Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/178/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B. C., D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., F. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Milan Slebodnik, so sídlom Štúrova 20, v Košiciach, proti žalovanej A. G. C., D. H., nar. X.X.XXXX, bytom v E., I. XXXX/X, doručovacia adresa E., H. J. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. mája 2021 č.k. -45

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán k bytu č. 9 nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele „C“ č. XXXX, vchod č. XX K. L. H. M. E., a k podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 321/10000 všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. K. N. v súlade s návrhom žalobcu tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a na vyrovnanie podielov uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal ako procesne úspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Vychádzajúc z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okres E. A., kat. územie K. N. mal súd v konaní preukázané, že sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán vo veľkosti podielu žalobcu 1/6 zapísaného pod B/51 titulom dedičského rozhodnutia Okresného súdu Košice I , z 13.08.2019 a vo veľkosti podielu žalovanej 5/6, ktorý žalovaná podľa zápisu na liste vlastníctva pod B/26 nadobudla v časti 3/6-ín kúpnou zmluvou z roku 1998 a podľa zápisu pod B/50 v rozsahu 2/6-ín titulom vyporiadania dedičstva a bezpodielového spoluvlastníctva po zosnulom manželovi podľa uznesenia Okresného súdu Košice I , z 13.08.2019 právoplatným 06.09.2016. Obsahom predžalobnej komunikácie mal súd preukázané, že žalobca navrhoval žalovanej uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti stala žalovaná a vyplatila mu cenu jeho podielu 20.000 eur, ku ktorej dohode žalovaná nepristúpila, aj keď o nehnuteľnosť prejavila záujem.

Pri rozhodnutí súd vzal do úvahy, že žalovaná bola po doručení žaloby a nariadení pojednávania vo veci procesne nečinná, keď k žalobe sa nevyjadrila a bez ospravedlnenia sa nezúčastnila pojednávania určeného na deň 13.05.2021, predvolanie na ktoré si prevzala už 15.04.2021. Súd poukazujúc

na rozsah práv a povinností podielových spoluvlastníkov vyplývajúcich z hodnoty ich podielu na nehnuteľnosti podľa , pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva po tom, čo nedošlo k dohode sporových strán a rozdelenie veci nebolo dobre možné. V súlade s nehnuteľnosť prikázal podľa návrhu žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej majúc za zistené, že žalovaná v predžalobnej komunikácii súhlasila s tým, že sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Rozsah primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu posudzoval v súlade s ustálenou súdnou praxou tak, že primeraná náhrada vychádza zo všeobecnej (trhovej) ceny veci (NS SR , R 43/97), čo zodpovedalo žalobcom požadovanému plneniu 20.000 eur za podiel 1/6 pri všeobecnej cene nehnuteľnosti 120.000 eur, ktorú hodnotu mal objektivizovanú rozhodnutím o dedičstve. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I , , ktorým bola ku dňu 13.08.2019, schválená dohoda dedičov (tými boli tiež žalobca a žalovaná) o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a dedičstva po otcovi žalobcu a manželovi žalovanej, všeobecná hodnota sporného bytu č. X K. H. L. M. E. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu predstavovala 119.700 eur. Súd uložil žalovanej povinnosť na náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu podľa konštatujúc, že žalovaná nereagovaním na návrhy žalobcu zavinila vznik súdneho konania, lebo žalobcovi neostávala iná možnosť ako dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva cestou súdu.

Žalovaná napadla rozsudok odvolaním, ktorým podľa jeho obsahu uplatnila odvolacie dôvody vymedzené , , , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Žalovaná nesúhlasila so všeobecnou cenou nehnuteľnosti, z ktorej súd vychádzal, keď podľa jej názoru táto zodpovedá hodnote 94.500 eur, popierala, aby bola pred podaním žaloby kontaktovaná žalobcom o vyporiadanie jeho nárokov, a uviedla, že pojednávania vo veci sa nezúčastnila pre omyl a doručila súdu ospravedlnenie, aj keď tak urobila oneskorene. K odvolaniu pripojila potvrdenie realitnej kancelárie z 07.02.2020 o ňou udávanej všeobecnej cene nehnuteľnosti.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré neboli protistranou popreté sa považujú za nesporné, keď žalovaná v súdnom konaní nevzniesla žiadne výhrady, preto správne súd prvej inštancie vychádzal jeho tvrdení podložených obsahom listinných dôkazov. Pokiaľ žalovaná až v odvolacom konaní predložila nejaké potvrdenie o cene nehnuteľnosti, urobila tak oneskorene, preto na tento procesný prostriedok obrany žalovanej nemožno prihliadať. Nad rámec uvedeného žalovanou predložené potvrdenie realitnej kancelárie z februára 2020 označil za irelevantné, keďže súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva až 13. mája 2021, teda viac, než po roku od vystavenia potvrdenia. Za jednoznačne zavádzajúce označil vyjadrenia žalovanej, že pred začatím sporu medzi nimi neprebiehala komunikácia, keď žalobca preukázal, že k predžalobnej výzve z októbra 2019 zástupca žalovanej JUDr. C. deklaroval vôľu uzavrieť dohodu, žiadal však o poskytnutie ďalšej lehoty, naposledy zástupca žalobcu urgoval zástupcu žalovanej o odpoveď v júni 2020, a až v mesiaci august 2020 žalobca uplatnil nárok na súde potom, čo strana žalovanej nijako nereagovala. Uvedené jednoznačne potvrdzuje, že pasivita žalovanej vyvolala súdne konanie a žalovaná je povinná znášať v tejto súvislosti vzniknuté trovy.

Iné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nedoručili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. novembra 2022 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s .

Uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom rešpektujúc povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s , . Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu a zásady výkladu právnych noriem, ktoré aj správne interpretoval. Odvolací súd nezistil ani žiadne porušenie procesných práv, či inú vadu konania, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci, z ktorých dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s .

V časti námietok žalovanej, ktoré sa vzťahujú k zásahu do jej práva na spravodlivý súdny proces, je potrebné zdôrazniť, že každá sporová strana nesie zodpovednosť za priebeh a výsledok sporu, ak riadne a včas neuplatňuje prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, alebo sa včas a bez riadne preukázaných dôvodov neprítomnosti na pojednávaní neospravedlní z neúčasti na súdnom konaní. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovanej bola doručená žaloba dňa 02.02.2021, ku ktorej sa nevyjadrila. Dňa 15.04.2021 prevzala predvolanie na pojednávanie určené na deň 13.05.2021 na 09.00 hod., pričom z obsahu spisu vyplýva, že až v deň konania pojednávania a to už po jeho začatí o 09.04 hod., do podateľne Okresného súdu Košice I doručila ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov s potvrdením o zhoršení zdravotného stavu, keď lekárskeho vyšetrenia sa mala zúčastniť ešte dňa 17.05.2021.

V zmysle pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

Podľa , ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné vnímať ako výnimočnú, dôvody odročenia pojednávania musia byť dôležité, a strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu dôvod oznámiť bezodkladne a pred konaním pojednávania. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. V prejednávanom spore je zrejmé, že súd v neprítomnosti žalovanej vykonal pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej, pretože v čase konania pojednávania súdu neboli známe žiadne dôvody neprítomnosti žalovanej na pojednávaní. Sama žalovaná v odvolaní tvrdila, že sa pojednávania nezúčastnila „omylom“. Napriek okolnosti, že žalovaná absolvovala neurologické lekárske vyšetrenie už deň pred konaním pojednávania, žiadosť o odročenie pojednávania s odkazom na uvedené vyšetrenie (žalovaná netvrdila ani nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu z iného dôvodu) doručila do podateľne súdu oneskorene

až po začatí pojednávania, preto do súdneho spisu bolo ospravedlnenie založené až v čase po vyhlásení rozhodnutia. V danej procesnej situácii, nemožno súdu prvej inštancie vytýkať porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, lebo prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti, nemalo za následok porušenie jej procesných práv v takej miere, aby tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Nesprávnosť rozhodnutia nezakladajú ani námietky žalovanej proti všeobecnej cene nehnuteľnosti, z ktorej súd vychádzal pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnosti. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovanou predložené potvrdenia o aktuálnej cene nehnuteľnosti predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní, a je tiež v okolnostiach sporu neaktuálnym a neobjektívnym údajom.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní uplatniť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia, či predloženia skutočnosti a dôkazov bez viny strany sporu sa rozumie nemožnosť procesného uplatnenia v takej situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť či predložiť, pretože o nich nevedela, a ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúcu sa na danú situáciu a neosvedčuje, že nemohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť, nie je možné ani posúdiť, či bola splnená zákonom stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností.

Žalovaná neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili v riadnom a včasnom uplatnení prostriedkov procesnej obrany, a také ani z konania nevyplývajú, pretože žalovaná na svoju procesnú aktivitu na súde prvej inštancie rezignovala. Ňou predložené potvrdenie realitnej kancelárie predstavuje preto procesne neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

Bez zreteľa na uvedené, žalovanou predložená listina by nijako neovplyvnila výsledok súdneho sporu, keď správne poznamenáva žalobca, že hodnota nehnuteľnosti v uvedenom potvrdení realitnej kancelárie bola určená takmer rok pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, teda vzhľadom na všeobecne známu skutočnosť nárastu cien nehnuteľnosti bola neaktuálnym údajom, pričom žalovaná neozrejmila ani dôvody, pre ktoré predložené potvrdenie z roku 2020 obsahuje informácie o cene nehnuteľností v hodnote nižšej, než v akej bola ohodnotená v dedičskom konaní v roku 2019.

Žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Súd postupoval v súlade s , keď k dohode podielových spoluvlastníkov nedošlo, rozdelenie spoločnej veci nebolo dobre možné, preto bola prikázaná nehnuteľnosť za primeranú náhradu žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke s povinnosťou výplaty spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/6 na celej veci. V zhode s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (NS SR , R 43/1997) pri určení výšky primeranej náhrady v peniazoch za vyporiadavaný podiel spoluvlastníka, súd vychádzal zo všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností, teda z ceny, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať, či kúpiť v čase rozhodovania súdu, ktorú určil na sumu 120.000 eur zodpovedajúco obsahu dedičského rozhodnutia o cene nehnuteľnosti v uznesení Okresného súdu Košice I , , právoplatného 06.09.2019. Žalobcom tvrdená a listinami podložená trhová hodnota nehnuteľnosti nebola žalovanou na súde prvej inštancie spochybnená, preto súd odôvodnene považoval uvedenú skutočnosť za nespornú a preukázanú (, , ).

Súd prvej inštancie správne rozhodol tiež o náhrade trov konania zohľadňujúc okolnosti prípadu. Aj keď konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je riešením právnej otázky, ktorá smeruje k ochrane záujmov všetkých dotknutých subjektov, je potrebné vziať na zreteľ, či a v akej miere správanie jednotlivých spoluvlastníkov prispelo k vzniku súdneho sporu. V prejednávanej veci žalovaná na návrh žalobcu na zrušenia a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou reagovala naposledy listom zo dňa 07.11.2019, v ktorom vtedajší zástupca žalovanej G. C. informoval zástupcu žalobcu, že žalovaná chce ešte vykonať vlastné šetrenie o cene nehnuteľnosti. Napriek ďalším výzvam strany žalobcu, žalovaná neposkytla žiadnu odpoveď, preto v mesiaci august 2020 žalobca podal návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj v samotnom súdnom spore bola žalovaná nečinná. Pasivita žalovanej zadala dôvody pre vedenie súdneho sporu, a je preto opodstatnené uložiť jej povinnosť k náhrade trov konania žalobcovi.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z v spojení s . V odvolacom konaní neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu vzniknutých trov, a je povinná ich nahradiť procesne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).