Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-4-2014.pdf
PDF · 112.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: X. W., trvalo bytom P. č. 5, X., proti odporkyni: T. W., trvalo bytom P. č. 5, X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. W., nar. XX.XX.XXXX a T. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev T. úradu X. - L. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Maloletá J. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení a povinní obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám otca maloletej.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.10.2014 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude súčasne dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matke určil výživné vo výške XXX eur mesačne a styk s maloletou každý druhý víkend. Návrh na rozvod bol odôvodnený tým, že nezhody v ich manželstve sa začali prejavovať asi po piatich rokoch, kedy začala odporkyňa holdovať alkoholu, prestala pracovať a na štrnásť dní odišla nevedno kam, čo sa niekoľko krát opakovalo. Keďže navrhovateľ robí na zmeny o dcéru sa v tom čase starala jeho matka bývajúca v bezprostrednom susedstve. Dcére takéto spolužitie rodičov neprospieva a preto sa rozhodol podať návrh na rozvod.
Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila, avšak nesúhlasila s dôvodmi rozvratu manželstva tvrdenými navrhovateľom a so zverením maloletej J. do jeho osobnej starostlivosti, keď sama vzniesla výhrady k tomu, že navrhovateľ stále nie je doma, fláka sa, často po pohostinstvách. Na čas po rozvode teda žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazať prispievať na jej výživu sumou XXX eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov H. W., Y. L., T. X. a X. W. staršieho, správou ÚPSVaR v Bratislave z pohovoru s maloletou J., sobášnym listom, rodným listom maloletého,
potvrdeniami o príjme navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXP 377/2010, 17P 361/2010a 17P 168/2013, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko je na adrese X., P. č. 5, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá dcéra J., nar. XX.XX.XXXX.
Manželstvo účastníci uzatvárali po štvorročnej známosti z obojstrannej citovej náklonnosti. známosti v júni XXXX, t.j. až po narodení spoločného dieťaťa. Manželia bývali v byte vo vlastníctve navrhovateľa, pričom spočiatku bolo ich spolužitie bez väčších problémov. S poukazom na dlhodobé depresívne stavy odporkyne, kvôli ktorým aj podstúpila liečbu, ktorú však neskôr odmietala a svoje problémy sa snažila kompenzovať zvýšením požívaním alkoholu, ako aj na niekoľkodňové odchody odporkyne z domácnosti od mája XXXX bez toho, že by kohokoľvek z rodiny vopred upovedomila kam ide, podal navrhovateľ už dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ svoje návrhy okrem vyššie uvedených skutočností odôvodnil aj tým, že odporkyňa nemala záujem viesť riadny život a nájsť si prácu, neprispievala do domácnosti a aj pred maloletou opakovane požívala alkoholické nápoje a stýkala sa s asociálmi, pričom náhlu neprítomnosť matky v domácnosti bez vysvetlenia dcéra ťažko znášala, a teda došlo aj k narušeniu ich vzťahu a dôvery dieťaťa k matke. Uznesením č.k. 17P 361/2010-15 zo dňa 15.11.2010 bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý s odôvodnením, že maloletá sa už fakticky nachádzala v osobnej starostlivosti otca a zdieľala spoločné bydlisko s obomi rodičmi, pričom počas neprítomnosti matky bez udania dôvodu na viac dní so sebou maloletú nedovádzala a teda bolo povinnosťou otca postarať sa o dieťa a zabezpečiť všetky jej potreby. Nakoľko v priebehu konania vo veci samej sa matka vrátila do spoločnej domácnosti a teda neboli splnené podmienky na rozhodnutie o zverení do starostlivosti jedného z rodičov, vzal navrhovateľ dňa 01.06.2011 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, konanie o ktorom bolo vedené pod sp. zn. 22P 377/2010 späť s tým, že záujmy maloletej bude chrániť v konaní o rozvod manželstva, ktoré podľa neho už v tom čase neplnilo svoju spoločenskú funkciu a bolo vážne rozvrátené. Manželia teda približne od roku XXXX prestali spolu komunikovať, ukončili intímne spolužitie a hospodárenie s tým, že odporkyňa finančne osobitne navrhovateľovi neprispievala na chod domácnosti, pričom navrhovateľ nebol oboznámený ani s tým, či a kde odporkyňa pracuje. Dňa 06.05.2013 navrhovateľ uznal otcovstvo k mal. U. P., narodenému dňa XX.XX.XXXX z jeho mimomanželského pomeru, na výživu ktorého bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P 168/2013 zo dňa 05.08.2013 zaviazaný prispievať sumou XXX eur mesačne.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že , že za príčinu rozvratu manželstva považuje zvláštne a nezodpovedné správanie odporkyne, ktorého príčinu doposiaľ nepozná. Kríza v manželstve vznikla v dôsledku toho, že odporkyňa prestala pracovať a často bez udania dôvodu resp. bez toho , že by to komukoľvek povedala, odchádzala z domu, spočiatku na 8, 10, alebo 14 dní, pričom po návrate odmietala komunikovať a na jeho otázky kde bola, neodpovedala, iba sa dívala do zeme. Aby konflikty manželov, ktoré z toho vyplývali nepôsobili zle na dcéru, prestal nakoniec s odporkyňou komunikovať úplne a teda približne 4 roky sa fakticky vzájomne ignorujú, napriek tomu, že odporkyňa stále žije v jeho byte. Poprel, že sám vo zvýšenej miere požíval alkohol, hoci priznal, že si občas vypije, ale iba vtedy, keď skutočne vie, že je o dcéru postarané. Taktiež nespochybnil, že pokiaľ odporkyňa nie je pod vplyvom alkoholu, je pri dcére dostatočne zodpovedná. Keď má však vypité, nerobí to dcére dobre a vtedy zvyčajne zavolá starej matke z jeho strany alebo jemu a zvyčajne odíde k starej mame, ktorá býva vedľa. Záujem, resp. nezáujem matky a jej nezodpovedný prístup demonštroval napr. tým, že na 1. stupni pravidelne nechodila po dcéru do školskej družiny a tiež jej správaním z nedávneho obdobia, keď dcére popoludní zavolala, že ide na poštu ale vrátila sa až v pondelok poobede. So starostlivosťou o dcéru otcovi od času manželských problémov pomáha jeho matka, ktorá je dokonca dcérinou triednou učiteľkou. Potvrdil, že matka robí potravinové nákupy, ktoré však robí on a pokiaľ je doma, dcére aj navarí s tým, že on sa stravuje sám a po podaní návrhu sa matka s dcérou začala aj učiť, čo dovtedy robil sám alebo jeho matka.
Odporkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že navrhovateľ často nie je doma, chodí domov nad ránom v strašnom stave pod vplyvom alkoholu, pričom búcha a ruší všetkých okolo. Napriek výhradám k starostlivosti otca však ona sama ide z domu radšej preč, pokiaľ je navrhovateľ doma, keďže vtedy sa
tam nedá žiť. Navrhovateľova matka ktorá býva vo vedľajšom byte vykrikuje po chodbe, permanentne necháva otvorené dvere medzi bytmi, čo ruší susedov. V prípade ak by bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti by si pohľadala podnájom. Na bývanie navrhovateľovi neprispieva, robí iba potravinové nákupy a varí.
Svedkyňa H. W., matka navrhovateľa potvrdila, že synovi pomáha v starostlivosti o vnučku. Uviedla, že vzhľadom na bezprostredné susedstvo často počuje, čo sa deje v byte u syna. Potvrdila, že odporkyňa bola až do X či X r. veku vnučky veľmi dobrá matka, ale začalo to s ňou ísť dolu vodou, keď začala piť. Vnučka bola vždy veľmi živé a šikovné dieťa, ale potom, čo matka začala mať problémy aj ona upadala. Pokiaľ je odporkyňa triezva, vnučka je pri nej a jej vzťah k matke vníma ako pozitívny, ale pokiaľ má odporkyňa vypité, vtedy ju vnučka vyslovene neznáša a chodí k nej. Toto sa stáva možno aj polovicu dní z mesiaca. Vyjadrila obavy, že správanie matky, bude mať negatívny vplyv na vzťah vnučky k nej, keď spomenula vypočutú scénu asi z marca tohto roku, keď odporkyňa dcére pod vplyvom alkoholu vykrikovala, že ľutuje, že ju porodila a prečo chce ísť za svojim opitým otcom. Na tieto situácii reaguje vnučka veľkou nervozitou a tiež tým, že sa nechá objať, keď inak je v puberte veľmi neprístupná fyzickému kontaktu. Matka často odchádza na viac dní z domu a vnučka bola napr. aj cez prázdniny často doma a nešla za kamarátkami aj preto, aby matku udržala doma, aby neodišla. Pokiaľ počas neprítomnosti matky otec robí, príde vždy vnučka spať k nej, keďže sa doma sama bojí a sama stále rozpráva, že po rozvode rodičov pôjde k tatovi. Odporkyňa z domu odchádza, keď je doma navrhovateľ ale naposledy odišla aj keď doma nebol, čo sa tiež často stáva. O problémoch odporkyne s alkoholom vie aj z vlastnej skúsenosti. Jej syn podľa nej problémy s alkoholom nemá, ale vie, že keď ide hrať s kamarátmi pingpong, čo sa vždy vopred spýta dcéry, či môže, dá si tam pivo. Doma nepije takmer vôbec.
Svedok X. W. st., otec navrhovateľa nepotvrdil tvrdenie odporkyne, že na syna podal trestné oznámenie a ani to, že by vedel o tom, že by synovi bol odobratý vodičský preukaz pre alkohol. Uviedol, že si syn aj nevesta občas vypijú, ale ani jedného nevidel v neprimeranom stave. Ich manželstvo nerieši a má s obomi dobrý vzťah.
Svedkyňa Y. L., matka odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že podľa nej chyby vo vzťahu robili obaja účastníci. Ona sama neuznáva, že odporkyňa problémy v manželstve riešila odchodmi. Potvrdila, že vie o tom, že dcéra odchádza na dlhšiu dobu z domu, pričom pár krát bola aj u nej na 5 dní až týždeň, inak chodila ku kamarátke. Prvý krát k nej dcéra odišla, keď mala J. X,X r., keď si navrhovateľ nechal zasahovať do ich vzťahu svojou matkou. Vtedy u nej obe bývali niekoľko mesiacov, pričom ona vždy rešpektovala ich súkromie. Matka navrhovateľa má ale kľúče od ich bytu a chodí tam podľa ľubovôle. Od vnučky, s ktorou sú v aktívnom kontakte cez počítač ale vie, že hoci navrhovateľ stále odporkyni vyčíta odchody, ani on stále nie je doma. Potvrdila, že sa s dcérou a vnučkou stretáva relatívne zriedkavo, naposledy boli spolu v januári tohto roku a stretávajú sa zhruba raz za 2 až 3 mesiace. Sama dcéru opitú nevidela a ona vie, že by ju v takom stave ani neprijala. Vnučka jej raz povedala, že bol opitý navrhovateľ.
Svedok T. X., bezprostredný sused z jednej chodby účastníkov vo svojej výpovedi uviedol, že s nimi udržiava kamarátske a dobré susedské vzťahy. Hoci s navrhovateľom nechodí von, bežne sa stretávajú a susedsky si vypomáhajú. Manželstvo účastníkov vníma ako nefunkčné už aspoň 5 rokov. Každý z nich chodí sám, vníma to tak, že nemajú žiaden vzťah. Odporkyňa mu sama povedala, že navrhovateľa nechce a neznáša ho a navrhovateľ sa k tomu stavia tak, že nemá na výber. Má dcéru v podobnom veku ako účastníci a dievčatá sa tiež kamarátia. Nikdy nebol svedkom nejakého výstupu medzi navrhovateľom a J., ale asi v roku XXXX počul cez otvorené dvere do ich bytu, ako odporkyňa zjavne pod vplyvom alkoholu na J. kričala a nadávala jej. V takomto stave ju občas vídaval cez víkendy. Že by pod vplyvom alkoholu chodieval navrhovateľ si nevšimol. P. mu otvorené dvere medzi bytom účastníkov a matky navrhovateľa a hluk, ktorý odtiaľ a s navrhovateľom si to aj vydiskutovávali. J. má rada otca a aj jemu a jeho bývalej manželke povedala, že ak by sa niečo medzi rodičmi stalo, chcela by byť s otcom, ktorý sa o ňu vie postarať. Viem tiež, že cez víkendy odporkyňa často odchádza z domu a to práve podľa otvorených dverí, čo mu najviac vadí, keďže vtedy sa o dcéru účastníkov stará aj navrhovateľovi matka.
Podľa § 18 zák. č 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).
V danom prípade súd zistil, že účastníci spolu po dobu približne 5 rokov nehospodária a intímne sa nestýkajú, asi 4 roky vzájomne vôbec nekomunikujú a fakticky spolu ani nevychovávajú svoje spoločné dieťa. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je vzhľadom na dobu trvania hlbokej manželskej krízy a sprievodné citové odcudzenie reálna. Zhodnými výpoveďami účastníkov mal teda súd za plne preukázané, že počas vyššie uvedenej doby medzi účastníkmi nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k rešpektovaní dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej dcéry účastníkov konania. Naopak súd je toho názoru, že rozvod manželstva účastníkov môže mať vplyv na postupné upokojenie napätých vzťahov účastníkov a celkové vyjasnenie a stabilizáciu rodinných a osobných pomerov, keď práve doterajší stav negatívne vplýval na psychiku maloletej. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odporkyňa ako matka zostane rodičom maloletej i po rozvode jej manželstva s navrhovateľom s plnými rodičovskými právami a povinnosťami. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval prvotne osobné problémy odporkyne, ktoré v dôsledku nedostatočnej komunikácie medzi partnermi vyústili do jej neodôvodnených častejších niekoľkodňových odchodov zo spoločnej domácnosti, ktoré popri v tom čase laxnom prístupe k plneniu svojich rodičovských povinností odporkyne postupne viedli k prehĺbeniu manželskej krízy a vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a napokon aj mimomanželskému pomeru navrhovateľa.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Dňa XX.XX.XXXX bol na žiadosť súdu vzhľadom na protichodné návrhy na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti vykonaný pohovor s maloletou J., ktorá uviedla, že navštevuje Z. školu na X. ulici X.A. triedu, kde chodí na volejbalový krúžok, za ktorý sa neplatí. V škole chodí tiež na obedy. Učí sa priemerne, okrem ekzému zdravotné problémy nemá. V dvojgarsónke býva spolu s mamou a otcom. Má k dispozícii samostatnú izbu. Spí v jednej izbe s mamou, pričom otec spí vo vedľajšej izbe, pretože rodičia sa navzájom nebavia asi 4 až 5 rokov. Doma varí väčšinou mama. Keď nemá obed v škole a otec je v tom čase doma, navarí aj on. Obaja varia dobre, navzájom sa ale jedlom neponúknu, potraviny si každý nakupuje pre seba, ona si ale môže vziať zo všetkého, čo je nakúpené. Oblečenie jej kupuje prevažne otec, ktorý hradí aj výdavky spojené so školu a školské výlety, na ktoré jej dá mama vreckové. Na rodičovské zduženia chodili obaja, ale teraz ich informuje priamo stará mama, ktorá je jej triednou učiteľkou. Do školy sa pripravuje sama, ale vyskúšajú ju obaja rodičia a tiež sa o ňu starajú obaja, keď je chorá. Perie a žehlí jej mama. Každý z nich má vlastné financie, keď obaja pracujú, otec ako čašník a mama ako kuchárka. Nič jej nechýba, má zabezpečené všetko, čo potrebuje. Vie, že prebieha rozvodové konanie a neverí, že by sa vzťahy medzi rodičmi zlepšili. Keď potrebovala, obracala sa s dievčenskými záležitosťami na mamu. Keď bola menšia mama z domu odišla aj na viac ako týždeň, teraz odíde napríklad v piatok a vráti sa v pondelok, väčšinou vtedy, keď je doma otec, alebo ju v tom čase postráži jeho matka. Ak by sa rodičia rozviedli, chcela by zostať s otcom a s mamou sa stretávať podľa dohody a to z toho dôvodu, že mama požíva vo zvýšenej miere alkohol. Otec si dá pivo v pizzerii, keď hrá s kamarátmi pingpong, ale mama pije aj doma, čo odôvodňuje tým, že aspoň nechodí do krčmy.
Kolízny opatrovník aj s poukazom na vyjadrenie maloletej pre prípad rozvodu manželstva navrhol v časti výkonu rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu vyhovieť návrhu, t.z. zveriť maloletú J. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na jej výživu sumou XXX eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania v smere úpravy rodičovských práv a povinností vyplynulo, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o dieťa. Matka nemá vlastné bývanie, užíva byt vo vlastníctve navrhovateľa, a teda pri predpokladanom definitívnom opustení spoločnej domácnosti po rozvode manželstva, sú jej bytové pomery neisté. Je teda jednoznačné, že v záujme stability výchovného prostredia a zachovania jeho kontinuity je jednoznačne v záujme maloletej, aby na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zabezpečovať v prostredí pre dieťa známom, na ktoré je viazaná. Napokon zverenie do osobnej starostlivosti otca
je v súlade aj s vôľou samotnej maloletej J., ktorej názor súd zisťoval v súlade s ust. § 178 ods. 2 veta druhá O.s.p. a podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine mu vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej venoval i náležitú pozornosť. Aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka a doterajší spôsob zabezpečovania bežných potrieb maloletej spojených s návštevou školy, záujmových aktivít a nákupom ošatenia prevažne otcom, súd teda dospel k záveru, že potreby maloletej J. budú po každej stránke, t.j. materiálnej i emocionálnej lepšie zaistené jej zverením do osobnej starostlivosti otca, ktorý je sám, a v prípade pracovných povinností vyplývajúcich z viaczmennej prevádzky jeho zamestnávateľa i za pomoci svojej matky bývajúcej v bezprostrednom susedstve, schopný zabezpečiť aj ďalšiu komplexnú starostlivosť o dieťa (zdravotná starostlivosť, varenie, pranie etc.), čo by však nemohla garantovať matka a to aj vzhľadom na jej preukázaný nevyrovnaný spôsob života v posledných rokoch. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko neexistuje zákonný dôvod takto závažne obmedziť rodičovské práva matky ako rodiča, ktorému dieťa nebude zverené.
Nakoľko obaja rodičia vzhľadom ku skutočnosti, že naďalej bývajú v jednom byte žiadali v priebehu konania styk rodiča, ktorému dieťa nebude zverené s dieťaťom neupraviť, v súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, tento nie je v rozhodnutí o rozvode upravený, avšak v prípade zmeny pomerov má matka možnosť v prípade ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, požiadať o úpravu styku samostatným návrhom.
Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej sa súd taktiež stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka návrhu otca aj v tejto časti vyhovieť, vychádzajúc z nasledujúcich osobných zárobkových a majetkových pomerov rodičov a potrieb maloletej.
Navrhovateľ pracuje na zmeny ako čašník, je zamestnaný v spoločnosti R. s.r.o., kde vykazuje mesačný príjem vo výške cca XXX eur netto mesačne, avšak podľa vlastného udania má po zarátaní sprepitného mesačný disponibilný príjem cca XXX eur mesačne. Vlastní dvojgarsónku, ktorú doposiaľ na bývanie užívala celá rodina, s ktorou sú spojené nasledujúce výdavky: XXX eur za mesačné zálohy spojené s užívaním bytu, XX eur za elektrinu, XX eur za W. + internet, X eur za G.. Za mobilný telefón, vrátane výdavkov maloletej vydá cca XX eur mesačne. Dcére platí poistku so sporením vo výške XXX eur ročne. Iný majetok okrem bytu nevlastní, užíva motorové vozidlo vo vlastníctve jeho matky.
Maloletá J. trpí H., pričom raz za X mesiace s ňou otec navštevuje kožnú lekárku. Za lieky v tejto súvislosti otec vydá XX - XX eur na X mesiace. P. hrá maloletá v rámci školských krúžkov bez doplatku. Za obedy maloletej v škole otec uhrádza cca XX eur mesačne. Ďalšie náklady spojené so školou sú za triedny fond XX eur ročne a Z. rovnako XX eur ročne. Inak sú náklady na jej výživu bežné, primerané veku.
Odporkyňa pracuje brigádnicky ako W. bez oficiálnej pracovnej zmluvy, pričom jej mesačný príjem je cca XXX eur netto, ktorá skutočnosť nebola v konaní navrhovateľom spochybnená a zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam, keď u posledného zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere, ktorý ukončila v roku XXXX dosahovala brutto príjem cca XXX eur. Na bývanie navrhovateľovi neprispieva. Majetok vyššej hodnoty nevlastní, zdravotný stav má dobrý.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek, zdravotný stav a záujmy, ako aj schopnostiam a možnostiam a životnej úrovni matky zodpovedajúcej výške jej príjmu, za zohľadnenia vyživovacej povinnosti otca, ktorý bude časť svojej vyživovacej povinnosti k maloletej kompenzovať svojou osobnou starostlivosťou, avšak disponuje vyšším príjmom než matka a teda sa musí na úhrade potrieb maloletej podieľať aj vo vyššom finančnom vyjadrení. Súd na strane maloletej zohľadňoval predovšetkým jej odôvodnené potreby, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia jej postavenia žiačky základnej školy a sociálneho prostredia, v ktorom sa pohybuje. Súd vychádzal z bežných nákladov, primeraných veku a potrebám maloletej - t.j. z bežných výdavkov na stravu - v školskej jedálni i doma, hygienu, oblečenie, cestovné v MHD, školné a školské pomôcky a z primeraných výdavkov na školské výlety, zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam rodičov.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keď mal za to, že okolnosti prípadu a ani pomery účastníkov neodôvodňujú priznanie trov niektorému z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.