Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/237/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: U. Q., trvale bytom A. nad C., ul. V. XXX/XX, proti odporcovi: U. Q., bytom A. nad C., tohto času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou K. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o určenie výživného na manželku, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Dňa 25.09.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha, aby súd rozhodol o určení povinnosti odporcu prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 70 eur mesačne, počnúc dňom 20.09.2014. Tento návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 25.06.2005. Pracovala na dohodu ako upratovačka. Po vzájomnej dohode s odporcom zostala doma a venovala sa ich spoločnej maloletej dcére. S odporcom od roku 2010 nezdieľajú spoločnú domácnosť. Nakoľko je nezamestnaná a nemá žiadny príjem, nemá z čoho žiť. Má osobné výdaje, ktoré si nemôže dovoliť. Do práce chce nastúpiť, ale nemôže si žiadne nájsť.

Odporcovi sa v priebehu konania nepodarilo doručiť návrh do vlastných rúk, pretože sa nepodarilo zistiť jeho pobyt. Z tohto dôvodu mu bola uznesením zo dňa 10.03.2015 ustanovená opatrovníčka na jeho zastupovanie v tomto konaní.

Súd na rozhodnutie o návrhu nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku a opatrovníčku odporcu. Navrhovateľka sa pojednávania zúčastnila, opatrovníčka odporcu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, k návrhu sa vyjadrila tak, že navrhla, aby súd rozhodol podľa zákona a na základe vykonaného dokazovania.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca je jej manžel, s ktorým nie je v kontakte už viac ako 6 rokov. V súčasnosti má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti aj s jeho mamou. Oni jej aj pomáhajú, a to aj finančne. S odporcom doposiaľ nie sú rozvedení, podala návrh na rozvod manželstva, avšak doposiaľ nebolo vytýčené žiadne pojednávanie. S odporcom má jedno maloleté dieťa, ktoré býva s jej svokrovcami, teda s rodičmi odporcu. Dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti jej svokrovcov. O životnej úrovni odporcu nevie nič, nevie aký má príjem, nevie či pracuje. Myslí si však, že jeho životná úroveň je vyššia ako jej, pretože sa vždy snažil nájsť si prácu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľka, a to originálmi poštových poukazov. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona o rodine a vec právne posúdil.

Podľa § 71 ods.1, ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení zákona o rodine súd vec právne posúdil tak, že návrh navrhovateľky zamietol.

Navrhovateľka a odporca sú manželia, pričom od roku 2010 spolu nežijú ani spoločne nehospodária. Žiadny z nich si neplní vyživovaciu povinnosť voči druhému manželovi. V súčasnosti navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom a jeho matkou. Spoločné dieťa účastníkov konania bolo zverené do osobnej starostlivosti starých rodičov, teda do rodičov odporcu, ktorí sú svokrovcami navrhovateľky. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o rodine ak manželia spolu nežijú a ani jeden z nich si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému manželovi, jeden z manželov môže súdu navrhnúť určiť rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, teda približne rovnaká. Z povahy návrhu je zrejmé, že takýto návrh môže úspešne podať manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela. V danom prípade tak urobila navrhovateľka.

Z vykonaného dokazovania nemá súd za preukázanú skutočnosť, ktorá je rozhodná pre úspech navrhovateľky v tomto konaní, a to, že životná úroveň navrhovateľky nie je nižšia ako je životná úroveň odporcu. Tento záver súdu je nevyhnutný na to, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné navrhovateľke. Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie (sporové) platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. V danom prípade je navrhovateľka nositeľkou dôkazného bremena o tom, že jej životná úroveň je nižšia ako životná úroveň odporcu. Túto skutočnosť, resp. toto tvrdenie navrhovateľka v konaní nepreukázala žiadnym dôkazným prostriedkom. Pritom v konaní súd vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý navrhla navrhovateľka.

Vzhľadom k uvedeným dôvodom a skutočnostiam súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca bol v konaní plne úspešný. Avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odporca nepodal návrh na náhradu trov konania, pričom mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.