Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. S. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: matky X. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo B. Q. na ulici Z. W. č. XXX/XXX a otca J. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na V. ulici č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k.

- 76 zo dňa 7.12.2021 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určenom výživnom a zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

II. M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 18.8.2021 do 7.12.2021 v celkovej sume 367,83 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. M e n í rozsudok vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17:30 hod. do 19:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté dieťa v mieste bydliska matky v určenom čase, kam je povinný maloleté dieťa v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu mal. W. sumou 100 Eur mesačne od 18. 8. 2021 do budúcna vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke počnúc decembrom 2021. Výrokom III. dlžné výživné na mal. W. za obdobie od augusta 2021 do decembra 2021 spolu v sume 400 Eur zaviazal otca zaplatiť v pravidelných štyroch mesačných splátkach po 100 Eur splatných vždy spolu s bežným výživným matke pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania. Výrokom IV. upravil styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté dieťa v mieste bydliska matky v určenom čase, kam je povinný maloleté dieťa v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať a matku zaviazal maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Výrokom V. návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

2. Rozhodnutie o výchove odôvodnil tým, maloletá sa od narodenia nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto zabezpečuje na požadovanej úrovni. Rovnako bytové pomery matky sú vyhovujúce. Súd nezistil žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho obavu o zdravý vývoj maloletej. So zverením dcéry do starostlivosti matky súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. V otázke výživného konštatoval, že medzi rodičmi došlo k zhode ohľadne sumy 100 Eur mesačne ešte v rámci šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom. Túto sumu matka navýšila na pojednávaní na 150 Eur mesačne, otec navrhol sumu 50 Eur mesačne. Súd prvej inštancie posúdil majetkové, zárobkové pomery ako aj výdavky matky a maloletej a dospel k záveru, že výdavky matky, ako aj výdavky maloletej sú primerané a odôvodnené veku maloletej a životnej úrovni matky. Mal za preukázané, že na plnení hmotných potrieb maloletej sa podieľala len matka. Posúdil aj majetkové, zárobkové a výdavkové pomery otca. Výdavky otec deklaroval ako bežné a tri pravidelné mesačné splátky spolu v sume 64 Eur. Ohľadne príjmovej situácie očakával pokles príjmu k začiatku roku 2022. Nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z pomerov v čase rozhodovania, vzal do úvahy ním deklarovaný príjem za predchádzajúci mesiac v sume 670 Eur a pravidelný mesačný príjem z neoficiálnych príležitostných prác 100 Eur mesačne. Rovnako vzal do úvahy jeho príjem z predaja motorového vozidla 1.100 Eur začiatkom decembra 2021. Do budúcna bral do úvahy jeho potenciálny príjem, keďže neuviedol žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili nájsť si v budúcnosti zamestnanie a zabezpečiť si príjem potrebný na výživu jeho dcéry aj v prípade ukončenia súčasnej zárobkovej činnosti. Dlžné výživné určil od podania návrhu, teda od 18.8.2021. Nakoľko výživné je mesačnou dávkou, určil ju už za mesiac podania návrhu do decembra 2021, t. j. v sume 400 Eur (august, september, október, november x 100 Eur). Do sumy dlžného výživného nezarátal žiadne plnenie, nakoľko otec uviedol, že žiadne matke neposkytol. Dlžné výživné mu umožnil na jeho žiadosť zaplatiť v štyroch splátkach. Dlžné výživné za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania matke nepriznal z dôvodu, že bolo preukázané, že v podaní návrhu v čase od narodenia maloletej do začiatku konania jej nebránili žiadne objektívne okolnosti na jej strane, strane otca alebo na strane maloletej. V otázke stretávania sa otca s maloletou sa v návrhu na spôsob úpravy zhodli otec a kolízny opatrovník, ktorý navrhovali určiť styk v trvaní dvoch hodín. Matka navrhovala styk zakázať, resp. úplne minimalizovať z dôvodu negatívneho vplyvu otca na maloletú. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní sa nepreukázalo, že by otec niekedy v minulosti ohrozil maloleté dieťa, ani jeho tendencie inklinovať k takémuto správaniu. Uviedol, že prednesom matky v písomnej aj ústnej podobe výrazne rezonoval partnerský konflikt rodičov a mal za to, že práve tento partnerský konflikt bol motiváciou matky brániť stretávaniu sa otca s dcérou a nie skutočná obava o bezpečnosť dcéry. Mal preukázané, že mal. W. navštevovala detské jasle, v ktorých sa adaptovala bez problémov a kde trávila, podľa tvrdenia matky, osemhodinové intervaly bez jej prítomnosti, teda zvláda tráviť dlhšie časové intervaly aj bez prítomnosti matky. Zdôraznil, že absencia prítomnosti jedného rodiča v živote dieťaťa môže mať už v útlom veku negatívne dôsledky na zdravý vývoj dieťaťa a na rozvoj jeho rovnocenného vzťahu aj s rodičom, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti. Mal za to, že tento vzťah medzi otcom a dcérou si vyžaduje jeho ochranu, nakoľko matka tomuto stretávaniu sa bezdôvodne bráni a čas mal. W. strávený s otcom okliešťuje. Nakoľko je maloletá v nízkom veku a cez deň navštevuje detské jasle, súd prvej inštancie určil styk v poobedňajších hodinách vo viacerých krátkych časových intervaloch, aby obnovil a posilnil väzbu medzi otcom a dcérou a stanovil stabilný režim v tomto vzťahu, ktorý zabezpečí predvídateľnosť v živote dieťaťa. Návrh matky v časti prevyšujúceho výživného, v časti dlžného výživného pred podaním návrhu na súd, na určenie príjemcu daňového bonusu, na určenie osoby oprávnenej vyberať maloletú z predškolského zariadenia a na určenie spôsobu kontaktovania matky otcom súd zamietol. V otázke daňového bonusu tak urobil preto, že otec sa na pojednávaní vyjadril, že tento si nemá v úmysle uplatňovať, nakoľko ani nevie, čo to daňový bonus je. V otázke osoby oprávnenej vyberať maloletú z predškolského zariadenia z dôvodu, že nezistil na strane otca dôvody, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do výkonu jeho rodičovských práv a povinností v zmysle ich reštrikcie, čo by takáto úprava predstavovala. V otázke spôsobu kontaktovania matky otcom maloletej z dôvodu, že toto nespadá do predmetu konania o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do pozornosti dala tú skutočnosť, že súd prvej inštancie určil neprimerane nízke výživné na maloletú dcéru. Poukázala na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec sa o maloletú vôbec nestará a finančne neprispieva ani na základné potreby. Aj keď súd prvej inštancie precízne zistil skutočný stav v tomto zmysle, suma 100 Eur je podľa jej názoru nedostatočná a navrhla určiť výživné na sumu 200 Eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, určený styk nekorešponduje so závermi dokazovania, ktoré jednoznačne preukázali, že otec

sa s maloletou môže stretávať len v jej prítomnosti vzhľadom na jeho povahu a správanie. Poukázala aj na to, že je zamestnaná v nemocnici, kde jej pracovná doba končí o 16:30 hod., maloletá navštevuje jasle, kde denne končí o 16:30 hod., preto styk určený súdom je nereálny. Zdôraznila, že otec o maloletú neprejavuje záujem, preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné a nespravodlivé. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otca zaviaže prispievať na výživu mal. W. sumou 200 Eur mesačne od 18.8.2021 do budúcna, dlžné výživné za obdobie od augusta 2021 do decembra 2021 v sume 800 Eur zaviaže otca zaplatiť v štyroch mesačných splátkach po 200 Eur splatných vždy spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, styk upraví tak, že otec bude oprávnený sa stretávať s mal. W. každý týždeň v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za jej prítomnosti.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí. S navrhovaným výživným v sume 200 Eur, ani s dlžným výživným 400 Eur nesúhlasí. Poukázal na to, že matka nedodržuje nariadenie súdu prvej inštancie o jeho styku s mal. W., pretože spolupráca s ňou je veľmi ťažká, nereaguje na jeho záujem a má časté výhovorky, že dcéra je chorá, len aby mu mohla zabrániť v styku. Zdôraznil, že o mal. W. má záujem, takisto ako aj jeho rodina. Tvrdenie matky, že sa o maloletú nezaujíma, sa nezakladá na pravde. Uviedol, že v roku 2018 mal ťažkú autonehodu s trvalým následkom, preto si nevie nájsť adekvátnu prácu s vyšším príjmom, aby to postačovalo na jeho náklady na živobytie. Momentálne zarába 161,50 Eur v hrubom mesačne. Keďže on nemá ani životné minimum, tak mu jeho matka a stará matka prispievajú na bývanie a stravu. Nesúhlasí ani s tým, aby sa stretával s maloletou len za prítomnosti matky, a to vzhľadom na jej povahu a správanie sa k nemu. On sa o maloletú vie postarať. Navrhol, aby súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie v časti úpravy styku zohľadnil vek a potreby maloletého dieťaťa, najmä udržiavanie a rozvíjanie vzťahu dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, čo je v záujme zdravého, fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že v aktuálnom veku dieťaťa sa vyžaduje krátkodobejší, ale častejšie sa opakujúci styk s rodičom. Z dôvodu, že rodičia majú problém v komunikácii, v prípade prítomnosti matky pri stretávaní s otcom by sa nemal možnosť rozvíjať a upevňovať vzťah otca s dieťaťom. Poukázal aj na to, že maloletá už navštevuje jasle, kde je približne 8 hodín, a tým nie je viazaná na celodennú starostlivosť matky. Okrem toho matka viackrát v rámci súdneho pojednávania dňa 7.12.2021 na otázku ohľadom starostlivosti otca o maloletú uviedla, že ak bola dcéra v starostlivosti otca, ona nezaregistrovala žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti, ani v správaní dieťaťa po návrate od neho. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že tento si neplní predbežné rozhodnutie súdu týkajúce sa platenia výživného, neprejavuje záujem prispievať ani čiastočne na úhradu potrieb maloletej. Podľa jej názoru zjavne poberá okrem príjmu uvedeného v pracovnej zmluve, aj príspevok z úradu práce. Poukázala na to, že v minulom roku bol tri dni v Rajeckých Tepliciach na wellness pobyte, ktorý ako jej sám povedal, stál približne 500 Eur. Živí sa aj tým, že kúpi motorové vozidlo, ktoré následne upraví a potom ho predá. Konštatovala, že v minulom roku mu požičala 200 Eur, ktorú jej doteraz nevrátil. Uviedla, že v blízkej dobe sa s maloletou chce presťahovať do Košíc a osamostatniť sa od rodičov. Tým sa jej zvýšia mesačné náklady približne o 500 Eur, preto navrhla zvýšiť výživné na sumu 200 Eur mesačne a spätne vyplatiť dlžné výživné. V januári 2022 sa mal otec vyjadriť, že už nemá záujem stretávať sa s maloletou a zároveň ju požiadal, aby mal. W. mala jej priezvisko, aby s tým vraj v budúcnosti neboli problémy. Poukázala aj na to, že maloletá bola v decembri 2021 často chorá, o čom bola informovaná aj pediatrička maloletej. Uviedla, že momentálne pristúpila na to, že s maloletou trávia už dlhší čas v byte otca, aby si s ňou dokázal vytvoriť otcovský vzťah, kedy s ňou trávi každý deň napriek tomu, že je vyčlenená z kolektívu detských jaslí. Tak sa snažila o obnovenie vzťahu medzi nimi, nakoľko jej povedal, že s bývalou priateľkou sa rozišiel. Po dvoch týždňoch jej však povedal, že cez víkend chce mať svoj život, čo svedčí o jeho emočnej nezrelosti a nevyrovnaní sa s bývalým vzťahom. Navrhla psychiatrické vyšetrenie otca, keďže sám nevie, ako ďalej v živote a jeho dcéra potrebuje stabilné zázemie, ona sa pritom vždy snažila a chcela, aby dcéra mala úplnú rodinu a aj napriek všetkému na otca nezanevrela a vždy mu dávala nádej, ktorú zakaždým svojím správaním a komunikáciu po dvoch týždňoch pokazil. Uviedla, že by bolo dobré, keby si otec uvedomil, že dieťa nie je len na pár chvíľ v stanovený čas, ale na celý život. Preto sa chce s dcérou osamostatniť, aby v prvom rade nebola pohadzovaná ako hračka a mohli začať nový život. Konštatovala, že dcéra navštevuje detské jasle, v ktorých má určitý režim a je možné vyzdvihnúť ju po 15:00 hod. Jej pracovná doba sa odvíja od operačného programu a pokiaľ nie

je možné nájsť za ňu náhradu, jej pracovná doba sa predlžuje, najneskôr však do 16:30 hod. Uviedla, že kolízny opatrovník nenavštívil trvalé bydlisko mal. W., v správe zhodnotil len provizórne podmienky u otca a neskôr už nebolo v jeho záujme zhodnotiť podmienky matky, teda sa priklonil na stranu otca. Vyjadrila presvedčenie, že by bolo dobré, ak by kolízny opatrovník prihliadal na to, že otec má nielen práva, ale aj povinnosti. Jeho zdravotný stav nie je až tak vážny, aby si nemohol nájsť adekvátne zamestnanie. Zdôraznila, že jej ide iba o dobro dcéry a jej zdravotný, duševný a psychický vývoj.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

8. Ďalšie vyjadrenia do spisu podané neboli.

9. Výrok rozsudku o výchove mal. W. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

11. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, kolízny opatrovník, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby vo všeobecnosti patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Odvolací súd konštatuje, že miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že

súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. W. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v sume 100 Eur mesačne je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutočnému stavu zisteného súdom prvej inštancie. Zároveň poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. W. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Ona je tá, ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že mal. W. navštevovala jasle v Košiciach, za ktoré matka platila 350 Eur mesačne. Okrem toho mesačne vynakladala za stravu maloletej 42,98 Eur, za plienky 19,90 Eur, za drogériu 24,88 Eur, za obuv 49 Eur, za ošatenie 57,36 Eur, za zdravotnú starostlivosť 20 Eur. Pri určení výživného pre mal. W. súd prvej inštancie v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery otca a zistil, že v období od marca do septembra 2021 zarábal v spoločnosti B. K., s.r.o. Medzev na základe dohody o pracovnej činnosti ako pomocný kovoobrábací pracovník v čistom priemerne 102,49 Eur mesačne, v mesiacoch august a september 2021 zarobil na hlavný pracovný pomer v spoločnostH. V. s.r.o., Q. nad Bodvou priemerne 245,64 Eur mesačne, príležitostnými prácami si zarobil 100 Eur mesačne. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, býva sám v byte svojej starej matky v Medzeve, mesačne platí za nájom 200 Eur, za televíziu a internet 20 Eur a za mobil 50 Eur. V tomto prípade bolo bezpochyby preukázané, že otcom deklarovaný mesačný príjem nemôže pokryť ani jeho náklady na stravu a bývanie. Odvolací súd poukazuje na to, že ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadnuť na to, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie majetkových pomerov a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ani pri zohľadnení princípu potenciality príjmu otca mu nie je možné určiť vyššiu vyživovaciu povinnosť pre jeho dvojročnú dcéru, ako ju určil súd prvej inštancie.

17. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na a 2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konanie, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

20. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav ( a ), použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, pretože nesprávne určil obdobie, za ktoré vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloleté dieťa a matematicky ho nesprávne vypočítal.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že ak súd určí výživné spätne ku dňu začatia konania, musí sa v rozsudku vysporiadať aj s otázkou dlžného výživného. V takomto prípade je povinný presne na dni určiť za aké obdobie dlžné výživné určuje a pri vyčíslení jeho výšky je povinný vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávnenému v posudzovanom období a započítať ich s určenou sumou výživného. Vyčíslený nedoplatok dlžného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona ( ) predbežne vykonateľný bez obmedzenia. Prelomiť v časti dlžného výživného predbežnú vykonateľnosť možno len využitím možnosti určenia dlhšej lehoty ( ), alebo využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach ( ). Právo na povolenie plnenia dlžného výživného s dlhšou lehotou splatnosti alebo v splátkach nemôže súd aplikovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť riadne odôvodnená.

23. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. W. sumou 100 Eur mesačne od 18.8.2021. Rozsudok bol vyhlásený dňa 7.12.2021. Dlžné výživné bolo preto potrebné vypočítať za obdobie od 18.8.2021 do 7.12.2021. Za mesiac august 2021 vzniklo dlžné výživné v sume 45,22 Eur (určené výživné 100 Eur : 31 dní = 3,23 Eur x 14 dní). Za mesiace september 2021 až november 2021 vzniklo dlžné výživné v sume 300 Eur (100 Eur x 3 mesiace). Za december 2021 vzniklo dlžné výživné v sume 22,61 Eur (100 Eur : 31 dní = 3,23 Eur x 7 dní). Spolu za obdobie od 18.8.2021 do 7.12.2021 vzniklo dlžné výživné v sume 367,83 Eur (45,22 Eur + 300 Eur + 22,61 Eur). Od tejto sumy odvolací súd neodpočítal žiadne finančné prostriedky, keďže otec na výživu mal. W. neprispieval. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať otcovi výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletej sa zvyšujú jej odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkami a musela jej potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. W.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletých detí už v období od 18.8.2021, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie dlhšej lehoty splatnosti alebo povolenie splátok dlžného výživného by bolo v rozpore so záujmom maloletej dcéry, ktorým je zabezpečenie jej odôvodnených potrieb.

24. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. W. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav ( a ), použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, pretože nesprávne určil čas stretávania sa počas pracovných dní.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava výkonu rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o

právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.

26. V prejednávanej veci bola mal. W. zverená do osobnej starostlivosti matky, teda otcovi musí byť umožnené stretávať sa s maloletou v takej miere, aby bol tento súlad rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený, pokiaľ neexistujú nejaké preukázané objektívne prekážky. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťah medzi rodičmi je konfliktný, majú problém spolu komunikovať. Samotná matka však uviedla, že ak bola dcéra v starostlivosti otca, nezaregistrovala žiadne nedostatky v poskytnutej starostlivosti ani v správaní maloletej po návrate od otca. Mal. W. navštevuje jasle, kde je približne 8 hodín, čiže už nie je viazaná na celodennú starostlivosť matky. Matka ani v odvolacom konaní nepreukázala objektívne prekážky, ktoré by bránili otcovi, aby sa s mal. W. mohol stretávať iba cez víkend po dve hodiny a nie aj cez pracovné dni. Odvolací súd však nepovažoval za praktické, aby sa otec stretával s maloletou každý víkend, ako to navrhovala matka v podanom odvolaní, pretože by to mohlo spôsobovať problémy napr. pri plánovaní si víkendových pobytov, či výletov. Prihliadol však na námietku matky o jej konci pracovnej doby o 16:30 hod., preto v zmysle zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s mal. W. tak, aby matka mala dostatok času dcéru vybrať z jaslí, či predškolského zariadenia a pripraviť ju na styk s otcom.

27. Odvolací súd zároveň preskúmal aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky v časti prevyšujúceho výživného, v časti dlžného výživného pred podaním návrhu na súd, na určenie príjemcu daňového bonusu, na určenie osoby oprávnenej vyberať maloletú z predškolského zariadenia a na určenie spôsobu kontaktovania matky, pričom konštatuje, že o výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom sa zaoberal vyššie. Čo sa týka návrhov matky priznania dlžného výživného pred podaním návrhu na súd, na určenie príjemcu daňového bonusu, na určenie osoby oprávnenej vyberať maloletú z predškolského zariadenia a na určenie spôsobu kontaktovania matky, matka ich v podanom odvolaní nenamietala, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie.

28. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o určení výživného od otca pre mal. W. a zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, odvolací súd podľa ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného pre mal. W. a zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s .

29. Pretože súd prvej inštancie nesprávne určil obdobie, za ktoré vzniklo otcovi dlžné výživné pre mal. W., následne ho matematicky nesprávne vypočítal, nesprávne určil aj spôsob jeho zaplatenia a nesprávne určil čas stretávania sa otca s maloletou počas pracovných dní, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom a úprave styku podľa ust. tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

30. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).