Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/344/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti odporcovi: K. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom B. - S., O. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 19/670, zastúpený JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 28, o zaplatenie 26.926,96 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -191 zo dňa 24. februára 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom na skutkovom základe, že odporca bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 24. 11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. odsúdený okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa k 145 ods. 1, , s poukazom na , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Predmetný trestný čin odporca spáchal dňa 16. 09. 2008 v úmysle zmariť vykonanie služobného zákroku, kedy v priestoroch benzínového čerpadla AVANTI spáchal spolu s ďalšími odsúdenými trestný čin lúpeže a potom, ako bol príslušníkmi policajného zboru zastavený a kontrolovaný príslušníkom policajného zboru L.. T. a L. W. spôsobil strelné poranenie strelnou zbraňou, následne namieril zbraň aj na W.. X.. B., u ktorého pri úskoku došlo k poraneniu zápästia pravej ruky. Odporca bol už zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú škodu vo výške 41.966,63 eur za skôr uplatnené dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré boli uhradené poškodeným príslušníkom Policajného zboru. V tomto konaní si uplatňuje ďalšiu, doposiaľ neuplatnenú škodu vzniknutú navrhovateľovi, pozostávajúcu z vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia podľa . Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nebol obžalovaný z poškodenia zdravia W.. X.. B., to sa mu nekládlo za vinu a nebolo zahrnuté do výroku rozsudku, on nemieril na poškodeného, vystrelil trikrát naslepo, úraz si poškodený spôsobil sám svojou neopatrnosťou, resp. zlou reakciou na vzniknutú situáciu. Namietal uplatnenú výšku škody v súvislosti s poškodeným zdravia L.. T. dôvodiac tým, že v trestnom konaní už bol zaviazaný na náhradu škody a tým, že tento poškodený hrubo porušil bezpečnostné predpisy týkajúce sa bezpečnosti pri práci, nariadenia, rozkazy pri výkone služby tým, že pri služobnom zákroku nemal nepriestrelnú vestu a zranenie zavinil v takom rozsahu sčasti sám. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 26.926,96 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 09. 2010 do zaplatenia do X dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia , , ,

, (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , , , , , o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov /ďalej len /, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh bol dôvodne podaný. Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 24. 11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. odsúdený okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa k 145 ods. 1, , s poukazom na , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zaviazaný okrem iného, na náhradu škody navrhovateľovi ako poškodenému vo výške 41.966,63 eur. Predmetný trestný čin odporca spáchal dňa 16. 09. 2008, kedy v priestoroch benzínového čerpadla AVANTI spáchal spolu s ďalšími odsúdenými trestný čin lúpeže a potom, ako bol príslušníkmi policajného zboru zastavený a kontrolovaný sa pokúsil usmrtiť príslušníkov policajného zboru L.. T. a L.. W.,. ktorých zasiahol strelnou zbraňou, pričom L.. T. utrpel poranenie pečene, pravej obličky, pravého driekového stavca, krvácanie do brušnej dutiny, poranenie miechy v úrovni prvého driekového stavca, L.. W. utrpel poranenie hrubého čreva. Pri zákroku bol prítomný aj W.. X.. B., ako člen druhej hliadky spoločne s L.. W.. W.. X.. B. pri svojom výsluchu v trestnom konaní uviedol, že potom ako videl, že odporca mieri jeho smerom, odskočil nabok, spadol a zlomil si ruku. Teda pri tomto zákroku utrpel W.. X.. B. úplnú zlomeninu záprstnej kosti, zlomeninu zápästnej kosti, piateho prsta, pomliaždenie ťažšieho stupňa pravej ruky, pomliaždenie ťažšieho stupňa ľavého stehna. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 16. 10. 2009 pod č. KRP 182-7-VO-PR 2009 a rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 13. 01. 2010 pod č. KRP-2-1/VO-PR-2010 bola W.. X.. B. priznaná náhrada za bolesť vo výške 2 273,79 eur, za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 60,12 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.6414,29 eur, ktoré mu boli vyplatená na základe potvrdenia Ministerstva vnútra SR v dňoch 12.02.2010, 28.10.2009. Rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ Nitra č. KRP-206-13/VO-PR-2009 zo dňa 09. 12. 2009 bola L.. T. priznaná náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 1113,43 eur, ktorá mu podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR bola vyplatená dňa 14. 01. 2010. Podľa mzdových listov bol L.. T. v rozhodnom období rokov 2008, 2009, 2010 vyplatený plat v nemoci vo výške 275,41 eur, dávky nemocenského poistenia vo výške 2.020,15 eur, vo výške 7.641.63 eur, vo výške 5.222,48 eur. Súd prvého stupňa dôvodil tým, že v danej veci ide o uplatnený právny nárok na náhradu škody spôsobenú protiprávnym konaním odporcu uplatnený v konaní, keď o tom, že konanie odporcu bolo protiprávne, rozhodli súdy rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní, z ktorých súd musí vychádzať / /. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne dôvodiac tým, že odporca svojim zavineným protiprávnym, úmyselným konaním, ktoré bolo jednoznačne preukázané v trestnom konaní, spáchal závažný zločin pokusu vraždy, pri ktorom strelnou zbraňou spôsobil zranenie L.. T., v dôsledku ktorého poškodenia za utrpené zranenie zaplatil navrhovateľ poškodenému vyššie uvedenú sumu a navrhovateľovi vznikol výplatou tejto sumy poškodenému právny nárok na náhradu škody voči odporcovi. Námietky odporcu v tomto smere vyhodnotil ako účelové dôvodiac tým, že v trestnom konaní bolo jednoznačne poukázané, že odporca sa dopustil protiprávneho konania, keď strelnou zbraňou a výstrelmi z nej spôsobil závažnú ujmu na zdraví L.. T., ktorý si pri služobnom zákroku plnil svoje povinnosti, zakročoval proti odporcovi ako páchateľovi trestného činu, keď aj sám odporca potvrdil, že strieľal z toho dôvodu, aby mohol ujsť. Skutočnosť, či poškodený policajt L.. T. mal mať alebo nemal mať oblečenú nepriestrelnú vestu nebola predmetom konania a súd prvého stupňa zaoberajúc sa obsahom predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ustanoveniami , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, o Policajnom zbore, podľa ktorého pri plnení úloh policajný zbor používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých dopravných prostriedkov, obsahom interných predpisov, nariadením prezidenta Policajného zboru č. 17 zo dňa 11. 06. 1997, obsahom rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 20. 03. 2008 o rozpise služieb dospel k záveru, že poškodený L.. T. a ďalší zasahujúci policajti boli povinní dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, dodržiavať bezpečnosť práce a používať technické ochranné prostriedky, vo vyššie uvedených právnych predpisoch však nie je špecifikované, pre ktorú konkrétnu činnosť, ktoré technické prostriedky majú byť použité. Dôvodil ďalej tým, že mal za preukázané v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady na náhradu škody a že navrhovateľ zaplatil poškodenému L.. T. škodu, ktorú si v konaní

uplatňuje. Odporca sa dopustil úmyselným konaním obzvlášť závažného zavineného protiprávneho konania, ktorým spôsobil poškodenému L.. T. zranenie, t. j. následok na právom chránenom záujme, na zdraví a živote inej osoby, v dôsledku čoho bol navrhovateľ povinný vyplatiť a aj vyplatil poškodenému L.. T. náhradu platu, dávky nemocenského zabezpečenia, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením /v rozsahu ako je vyššie uvedené/, keďže poškodený utrpel zranenie pri služobnom zákroku, ktoré mu spôsobil odporca a námietku odporcu, že poškodený L.. T. mal mať oblečenú nepriestrelnú vestu a nebol by utrpel taký rozsah zranenia považoval za účelovú a nemorálnu, vzhľadom k tej skutočnosti, že konanie odporcu bolo úmyselné, nešlo o náhodu, ani o nedbanlivostné zavinenie. Opodstatnenosť a výšku vyplatených náhrad poškodenému mal za preukázanú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom v konaní. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel ďalej k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne aj v časti náhrady škody vzniknutej vyplatením vyššie uvedených náhrad W.. X.. B. /v rozsahu vyššie uvedenom/ dôvodiac tým, že odporca svojim zavineným protiprávnym konaním so strelnou zbraňou v ruke vystrelil smerom k tomuto policajtovi, ktorý bol pri služobnom zákroku ako člen hliadky zasahujúcej proti odporcovi, keď sa odporca dopustil zločinu lúpeže a keď sa mu spolu s ďalšími zasahujúcimi policajtmi snažil zabrániť v úteku, keď W.. X.. B. v snahe zachrániť si svoj život sa musel kryť tým, že uskočil do priekopy, utrpel zlomeninu zápästnej kosti, pomliaždenie ruky a stehna v dôsledku služobného zákroku voči odporcovi. Opodstatnenosť a výšku vyplatených náhrad poškodenému mal za preukázanú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom v konaní. Súd prvého stupňa skúmajúc splnenie zákonných podmienok na náhradu škody, vychádzajúc najmä z obsahu spisu a z neho najmä z rozsudkov v konaní sp.zn. mal za preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu bolo spôsobené zranenie poškodenému W.. X.. B., t. j. následok na právom chránenom záujme, na zdraví a živote inej osoby, v dôsledku čoho bol navrhovateľ povinný vyplatiť a aj vyplatil poškodenému W.. X.. B. náhrady, ktoré predstavujú škodu vzniknutú navrhovateľovi uplatnenú v konaní. Námietku odporcu, že za tento skutok nebol odsúdený vyhodnotil ako účelovú dôvodiac tým, že je pravdou, že za tento skutok odporca nebol odsúdený, ani mu nebol kladený za vinu, avšak poškodený W.. X.. B. bol členom hliadky, ktorá zasahovala proti odporcovi pri páchaní trestnej činnosti, bránila odporcovi v úteku, odporca strieľal smerom k tomuto poškodenému, ktorý sa v dôsledku týchto striel musel kryť tým, že uskočil do priekopy, v dôsledku čoho si zlomil ruku. Teda odporca svojim protiprávnym konaním zavinil aj zranenie poškodeného W.. X.. B., ktorý bránil odporcovi v páchaní trestnej činnosti a ktorý sa iba bránil strelám, ktoré odporca vystrelil proti nemu, resp. smerom k nemu. Námietku odporcu k nepoužitiu neprestrielnej vesty považoval za účelovú dôvodiac tým, že policajti boli vyslaní k bežnému zákroku, nemali povinnosť navliecť si nepriestrelné vesty, keď rozsah ich zákroku pri ich vysielaní nebol zrejmý, keďže policajti nepriestrelné vesty používajú od začiatku pri hlásení narušenia objektov napojených na pult centrálnej ochrany, ako sú banky, nakoľko tam je predpoklad ozbrojeného zásahu, o čo sa v danom zákroku nejednalo. Súd prvého stupňa skúmajúc v danej veci spoluzavinenie na strane oboch poškodených, poukazujúc na vyššie uvedené vyhodnotenie právnych predpisov upravujúcich povinnosti príslušníkov Policajného zboru, dospel k záveru, že pokiaľ by aj bolo povinnosťou poškodeného L.. T. mať nepriestrelnú balistickú vestu, takéto porušenie povinnosti za okolností, kedy poškodený a ostatní zasahujúci policajti vykonávali neodkladný zásah proti odporcovi a jeho spoločníkom, vo vzťahu k úmyselnému trestnému činu odporcu, nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že škoda bola spôsobená spoluzavinením poškodeného, nakoľko by mohlo ísť len o nedbanlivosť. Konanie odporcu bolo posúdené ako úmyselný trestný čin, ktorý bez ohľadu na formu úmyslu viedol k vzniku škody na zdraví poškodeného. výslovne neupravuje vzťah z nedbanlivostného konania poškodeného v prípade škody spôsobenej úmyselne a podľa názoru súdnej praxe pri škode spôsobenej úmyselne bude súd prihliadať spravidla len na úmyselné zavinenie poškodeného /RIII/1967/. Zo strany odporcu sa jednalo o úmyselné konanie, ktorého sa dopustil ešte ako príslušník policajného zboru, ako osoba znalá následkov použitia strelnej zbrane a potom je prípadný pomer nedbanlivosti poškodeného jednoznačne nepatrného rozsahu, ktorý nemôže mať vplyv na prijatie záveru, že škoda vznikla spoluzavinením poškodeného, z čoho vyplýva, že medzi prípadnou nedbanlivosťou poškodeného a vznikom škody na zdraví nie je preukázaná príčinná súvislosť. Súd prvého stupňa v danej veci nemal za preukázané splnenie podmienok na zníženie náhrady škody podľa s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca spôsobil škodu úmyselne, keď spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený a okolnosti za ktorých škoda vznikla, vylučujú aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Na strane odporcu nezistil žiadne iné dôvody osobitného zreteľa /sociálne alebo zdravotné/ pre aplikáciu .

Súd dôvodil, že zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazov ako nesúvisiace s predmetom konania a pre nejasnú špecifikáciu, formuláciu týchto návrhov vo vzťahu k predmetu konania.

Námietku odporcu, že v trestnom konaní už bola priznaná navrhovateľovi náhrada škody vo výške 41.996,63 eur vyhodnotil ako nedôvodnú dôvodiac tým, že škoda priznaná v trestnom konaní predstavuje vyplatené dávky a náklady súvisiace s liečením poškodených policajtov, ktorá bola známa do dňa jej uplatnenia v rámci trestného konania, a keďže po tomto dni vznikla navrhovateľovi ďalšia škoda spočívajúca vo vyplatení ďalších dávok, navrhovateľ si túto ďalšiu škodu uplatnil v predmetom konaní. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznanej istiny v súlade s , nariadenia vlády SR č. O trovách konania rozhodol podľa / ďalej len / a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca z dôvodu podľa , , , že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel ma základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa ohľadne vyplatených náhrad L.. T., keď súd neprihliadol na jeho námietky a považoval ich za účelové. Namietal, že poškodený L.. T. nevykonal služobný zákrok v súlade so zásadami jeho vedenia najmä z dôvodu, že policajt nesplnil povinnosť mať pri sebe pri zákroku ochrannú balistickú vestu. Táto povinnosť mu bola uložená jednak na úrovni všeobecne záväzného právneho predpisu, kde takáto povinnosť vyplýva z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu č. o Policajnom zbore. Mal za to, že práve konkretizáciu všeobecných právnych predpisov o bezpečnosti v danom prípade zabezpečuje interný akt riadenia, pričom za takýto možno považovať aj inštruktáž č ORP- 7-267 KL/2008, ktorú poškodený podpísal, ktorá obsahovala poučenie o povinnej výzbroji, pričom výslovne uvádza, že súčasťou mali byť aj reflexné a nepriestrelné vesty, drager a videokamera. Vzhľadom na povahu tohto interného aktu riadenia možno tvrdiť, že slúži na bližšiu špecifikáciu toho, čo je potrebné považovať za ochranné služobné prostriedky a technické prostriedky vzhľadom na aktuálny a predpokladaný stav kriminality spáchanej v určitom obvode. Zároveň rozsah výzbroje upravený týmto aktom riadenia predpokladajú jej použitie vzhľadom na nebezpečnosť situácie upravený týmto aktom riadenia predpokladá i použitie, vzhľadom na nebezpečnosť situácie v záujme ochrany zdravia a života pri služobnom zásahu. Zo zvukového záznamu na CD nosiči zo systému REDAT zo dňa 16. 09. 2008, ktorý bol použitý ako dôkazný materiál v predchádzajúcom trestnom konaní je zrejmé, že hliadka, ktorej účastníkom bol poškodený L.. T. vedela, že ide o lúpežné prepadnutie a nie o bežnú hliadkovú službu, a teda že riziko nebezpečenstva a ublíženia na zdraví si vyžadovalo použitie osobných ochranných prostriedkov, ktoré boli povinní mať pri sebe. Čo sa týka zavinenia poškodeného, už v trestnom konaní odznelo tvrdenie, že nemali čas nepriestrelné vesty použiť, čo potvrdzuje skutočnosť, že si uvedomovali nevyhnutnosť použitia ochranných prostriedkov, ktoré prevzali na začiatku služby, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehali na to, že k ohrozeniu nedôjde. Vedomosť o tom, že môže dôjsť k situácii, kedy bude vzhľadom na riziko potrebné použiť zverené súčasti výstroja vyplýva jednak z poučenia, ktoré bolo obsahom inštruktáže č.p. ORP -7-267/KL-2008 o častých lúpežiach čerpacích staníc a tiež z informácie, ktorá je zaznamenaná ako predmetný zvukový záznam. V tomto prípade možno ich zavinenie označiť za vedomú nedbanlivosť, čo je vyšším stupňom nedbanlivosti a miera zavinenia teda nemôže byť označená ako nepatrná. Nedostatky, ktoré vyvolávajú dôvodné pochybnosti v otázke zisteného skutkového stavu a v otázke povinnosti, resp. možnosti použitia ochranných prostriedkov mali byť odstránené navrhnutým znaleckým dokazovaním súdom ustanoveným znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne by mohlo byť znalecké dokazovanie nahradené podaním odborného vyjadrenia bezpečnostným expertom, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté. Napriek tomu, že súd prvého stupňa sa s namietanými skutočnosťami dostatočným spôsobom nevysporiadal, mal za to, že je možné posúdiť otázku výšky škody, ktorá má byť nahradená, nakoľko zo znenia vyplýva, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne. Poškodenému vzniká povinnosť hradiť si vzniknutú škodu, či už na zdraví alebo na majetku sám, a to podľa miery účasti na spôsobení škody. Poukázal na judikatúru III/1967, R 22/1979. Poukázal aj na to, že v trestnom konaní

nebol preukázaný priamy úmysel, len úmysel nepriamy. Pomer vedomej nedbanlivosti a nepriameho úmyslu teda nemožno označiť za každých okolnosti ako nepatrný, ale treba ho posúdiť v súvislosti so všetkými skutočnosťami, ktoré v danom prípade pôsobia na vznik a samotnú výšku škody. Súd opomenul skutočnosť, že aj poškodený bol príslušníkom policajného zboru a teda si mohol rovnako jasne uvedomiť prípadné následky použitia strelnej zbrane voči nemu samému bez použitia ochranných balistických prostriedkov pri zákroku. Vzhľadom na druh a výmeru trestu, ktorý mu bol v trestnom konaní uložený je tak v maximálnej možnej miere dosiahnutý jeho účel, preto nie je potrebné v civilnom konaní opakovane amorálnosť konania používať voči nemu ako skutočnosť, ktorá je priťažujúca. V otázke nároku ohľadne dávok vyplatených W.. X.. B. súd nesprávne vyhodnotil tento nárok ako opodstatnený. Bolo úlohou súdu skúmať, či sú splnené podmienky jednak vyplývajúce zo špeciálneho ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň posúdiť všeobecné ustanovenia upravujúce náhradu škody. Bol názoru, že regresný nárok navrhovateľa týkajúci sa vyplatených dávok W.. X.. B. je zjavne nedôvodný, nakoľko on nebol za poškodenie jeho zdravia ani obžalovaný, resp. odsúdený a teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o jeho zavinenom protiprávnom konaní vo vzťahu k vyplateným dávkam W.. X.. B.. Navrhovateľ nárok na regresnú náhradu v časti náhrad, ktoré síce boli vyplatené W.. X.. B., avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby, nemá, lebo zákon s takouto skutočnosťou jeho nárok voči tretím osobám nespája. Toto konštatovanie potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v trestnom konaní bola navrhovateľovi priznaná náhrada škody len za poškodenie zdravia L.. W., L.. T. a zároveň súd výslovne uviedol, že poškodené zdravia W.. X... B. sa jemu nekládlo za vinu v obžalobe a nebolo ani zahrnuté vo výroku rozsudku a v tomto smere poukázal na ustanovenie . Súd prvého stupňa napriek uvedenému konštatoval na základe rozsudku OS Nitra sp.zn.6T/103/2009 v spojení s rozsudkom KS Nitra sp.zn. , že on svojim konaním, ktoré je potrebné charakterizovať ako protiprávne, spôsobil následok ublíženia na zdraví policajta L. B., ktoré konštatovanie však v predmetných súdnych rozhodnutiach v trestnom konaní nemá oporu. Súd prvého stupňa nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „odporca so strelnou zbraňou v ruke vystrelil smerom k tomuto policajtovi, ktorý v snahe zachrániť svoj život sa mu kryl tým, že uskočil do priekopy, kde si zlomil ruku“. Toto tvrdenie nemožno označiť za pravdivé s poukazom na závery rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ Nitra zo dňa 16. 10. 2009 č. KRP-182-7/VO-PR-2009 v súlade s ktorými sa vyjadril aj samotný poškodený na hlavnom pojednávaní 25. 02. 2014. Tvrdenie súdu o streľbe tak z uvedených dôvodov nie je objektívne a pravdivo zisteným skutkovým stavom a nemôže byť dôvodom preukazujúcim splnenie podmienky protiprávneho úkonu ani vo vzťahu k vyplateným dávkam. Mal za to, že v danom prípade rovnako úplne absentuje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaní a poškodením zdravia W.. X.. B., i s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. , že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou. Jednoznačné predmetné tvrdenie konštatoval Najvyšší súd SR. Bol názoru, že návrh v časti uplatnenej náhrady škody za úhradu nákladov vyplatených W.. X.. B. je potrebné zamietnuť a keďže nie je dobre možné bez posúdenia súdu vyčísliť pomer účasti poškodeného L.. T. na uplatnenej škode, aj v tejto časti trval na zamietnutí návrhu.

Navrhovateľ sa vyjadril k podanému odvolaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že dôvody odporcu uvedené v odvolaní sú dôvodmi, ktorými odporca argumentoval už v právoplatne skončenom trestnom konaní. Odporca bol v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. právoplatne uznaný vinným v trestných činoch kladených mu za vinu. Súdy sa už v trestnom konaní vysporiadali s odporcovými argumentmi. Odporca sa neustále snaží zbavovať svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorá jeho konaním vznikla. V tomto konaní si on uplatňuje preukázateľne vyplatené dávky nemocenského a úrazového zabezpečenia /regresy/ poškodeným policajtom L.. T. a W.. X..B.. Tieto nároky si uplatňuje v zmysle občianskoprávnych ustanovení, v zmysle ktorých sú všetky predpoklady odporcovej zodpovednosti za vzniknutú škodu splnené aj napriek tomu, že zranenie W.. X.. B. nesúviselo so žiadnym bodom obžaloby skončeného trestného konania. S poukazom na predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle uviedol, že W.. X.. B. spolu s ďalšími poškodenými policajtmi v čase vzniku jeho úrazu vykonával voči odporcovi riadny služobný zákrok, ktorému mal odporca úmysel sa vyhnúť tak, že na zakročujúcich policajtov vystrelil a ďalej ich ohrozoval zbraňou. V prípade, ak by odporca takto nekonal, nemusel by W.. X.. B. urobiť na ochranu svojho života potrebný úskok a neutrpel by ujmu na zdraví. Poukázal tiež na obsah svojho vyjadrenia vo veci zo dňa 18. 07. 2013.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd / / prejednal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa OSP a a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v potvrdiť ako vecne správny podľa .

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie škodcu. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá, prezumpcia zavinenia. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, aj z porušenia iných zákonom uložených povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, porušením povinnosti a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. nevymedzuje ani formy zavinenia. Pri výklade foriem zavinenia sa v občianskoprávnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v a 16 . rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Forma zavinenia má svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa . Ustanovenie rozlišuje medzi úmyselným konaním a tzv. hrubou nedbanlivosťou. Hrubou nedbanlivosťou treba rozumieť ešte vyššiu formu nedbanlivosti ako pri vedomej nedbanlivosti.

Ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobil škodca ako zodpovednostný subjekt, ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prípade aj zavinenia poškodeného súd musí

zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. výslovne neupravuje otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu úmyselným konaním. Podľa súdnej praxe sa nedbanlivosť v takomto prípade neberie do úvahy ako dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným.

Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil; je výnimkou z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť za niekoľkých podmienok. Prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd pri posúdení berie zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a prihliadne pritom tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená, teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného, a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. To znamená, že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody súd by mal znížiť rozsah náhrady škody, a to aj bez návrhu. Zníženie má byť primerané, a to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa , sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak 1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo 2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, 3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa a najviac päťdesiatnásobku základu podľa . Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa a najviac päťdesiatnásobku základu podľa patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ ]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V rozhodnutiach procesných orgánov uvedených v sú uvedené i iné okolnosti, než je výrok o vine a o tom, kto trestný čin či priestupok spáchal, obmedzuje ustanovenie záväznosť takéhoto rozhodnutia len na výrok o rozpornosti s , so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho spáchal pre občianskoprávne súdne konanie, v ktorom táto otázka hrá úlohu. Inými výrokmi takéhoto právoplatného rozhodnutia súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec čiastočne správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je v súlade s ustanovením .

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s .

Z obsah spisu nesporne vyplýva tá skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že odporca bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 24. 11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 25.03.2010 odsúdený okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa k 145 ods. 1, , s poukazom na , za čo mu bol okrem iného odsúdený aj na úhrnný trest odňatia slobody 25 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, za konanie ktorého sa dopustil v bode 5 dňa 16.09.2008, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného a uvedený čin spáchal na dvoch osobách a chránenej osobe- verejnom činiteľovi, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, na skutkovom základe, že dňa 16.09.2008 v čase okolo 01.05 hod. v Nitre, na miestnej komunikácii nachádzajúcej sa na Trnavskej ulici pred rodinným domom č.2, v čase osobného voľna, potom čo bol príslušníkmi policajného zboru zastavený a kontrolovaný na motorovom aute spoločne s T. S., T. N. a Y. X., vodičom motorového vozidla zn. Renault 5 SL, EČ: NR 784 DC, na ktorej unikali z Bratislavskej ulice, kde v priestoroch benzínového čerpadla AVANTI spáchali trestný čin lúpeže, sa pokúsil usmrtiť príslušníkov policajného zboru G. T. a O. W. tým spôsobom, že v priebehu kontroly vytiahol krátku strelnú zbraň, revolver značky ZHR, model 820, kaliber 38 Special, výr.č. 9820010146, s ktorým opakovane vystrelil na príslušníkov policajného zboru, pričom G. T. zasiahol do brucha, čím mu spôsobil strelné poranenie pečene, pravej obličky, pravého driekového stavca, krvácanie do brušnej dutiny, poranenie miechy v úrovni prvého driekového stavca. O. W. zasiahol do oblasti brucha, čím mu spôsobil strelné poranenie hrubého čreva. V ďalšom konaní mu zabránili príslušníci iných hliadok Policajného zboru SR, pokiaľ by však oboch poškodeným nebola poskytnutá urgentná zdravotná pomoc, nastala by u oboch poškodených smrť. Teda v bode 5 obžaloby sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného a uvedený čin spáchal na dvoch osobách a chránenej osobe- verejnom činiteľovi, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok navrhovateľa uplatnený voči odporcovi podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov /vo vzťahu k poškodenému L.. G. T./ dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej právnej veci vecne správne rozhodol, pokiaľ s poukazom na ustanovenie vychádzal zo záväznosti výroku vyššie uvedených súdnych rozhodnutí o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal /keď odôvodnením týchto rozhodnutím nie je viazaný/ a pokiaľ tiež z výroku o vine vychádzal ako z celku a vzal do úvahy jeho skutkovú a právnu časť /ktorú odporca v tomto občianskoprávnom konaní nesporoval/, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty daného trestného činu konkrétnym konaním odporcu ako páchateľa a to v rozsahu danom tým, do akej miery boli dané okolnosti podstatnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a pokiaľ na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o zavinenom protiprávnom konaní odporcu následkom ktorého vznikla poškodenému L.. G. T. vyššie uvedená škoda /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa/ a navrhovateľovi povinnosť poskytnúť tomuto poškodenému náhrady, dávky, plat podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní boli nesporne preukázané predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa a to protiprávny úkon odporcu /ktorý zároveň napĺňa i znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu/, spôsobenie škody poškodenému, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním úkonom a škodou, zavinenie odporcu /úmyselné/, keďže odporca svojim konaním porušil povinnosť uloženú mu priamo zákonom /ktorý zákonný predpoklad v tomto občianskoprávnom konaní nenamietal/ a porušením tejto povinnosť spôsobil poškodenému L.. G. T. škodu, ktorej výšku a rozsah navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi /ktoré listinné dôkazy pokiaľ sa jednalo o výšku jednotlivých čiastkových plnení navrhovateľa poškodenému odporca v konaní nenamietal/, keď bola preukázaná príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a škodou vzniknutou na strane poškodeného. V konaní bolo preukázané, že škoda poškodeného vznikla následkom vyššie uvedeného zavineného protiprávneho konania odporcu, keď konanie odporcu a škoda na strane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, keďže bez protiprávneho konania odporcu ako jedinej, podstatnej a priamej príčiny, by škodný následok u poškodeného nevznikol. Forma zavinenia z hľadiska zodpovednosti za škodu, ktorá sa zakladá na zavinení podľa je irelevantná a má svoj význam len pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti práva moderácie podľa . Odvolací súd tiež poukazuje na odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 25.03.2010, z ktorého okrem iných dôvodov vyplývajú v bode 5 obžaloby aj tie prijaté závery, že právna kvalifikácia konania odporcu ako obžalovaného v tomto bode napadnutého rozsudku je správna a zákonná a že úmyselné zavinenie obžalovaného v zmysle Tr. zák. je v danom prípade možné vyvodiť z niekoľkých okolností. Obžalovaný na útok poškodených použil strelnú zbraň, strieľal na poškodených z pomerne krátkej vzdialenosti, do oblasti tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, podľa vlastného vyjadrenia bol lepší strelec a videl, že príslušníci nemali nepriestrelné vesty. Obžalovaný teda vedel, že svojim konaním môže spôsobiť smrť poškodených a pre prípad, že tento následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný podľa záverov znaleckého dokazovania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ strieľal revolverom značky ZHR model 820, kalibru 38. Bolo preukázané, že tri skúmané nábojnice nájdené na mieste činu boli vystrelené z tohto revolvera, projektil získaný z tela poškodeného T. bol vystrelený z tohto revolvera, keď zo všetkých skutočností a dôkazov vyvodil záver, že zo zbrane, ktorú držal obžalovaný, tento strieľal na osoby poškodených T. a W., ktorých zasiahol každého jednou strelnou ranou, a uviedol, že z daného taktiež možno vyvodiť už vyššie uvedené úmyselné zavinenie odporcu. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené /popísané/ zavinené protiprávne konanie odporcu uvádza, že s prihliadnutím na závažnosť a povahu protiprávneho konania odporcu, mal odporca predpokladať negatívne následky svojho konania vzhľadom na jeho vek, postavenie, skúsenosti policajta, teda odporca mal škodu za daných pomerov a v jeho postavení /policajt/, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal, predvídať. Súd prvého stupňa sa dostatočne a vecne správne vysporiadal s vecou aj v zmysle ustanovenia , teda s tým, či bola škoda spôsobená aj spoluzavinením poškodeného, keď v konaní nebolo preukázané, že by bola škoda poškodeného súčasne spôsobená aj zavinením poškodeného, keď poškodený L.. G. T. vykonával ako policajt služobný zákrok spolu s ďalšími policajtmi voči odporcovi, ktorému služobnému zákroku mal odporca úmysel vyhnúť sa /ktorú skutočnosť sám odporca potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní/ tak, že na policajtov vykonávajúcich služobný zákrok vystrelil, teda aj na poškodeného L.. G. T. a ďalej ich ohrozoval so zbraňou, pričom v konaní nebolo preukázané, že by poškodený pri vykonávaní tohto konkrétneho služobného zákroku ako policajt bol povinný použiť nepriestrelnú balistickú vestu, vzhľadom na okolnosti daného zásahu, i keď nepriestrelnú vestu okrem iných ochranných pomôcok pri nástupe do služby obdržal, avšak nenastupoval v rozhodný deň do služby s úlohou služobného zásahu v súvislosti s lúpežným prepadnutím čerpacej stanice Avanti, a ani k danému konkrétnemu služobnému zákroku nenastupoval s vedomým protiprávneho konania odporcu v súvislosti s lúpežným

prepadnutím čerpacej stanice Avanti. V zmysle o Policajnom zbore, a ani z iného odporcom namietaného všeobecne záväzného alebo interného predpisu navrhovateľa táto povinnosť poškodenému nevyplývala, keď podľa bodu 2 písm. b/ Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 17 zo dňa 11.06.1997 táto povinnosť vyplývala pre zásahovú skupinu určenú na vykonanie zásahu pri narušení technicky zabezpečených objektov s vývodom poplachového signálu na útvar Policajného zboru. Súd prvého stupňa sa vecne správne vysporiadal aj s ustanovením , vychádzajúc z toho, že odporca spôsobil škodu úmyselne. Navrhovateľ v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že poškodenému L.. G. T. vyššie uvedenú škodu vyplatil /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa/ ako náhrady, dávky, plat podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní bolo tiež preukázané listinnými dôkazmi, že podľa výroku vyššie uvedených rozhodnutí došlo k právoplatnému prisúdeniu nároku na náhradu škody navrhovateľovi v adhéznom konaní, avšak v inom rozsahu a výške, teda za skôr vzniknutú, inú škodu a potom právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody navrhovateľovi v adhéznom konaní vo vyššie uvedenej trestnej veci nebránilo prejednaniu danej veci /keď sa nejednalo o rovnakú vec/ v občianskom súdnom konaní / /.

Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok navrhovateľa uplatnený voči odporcovi podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /vo vzťahu k poškodenému W.. X.. L. B./ dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej právnej veci vecne správne rozhodol, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o zavinenom protiprávnom konaní odporcu, následkom ktorého vznikla poškodenému W.. X.. L. B. vyššie uvedená škoda /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa/ a navrhovateľovi povinnosť poskytnúť tomuto poškodenému náhrady podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní boli nesporne preukázané predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa a to protiprávny úkon odporcu, spôsobenie škody poškodenému, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním úkonom a škodou, zavinenie odporcu /úmyselné/, keďže odporca svojim konaním porušil povinnosť uloženú mu priamo zákonom a porušením tejto povinnosť spôsobil poškodenému W.. X.. L. B. škodu, ktorej výšku a rozsah navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi /ktoré listinné dôkazy pokiaľ sa jednalo o výšku jednotlivých čiastkových plnení navrhovateľa poškodenému odporca v konaní nenamietal/, keď bola preukázaná príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a škodou vzniknutou na strane poškodeného W.. X.. L. B.. V konaní bolo preukázané, že škoda poškodeného vznikla následkom zavineného protiprávneho konania odporcu spočívajúcom v tom, že poškodený W.. X... L. B. vykonával ako policajt služobný zákrok spolu s ďalšími policajtmi voči odporcovi, ako člen druhej hliadky spoločne s ppor. Krtom, ktorému služobnému zákroku mal odporca úmysel vyhnúť sa /ktorú skutočnosť sám odporca potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní/ tak, že na policajtov vykonávajúcich služobný zákrok z bezprostrednej blízkosti vystrelil, poškodeného G. T. a O. W. postrelil a ďalej ostatných policajtov vykonávajúcich služobný zákrok, nachádzajúcich sa tiež v bezprostrednej blízkosti, teda aj poškodeného W.. X.. L. B. ohrozoval so zbraňou, ktorý v dôsledku tejto skutočnosti urobil úskok na ochranu svojho života a zdravia, spadol s následkom škody na zdraví, keď nutnosť ochrany života zasahujúcich policajtov pri danom služobnom zákroku za daných okolností vyplýva aj z výpovede ďalších zasahujúcich policajtov v trestnom konaní Y. W. a Y. T., ako členov tretej hliadky, ktorí sa skryli za policajné auto. V konaní bolo preukázané že, konanie odporcu a škoda na strane poškodeného W.. X.. L. B. sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, keďže bez protiprávneho konania odporcu ako jedinej, podstatnej a priamej príčiny, by škodný následok u poškodeného W.. X.. L. B. nevznikol. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené /popísané/ zavinené protiprávne konanie odporcu v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že s prihliadnutím na závažnosť a povahu protiprávneho konania odporcu, mal odporca predpokladať negatívne následky svojho konania vzhľadom na jeho vek, postavenie, skúsenosti policajta, teda odporca mal škodu za daných pomerov a v jeho postavení /policajt/, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal, predvídať. Súd prvého stupňa sa dostatočne a vecne správne vysporiadal s vecou aj v zmysle ustanovenia OZ, teda s tým, či bola škoda spôsobená aj spoluzavinením poškodeného, keď v konaní nebolo preukázané, že by bola škoda poškodeného súčasne spôsobená aj zavinením poškodeného, keď poškodený vykonával ako policajt služobný zákrok spolu s ďalšími policajtmi voči odporcovi, ktorému služobnému zákroku mal odporca úmysel vyhnúť sa /ktorú skutočnosť sám odporca potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní/ tak, že na policajtov vykonávajúcich služobný zákrok T. a W. vystrelil, a poškodeného B. ohrozoval so zbraňou. Súd prvého stupňa sa vecne správne vysporiadal aj s ustanovením , vychádzajúc z toho, že odporca spôsobil škodu úmyselne. Navrhovateľ v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že poškodenému

B. vyššie uvedenú škodu vyplatil /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa/ ako náhrady, dávky, plat podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a úplne zistil skutkový stav veci, keď nebol daný zákonný dôvod pre doplnenie dokazovania v rozsahu navrhnutom odporcom v konaní pred súdom prvého stupňa, keď vykonanie navrhnutých dôkazov /vyjadrenie Vlády SR, Národnej rady SR/ by boli vo veci neúčelné a nehospodárne a vykonanie navrhnutých dôkazov /výsluch, vyjadrenie T. U., Y. Z., Sekcie kontroly a inšpekcie MV SR/ by smerovalo k právnemu posúdeniu veci, ktoré prináleží súdu.

Keďže si navrhovateľ v petite návrhu na začatie konania uplatnil právny nárok na úroky z omeškania, súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ mu v súlade so všeobecnou zákonnou úpravou pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v súlade s a Nar. vl. SR č. priznal požadované úroky z omeškania v zákonnej výške z priznanej istiny.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa .

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľovi v súvislosti s odvolacím konaním trovy konania nevznikli.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.