Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/51/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: X.FVE H. s.r.o., A. XXXX/XX, N., IČO: XX XXX XXX, zast. O. kancelária S.. I., s.r.o. U. XXXX/X, N., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi v 1/ rade: C. distribučná a.s., K. 31, J., IČO: XX XXX XXX, odporcovi v 2/ rade: C. energetika, a.s., K. XX, J., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo 17.2.2015 jednomyseľne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Odvolacie konanie o odvolaní odporcu v 2. rade z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ a 2/ rade zdržať sa porušenia záväzku odoberať od navrhovateľa celý objem vyrobenej elektriny v zariadení navrhovateľa do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade a to za cenu elektrickej energie 382,61 eur/MWh schválenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 26.9.2013, za podmienok a v súlade s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, uzavretej dňa 9.12.2014, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2015 a to všetko odo dňa doručenia tohto predbežného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh vo veci samej.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozhodol voči odporcom v 1/ a 2/ rade predbežným opatrením v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že navrhovateľ je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vyrába zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 998/2 kW na pozemku parc. č. XXXX/ XX, XXXX/XX v k.ú. H.. Odporca v 1/ rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu pripojené, je odberateľom elektrickej energie vyrobenej navrhovateľom. Odporca v 2/ rade je osobou poverenou na odber elektriny odporcom v 1/ rade. Podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len zákon o podpore) je navrhovateľ výrobcom energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v rozsahu a za podmienok, ktoré sú uvedené v ust. § 3 cit. zákona. Práva navrhovateľa ako výrobcu elektriny sú vymedzené v ust. § 4 ods. 1 cit. zák. a to právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, právo na odber elektriny odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a právo na doplatok. Dňa 24.05.2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom v l/ rade zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a 2.5.2011 zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len URSO) č. XXXX/XXXX/E-OZ z 26.09.2013 bola pre navrhovateľa schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej energie. Vydaním rozhodnutia vzniklo navrhovateľovi právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov, pričom úrad vychádzal z predpokladaného ročného množstva

elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok a to z údajov predložených regulovaným subjektom.

Záväzky odporcu v 1/ rade zo „zmluvy o dodávke elektriny I.“ boli v plnom rozsahu nahradené ďalšou zmluvou, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1/ rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a s odporcom v 2/ rade ako odberateľom a to zmluvou z 09.12.2014 o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku /zmluva o dodávke elektriny II/, na základe ktorej bol odber elektrickej energie bez prerušenia zabezpečovaný odberateľom (odporcom v 2/ rade) ako osobou poverenou odporcom v 1/ rade. Navrhovateľ sa zaviazal dodávať elektrinu odporcovi v 2/ rade ako odberateľovi a odporca v 2/ rade ako odberateľ sa zaviazal odobrať vo vlastnom mene elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy a zaplatiť výrobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu. Cena bola dojednaná podľa čl. V. Zmluva o dodávke elektriny II platná a účinná od 1.1.2015 bola uzavretá na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm.b/ Zákona o podpore. Touto zmluvou zanikla dňom 31.12.2014 doterajšia „zmluva o dodávke elektriny I.“ z 2.5.2011. Zároveň poukázal na to, že v zmluve neboli dohodnuté žiadne rozväzovacie podmienky zániku účinnosti zmluvy, ani žiadne obmedzenia, či zmeny v dohodnutej cene, a preto sú účastníci konania touto zmluvou v plnom rozsahu viazaní. Podľa „zmluvy o dodávke elektriny II.“ je odporca v 2/ rade ako osoba poverená odporcom v 1/ rade povinný odoberať elektrinu od navrhovateľa a za elektrinu zaplatiť dohodnutú cenu stanovenú rozhodnutím URSO, ktorá bola stanovená ako pevná cena pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh na obdobie rokov 2014 až 2026. Právo výrobcu elektriny na podporu je právom na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 pri splnení podmienok uvedených v ust. § 3 zákona o podpore a toto právo mu vzniklo na obdobie 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky, t.j. až do roku 2026. Navrhovateľ všetky podmienky na podporu podľa citovaného ustanovenia spĺňa. Na toto ustanovenie zákona odkazuje aj uzavretá zmluva o dodávke elektriny I. a II. vo viacerých ustanoveniach, teda nie len na splnenie podmienok podpory spočívajúcej v odbere elektriny odporcom v 1/ rade. Aj keď v zmluve sa používa pojem „s právom podpory“ v spojení s ust. § 3 ods. 1 písm. b), tak tento pojem nie je v súlade so znením ust. § 3 ods. 1 písm. b), lebo právo na podporu je vyslovene upravené len v ust. § 4 ods. 1.

Odporca v 1/ rade listom z 15.12.2014 oznámil navrhovateľovi, že nesplnil podmienky podľa ust. § 4 zákona o podpore, preto je zo zákona vylúčený ním prevádzkovaný zdroj elektriny v roku 2015 zo systému podpory, a preto elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu. Vzniknutú situáciu môže navrhovateľ riešiť zastavením prevádzkovania výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy za dohodnutú trhovú cenu, tzn. mimo systému povinného výkupu vyrobenej elektriny. Odporca v 1/ rade v liste uviedol, že zmluva o dodávke je naďalej platná a navrhol, aby navrhovateľ uzavrel dodatok k zmluve o dodávke, pričom navrhovateľa upozornil, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu bude považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a vyzval navrhovateľa, aby z jeho strany k takejto dodávke roku 2015 nedochádzalo. Podľa preambuly „zmluvy o dodávke elektriny II.“ je odporca v 2/ rade osobou poverenou odporcom v 1/ rade, aby od navrhovateľa odoberal elektrinu, z čoho navrhovateľ usúdil, že odporca v 1/ rade koná aj za odporcu v 2/ rade.

Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že odporca v 1/ rade v liste z 15.12.2014 neuviedol konkrétne aké podmienky podľa ust. § 4 zákona o podpore navrhovateľ nesplnil, aby požíval podporu. Oznámenie odporcu v 1/ rade z 15.12.2014 je neurčité a nezrozumiteľné, pretože odporca v 1/ rade neoznámil, konkrétne aké podmienky na podporu navrhovateľ nesplnil, ani v čom navrhovateľ nesplnil podmienky na podporu. Preto takéto oznámenie pre jeho neplatnosť nemôže vyvolať žiadne účinky vo vzťahu k záväzkovému vzťahu a to k „zmluve o dodávke elektriny II.“ a jej účastníci sú takto touto zmluvou viazaní. Navrhovateľ opakovane u odporcu v 1/ rade namietal zánik záväzku pre nemožnosť plnenia v roku 2015 a dožadoval sa vysvetlenia. Napriek tomu, odporca v 1/ rade mu však žiadne stanovisko ani vysvetlenie nezaslal. Z obsahu oznámenia odporcu v 1/ rade z 15.12.2014 sa možno len domnievať, že mal na mysli nesplnenie tých podmienok, ktoré sú ako povinnosti výrobcu vymedzené v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore a nesplnenie ktorých má za následok to, čo je uvedené v ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. V čase uzavretia a účinnosti „zmluvy o dodávke elektriny I.“ platilo až do 01.01.2014 ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie,

ktoré bolo zmenené s účinnosťou od 1.1.2014. Táto zmena pre výrobcov elektriny bola podstatná v tom, že boli rozšírené povinnosti aj o povinnosť oznámiť URSO a prevádzkovateľovi RDS uplatnenie podpory, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.08. na nasledujúci rok a v prípade nesplnenia povinnosti podľa ods. 2 si výrobca nemôže uplatniť právo na odber elektriny a na doplatok. V tejto súvislosti poukázal aj na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zák.č. 309/2009 Z.z. k úpravám účinným od 1.1.2014 „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie ... pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov“, teda aj v znení ust. § 4 ods. 3 účinnom do 31.12.2013. Navrhovateľ je výrobcom elektriny v zariadení, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 2011. S poukazom na uvedené podľa prechodného ustanovenia § 18e zák.č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory pre navrhovateľa zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa znenia ust. § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2013. Potom aj prípadné nesplnenie povinností podľa ust. § 4 ods. 2 písm.c/ nemá za následok zánik, resp. nemožnosť uplatniť si právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm.b/ a c/, t.j. právo na odber elektriny a na doplatok, lebo ust. § 4 ods. 3 s porušením povinností podľa ods. 2 písm.c/, takýto následok nespája, ale len pri nesplnení povinností podľa ods. 2 písm.a/ a b/, čo navrhovateľovi doposiaľ nebolo nikým vytknuté. Navrhovateľ mal za to, že splnil podmienky novelizovaného zákona, keď zaslal na URSO hlásenie z 28.05.2014 na formulári hlásenia, ktorý bol zverejnený URSO. Týmto zaslaním si zároveň splnil povinnosť aj voči URSO podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, čo je uvedené aj v upozornení URSO z 27.05.2014. Oznámenie z 29.05.2014 o predpokladanej ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015 zaslal navrhovateľ aj odporcovi v 1/ rade, a preto podľa navrhovateľa nárok na podporu nezanikol ani podľa novelizovaného znenia ust. 4 ods. 3 zákona o podpore. Pokiaľ ide o povinnosť oznámiť predpokladané množstvo elektriny vždy k 15.08. na nasledujúci kalendárny rok, tak túto povinnosť si navrhovateľ splnil aj tým, že odporcovi v 1/ rade zaslal rozhodnutie URSO z 26.09.2013, čo odporca v 1/ rade potvrdil emailom 30.01.2014. Z rozhodnutia URSO vyplýva, že úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov predložených regulovaným subjektom a to, že predpokladaná ročná výroba elektriny je 1 242 MWh/rok. Z obsahu rozhodnutia URSO je možné dospieť aj k záveru, že navrhovateľ si uplatnil aj nárok na podporu doplatkom, keď URSO schvaľoval pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na obdobie rokov 2014 až 2026. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na podporu odberom elektriny a doplatkom, tak tento nárok bol uplatnený ešte v roku 2011, čoho dôkazom je uzavretie „zmluvy o dodávke elektriny I.“ z 2.5.2011 s podporou podľa § 3 ods. 1 písm. b), c), d), lebo v opačnom prípade, ak by tieto práva na podporu nevznikli, tak odporca v 1/ rade by ju neuzavrel. Aj uvedenými úkonmi navrhovateľa bola jeho oznamovacia povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm.c/ splnená. Správanie sa odporcu v 1/ rade, ktorý zmluvne poveril odberom elektriny odporcu v 2/ rade je v rozpore s uzavretou „zmluvou o dodávke elektriny II.“, pretože táto zmluva neobsahuje žiadne obmedzenia ani rozväzovacie podmienky účinnosti zmluvy v predmete zmluvy a v právach a povinnostiach v roku 2015, pre prípad, že navrhovateľ si nesplní povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore. Táto zmluva nahrádza „zmluvu o dodávke elektriny I.“, ktorá bola uzavretá ešte 2.5.2011.

Ďalej navrhovateľ poukázal nato, že návrh odporcu v 1/ rade, aby zastavil prevádzkovanie výrobného zdroja v roku 2015, by bol preňho likvidačný, pretože za takejto situácie by nebol schopný plniť si svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla úver na výstavbu zdroja výroby elektriny. Hlavná a jediná jeho činnosť spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom k vysokým investičným vstupom, môže v súčasnosti a v nasledujúcich rokoch fungovať, t. j. vyrábať a predávať elektrinu, len na základe podpory tejto výroby vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku v zmysle priznaného práva na podporu. Napriek tomu, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie tejto činnosti, neporušil žiadnu z povinností uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona a postupoval v zmysle metodických pokynov úradu, bolo mu zo strany odporcu v 1/ rade oznámené, že mu toto právo na podporu zanikne, pritom odporca v 1/ rade je subjektom, ktorý je zo zákona povinný túto podporu výroby elektriny zabezpečovať. Zdôraznil, že podpora je financovaná štátom a nie zo strany odporcu. Odporca v 1/ rade je len subjektom povinným plniť povinnosti vyplývajúce mu z jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou. Oznámenie odporcu v 1/ rade o tom, že navrhovateľovi zaniká právo na podporu je účelové a nezákonné. Účelom navrhovateľa bolo, aby sa odporca v 1/ rade ako povinný subjekt vyhol plneniu povinnosti spojených so zabezpečením podpory, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona.

Navrhovateľ je presvedčený, že pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej o tom, že mu právo na podporu nezaniklo, je nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom, aby odporca si naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) Zákona, t. j. naďalej zabezpečoval podporu odberom elektriny a vo forme doplatku v roku 2015. Ak pomery účastníkov nebudú do vydania rozhodnutia súdu vo veci samej upravené predbežným opatrením, navrhovateľ je presvedčený o tom, že nezabezpečovanie podpory zo strany odporcu v 1/ rade bude mať pre neho celkom určite likvidačný charakter, pretože za takejto situácie by nebol schopný plniť si svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla úver na výstavbu zdroja výroby elektriny.

Návrh odporcu v 1/ rade, aby uzavrel dodatok k „zmluve o dodávke elektriny II.“, pod hrozbou, že dodávka vyrobenej elektriny bude inak považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a preto, aby zo strany navrhovateľa k takejto dodávke v roku 2015 nedochádzalo, považuje za nátlak, aby uznal ním tvrdené neurčité porušenie podmienok a uzavretie dodatku by bolo preňho tiež likvidačné, lebo navrhovaná cena elektriny podľa dodatku je nepomerne nižšia ako cena elektriny s podporou. Odporca v 1/ rade návrhom dodatku má súčasne snahu ošetriť vo svoj prospech ustanovenia zmluvy ich novým znením, ktoré by znamenali dojednanie rozväzovacej podmienky spočívajúcej v zániku plniť podľa zmluvy práve v období, v ktorom by navrhovateľ nemohol uplatniť právo na podporu, čo pri súčasnom znení zmluvy, ktorá takéto ustanovenia neobsahuje je na prospech navrhovateľa, aby sa mohol v súdnom konaní domáhať plnenia v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve. Za tejto situácie je reálne ohrozená výroba elektrickej energie v zdroji navrhovateľa a jej dodávka odporcovi v 2/ rade prostredníctvom odporcu v 1/ rade, keď odporca v 1/ rade v liste z 15.12.2014 vyzval navrhovateľa, aby elektrickú energiu v roku 2015 nedodával, lebo pôjde o dodávky nevyžiadané a neoprávnené. Z tohto dôvodu reálne hrozí aj to, že odporca v 2/ rade odmietne za dodávku elektriny navrhovateľovi platiť dohodnutú cenu podľa zmluvy. V dôsledku toho hrozí vznik škody navrhovateľovi z titulu ušlého zisku, sankcií, ktoré bude povinný zaplatiť svojim veriteľom, pretože navrhovateľ v prípade, že odporcovia svoje hrozby splnia, nebude platobne schopný riadne plniť svoje záväzky svojim veriteľom, najmä banke, ktorá na výstavbu zdroja poskytla navrhovateľovi úver a inej škody.

Podľa navrhovateľa je dostatočne preukázané, že odporcovia v 1/ a 2/ rade bez právneho dôvodu, závažným a šikanóznym spôsobom zasahujú do plnení práv a povinností dohodnutých v „zmluve o dodávke elektriny II“ a odmietajú odber elektriny v roku 2015 za podmienok dohodnutých v zmluve. Správanie odporcu v 1/ rade považuje navrhovateľ za neoprávnený zásah do jeho vlastníckych práv a do jeho práva na podnikanie, na svojom zariadení vyrábať elektrinu s podporou podľa zák.č. 309/2009 Z.z. a túto dodávať odporcovi v 1/ rade prostredníctvom odporcu v 2/rade za cenu s podporou - doplatkom podľa rozhodnutia URSO, čím porušuje jeho ústavné práva v rozpore s ústavne konformným výkladom ustanovení zák.č. 309/2009 Z.z. Preto sa podaným návrhom domáha predbežnej ochrany pred naplnením hrozieb zo strany odporcu v 1/ rade. Takto nariadeným predbežným opatrením nebude ohrozená základná požiadavka, t.j. dočasnosť a provizórnosť a ani jeden z účastníkov nezíska práva, o ktorých sa má rozhodnúť v budúcnosti, čím bude v plnej miere zabezpečená zásada proporcionality pri vydávaní predbežných opatrení. Návrhom vo veci samej sa bude predovšetkým domáhať určenia, že právo navrhovateľa na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), c) Zákona č. 309/2009 Z.z. na všetku elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na kalendárny rok 2015 navrhovateľovi podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. nezaniklo, resp. bude sa domáhať, aby súd uložil odporcom povinnosť zabezpečiť podporu navrhovateľom vyrábanej elektriny v priebehu roku 2015 v zmysle Zákona č. 309/2009 Z.z.. Navrhovateľ sa prípadne inou žalobou o splnenie povinností bude domáhať priamo plnenia, t. j. zaplatenia dohodnutej ceny elektriny a doplatku podľa čl. V. bod 1.2 zmluvy, o ktorom odporca v 1/ rade v liste z 15.12.2014 tvrdí, že nárok na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore, t.j. na odber elektriny a na doplatok nie je možné uplatniť. Navrhovateľ žalobu o plnenie podá v prípade, ak odporca v 2/ rade po podaní tohto návrhu neuhradí cenu elektriny v súlade s platobnými podmienkami dohodnutými v zmluve o dodávke elektriny, ktorú navrhovateľ odporcovi v 2/ rade vyúčtuje faktúrou po uplynutí mesiaca január 2015, podľa čl. III. zmluvy, najneskôr do 15.2.2015.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 74, § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 2 písm. e/, f/., ods. 4 O.s.p.; § 3 ods. 1 písm.b/ a c/, § 4 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z.; § 18e (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2014, ods. 1 zák.č. 309/2009 Z.z. a konštatoval, že predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov iba dočasne, resp. zaisťuje nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených

a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej (súdnej ochrany) a predpokladom jeho nariadenia je 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má týmto predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho je potrebné zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti vyžadujúce si tú skutočnosť, aby došlo k dočasnej úprave pomerov účastníkov, keďže stav by totiž mohol viesť k takému poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené konaním odporcu. Príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcu, ktorý predbežným opatrením nie je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti, a preto súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

Zároveň vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Zo samotného petitu napadnutého uznesenia nie je odporcovi v 1/ rade zrejmé, za aké plnenie a v akej výške má plniť navrhovateľovi, a preto považuje petit za nevykonateľný.

Odporca v 1/ rade v odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. konštatoval, že zákon neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti konkrétnu predpísanú formu, a preto je potrebné v tejto súvislosti na jednotlivé úkony výrobku prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa odporcu v 1/ rade takýto právny úkon smerujúci k splneniu si uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Zastáva názor, že zásielka navrhovateľa, ktorú mu zaslal 3.6.2014 neobsahovala podanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho úmyslom bolo splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore. Po preverení doručenej zásielky odporca v 1/ rade uvádza, že obsahom zásielky nebolo žiadne oznámenie o splnení si povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore, ale len doručená faktúra č. XXX/XXXX, na základe ktorej si navrhovateľ u odporcu v 1/ rade uplatnil cenu za dodávku elektriny do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade na straty a doplatok na dodanú elektrinu do sústavy odporcu v 1/ rade za predošlý kalendárny mesiac daného roku - XX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa o splnení si jeho oznamovacej povinnosti v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore je iba jeho tvrdením, ktorým nepreukázal splnenie si tejto povinnosti.

V ďalšom odporca v 1/ rade poukázal na skutočnosť, že z gramatického a logického znenia ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má mať charakter určitej pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie uvádza, že „oznámenie o uplatnení si podpory sa má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.“. Preto argumentáciu navrhovateľa v návrhu z 3.2.2013, (kde zastáva názor, že si v zmysle schváleného cenového rozhodnutia ÚRSO z 26.9.2013 splnil oznamovacie povinnosť voči odporcovi v 1/ rade), z ktorej vyplýva že uvedené cenové rozhodnutie ÚRSO by sa malo považovať za splnenie si jeho oznamovacej povinnosti voči odporcovi v 1/ rade až do konca roku 2026, považuje za účelovú a nepresnú.

V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore, zostáva názor, že navrhovateľovi zaniklo právo uplatňovať si v roku 2015 na vyrobenú elektrinu podporu podľa § 4 ods. 1 písm.b/, c/ Zákona o podpore. V prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore, odporca v 1/ rade nie je v zmysle zákona povinný uvedený fakt tlmočiť výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia. Teda nad rámec zákona listom z 15.12.2014 informoval navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré nastali bez zásahu, či rozhodnutia zo strany odporcu v 1/ rade.

Podľa názoru odporcu v 1/ rade nie je nárok navrhovateľa dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku medzi navrhovateľom ako výrobcom, odporcom v 1/ rade ako regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy na danom území a odporcom v 2/ rade ako odberateľom dodanej elektriny do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade.

Ďalej namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe oznámenia na webovom sídle ÚRSO ako príslušného štátneho orgánu s názvom „Zoznam výrobcov elektriny, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 4 zák.č. 309/2009 Z.z, pričom v uvedenom zozname sa nachádza aj navrhovateľ.

Odporca v l/ rade zdôraznil, že podľa judikatúry súdov SR predbežné opatrenie má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať pred začatím konania alebo v jeho priebehu, preto v predmetnom prípade by prípadne nariadené predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere, teda na pokrytie jednotlivých splátok úveru voči úverovým bankám, inak dochádza podľa odporcu v l. rade k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcov, lebo neexistuje žiadna istota, že v prípade neúspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej bude nárok odporcov na vrátanie poskytnutej podpory aj vymáhateľný.

Má za to, že súd nariadeným predbežným opatrením prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmou, a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo považoval za neprimerané, lebo k sporu došlo v dôsledku neplnenia zákonných povinností navrhovateľom. Totiž každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností, splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore a mal by preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Odporca v 1/ rade zastáva názor, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na ne upozorňovať. Navrhovateľ mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok, a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj odporca v 2/ rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia voči nemu

zamietol. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. Poukázal na to, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom, ktorému majú byť adresované nároky na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. Zdôraznil, že výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú podľa citovaného zákona stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené.

Konštatoval, že mu bola poskytnutá informácia od odporcu v 1/ rade, že navrhovateľ si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm.b/ zákona. Navyše aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 25.2.2015 zverejnil zoznam výrobcov elektriny, ktorí si povinnosti podľa § 4 Zákona o podpore nesplnili, na ktorom sa nachádza aj navrhovateľ. Prílohou zoznamu zverejneného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví boli tabuľky so zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej sústave, do ktorej je ich výrobné zariadenie pripojené. Odporca v 2/ rade vôbec nemá byť účastníkom tohto sporu, nakoľko poskytovanie alebo neposkytovanie podpory podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. nezávisí od jeho rozhodnutia. Odporca v 2/ rade sa pri poskytovaní podpory musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánu štátnej správy, do ktorého kompetencie podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí.

Pre vydanie uznesenia neboli splnené podmienky, a to osvedčenie dôvodnosti návrhu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgánom štátnej správy oprávneným vyjadrovať sa vo vzťahu k splneniu či nesplneniu povinnosti podľa ust. zák.č. 309/2009 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na tlačovú správu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá bola zverejnená na webovou sídle úradu, ako aj na zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zák.č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, v ktorom je pod poradovým číslom 13 uvedená spoločnosť 2. F. H. s.r.o., teda navrhovateľ. Z uvedeného je jednoznačné, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetní ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u navrhovateľ porušenie povinností podľa § 4 zákona s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zákona (v znení od 1.1.2014). Súd teda vydal predbežné opatrenie bez toho, aby mal relevantným spôsobom osvedčenú existenciu nároku, ktorý navrhovateľ uplatňuje.

Podľa odporcu v 2/ rade nie je splnená ani podmienka preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi, ktorá by mohla vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia voči odporcovi v 2/ rade. V zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami sa odporca v 2/ rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu na straty vo výške určenej ÚRSO. Spôsob výpočtu vyplýva z § 6 ods. 1 písm.b/ zák.č. 309/2009 Z.z. Navrhovateľ mal v roku 2015 nárok na cenu vo výške 44,015 eur/MWh. Neexistuje povinnosť odporcu v 2/ rade odoberať od navrhovateľa elektrinu za cenu 382,61 eur/MWh (uvedenú v napadnutom rozhodnutí).

Navyše navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu, stanovenú dodatkom. Navrhovateľom dodaná elektrina nespĺňa podmienky dohodnuté v zmluve, odporca v 2/ rade je pripravený vyplácať obvyklú cenu elektriny na slovenskom trhu, za ktorú považuje cenu určenú ako aritmetický priemer hodinových cien na slovenskom spotovom trhu publikovaných na webovom sídle operátora trhu - spoločnosti V., a.s. na stránke „X.“, záložka „Zverejnenie údajov“, položka „Celkové výsledky CZ-SK-HU-RO“ v stĺpci „Cena SK (EUR/ MWh)“.

Podľa uvedeného spôsobu určenia v januári 2015 predstavovala priemerná trhová cena elektriny hodnotu 31,26 eur/MWh a vo februári 2015 hodnotu 36,68 eur/MWh. V roku 2014 dodal navrhovateľ do distribučnej sústavy elektrinu v celkovom množstve cca 1155 MWh. Pri predpokade dodávky rovnakého množstva v roku 2015, rozdiel medzi cenou na straty určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetní pre rok 2015 a cenou obvyklou, ktorú by navrhovateľ dostal vyplatenú od odporcu v 2/ rade, predstavuje sumu cca 39.235,00 eur. V tejto súvislosti poukázal na výkaz ziskov a strát navrhovateľa za roky 2011 až 2013 (z verejne dostupných zdrojov), podľa ktorých mal navrhovateľ zisk v týchto rokoch vo výške 63.895,00 eur. Hospodársky výsledok za rok 2014 ešte nie je zverejnený, ale je

možné predpokladať porovnateľné výnosy. Z uvedeného odporca v 2/ rade vyvodil, že výpadok príjmov predstavujúci rozdiel medzi regulovanou cenou na straty a obvyklou cenou nemôže pre navrhovateľa spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Odporca v 2/ rade vytýkal súdu prvého stupňa, že pri nariadení predbežného opatrenia nedbal na to, aby pri dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi nedošlo k poškodzovaniu práv odporcu v 2/ rade v prospech navrhovateľa. Zdôraznil, že v rokoch 2011 až 2013 navrhovateľ vytváral zisk a nariadeným predbežným opatrením mu súd zaručil tvorbu zisku, čo považoval odporca v 2/ rade za neprimerané, vzhľadom na to, že k sporu došlo v dôsledku neplnenia povinností navrhovateľom.

Taktiež má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je neurčitý. Odporcovia sú samostatné právne subjekty, ktoré samostatne zodpovedajú za plnenie svojich práv a povinností a z právnych predpisov (prípadne zmluvných vzťahov) im vyplývajú odlišné právne povinnosti. Povinnosť zdržať sa porušenia záväzku odoberať elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade nemôže byť uložená odporcovi v 2/ rade, ktorý takúto povinnosť nevie plniť, nakoľko nedisponuje oprávneniami voči distribučnej sústave. Taktiež povinnosť zdržať sa porušenia záväzku odoberať elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa za cenu elektrickej energie 382,61 eur/MWh nemôže byť uložená odporcovi v 2/ rade, nakoľko takáto povinnosť neexistuje. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ, ktoré bolo súdu predložené navrhovateľom, je zrejmé, že toto rozhodnutie určuje „pevnú cenu pre stanovenie doplatku“. Teda toto rozhodnutie nemá nič spoločné s cenou, za ktorú odoberá odporca v 2/ rade elektrinu od navrhovateľa.

Odporcovi v 2/ rade nie je zrejmé, ako si má splniť záväzok zdržať sa porušenia záväzkov odoberať elektrinu za cenu 382,61 eur/MWh za podmienok a v súlade s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 9.12.2014, keďže odporca v 2/ rade nekoná v rozpore s touto zmluvou, keď postupuje pri jej realizácii v súlade s oznámením URSO, ako orgánu štátnej správy zodpovedného za oblasť podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov o tom, že navrhovateľ nesplnil povinnosti podľa § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z., a teda si nemôže v roku 2015 uplatňovať nárok na podporu podľa zákona. Preto podľa názoru odporcu v 2/ rade je nemožné plniť povinnosť zdržať sa porušovania záväzku, ktorý neexistuje.

Výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania na súde, je neurčitý, nie je z neho zrejmé, aký návrh má navrhovateľ podať a čo má byť predmetom konania vo veci samej.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu 15.4.2015, odporca v 2/ rade zobral svoje odvolanie z 9.3.2015 celom rozsahu späť, pretože navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť podať návrh vo veci samej, takže predbežné opatrenie v súlade s § 77 ods. 1 písm.a/ O.s.p. zaniklo.

K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že návrh vo veci samej v súdom určenej lehote t.j. v lehote do 26.3.2015 nepodal z dôvodu, že na základe nového návrhu navrhovateľa, súd v inej veci vedenej pod č.k. XXCb/XX/XXXX vydal 16.3.2015 nové uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým súd odporcom uložil povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu a navrhovateľ v lehote určenej súdom už aj podal návrh na začatie konania vo veci samej. S poukazom na skutočnosť, že napadnuté predbežné opatrenie zo 17.2.2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 24.2.2015 zaniklo dňom 27.3.2015 v súlade s ust. § 77 ods. 1 písm.a/ O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 218 ods. 1 písm.e/ O.s.p. odvolanie odporcov odmietol z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1/ rade nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania a jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi osvedčením hrozby bezprostrednej ujmy navrhovateľa.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vziať vždy do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne, a že zaisťuje nároky doteraz právoplatne nepriznané. Preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie vydať predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcov alebo tretej osoby. Vzhľadom na to, že ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len budúceho času, prípadne aj pre dobu od podania návrhu vo veci samej do jej právoplatného skončenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X K. X/XXXX). Nariadením predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy a nemá zásadne prejudikovať práva a záujmy účastníkov.

Ďalším predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, to znamená, že nutnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia je potrebné posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k veci samej, a konanie o ktorej si takúto dočasnú úpravu vyžaduje.

V predmetnej veci navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že návrhom vo veci samej sa chce domáhať určenia, že právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 309/2009 Z. z. na elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na kalendárny rok 2015 navrhovateľovi nezaniklo podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z.

Cieľom a zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť navrhovateľovi takú ochranu, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej nedošlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia vzhľadom na uplatnený nárok. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je preto vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s nárokom uplatneným navrhovateľom vo veci samej, resp. s nárokom, ktorého sa chce domáhať vo veci samej.

Podľa § 80 písm. b/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a podľa písm. c/, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ sa žalobou vo veci samej chce proti odporcom domáhať určenia, že jeho nárok na podporu nezanikol. To znamená, že predmetom žaloby vo veci samej nebude nárok navrhovateľa proti odporcom na plnenie, keďže v konaní o veci samej bude musieť v súlade s navrhovaným petitom určovacej žaloby tvrdiť a preukazovať len to, že jeho právo na podporu podľa § 3 zákona č. 309/2009 Z. z. na rok 2015 nezaniklo. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa však navrhovateľ domáha, aby odporcovia v 1/ a v 2/ rade sa zdržali porušenia záväzku odoberať od navrhovateľa celý objem vyrobenej elektriny v zariadení navrhovateľa do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade a to za cenu elektrickej energie XXX/XX eur/MWh schválenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ z 26.9.2013, za podmienok a v súlade s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, uzavretej dňa 9.12.2014, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2015 a to všetko odo dňa doručenia predbežného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha proti odporcom ochrany takých práv (poskytnutia peňažné plnenie a plnenia podľa zmluvy), ktoré nebudú predmetom určovacej žaloby, keďže súd v súlade s určovacou žalobou môže rozhodnúť len o existencii či neexistencii práva žalobcu, nie aj o povinnosti odporcov plniť, lebo takýto nárok navrhovateľa nemá byť predmetom jeho žaloby vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že navrhovateľom požadované predbežné opatrenie nemá vecnú súvislosť so žalobou vo veci samej, lebo vzťah, ktorý má upraviť navrhované predbežné opatrenie nebude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe určovacej žaloby, pretože aj v prípade, že by súd prvého stupňa určovacej žalobe navrhovateľa vyhovel, tento rozsudok nemôže byť exekučným titulom pre vymáhanie plnenia od odporcov - odporcovia by museli plniť dobrovoľne alebo navrhovateľ by musel podať žalobu o plnenie, pričom základ nároku by bol vyriešený určovacím výrokom rozsudku. Chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a žiadaným rozsudkom vo veci samej je preto aj bez skúmania splnenia ďalších zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy s odporcami. Odvolací súd má za to, že uložiť predbežným opatrením povinnosť odporcovi poskytnúť peňažné plnenie, musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p. pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutej miere a poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. Nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné či poskytovaním pracovnej odmeny si vyžadujú nepochybne závažné okolnosti, pričom ani v týchto prípadoch zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia len v nevyhnutnej miere. V posudzovanej veci sa sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015 a navrhovateľ podľa zistenia odvolacieho súdu ku dňu rozhodnutia o odvolaní (28.5.2015) ešte nepodal určovaciu žalobu, pritom možno dôvodne predpokladať, že do konca roka 2015 súd prvého stupňa o určovacej žalobe navrhovateľa právoplatne nerozhodne. Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť celú sumu zodpovedajúcu tvrdenému nároku navrhovateľa až do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť požadovaného plnenia je sporná.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu,

čo má plniť a dokedy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je síce zistiteľná pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je však závislá od skutočne vyrobeného a odovzdaného množstva elektriny navrhovateľom v príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu. To znamená dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť nebola v súdnom konaní preskúmavaná a navrhovateľ ho mohol prvýkrát vyhotoviť vo februári 2015 za január 2015, teda po nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na to, že z nariadeného predbežného opatrenia, ani z jeho odôvodnenia nemôže byť známa výška plnenia, ktoré sú odporcovia povinní poskytnúť za jednotlivé mesiace roku 2015 navrhovateľovi, takéto predbežné opatrenie by nebolo nemožné ani vykonať.

V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Odporca v 2. rade podaním z 15.4.2015 vzal odvolanie späť, a preto odvolací súd podľa § 207 ods. 3 O.s.p. v tejto časti odvolacie konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.