Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-25-2022.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, E., o zaplatenie 3.084,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje v časti istiny 290,28 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 290,28 € od 21.03.2022 do zaplatenia.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2022 domáhal zaplatenia sumy 3.084,02 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3.084,02 € od 21.03.2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.
2. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe nevyjadrila.
3. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 03.07.2013, výpisom z pôžičkovej karty, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 15.11.2022, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalovaná požiadala dňa 26.06.2013 o aktiváciu Bankomatky Quatro s výškou úverového rámca 900,00 €, štandardná splátka 30,00 €, úrok 22,8% ročne, jej žiadosť bola bankou schválená 03.07.2013.
5. Zo žaloby, z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 15.11.2022 a z výpisu z Bankomatky Quatro súd zistil, že úverový rámec bol 1.800,00 €, štandardná splátka 60,00 €, ročný úrok 22,8%, žalovaná celkovo vyčerpala z poskytnutého sumu 4.480,00 €, posledný výber bol realizovaný 20.12.2018 vo výške 10,00 €. Žalovaná vykonala kreditné operácie vo výške 3.942,60 € a poslednú úhradu vo výške 60,00 € urobila dňa 28.12.2018. V žalobe a ani vo vyjadrení po výzve súdu, žalobca nešpecifikoval od kedy a z akej sumy si uplatnil úroky, ktoré splátky a v akej výške zaplatila, na čo boli započítané, ktoré splátky neboli uhradené. Uviedol len že žalovaná istina 3.084,02 € predstavuje debetný stav na
kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácií poistného.
6. Dňa 03.04.2019 právny predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok 180,00 € do 17.04.2019 a upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Oznámenie bolo žalovanej doručené 08.04.2019. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.05.2019 súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z kreditnej karty vo výške 1.944,06 €. Doručenie, ale ani odoslanie tohto podania žalobca nepreukázal.
7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 19.05.2022 medzi VÚB a.s. a súčasným žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru vo 3.084,02 € postúpená na žalobcu. Súd pripustil uznesením zo dňa 16.06.2022 zmenu žalobcu.
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2022, doručenom súdu pred prvým pojednávaním, vzal žalobca žalobu späť v časti istiny 290,28 €, t. j. v časti sankčného úroku 250,22 € a v časti poplatkov 40,06 €, bez bližšej špecifikácie. Naďalej sa domáhal zaplatenia sumy 2.793,74 €, úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.793,74 € od 21.03.2022 do zaplatenia, pričom istina sa skladá z nesplatenej istiny 1.764,34 € a zmluvného úroku 1.029,40 € bez bližšej špecifikácie. Zároveň v podaní oznámil, že predložil všetku dokumentáciu, ktorou disponuje, nakoľko ide o postúpenú pohľadávku. K vyjadreniu pripojil: Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti z 02.05.2019, predžalobnú výzvu z 03.04.2019, doručenku z 08.04.2019, Cenník VÚB, a.s., Obchodné podmienky VÚB, a.s., Oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.05.2022 s podacím hárkom.
9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred prvým pojednávaním súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (Ďalej len „OZ“), zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2) Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
14. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
15. Súd skúmal predloženú Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro - úverovú zmluvu a zistil, že neobsahuje okrem výšky úroku 22,8% ročne žiadne zákonom požadované náležitosti platne dohodnuté účastníkmi zmluvy. Zmluva mohla obsahovať len dve individuálne dohodnuté náležitosti a to výšku úverového rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných náležitostí žiadosť neobsahovala. Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaná dňa 30.5.2012 žiadala o poskytnutie úverového rámca vo výške 900,00 € a splátky 30,00 €, pričom právny predchodca žalobcu návrh zmluvy prijal 03.07.2013. Žalobca uvádza, že úverový rámec bol dohodnutý vo výške 1.800,00 €, mesačná splátka 60,00 € a zmluvný úrok 22,80%. Výpis z pôžičkovej karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje nemôže nahradiť písomnú dohodu zmluvných strán. Svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Naviac žalobca oznámil súdu, že predložil všetku dokumentáciu, ktorou disponuje, nakoľko ide o postúpenú pohľadávku.
16. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k dohode o základných obsahových náležitostiach, t.j. ani o výške úveru a splátok. Žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto je povinná v zmysle § 457 OZ vrátiť všetko, čo na základe absolútne neplatnej zmluvy dostala. Nebolo sporné, že žalovanej bola vyplatená suma 4.480,00 €, ktorú čerpala od 30.08.2013 do 20.12.2018 a žaloba na súde bola podaná 28.04.2022.
17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení platnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
18. Nakoľko žaloba bola podaná sa súd za účinnosti § 54a OZ (účinného od 5.12.2018) súd sa musel ex offo zaoberať možným premlčaním pohľadávky. Pred nadobudnutím účinnosti tejto novely dochádzalo v praxi k prípadom, keď si veriteľ uplatnil už premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, pričom ak dlžník premlčanie nenamietal, súd veriteľovi pohľadávku priznal. Po nadobudnutí účinnosti novely, ktorou bolo doplnené ustanovenie § 54a (od 5.12.2018) už nie je možné vymáhať, t.j. uplatniť si na súde premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. v rozhodcovskom konaní alebo vymáhať v exekučnom konaní. Zároveň sa táto úprava z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti, vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na nároky uplatnené nielen dodávateľom ale i spotrebiteľom. Súd z týchto dôvodov skúmal, či uplatnený nárok, resp. jeho časť, nie je premlčaný.
19. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
20. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Právny predchodca žalobcu má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov vrátane revolvingových úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako i ustanovenia spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Takéto dlhodobé ignorovanie spôsobu uzatvárania zmlúv sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súd dospel k záveru, že už v čase uzatvárania zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu vedel o tom, že spôsob, akým uzatváral zmluvy o revolvingovom úvere, nemožno považovať za platné uzatvorenie zmluvy, preto je možné deň nasledujúci potom, ako žalovaná čerpala peňažné prostriedky z titulu úveru považovať za deň, kedy žalobca vedel, že sa môže domáhať vrátenia peňažných prostriedkov a teda odo dňa nasledujúceho začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynula od každého jednotlivého čerpania peňažných prostriedkov a najneskôr uplynula pri poslednom čerpaní dňa 20.12.2018. Žaloba na súde bola podaná 28.04.2022, t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pri poslednom čerpaní 21.12.2020, ale zároveň aj po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pri poslednom čerpaní najneskôr dňa 21.12.2021. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v časti istiny 290,28 € s príslušenstvom a vo zvyšku 2.793,74 € s príslušenstvom bola plne úspešná žalovaná. Súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo
to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.