Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-256-2014.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/256/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. verita, s. r. o. so sídlom Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875 a JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. ulica X, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Janou Vrecníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Levice, o vymoženie 658,16 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 6. novembra 2013 č. k. 10Er/171/2005-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Anete Demešovej, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, 1. mája 1053, trovy exekúcie v sume 36 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 238 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31. 12. 2003), ako aj zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 415/99 bolo možné vykonať do 27. 04. 2009, nakoľko uplynula prekluzívna 10-ročná lehota v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. Okrem toho lustráciou v exekučnom spise súd zistil, že povinný je nemajetný. Nakoľko však na uplynutie prekluzívnej lehoty musel prihliadať ex offo, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 01. 05. 2008, ako aj s poukazom na § 167 ods. 2, § 160 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal, že v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Zastal preto názor, že exekučný titul v čase začatia exekučného konania nebol prekludovaný a prekludovaný nie je doposiaľ. Mal za to, že nie je daný žiadny právne relevantný dôvod, na základe ktorého by sa na rozhodnutie mal aplikovať právny režim ku dňu 31. 12. 2003, keďže prechodné, záverečné, ani iné ustanovenia súčasnej, ani predchádzajúcej zákonnej úpravy takúto aplikáciu nestanovujú. Čo sa týkalo zastavenia exekúcie odvolaním sa na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, namietal, že povinný je fyzickou osobou, pri ktorej existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, reštitúciou,
prípadne inou formou. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že zastavenie exekúcie bolo predčasné a upieralo mu možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Záverom sa vyjadril aj k povinnosti zaplatiť trovy exekúcie, namietajúc, že ani samostatná skutočnosť, že došlo od začatia exekučného konania k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, nebolo možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okrem toho zdôraznil, že ani na základe § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo možné ho zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, teda podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ak rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. V zmysle vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako nedôvodné a predčasné zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa. Mala za to, že napriek skutočnosti, že v čase vydania exekučného titulu inštitút preklúzie Zákon o sociálnom poistení nepoznal, k preklúzii pohľadávky prišlo počas účinnosti Zákona o sociálnom poistení účinného od 01. 07. 2001, ktorý inštitút preklúzie zakotvil (pred tým s odvolaním sa na Správny poriadok). Ohľadom trov exekúcie dodala, že Exekučný poriadok výslovne stanovuje súdu povinnosť rozhodnúť pri zastavení exekúcie aj o trovách exekúcie, ako aj o tom, kto je povinný platiť tieto trovy. Zdôraznila, že oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného, vyhlásenia konkurzu na majetok povinného alebo pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného. Na základe uvedených skutočností sa domnievala, že exekučný súd správne posúdil dôvod zastavenia exekúcie a v nadväznosti na nemajetnosť exekučné konanie zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť, považujúc napadnuté uznesenie za správne (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zastavujúcej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu vedeného v prejednávanej veci vyplýva, že Okresný súd Levice poveril na základe poverenia číslo 5402 031639*, vydaného dňa 15. 12. 2005 pod č. k. 10Er/171/2005-5, EX 3491/2005 súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku na vykonanie exekúcie podľa vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 415/99 zo dňa 27. 03. 1999 a návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 19.828,- Sk a trov exekúcie (po prepočte konverzným kurzom 658,16 eura). V súčasnosti vykonáva exekúciu nástupca súdneho exekútora JUDr. Striešku, súdna exekútorka JUDr. Demešová.
Okrem toho, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. 10. 2009 č. k. 10Er/171/2005-8 pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila Sociálna poisťovňa, a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 a uznesením zo dňa 21. 04. 2010 č. k. 10Er/171/2005-14, aby z konania na strane oprávneného vystúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED.
Dňa 28. 12. 2012 došiel súdu prvého stupňa podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd prvého stupňa preskúmaval exekučný titul a zistil, že uplynula prekluzívna lehota, ako aj poukázal na skutočnosť, že povinný je nemajetný, a preto napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Ustanovenie § 57 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Pre postup podľa dôvodu uvedeného pod písmenom b) sa vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu, stalo neúčinné po začatí exekúcie. Vyžaduje sa teda, aby neúčinnosť rozhodnutia bola následná a vyplývala zo zákona, z iného rozhodnutia alebo inej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok neúčinnosť exekučného titulu. Neúčinnosťou rozumieme stav, že rozhodnutie síce formálne existuje, ale so zreteľom na existujúci právny stav stráca právnu účinnosť zo zákona alebo v dôsledku iného rozhodnutia. Bude tomu tak aj v prípade, ak uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, pretože na prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom v čase rozhodovania) pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú podľa § 14 ods. 1 a 3 povinné platiť poistné, sú prednostnými pohľadávkami podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom v čase rozhodovania) výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch.
Podľa § 33 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 30. 06. 2001, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona s výnimkou § 31 sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Zákona o správnom konaní.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti výroku preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý správne vychádzal zo skutočnosti, že na vymáhanie poistného nezaplateného do 31. 12. 2003 sa aplikujú prechodné ustanovenia § 277 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z. z. so založením účinnosti práva účinného do 31. 12. 2003. Pri posudzovaní uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie vykonateľného rozhodnutia však bolo potrebné vychádzať aj z toho, že ide o hmotnoprávne ustanovenie. V takom prípade, pri absencii prechodných ustanovení zákona bolo treba na danú situáciu aplikovať ustanovenia zákona účinné v čase vydania rozhodnutia. Na základe toho pri posudzovaní plynutia lehoty na vykonanie rozhodnutia - exekučného titulu, bolo potrebné použiť ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2003, ktoré stanovilo, že rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, a preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká, pričom na zánik sa prihliada z úradnej povinnosti. Znamená to, že v tejto lehote bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v tejto lehote aj skončený. Vykonateľnosť exekučného titulu nastala dňa 27. 04. 1999, na základe toho uplynula možnosť vymáhať poistné dňa 27. 04. 2002, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zastavujúcej časti ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
K ďalším námietkam oprávneného, týkajúcim sa zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, odvolací súd dodáva, že tieto neboli dôvodom zastavenia exekúcie, a preto sa nimi nezaoberal. Rovnako tak sa nezaoberal námietkami, týkajúcimi sa trov exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Z uvedeného potom vyplýva, že proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nie je prípustné odvolanie a to za predpokladu, že odvolanie bolo podané po 1. novembri 2013 (§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku), čo bol aj daný prípad.
V zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vzhľadom k vyššie uvedenému o odvolaní oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie, vydaného vyšším súdnym úradníkom, musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.