Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-51-2021.pdf
PDF · 91.09 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne CityRent, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubochnianska 4, IČO: 50 713 477, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 904 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 904 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že 02.12.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo XX.XX.XXXXZ. (ďalej aj „poškodený“) X. A. F.: Y V dôsledku poškodenia motorového vozidla uzavrel poškodený 06.12.2018 so žalobkyňou zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej mu žalobkyňa prenechala motorové vozidlo B. D., F.: P do dočasného užívania a poškodený sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 48 eur za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 26.02.2019 vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 1-190041 znejúcu na sumu 1.104 eur za užívanie náhradného vozidla. Žalovaná v rámci plnenia z dôvodu jeho krátenia poskytla len sumu 200 eur. Žalobkyňa nesúhlasila s krátením plnenia a označila ho za nedôvodné. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Zapožičané vozidlo bolo z takej istej kategórie ako vlastné motorové vozidlo poškodeného. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 01.06.2020 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z poškodeného na žalobkyňu. Z dôvodu, že žalovaná doplatok dlžnej sumy ani na základe výzvy zo 06.07.2020 neposkytla, uplatnila si preto žalobkyňa nárok na zaplatenie sumy 904 eur spolu s príslušenstvom súdnou cestou. Tvrdenia preukazovala zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. 2018130012 zo 16.12.2018 (ďalej aj „zmluva“), preberacím protokolom č. 2018130012 a odovzdávacím protokolom č. 2018130012 (ďalej aj „preberací protokol“ a „odovzdávací protokol“), faktúrou č. 1-190041 z 26.02.2019 (ďalej aj „faktúra“), zmluvou o postúpení pohľadávky z 01.06.2020, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 02.06.2020 a predžalobnou výzvou zo 06.07.2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 17.03.2021 platobný rozkaz sp. zn. 21Up/208/2021, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Okrem iného (námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, námietka absolútnej neplatnosti zmluvy o prenájme, námietka dĺžky nájmu a výšky nájmu náhradného vozidla, námietka nároku žalobkyne na úroky z omeškania) vzniesla námietku premlčania
nároku žalobkyne, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázala na to, že ku škodovej udalosti došlo 02.12.2018, a teda v ten istý deň žalobkyňa vedela, kto je za škodovú udalosť zodpovedný - vedomosť o osobe škodcu. Dňa 07.01.2019 sa žalobkyňa dozvedela o výške škody. Samotná žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) bola podaná 25.02.2021, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. K odporu priložila oznámenie o poistnom plnení z 05.03.2019, faktúru č. 190100001 z 22.01.2019, záznam o dopravnej nehode, list poškodeného zo 07.01.2019.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej k námietke premlčania uviedla, že jej nárok premlčaný v zmysle § 106 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nie je. Potvrdila, že jej právny predchodca mal v deň vzniku škodovej udalosti vedomosť o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá. O výške škody sa ale jej právny predchodca dozvedel až doručením faktúry č. 1-190041 z 26.02.2019. Dňa 07.01.2019 právny predchodca žalobkyne nemal ako objektívne zistiť celkovú výšku prenájmu náhradného vozidla, pretože táto suma nie je uvedená v odovzdávajúcom protokole. Zotrvala preto na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaná v podaní z 21.02.2022 nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne. Poukázala na to, že poškodený si prenajal vozidlo na základe zmluvy 16.12.2018. Samotná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 16.12.2018 do 07.01.2019. V zmluve je okrem iného uvedené, že za záväzný výpočet za prenájom náhradného vozidla sa považuje výpočet uvedený v preberacom protokole. V preberacom protokole je uvedená denná sadzba za prenájom náhradného vozidla, pričom počet dní prenájmu bol určený fixne od 16.12.2018 do 07.01.2019, t. j. 23 dní. Už z preberacieho protokolu preto možno objektívne vyčísliť sumu 1.104 eur, ktorá sa následne zhoduje s faktúrou žalobkyne. O výške škody mal právny predchodca žalobkyne vedomosť už 16.12.2018.
6. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 23.11.2022, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaná neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s priebehom pojednávania v jej neprítomnosti. Rovnako zotrvala na písomných podaniach.
7. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je v prvom rade otázka premlčania nároku žalobkyne. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
8. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
9. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Predmetný § 8 bol doplnený zákonom č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v
súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 19.01.2021.
13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie lehota uvedená v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaná namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
16. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobkyňa) zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.
17. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.
18. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa o osobe škodcu dozvedela 02.12.2018. Súd vychádzal z predloženého záznamu o dopravnej nehode z 02.12.2018, v ktorom je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla A jazdiaci na motorom vozidla Y., F.: Y Poisťovateľom predmetného motorového vozidla je žalovaná, čo žalovaná nenamietala (uvedené potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení z 05.03.2019). V zázname o dopravnej nehode účastníci vylúčili spoluvinu žalobkyne (resp. poškodeného), ako aj jej vinu. Vedomosť o osobe škodcu preto žalobkyňa (poškodený) preukázateľne získala 02.12.2018.
19. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobkyne o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
20. V danom spore sa podľa súdu žalobkyňa (poškodený) o škode dozvedela najneskôr 07.01.2019, pretože v tento deň došlo k podpisu odovzdávacieho protokolu č. 2018130012. Súd uviedol najneskôr, pretože v zmluve o prenájme motorových vozidiel č. 2018130012 zo 16.12.2018 sa žalobkyňa a poškodený dohodli na trvaní nájmu od 16.12.2018 do 07.01.2019, t. j. 23 dní (čl. III ods. 1 zmluvy). V čl.
IV ods. 1 zmluvy sa žalobkyňa a poškodený dohodli, že nájomné je uvedené v preberacom protokole a je stanovené podľa platného cenníka. Čl. IV ods. 6 zmluvy ustanovuje, že za záväzný výpočet ceny sa považuje ten, ktorý je uvedený v preberacom protokole. V preberacom protokole č. 2018130012 zo 16.12.2018, ktorý je podpísaný poškodeným, je uvedená denná sadzba za prenájom vozidla - 40 eur bez DPH, ako aj ďalšie poplatky. Uzatvorením zmluvy a podpisom preberacieho protokolu mala žalobkyňa, resp. poškodený vedomosť o výške škody, pretože vedela presne za akých podmienok a na ako dlho si požičala náhradné vozidlo. Rovnako tak poškodený vedel o výške škody uplynutím každého dňa, počas ktorého používal náhradné vozidlo. Najneskôr 07.01.2019, kedy poškodený podpísal odovzdávací protokol č. 2018130012 bolo definitívne jasné, že nájom trval tak dlho ako bol dohodnutý, t. j. 16.12.2018
- 07.01.2019. Deň 07.01.2019 je preto najneskorším dňom, kedy sa poškodený dozvedel o celkovej výške škody. Vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu v spojení so zmluvou a preberacím protokolom je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobkyňa, resp., poškodený ako jej právny predchodca dozvedela o škode z hľadiska premlčania. Faktúra žalobkyne č. 1-190041 z 26.02.2019 znejúca na sumu 1.104 eur, t. j. 23 dní prenájmu x 48 eur / deň prenájmu predstavuje len zabezpečenie dostatočného počtu dôkazov a vytvorenie priaznivejšej procesnej situácie na podanie žaloby, čo pre posúdenie premlčania nemá žiadny význam. Údaje uvedené vo faktúre vedel poškodený dňom podpísania zmluvy a preberacieho protokolu, najneskôr podpísaním odovzdávacieho protokolu - 07.01.2019.
21. Sumarizujúc predchádzajúce body, má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť najneskôr 07.01.2019 a pri vedomosti o osobe škodcu 02.12.2018, a teda ak bol nárok uplatnený až 25.02.2021 (podľa potvrdenia o prijatí návrhu Okresným súdom Banská Bystrica) je potom premlčaný. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
22. V nadväznosti na uvedené, ak sa teda žalobkyňa (resp. poškodený) dozvedela o škode 07.01.2019 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá 02.12.2018 a nárok uplatnila až 25.02.2021 je tento nárok celkom zjavne premlčaný. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd vyhodnotil nárok žalobkyne ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je, ako bolo v predchádzajúcom bode naznačené, právne irelevantné zaoberať sa správnosťou zníženia náhrady škody zo strany žalovanej, prípadne hodnotením iných dôkazov než sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania.
23. Osobitne súd poukazuje na to, že k premlčaniu došlo najneskôr uplynutím 07.01.2021. Keďže vychádzajúc z bodu 12. tohto rozsudku, k premlčaniu došlo po 31. decembri 2020 do 19.01.2021 lehota sa neskončí skôr ako za 30 dní po 19.01.2021, teda nie skôr ako 18.02.2021. Nárok bol ale uplatnený až 25.02.2021, a preto je premlčaný aj s prípadným prihliadnutím na úpravu zákona č. 62/2020 Z. z.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by preto mala nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej proti žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.