Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-82-2013.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľky : J. Q., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom P., U. č. X, proti odporcovi: K. R. Q. narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, bytom V. C., XXXA P. Z., C. P., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. L. Q., narodenej XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ulica 2942/60A, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J. Q., rodenej W., narodenej XX.XX.XXXX v Q. a K. R. Q., narodeného XX.XX.XXXX v Q., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., Spojené kráľovskej Veľkej Británie a Severného Írska a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. F. P.
- G. L., vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov súd zveruje maloletú C. L. Q., narodenú XX.XX.XXXX. v K., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. L. výživným vo výške 500 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.
Stretávanie sa otca s maloletou sa ponecháva neupravené.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uviedla, že manželstvo je v dôsledku dlhodobého odlúčenia manželov vážne narušené, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Leah May žiadala, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 07.05.2015 upravila svoj návrh v časti určenia výživného pre maloletú C. L. tak, že žiadala určiť výživné vo výške 500 Eur mesačne.
Odporca nevyužil právo osobne konať pred súdom, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, žiadne nové dôkazy nežiadal vykonať, preto súd s poukazom na ustanovenie
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu matky pripojil.
Nakoľko odporca je cudzím štátnym príslušníkom s obvyklým pobytom mimo územia Slovenskej republiky, tunajší súd skúmal, či má v danej veci právomoc. Vychádzajúc z článku 3, ods. 1 písm. b) a z článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 právomoc tunajšieho súdu vo veci je daná.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, Osvedčením o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve základnej školy maloletého dieťaťa, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2012, 2013, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. v C., Spojené kráľovskej Veľkej Británie a Severného Írska. U navrhovateľky sa jednalo o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo, odporca mal dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z jeho vzťahov mimo manželstva, podľa vyjadrenia navrhovateľky v dobe, po ktorú spolu žili, výživné na tieto deti neplatil. Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku usporiadané a harmonické, po narodení maloletej C. L. sa vzťahy medzi účastníkmi naštrbili. Účastníci žili spoločne s maloletou dcérou v zahraničí, bývali v podnájme, už počas spolužitia s navrhovateľkou odporca pracoval len sporadicky, poberal sociálne dávky vo výške cca. 110 libier za dva týždne, popritom pomáhal na stavbách s príjmom 300 - 400 libier týždenne. V roku 2005 sa navrhovateľka spolu s maloletou C. L. vrátila na Slovensko, má nového partnera, za ktorého sa plánuje vydať. Odporca s rodinou nie je v žiadnom kontakte, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na výchove a výžive svojej maloletej dcéry. Odlúčením sa citované väzby medzi účastníkmi narušili, v súčasnosti je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Navrhovateľka uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia z dôvodu trvalého rozvratu ich vzájomných vzťahov a žiadala, aby súd manželstvo rozviedol.
Podľa článku 3, ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (ďalej len „Nariadenie“) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na území ktorého má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
Podľa článku 8 odsek 1 Nariadenia , súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa § 18 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z daných funkcií - biologickú, nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov a účastníci spolu intímne nežijú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Materiálnu a hospodársku - účastníci si neposkytujú žiadnu všestrannú vzájomnú pomoc, nepodieľajú sa spoločne na zabezpečovaní potrieb rodiny. Výchovnú - manželia sa nepodieľajú spoločne na výchove svojho maloletého dieťaťa - tieto funkcie v podstate od začiatku manželstva a od narodenie dieťaťa zabezpečovala iba navrhovateľka, od roku 2005 ich zabezpečuje výlučne ona sama.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil neuvážené uzavretie manželstva a rozdielnosť pováh a postojov účastníkov k manželskému životu - navrhovateľka bola v čase uzavretia manželstva relatívne mladá, medzi nimi ako partnermi bol pomerne veľký vekový rozdiel - 11 rokov, už v čase uzavretia manželstva bol odporca už dvakrát rozvedený, mal deti z týchto vzťahov, už v čase uzavretia manželstva nepracoval, využíval sociálny systém štátu a pracoval iba brigádne, nemali k dispozícii vlastné bývanie. Za týchto okolností, keď si najmä navrhovateľka mala uvedomiť, že žije v cudzej krajine, sama zabezpečuje potreby ich rodiny a to aj po narodení spoločného dieťaťa, je manželstvo veľmi riskantným a neistým krokom do budúcnosti a ako také aj v podstate bolo neudržateľné - o postoji odporcu k navrhovateľke svedčí skutočnosť, že sa s ňou a ich spoločným dieťaťom kontaktoval cca. jeden rok, pričom ani počas tejto doby si neplnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a od tejto doby neprejavuje ani o navrhovateľku a ani o svoje maloleté dieťa žiaden záujem ( tak, ako v podstate podľa vyjadrenia navrhovateľky neprejavoval záujem a neplnil si svoje povinnosti k deťom zo svojich predchádzajúcich vzťahov).
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 154 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
O úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Leah May súd rozhodol podľa ustanovenia § 24 odsek 1, 3, 4, § 25 odsek 2 Zákona o rodine, keď rozhodol o jej zverení do osobnej starostlivosti matky a určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 500 Eur mesačne. Súd prihliadal na citové väzby dieťaťa, stabilitu výchovného prostredia, jeho vývojové potreby, pri súčasnom rešpektovaní práva dieťaťa na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom.
Súd konštatuje, že matka sa o maloletú C. L. riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého. Na druhej strane otec o maloletú C. L. neprejavuje vôbec žiaden záujem. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu zostávajú zachované.
Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté deti.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov navrhovateľky, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletá C. L. je žiačkou piatej triedy základnej školy, jej zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka je živnostníčka s predmetom živnosti sprostredkovanie obchodu s rozličným tovarom s príjmom z podnikateľskej činnosti v roku 2013 vo výške 3511 Eur (príjmy 6425 Eur, výdavky 2914 Eur). Nakoľko odporca nevyužil právo osobne konať pred súdom, súdu sa nepodarilo zistiť výšku jeho aktuálnych príjmov, podľa vyjadrenia navrhovateľky v čase ich manželského spolužitia pracoval na stavbách ako pomocný robotník s príjmom cca 300 - 400 libier týždenne, popritom poberal sociálne dávky vo výške cca 55 libier týždenne. Maloletá Leah May je žiačkou piatej triedy základnej školy, navštevuje krúžok anglického jazyka (poplatok 50 Eur mesačne) a krúžok akvabel (poplatok 65 Eur mesačne), jej zdravotný stav je dobrý. Súd v časti určenia vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na návrh navrhovateľky a odporúčanie zástupcu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 500 Eur mesačne, nakoľko má za to, že takto určená suma výživného je v záujme maloletej a je primeraná vzhľadom k príjmom odporcu, ktoré vzhľadom k svojmu veku môže dosahovať.
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 205 odsek l Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon číslo 233/95 Zbierky zákonov o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.