle Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (3,50 % + 5,00% = 8,50 % úrok z omeškania).

33. Podľa : „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

34. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

35. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

36. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

37. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

38. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

39. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

40. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.