Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/279/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu MALUPE, s.r.o., so sídlom vo Vlkanovej, Matúškova 48, IČO: 31 585 515, zastúpeného Svitok a spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 863 980, proti žalovanému P. B., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XXX, zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom E. F., X. F. XXX/XX, v konaní o náhradu škody vo výške 25 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -303 zo dňa 7. 10. 2014 v súvislosti s dopĺňacím uznesením okresného súdu č.k. -317 zo dňa 5. 11. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v súvislosti s dopĺňacím uznesením okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 591,06 eur a tieto uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jiřího Martausa, advokáta so sídlom v E. F., do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v súvislosti s dopĺňacím uznesením okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný vykonával prácu vo funkcii vedúceho hotelového zariadenia od 1. 1. 2008 do 31. 8. 2008. Dňa 9. 9. 2008 bol odvolaný z funkcie. Následne bola vykonaná inventarizácia zástupcom zamestnávateľa spolu s osobou poverenou vykonaním účtovníctva. Z výsledkov inventarizácie vyplynulo, že bolo spotrebovaných o 938 kusov prádla viac. Podľa žalobcu skutočný počet hostí za rozhodné obdobie bol 1330, takže tomuto číslu zodpovedá i počet kusov posteľného prádla odovzdaného ako spotrebované prádlo na vypratie a nie 392 ako vyplýva z evidencie hostí v knihe ubytovaných. V evidencii hostí chýbajú údaje o 938 osobách a žalovaný tržby za 938 osôb nikdy neodovzdal. Dňa 2. 1. 2008 účastníci konania podpísali dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za finančné prostriedky, predstavujúce tržby hotelovej prevádzky do ich vyúčtovania v pokladni spoločnosti, za finančné prostriedky, ktoré preberie z pokladne na nákup materiálu, materiál a zásoby, ktoré zakúpi pre účely prevádzky do ich spotreby, skladové zásoby na prevádzke vrátane HIM a DHIM. Žalovaný namietal výšku škody z titulu nezaplatených pobytov označujúc nárok za absurdný s tým, že žiaden schodok na zverených hodnotách nespôsobil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je odôvodnený. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo vzťahu k žalovanému ako k svojmu bývalému zamestnancovi na základe zodpovednosti žalovaného za schodok, ktorý mal byť žalovanému zistený na základe vykonaných inventúr. Žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno primárneho predpokladu zodpovednosti zamestnanca za schodok, a to existenciu škody vo forme schodku, na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat. Nepomer medzi

počtom ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí a počtom evidencie posteľného prádla určeného na výmenu, nepredstavuje schodok, schodkom nie je ani škoda, ktorá by vznikla nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí. Takisto nepredstavuje schodok ani škoda, ktorá by bola vznikla vynaložením nákladov na pracie služby v dôsledku neodôvodnenej frekvencie výmeny prádla. Žalobca sa nedomáhal peňažného nároku z dôvodu, že nebola odvedená cena za ubytovaných hostí evidovaných v knihe ubytovaných hostí, obdobne nežiadal ani peňažné plnenie vynaložené za pracie služby, ako ani za chýbajúce prádlo. V konečnom dôsledku sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za ubytovanie osôb (v počte 777), ktorých ubytovanie v hoteli nepreukázal žiadnym spôsobom. Ich počet bol len hypotetický, odvodený od počtu kusov vypratého prádla, pričom cena za ubytovanie bola odvodená od priemernej ceny, ku ktorej dospel spriemerovaním všetkých zaplatených cien za ubytovanie v rozhodnej dobe. Schodkom je rozdiel medzi skutočným (nie hypotetickým) stavom hodnôt (nie hostí) zverených na vyúčtovanie s údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný (rozsudok NS SR ). Počet hostí nepredstavuje hodnoty zverené na vyúčtovanie. Skutkové vymedzenie nároku na náhradu škody z titulu objektívnej zodpovednosti vzhľadom na atribúty zodpovednostného vzťahu je postavený na výsledkoch inventúry. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zapisovanie do knihy hostí predstavovalo primárnu pracovnú náplň recepčných, pričom i podľa výpovedí svedkov v hoteli boli ubytované aj osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov opísaných svedkami nezapísali do knihy hostí. Bolo tiež preukázané zmluvné dojednávanie cien využívajúc aj rôzne zľavy z ceny ubytovania s tým, že ceny uvádzané v cenníku predstavujú maximum, pričom minimálna hranica nebola stanovená pevnou sumou. Osobitný režim vo vzťahu k zápisom a platbám za ubytovanie sa vzťahoval na zamestnancov hotela, pričom tiež bolo preukázané, že dochádzalo k spotrebe prádla i v dôsledku nutnej výmeny v prípade rôznych podujatí (diskotéka, účastníci zábavy, poskytnutie izby na odkladanie vecí v súvislosti s organizovanými oslavnými podujatiami). Posteľné prádlo bolo využívané na účely v reštauračnej časti hotela, keďže bolo používané namiesto obrusov. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. v súvislosti s ust. a odporcovi napriek úspechu v spore náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že so záverom okresného súdu o tom, že nepomer medzi počtom evidovaných ubytovaných hostí a počtom evidencie použitého posteľného prádla nepredstavuje schodok a schodkom nie je ani škoda, ktorá by vznikla nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí, nie je možné súhlasiť, nakoľko žalovanému boli zverené do hmotnej zodpovednosti finančné prostriedky pri prevádzke hotela, t.j. aj prostriedky prevzaté od ubytovaných hostí a žalovaný bol povinný tieto finančné prostriedky vyúčtovať žalobcovi. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v hoteli boli ubytovaní aj hostia, ktorí neboli evidovaní a za ktorých žalovaný nevyúčtoval žalobcovi prijatú cenu ubytovania. Evidencia použitého posteľného prádla je dôkazom, ktorý potvrdzuje počet skutočne ubytovaných hostí, keďže takýto zásadný rozdiel nebol zo strany žalovaného ako vedúceho zamestnanca nijak spochybnený. Evidenciu použitého posteľného prádla je nutné považovať za nepriamy dôkaz s tým, že evidencia ubytovaných hostí nemôže byť jediným dôkazom ohľadom protiprávne ubytovaných hostí, keďže nie je možné očakávať, že by žalovaný zapísal do knihy hostí i tých, ktorých ubytoval bez vedomia žalobcu ako zamestnávateľa. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Zastal názor, že zo strany žalobcu dochádza k miešaniu a nesprávnemu výkladu dvoch právnych režimov zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle ustanovení . Jednak ide o úpravu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v širšom zmysle podľa , jednak o úpravu zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa . Z hľadiska predpokladov zodpovednosti zamestnanca je vzhľadom na konštrukciu jednotlivých druhov zodpovednosti kľúčovým kritériom zavinenie, avšak to nie je jediné. Všeobecnú zodpovednosť zamestnanca podľa v teórii pracovného práva nazývame zodpovednosťou zamestnanca za škodu s prezumpciou neviny a zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, sa nazýva zodpovednosťou zamestnanca s prezumpciou viny. Žalobca svoj nárok opiera o ust. a dovoláva sa voči žalovanému zodpovednosti, ktorú zakladá predmetné ustanovenie , teda zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Okresný súd však vo svojom rozsudku správne poukázal na fakt, že pre založenie zodpovednosti žalovaného ako bývalého zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať podľa , je nutné preukázať existenciu určitých skutočností

na to, aby bolo možné podľa menovaného ustanovenia vôbec postupovať a subsumovať pod neho skutkový stav, vytvárajúci rámec prejednávaného sporu. Predovšetkým zamestnávateľ musí primárne dokázať platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno primárneho predpokladu zodpovednosti zamestnanca za schodok, a to existenciu škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat. Žalobca existenciu schodku nepreukázal a vznik tohto schodku ani preukázať nemôže. Zo samotných vyjadrení právneho zástupcu na súdnom pojednávaní jasne vyplynulo, že na základe žalobcom vykonanej inventúry došlo k záveru, že hostia, ktorí boli evidovaní v hotelovej knihe, boli žalovaným vyúčtovaní riadne, pričom práve opačné zistenie by malo za následok konštatovanie existencie schodku, čo znamená, že ku vzniku schodku nikdy nedošlo, a preto je i samotná žaloba v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš neodôvodnená. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že všetky tržby v rozhodnej dobe získané od všetkých ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí, boli žalovaným riadne odvedené. Tak ako nechýbali peniaze za ubytovaných hostí podľa evidencie v knihe ubytovaných hostí, nechýbala ani posteľná bielizeň, ktorá však žalovanému ani zverená nebola, teda v danom prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť o existencii schodku, nakoľko žalobcom tvrdený údajný nepomer medzi počtom ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí a počtom evidencie posteľnej bielizne určenej na výmenu, rovnako ako škodu, ktorá by mohla vzniknúť nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí, nemožno považovať za schodok. Žiadal preto rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť a pre prípad úspechu si vyúčtoval náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa , potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil ( ).

I odvolací súd po preskúmaní veci dospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za schodok, nepreukázal atribúty iného zodpovednostného vzťahu žalovaného za vznik škody, pričom vznik inej škody ako schodku ani netvrdil. I odvolací súd sa plne stotožnil so záverom okresného súdu, že v danom prípade nie je možné vypočítavať počet údajne ubytovaných hostí od evidencie použitej posteľnej bielizne, a to i vzhľadom na reálnu prax pri prevádzke hotelového zariadenia, pričom vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že posteľná bielizeň bola využívaná i na iné účely. K výmene posteľnej bielizne dochádzalo nielen v žalobcom určených intervaloch, ale podľa reálnej potreby.

Tiež je potrebné súhlasiť s tým, že pre vyvodenie zodpovednosti podľa pre vznik zodpovednosti zamestnanca podľa tohto zákonného ustanovenia sa v prvom rade predpokladá existencia dvoch právnych skutočností, ktoré má povinnosť preukázať zamestnávateľ a nie zamestnanec, a to platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku.

V súlade s judikatúrou sa pod schodkom rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než účtovný stav, pričom okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok NS SR , v ktorom najvyšší súd konštatuje, že schodkom je rozdiel medzi skutočným (nie hypotetickým) stavom hodnôt (nie hostí, ktorí nepredstavujú hodnoty zverené na vyúčtovanie) zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší, než stav účtovný.

Pokiaľ i prostriedky získané za ubytovanie hostí predstavovali hodnoty zverené na vyúčtovanie, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že všetky tržby v rozhodnej dobe získané od všetkých ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí, boli žalovaným riadne odvedené a pokiaľ sa i žalobca snažil preukázať zodpovednosť žalovaného prostredníctvom ním tvrdeného nepriameho dôkazu, a to údajným nepomerom medzi počtom ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných

hostí a počtom evidencie posteľnej bielizne určenej na výmenu, z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ustáliť zodpovednosť žalovaného iba na tomto základe možné nie je. Žalobcom uplatňovaný nárok je totiž postavený na hypotéze a predpoklade o tom, že vzhľadom na rozdiel v počte posteľnej bielizne určenej na výmenu a počte ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných, je možné uvažovať o tom, že v hoteli bolo ubytovaných viac hostí ako bolo skutočne zapísaných v knihe ubytovaných hostí, avšak ani výsledkami vykonaného dokazovania sa uvedenému predpokladu, hypotéze nepodarilo dať reálny obsah, ani základ.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola pravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

I keď právny režim zakotvený v je založený na prezumpcii viny zamestnanca, existenciu schodku a jeho výšku musí preukázať zamestnávateľ.

V preskúmavanej veci i podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako zamestnávateľ žalovaného v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a existenciu schodku na zverených hodnotách nepreukázal.

Žalobca totiž nedoložil jediný dôkaz, na podklade ktorého by súd mohol získať presvedčenie o existencii ním tvrdených skutočností (o vzniku schodku a jeho výške). Ním tvrdený nárok, ktorý si v konaní uplatnil, bol založený len na predpoklade o tom, že žalovaný ubytoval i iných hostí, ako tých, ktorí boli zapísaní v knihe hostí, avšak súdu nepredložil jediný reálny dôkaz, ktorý by tento predpoklad žalobcu presvedčivo súdu preukázal a na podklade ktorého by súd mohol dospieť k presvedčeniu o pravdivosti tvrdení žalobcu.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, odvolací súd toto ako správne podľa , potvrdil.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania si uplatnil, tieto vyčíslil, v nadväznosti na čo odvolací súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania postupom podľa v súvislosti s ust. vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní a na účelnosť ním vynaložených trov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.