Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-289-2014.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/289/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: T. U., M.. X. X. XXXX, Q. F. C. W., K. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.562,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 286,90 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 396,90 eur od 21. 12. 2012 do 16. 3. 2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 356,90 eur od 17. 3. 2015 do 15. 5. 2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 286,90 eur od 16. 5. 2015 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 20 eur, splatné vždy do 25.dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Konanie sa čiastočne z a s t a v u j e o sumu 273,68 eur.
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 13. 10. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa 30. 1. 2015, 19. 5. 2015 a 27. 5. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.562,56 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 12. 11. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o pôžičke zo dňa 27. 2. 2009 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.350 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 75,90 eur v počte splátok 46, t.j. celková suma pôžičky predstavovala 3.491,40 eur (75,90 eur x 46). Žalovaná doposiaľ uhradila len čiastočné plnenie vo výške 1.953,10 eur. Žalobca sa preto domáha zaplatiť zaplatenia istiny 3.351,98 eur, ako aj zmluvnej pokuty 163,68 eur. Splátky v zmysle článku 6 bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok boli splatné do 20. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená 20. 3. 2009. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej splácať dlh riadne a včas, došlo k splatnosti celého dlhu. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
Písomným podaním zo dňa 19. 5. 2015 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 163,68 eur, pričom trval na zaplatení zostatku dlhu 1.398,88 eur s príslušenstvom.
Písomným podaním zo dňa 27. 5. 2015 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 110 eur.
Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nepriaznivé sociálne pomery, keďže má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, na ktoré je neplatené výživné vo výške 5 eur. Prišla o byt. Poskytla žalobcovi čiastočné plnenie. Nie je spôsobilá dlh uhradiť jednorázovo.
Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomnosťou zo dňa 26. 10. 2011, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, zistiac nasledovné:
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 2. 2009 bolo zistené, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 12, IČO: 35 923 130 ako veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 2.350 eur. Žalovaná sa zaviazala zmluvou splácať pôžičku mesačnými splátkami vo výške 75,90 eur v počte splátok 46, celková suma vrátenia peňazí tak predstavovala 3.491,40 eur. Výška dohodnutej úrokovej sadzby predstavovala 21,83%. RPMN činila 21,83%. Priemerná hodnota RPMN činila 20,09%. Zo Všeobecných obchodných podmienok bolo zistené, že sú nečitateľné. Z písomnosti zo dňa 26. 10. 2011 bolo zistené, že žalovaná bola vyzvaná k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v lehote 3 dní od doručenia tejto upomienky bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy 1.563,51 eur. Podľa kópie doručenky písomnosť prevzala žalovaná 8. 11. 2011.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka:
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov:
Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov:
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverov dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01. 01. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 286,90 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žaloby v tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. V konaní bolo nesporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky dňa 27. 2. 2009, na základe ktorej bola právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 2.350 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami riadne a včas. V konaní bolo nesporné, že žalovaná zaplatila žalobcovi na predmetnú pôžičku sumu 1.953,10 eur (do podania žaloby) a v priebehu konania sumu 110 eur, spolu 2.063,10 eur.
Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy, a to výšku, počet a termíny splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, poskytnutý úver sa zo zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžník tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke spotrebiteľských úverov a aby súčasne nebolo možné uplatňovanie si nárokov veriteľom, ktorému neprislúchajú. Úroky sú pritom splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, možno ich však požadovať len do splatnosti dlhu. Keďže v zmluve nebola splnená základná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku splátok, zo zákona bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2013, č. konania 11Co/256/2013). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. 8. 2011 č. k. 10Coe/313/2010).
S poukazom na uvedené od poskytnutej výšky úveru 2.350 eur bola odpočítaná nesporná výška čiastočného plnenia dlhu žalovanou 2.063,10 eur. Zostatok dlhu tak predstavoval sumu 286,90 eur. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 286,90 eur.
Z dôvodu, že úver bolo potrebné zo zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, žaloba bola zamietnutá o zaplatenie všetkých ďalších peňažných nárokov. Je potrebné uviesť, že v písomnej zmluve bol výslovne dohodnutý počet mesačných splátok splácania úveru vo forme pôžičky 46, čomu zodpovedá celková suma pôžičky uvedená v zmluve 3.491,40 eur (75,90 eur x 46). Žalobca bližšie nešpecifikoval z čoho pozostáva ním tvrdená suma 1.288,88 eur, napriek výzve súdu. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vo vzťahu k uplatňovanému nároku v zostávajúcej časti. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať, z čoho tieto nároky pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013). Nahrádzanie povinnosti tvrdenia za žalobcu by bolo tak porušením zásady rovnosti strán v konaní. Podľa judikatúry komunitárneho práva dôkazné bremeno preukázať nesplnenie povinnosti spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovanej výške peňažných nárokov voči spotrebiteľovi, zaťažuje poskytovateľa služby.
S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum zmluvných podmienok ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť navrhované peňažné plnenie. Vyhovením žaloby, vzhľadom na skutkové tvrdenia poskytnuté žalobcom, by došlo k vydaniu arbitrárneho rozhodnutia, ktoré by bolo porušením právneho poriadku SR.
Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú V.. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 396,90 eur od 21. 12. 2012 do 16. 3. 2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 356,90 eur od 17. 3. 2015 do 15. 5. 2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 286,90 eur od 16. 5. 2015 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Úroky z omeškania boli priznané od 21. 12. 2012, po uplynutí konečnej lehoty splatnosti dlhu (46 splátok počnúc mesiacom marec 2009). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia preukázania predčasnej splatnosti dlhu (od 12. 11. 2011). Strata lehôt, v prípade nesplácania mesačných splátok nenastáva automaticky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie v uvedenom smere, napriek výzve súdu. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Žalobca nepreukázal takúto dohodu medzi zmluvnými stranami. Následkom je neúspech žalobcu v uvedenej časti uplatňovaného nároku. Žalobcom predložená listina ako Všeobecné obchodné podmienky bola predložená súdu vyhotovená minimalistickým písmom, v nečitateľnej podobe. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu bol výslovne súdom vyzvaný na predloženie listinného dôkazu preukazujúceho splatnosť dlhu. Ak žalobca nemá záujem preukazovať relevantnú právnu skutočnosť, ohľadom ktorej nesie dôkazné bremeno, nie je daný žiaden dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup by predstavoval aj porušenie zásady rovnosti strán v konaní. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, opakovanie výzvy súdu a odročovanie súdnych pojednávaní, predstavujú narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nie len v oblasti hmotnoprávnych vzťahov, ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 25CoKR/3/2015 zo dňa 2. 3. 2015). Z dôvodu, že po začatí konania žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 40 eur dňa 16. 3. 2015 a sumu 70 eur dňa 15. 5. 2015, úroky z omeškania boli rozlíšené adekvátne výške dlhu, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. V prevyšujúcej časti bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá ako nedôvodná.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 273,68 eur z dôvodu čiastočného spôäťvzatia žaloby žalobcom. Žalobcovi prislúchal tento dispozitívny úkon, pričom súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd povolil žalovanej na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 20 eur, splatné vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý v porovnaní so žalovanou. V prípade nezaplatenia aj len jednej splátky žalovaná môže stratiť výhodu splátok a vznikne jej povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. V danom prípade úspech žalobcu predstavoval 25% (396,90 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná. Úspech žalovanej predstavoval 75% (1.165,66 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatňovala, súd rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania. Pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu procesných strán bolo prihliadané na skutočnosť, že k čiastočnému zastaveniu konania o sumu 110 eur (ako časť zo sumy 273,68 eur) došlo pre správanie sa žalovanej, ktorá uvedenú sumu zaplatila po začatí konania. V tejto časti je potrebné považovať uvedenú sumu za úspech žalobcu v konaní. Zostávajúca časť čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 163,68 eur predstavovala naopak neúspech žalobcu v konaní, keďže k späťvzatiu došlo zavinením žalobcu, ktorý vzal žalobu v tejto časti späť, nie z dôvodu správania sa žalovanej (ktorá nezaplatila uvedenú sumu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.