Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Cb-27-2021.pdf
PDF · 78.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobcu: Hegelmann Transporte sp. z o. o., Jagiellońska 67/71, 42 - 229 Czestochowa, Poľsko, IČ: PL 5732832688 proti žalovanému: IVEK, s. r. o., Palín 52, 072 13 Palín o zaplatenie 720,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Stranám konania súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým na tunajší súd dňa 8. 12. 2021 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 720,- EUR s príslušenstvom a to vo forme podania návrhu na vydanie Európskeho platobného rozkazu. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odôvodnil predložením dvoch faktúr a to faktúry č. 202107090991 zo dňa 9. 7. 2021 na sumu 320,- EUR a faktúry č. 202108090576 zo dňa 9. 8. 2021 na sumu 400,- EUR.
2. Proti skôr uvedenému Platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 8. 7. 2022 odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetné faktúry boli uhradené ešte v roku 2021 o čom predložil aj potvrdenia z banky na č. l. 35
- 36 spisu s tým, že faktúra č. 202108090576 v prospech žalobcu v sume 400,- EUR bola uhradená dňa 31. 12. 2021 a faktúra č. 202107090991 v prospech žalobcu bola uhradená dňa 23. 11. 2021 v sume 320,-EUR.
3. Žalobca sa k predmetnému odporu žalovaného nevyjadril.
4. Podľa § 180 CSP súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.
5. Podľa článku 31 ods. 1 Dohovoru, spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
6. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť (ods. 1). Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva
spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb (ods. 2).
7. Podľa článku 5 citovaného Nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany (ods. 1). Ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekoch 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny (ods. 3).
8. Vzhľadom na to, že v oblasti medzinárodnej prepravy existuje mnoho medzinárodných dohovorov, ktoré upravujú priamo práva a povinnosti zmluvných strán /okrem iného aj dohovor CMR/, je potrebný článok 5 Nariadenia vnímať v úzkej súvislosti s týmito medzinárodnými dohovormi. Predmetné dohovory predovšetkým priamo určujú konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z príslušného druhu zmluvy o preprave. Pokiaľ sa na daný právny vzťah bude aplikovať príslušný medzinárodný dohovor, vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z dohovoru, nebude potrebné určovať rozhodné právo, keďže aplikovaný bude priamo príslušný medzinárodný dohovor a nebude dochádzať ku konfliktu rôznych právnych poriadkov. Určenie rozhodného práva v zmysle Nariadenia bude potrebné len na tie práva a povinnosti, ktoré nie sú príslušným medzinárodným dohovorom regulované.
9. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka konkrétnych práv a povinností, je potrebné aplikovať Dohovor CMR a na práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené priamo v dohovore, je potrebné aplikovať právny poriadok SR podľa článku 5, ods. 1 Nariadenia Rím I,
10. Podľa § 756 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona /Obchodného zákonníka/ sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
11. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vzťah obchodného zákonníka a medzinárodnej zmluvy je v tomto ustanovení koncipovaný na zásade prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonom / obchodným zákonníkom/. To znamená, že ustanovenia medzinárodnej zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami obchodného zákonníka. Ustanovenia obchodného zákonníka sa budú aplikovať len vtedy, ak medzinárodná zmluva neobsahuje odlišnú úpravu. Rozhodným právom v danom prípade je Dohovor a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 5, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /v ďalšom len Rím I./.
12. Podľa článku 4 Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
13. Podľa článku 9, bod 1 dohovoru, nákladný list je pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, ako aj prevzatie zásielky dopravcom.
14. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).
15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
17. Podľa § 275ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
18. Dohovor CMR nerieši cenu prepravy, preto pri jej určení treba vychádzať z úpravy uvedenej v § 625 Obchodného zákonníka o preprave tovaru.
19. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
20. Podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
21. Vykonaným dokazovaním , oboznámením sa s návrhom Európskeho platobného rozkazu, faktúrami predloženými žalobcom a ďalšími ním predloženými listinnými dôkazmi, s odporom žalovaného a ním predloženými prevodnými bankovými príkazmi súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
22. V predmetnej veci si žalobca uplatňoval pohľadávku voči žalovanému na základe predložených dvoch faktúr v súvislosti so zabezpečením prepravných služieb a to faktúry č. 202107090991 zo dňa 9. 7. 2021 na sumu 320,- EUR a faktúru č. 2108090571 zo dňa 9. 8. 2021 na sumu 400,- EUR. Žalovaný v konaní predloženými prevodnými príkazmi z FIO banky na č. l. 35 - 36 spisu preukázal uhradenie tohto záväzku v prospech žalobcu a to dňa 31. 12. 2021 v sume 400,- EUR a dňa 23. 11. 2021 v sume 320,- EUR. Žalobca predmetnú skutočnosť preukázanú zo strany žalovaného žiadnym spôsobom nerozporoval a preto súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP mal za to, že žalovaný preukázal v zmysle § 324 Obchodného zákonníka splnenie záväzku voči žalobcovi ešte pred podaním žaloby a preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko úspešný v spore žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.