Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/533/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a. s., so sídlom Prievozská č. 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom Pri starej prachárni č. 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporcovi I. V., bytom Z. XX, XXX XX K. X, o zaplatenie 22,57 Eur (680,- Sk) s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -14 zo dňa 25. 11. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 25. 11. 2013 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 21. 10. 2013 bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 24. 10. 2013 s tým, že navrhovateľ súdny poplatok vo výške 16,50 Eur v súdom určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy nezaplatil, a to i napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (spočívajúcich v zastavení konania).

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie (č. l. 15-17 spisu), v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“).

V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie konania zo dňa 24. 07. 2006 sa voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami mu vrátil späť. O prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. vyslovil záver, že okresný súd porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; okresnému súdu prikázal konať vo veci podania navrhovateľa zo dňa 24. 07. 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení O. s. p. Ďalej uviedol, že povinnosťou okresného súdu bude opätovne sa zaoberať jeho podaním ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení O. s. p. s tým, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nebude môcť okresný súd jeho podanie zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak bude

povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že okresnému súdu opätovne doručil podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným nálezom. Mal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho (pôvodného) podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 07. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v roku 2013, bol podaný dňa 24. 07. 2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, pretože predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky smeruje priamo voči tomuto súdu a ukladá mu priamo povinnosť, preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti, t. j. existencie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento nález bol doručený okresnému súdu priamo ústavným súdom. V zmysle § 8, § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá vzniká podaním návrhu. Podľa § 13 citovaného zákona poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam, citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. 06. 1993) má za to, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo možné vyrubiť a nebol ani daný zákonný dôvod na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatným dňa 24. 07. 2006, preto okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa 31. 12. 2009 (t. j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. l O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania, ktorý je datovaný dňom 20. 07. 2006 (č. l. 2 spisu), sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 680,- Sk (22,57 Eur) z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov a náhrady trov konania. Podľa podacej pečiatky okresného súdu bol návrh doručený na okresný súd dňa 20. 03. 2013. Písomnou výzvou zo dňa 21. 10. 2013 (č. l. 12 spisu) vyzval okresný súd navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 Eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch; písomnú výzvu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 24. 10. 2013 (č. l. 11 spisu). Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu zastavil.

Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 O. s. p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu dňa 20. 03. 2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -111 zo dňa 27. 11. 2008 vyplýva, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 24. 07. 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania podľa príslušných ustanovení O. s. p. V odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O. s. p. a pripísal mu účinky ako keby bolo podané v roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto svoju povinnosť si navrhovateľ nesplnil.

Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -66 zo dňa 18. 09. 2008 mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nenamietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veci neprijatia jeho podania (návrhu na vydanie platobného rozkazu) proti odporcovi I. V., bytom Z. XX, XXX XX K. X., o zaplatenie 680,- Sk s poukazom na to, že navrhovateľ namietal jedine porušenie základného práva na súdnu ochranu proti odporcovi v konaní, predmetom ktorého bol iný predmet konania, t. j. zaplatenie istiny vo výške 1010,- Sk (str. 12 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -66 zo dňa 18. 09. 2008).

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 09. 2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008 navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne

spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol ako neprijateľné; navrhovateľ sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že v konaniach pred ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia); na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti, ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti; navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; navrhovateľ o ich vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 20. 03. 2013 s pôvodným návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania (podľa záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal ako nové návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o návrhu navrhovateľa zastavil.

Pretože žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola dôvodná, odvolací súd potom uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.1, 2 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.