Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: SAVE-TECH, spol. s r.o., so sídlom Trenčín, Kukučínova 36, IČO: 36 306 835, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o, so sídlom Púchov, F. Urbánka 797/14, IČO: 47 254 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102065918/2021 zo dňa 2. novembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102065918/2021 zo dňa 2. novembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100921103/2021 zo dňa 27. mája 2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáha súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100921103/2021 zo dňa 27.05.2021, ktorým bol podľa a určený rozdiel v sume 133.454,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 110.168,48 eur a vyrubením dane v sume 23.285,52 eur.

2. Žalobca namietal skutočnosť, že mu správca dane riadne, v zákonom stanovenej lehote jedného roka od začatia daňovej kontroly, nedoručil protokol, ktorým bola táto daňová kontrola zavŕšená. Poukázal na to, že mu bol tento protokol doručovaný jednak poštou (poštovým doručovateľom) ako aj zamestnancami správcu dane, čo samé o sebe považoval za neprípustné a v rozpore so zákonom. Zdôraznil, že zásielka doručovaná prostredníctvom pošty bola uložená a prevzatá v odbernej lehote dňa 24.02.2020. Dňa 23.03.2020 správcovi dane písomne oznámil, že daňová kontrola bola vedená nezákonne, a to v dobe presahujúcej jeden rok. Na uvedené správca dane reagoval listom, v ktorom oznámil, že protokol mal byť údajne doručený osobne dňa 19.02.2020 o 09:20 hod., pričom splnomocnený zástupca mal protokol odmietnuť prevziať. Úradný záznam o takomto doručovaní žalobca označil za vykonštruované tvrdenie. Poukázal na ust. § 30 ods. 1 daňového poriadku, pričom uviedol, že je nelogické, aby správca dane doručoval dvoma spôsobmi, keďže poštovou prepravou je možné doručovať len vtedy, ak nemožno doručovať elektronicky alebo osobne zamestnancami správcu dane. Žalovaný ako aj správca dane poukazovali na úložnú lehotu 15 dní, ktorá však platí len v prípade, že správca dane uvedené vyznačí na obálke určenej na doručenie, čo v tomto prípade nebolo.

3. Žalobca ďalej k okolnostiam tvrdeného doručovania pracovníkmi správcu dane uviedol, že sa jeho zástupca dňa 19.02.2020 nenachádzal v sídle advokátskej kancelárie, nachádzali sa tam len jeho zamestnanci. Samotná skutočnosť prítomnosti zamestnancov správcu dane v sídle advokátskej kancelárie nemôže založiť skutočnosť odmietnutia prevzatia listiny, keďže túto môže prevziať len advokát a nie jeho zamestnanci. Pre prípad potreby žiadal vypočuť pracovníčku jeho kancelárie. Okrem toho trval na tom, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho výkladu ust. § 30 a 31 daňového poriadku. Taktiež poukázal na to, že sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že k aplikácii náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu (rozsudok sp. zn. ) a súčasne žalovaný uviedol, že „v prípade, že adresát zásielky, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia“. S uvedeným žalobca vyslovil súhlas, avšak mal za to, že sa týmto pri posudzovaní veci neriadil. Žalobca opakovane zdôraznil, že je potrebné vychádzať z nesporne zisteného dátumu doručenia protokolu, ktorým je deň 24.02.2020, čo však súčasne znamená, že nebola dodržaná lehota stanovená v ust. § 46 ods. 9 daňového poriadku na vykonanie daňovej kontroly. Protokol z takejto daňovej kontroly preto nemožno použiť a nemohlo riadne začať vyrubovacie konanie.

4. Žalobca súčasne namietal závery správnych orgánov ohľadne jeho zapojenia do podvodného obchodného reťazca, v ktorom malo dôjsť k podvodnému konaniu u dodávateľa ALPHA Finance, s.r.o. a subdodávateľa Hunan Trade a.s.. Uvedený záver bol podľa jeho názoru prijatý len na základe jedinej listiny, pričom bol navrhnutý výsluch svedka, štatutára organizačnej zložky spoločnosti DMG MORI Czech s.r.o., ktorý by mohol odstrániť nezrovnalosti ohľadne mylného vyloženia listiny, ktorú správca dane a žalovaný zobrali za základ svojich zistení. K tvrdeniu správnych orgánov ohľadne účelového nepredloženia dokladov ohľadne zápisu školenia žalobca uviedol, že v danej veci išlo o realizáciu výroby a nie uvedenia strojov do prevádzky a poukázal na to, že za účelom preukázania tejto skutočnosti taktiež žiadal vypočuť svedka a to p. S., čo však správca dane nevykonal. Ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozhodnutie Bonik, C-285/11 ako aj Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-80/2011 a C-142/11 zo dňa 21.6.2021 Mahagében Kft a Pétér Dávid), pričom uzavrel, že v jeho právnej veci je nesprávny záver o podvodnom konaní, nakoľko tu nedošlo k daňovému podvodu a preto nie je možné uvažovať o vedomej alebo nedbanlivostnej účasti na tomto podvode. Namietal aj nesprávne zistený skutkový stav, keď niektoré skutkové závery nemajú oporu v administratívnom spise.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s tým, že popri doručovaní poštovým podnikom nie je možné tú istú písomnosť súbežne doručovať aj osobne a v nadväznosti na to považovať písomnosť za doručenú. Mal za to, že správca dane využil pri osobnom doručovaní jeden zo zákonných spôsobov doručenia protokolu, pri ktorom dodržal stanovený zákonný postup. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom bol prijatý záver, že k aplikácii náhradného spôsobu doručenia môže dôjsť len vtedy, ak neprišlo k reálnemu doručeniu, tak uvedené by podľa žalovaného platilo len v prípade, ak by bol protokol doručovaný výhradne poštou. Reálne bol však protokol žalobcovi doručený osobne už dňa 19.02.2020, kedy mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Ak tak v dôsledku vlastného konania nespravil, túto skutočnosť nie je možné pripísať na ťarchu odosielateľa. Ak adresát marí doručenie písomnosti, napríklad tým, že nepreberá poštu alebo tým, že odmietne prevziať doporučenú zásielku, toto nemá vplyv na to, že doručenie sa považuje za riadne.

6. Okrem toho mal za to, že popieranie osobného doručovania protokolu a odmietnutia jeho prevzatia splnomocneným zástupcom žalobcu je možné považovať za špekulatívne a účelové resp. za snahu zmariť úkon osobného doručovania. Uvedené potvrdzuje aj následné konanie žalobcu a to odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi. Žalovaný nevidel iný dôvod pre takéto konanie len to, že jeho zamestnanci boli v sídle zástupcu žalobcu za účelom doručovania. Ohľadne doručovania bol vypracovaný úradný záznam, o jeho realizácii svedčí aj žiadanka o prepravu, použitie motorového vozidla a iné interné doklady. Ak sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla kancelárie právneho zástupcu žalobcu v deň 20.2.2020, tak len vo veci doručenej výpovede plnej moci a nie za účelom osobného doručenia protokolu.

7. K meritu veci žalovaný uviedol, že zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozsudok sp. zn. . Dal do pozornosti aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 30.11.2020.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu začala dňa 22.2.2019 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. Dňa 30.01.2020 bol vydaný Protokol z tejto daňovej kontroly č. 100311860/2020, ktorého výsledkom bol rozdiel dane v sume 133 454 eur. Doručovanie tohto protokolu bolo realizované prostredníctvom poštového podniku s tým, že adresátom bol právny zástupca žalobcu, ktorý ho zastupoval v konaní pred správcom dane. Poštovému doručovateľovi sa nepodarilo zásielku určenú do vlastných rúk doručiť právnemu zástupcovi žalobcu, a preto bolo realizované opakované doručovanie dňa 04.02.2020 a následne bola zásielka uložená, pričom úložná lehota je 18 dní. Posledný deň na vyzdvihnutie zásielky bol 24.02.2020 (pondelok). Právny zástupca žalobcu prevzal zásielku práve v tento posledný deň uloženia t.j. dňa 24.02.2020. Na strane 467 predloženého administratívneho spisu sa teda nachádza rovnopis protokolu z daňovej kontroly zo dňa 30.01.2020 s odtlačkom pečiatky „expedované 31.01.2020“ a doručenkou preukazujúcou prevzatie zásielky určenej do vlastných rúk dňa 24.02.2020.

9. Následne za týmto rovnopisom protokolu sa na strane 480 nachádza ďalší rovnopis toho istého protokolu, ktorý na poslednej strane obsahuje rukou písaný záznam tohto znenia: „Splnomocnený zástupca odmietol protokol prevziať osobne dňa 19.02.2020 o 09:20 hod. Správca dane oznámil zástupcovi, že protokol je doručený dňom odmietnutia prevzatia dňa 19.02.2020.“ Pod týmto textom sa nachádzajú dva nečitateľné podpisy. Dňa 19.02.2020 o 12:12 hod. bolo správcovi dane doručené odvolanie plnej moci na zastupovanie žalobcu pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o..

10. Na strane 514 administratívneho spisu je založený Úradný záznam, naše číslo: 100567716/2020, zo dňa 02.03.2020 spísaný G.. G. a F.. E., v ktorom je konštatované, že :.. správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi spoločnosti SAVE-TECH, spol. s r.o., Kukučínova 36, 911 01 Trenčín Protokol z daňovej kontroly číslo 1003118660/2020 zo dňa 30.01.2020, ktorý bol dňa 04.02.2020 uložený na pošte. Z dôvodu, že predmetný protokol do dňa 19.02.2020 nebol prevzatý, dňa 19.02.2020 v čase o 09:15 hod. sa zamestnanci správcu dane dostavili na adresu advokátskej kancelárie splnomocneného zástupcu. JUDr. Jaroslav Čibenka protokol odmietol prevziať. Uvedená písomnosť je doručená dňom odmietnutia prevzatia. Správca dane o tomto splnomocneného zástupcu poučil a odmietnutie prevzatia, ako aj dátum a čas jeho doručenia zaznamenal v protokole.“ Následne je v tomto úradnom zázname konštatované, že dňa 19.02.2020 v čase o 12.12 hod. bolo správcovi dane doručené odvolanie plnomocenstva. Zamestnanci správcu dane G.. G. a F.. E. sa dňa 20.2.2020 dostavili na adresu sídla spoločnosti žalobcu vo veci doručenej výpovede plnej moci, avšak v sídle spoločnosti neboli ani konatelia a ani prokurista spoločnosti. Zamestnanci správcu dane zanechali u recepčnej odkaz pre G.. G., G.. L., a L. H., aby sa telefonicky skontaktovali so správcom dane, prípadne dostavili na Daňový úrad Trenčín. Dňa 24.02.2020 bolo správcovi dane doručené ďalšie písomné podanie žalobcu, a to opätovné udelenie plnej moci pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., Púchov.

11. Dňa 13.03.2020 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu, v ktorom žalobca okrem iného namietal, že protokol mu bol doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na skončenie daňovej kontroly. Dňa 25.03.2020 správca dane vydal rozhodnutie číslo 100718592/2020, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel dane v sume 133.454,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 110 168,48 eur a vyrubil mu daň v sume 23.285,52 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal aj nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keď protokol z daňovej kontroly bol právnemu zástupcovi doručený dňa 24.02.2020. Namietal tvrdenie, že jeho právny zástupca odmietol prevziať protokol dňa 19.02.2020. Súčasne poukázal na to, že sa dňa 20.02.2020 zamestnanci správcu dane dostavili do sídla spoločnosti, zdržali sa tam niekoľko hodín a požadovali od zamestnancov, aby im oznámili, kde sa nachádzajú štatutári spoločnosti. Žalobca uviedol, že ak by skutočne prišlo k doručeniu protokolu dňa 19.02.2020, tak by zamestnanci správcu dane nemali dôvod prísť za okolností uvedených vyššie do sídla spoločnosti.

12. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 25.03.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane doplnil dokazovanie a vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. 100921103/2021 zo dňa 27.5.2021 tak ako je uvedené v odstavci 1 tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu žalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

13. Senát Krajského súdu v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.). Po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.). Po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, správnej žalobe je potrebné priznať úspech.

14. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

15. Podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb,

b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28)

c) verejnej vyhlášky.

16. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

17. Podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

18. Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

19. Podľa § 46 ods. 10 prvá veta daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

20. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 nebola skončená v zákonom stanovenej jednoročnej lehote a to s poukazom na skutočnosť, že protokol z tejto daňovej kontroly zo dňa 30.01.2020 mu bol doručený až dňa 24.2.2020. Daňová kontrola pritom začala dňa 22.02.2019 a preto mala byť ukončená najneskôr dňa 22.02.2020. K uvedenému však podľa tvrdenia žalobcu nedošlo. Mal za to, že v snahe zaistiť doručenie protokolu v jednoročnej lehote zamestnanci správcu dane vykonštruovali jeho doručenie postupom podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku. Tvrdil, že v dňa 19.2.2020, kedy mal odmietnuť prevzatie protokolu nebol v sídle svojej advokátskej kancelárie. Na podporu svojho tvrdenia, že nedošlo k odmietnutiu prevzatia protokolu poukázal na to, že zamestnanci správcu dane prišli dňa

20.02.2020 do jeho sídla, zdržali sa tam niekoľko hodín a domáhali sa prítomnosti štatutárov. Uvedené by podľa názoru žalobcu nerobili, ak by bol skutočne protokol doručený tak, ako následne správca dane tvrdil.

21. Žalovaný trval na tom, že mu nič nebráni v tom, aby protokol z daňovej kontroly doručoval súčasne dvoma spôsobmi. V danom prípade došlo k doručovaniu poštovým podnikom ako aj zamestnancami správcu dane, pričom v rámci doručovania zamestnancami právny zástupca žalobcu odmietol prevziať doručovanú listinu, čo malo za následok jej doručenie postupom podľa § 30 ods.4 daňového poriadku. Takto došlo k doručeniu protokolu z daňovej kontroly dňa 19.2.2020 a to bez ohľadu na to, že doručovanie poštovým podnikom nebolo v tento deň ukončené a uložená zásielka bola adresátom vyzdvihnutá až dňa 24.02.2020. Na podporu záveru, že došlo k odmietnutiu prevzatia protokolu poukázal na to, že právnemu zástupcovi bola práve dňa 19.02.2020 odvolaná plná moc na zastupovanie žalobcu a bola mu znova udelená dňa 24.02.2020.

22. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou inštitútu doručovania je zoznámiť účastníkov konania s písomnosťami vydanými príslušným orgánom. Daňový poriadok ako procesný predpis v rámci zásady zákonnosti a spravodlivého procesu stanovuje pre doručovanie zákonný rámec. Záujmom správcu dane musí byť riadne zoznámenie sa daňového subjektu s O. písomnosťou tak, aby tento mohol využiť zákonné prostriedky k odstráneniu potencionálnej nezákonnosti konania resp. rozhodovania správcu dane.

23. Doručovanie patrí ku kľúčovým inštitútom v administratívnom konaní. Má závažné procesné dôsledky na práva a povinnosti účastníkov konania. S bezchybným doručením písomností je spojený začiatok plynutia rôznych procesných lehôt. Ak je rozhodnutie alebo iná listina vadne doručená (v rozpore so zákonom), pôjde o nezákonný postup orgánu verejnej správy. Podľa § 163 daňového poriadku sa na daňové konanie nevzťahuje správny poriadok. Platí tu osobitná (špeciálna) právna úprava doručovania.

24. Doručovanie písomností je v daňovom poriadku upravené v § 30 a nasledujúcich. Daňový poriadok vo svojich ustanoveniach zakotvuje viaceré spôsoby doručovania, a to doručenie písomnosti elektronickými prostriedkami, zamestnancami správcu dane, poštovým podnikom, iným orgánom (napríklad prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby) alebo prostredníctvom verejnej vyhlášky. Správca dane svoje písomnosti doručuje prednostne elektronickými prostriedkami, čo súvisí s elektronizáciou správy daní.

25. V prejednávanej právnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že správca dane u žalobcu vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2018, ktorá začala dňa 22.02.2019. Správca dane vydal dňa 30.01.2020 protokol z tejto daňovej kontroly, pričom nedošlo k jeho elektronickému doručovaniu. Vzhľadom na to, že žalobca v podanej správnej žalobe nenamietal, že by mu malo byť správne doručované elektronicky sa správny súd (ktorý je rozsahom a dôvodmi správnej žaloby viazaný) nebude vyjadrovať k tomu, či mal byť prioritne použitý tento spôsob doručovania.

26. Správca dane realizoval doručovanie prostredníctvom pošty, pričom išlo o zásielku určenú „do vlastných rúk“ a doručovalo sa k rukám právneho zástupcu žalobcu. Nie je sporné, že zásielka bola uložená dňa 04.02.2020 a právny zástupca si ju vyzdvihol v posledný deň uloženia a to 24.02.2020. Doručovanie listiny - protokolu z daňovej kontroly bolo teda v zmysle záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.11.2017 riadne zavŕšené faktickým prevzatím doručovanej zásielky, a to dňa 24.02.2020. V tomto zmysle (záverov najvyššieho súdu) došlo k doručeniu listiny dňom, kedy si právny zástupca túto listinu v úložnej dobe riadne prevzal, pričom nie je možné aplikovať fikciu doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku. V predmetnej právnej veci však počas 15 -teho dňa uloženia zásielky došlo podľa tvrdenia žalovaného (a správcu dane) k realizácii ďalšieho spôsobu doručovania a to pracovníkmi správcu dane. O výsledku tohto doručovania bol na poslednej strane protokolu dňa 19.02.2020 vyhotovený zápis podpísaný bližšie neurčenými dvoma osobami. Podľa tohto zápisu právny zástupca žalobcu odmietol protokol prevziať (dňa 19.02.2020 o 9.20 hod.) a bol poučený o následkoch takéhoto odmietnutia. V zmysle uvedeného zápisu malo prísť k odmietnutiu prevzatia protokolu právnym zástupcom žalobcu a to za situácie, keď mal správca dane vedomosť o tom, že tento adresát má doručovanú listinu stále uloženú na pošte ako nevyzdvihnutú zásielku, ktorú si môže ďalších 8 dní prevziať. Podľa tvrdenia právneho zástupcu

sa tvrdenie, že odmietol prevziať doručovanú listinu nezakladá na pravde, nakoľko sa v danom čase nenachádzal v sídle svojej kancelárie.

27. Správny súd nebude hodnotiť, či správca dane mohol súčasne realizovať dva rôzne spôsoby doručovania listiny, resp. či takéto konanie nespôsobilo určitú zmätočnosť. Za situácie, keď bolo žalobcom spochybnené, že došlo k odmietnutiu prevzatia listiny, považuje správny súd za podstatné zistiť, či bolo takéto doručenie riadne preukázané. Na druhej strane však správny súd poukazuje na to, že v dôsledku takéhoto konania správcu dane sa v administratívnom spise (tak ako je uvedené v odstavcoch 8 a 9 tohto rozsudku) nachádzajú dva rovnopisy protokolu o daňovej kontrole, pričom pri jednom je ako výsledok doručovania pripojená doručenka s údajom o prevzatí 24.02.2020 a pri druhom je na poslednej strane rukou písaný zápis, že právny zástupca dňa 19.02.2020 odmietol tento protokol prevziať a k doručeniu došlo dňa 19.02.2020.

28. Ako už bolo uvedené vyššie, doručovanie je v administratívnom konaní jedným z kľúčových inštitútov. V rámci zvýšenia právnej istoty a ochrany účastníkov konania musí byť vždy jednoznačne zdokladované a musí prebehnúť zákonom stanoveným spôsobom a postupmi. V prípade, že správca dane realizuje doručovanie svojimi pracovníkmi, čo je zákonom aprobovaný spôsob, je na ňom, aby doručenie riadne preukázal. Doručovanie je skutkovou otázkou, a je na správcovi dane, ktorý doručovanie realizoval, aby ho zdokladoval a hodnoverným spôsobom preukázal. To platí aj v prípade, ak doručeniu malo prísť postupom podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku.

29. V prejednávanej veci je doručenie protokolu zamestnancami správcu dane zdokumentované v zázname, ktorý sa nachádza na poslednej strane doručovaného protokolu. Ako už bolo uvedené vyššie, ide o rukou písaný text, datovaný dňom 19.02.2020 podpísaný dvoma osobami, ktoré nie sú bližšie označené (ich totožnosť si správny súd len môže domyslieť porovnaním podpisov s inými listinami). Tento záznam nemá zásadnú vypovedaciu hodnotu keď z neho nie je možné zistiť ani základnú údaje o takomto doručovaní a to ad 1) kde (na akom mieste) malo byť doručovanie realizované, ad 2) kto bol pri ňom prítomný (to platí aj pre zamestnancov správcu dane), ad 3) či osoba, ktorá mala odmietnuť prevzatie zásielky preukázala svoju totožnosť, resp. akým spôsobom bola stotožnená, ad 4) konkrétne okolnosti doručovania. Záznam, ktorý v tomto prípade má predstavovať doklad preukazujúci doručenie listiny podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku, je po obsahovej stránke všeobecný, nekonkrétny, vypracovaný bližšie neoznačenými osobami. Z tohto dôvodu nie je spôsobilý preukázať účinné doručenie protokolu. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že zamestnanci správcu dane G.. G. a F.. E. spísali dňa 2.3.2020 úradný záznam č.: 100567716/2020, zo dňa 02.03.2020, v ktorom okrem iného uvádzajú bližšie skutočnosti ohľadne tohto doručovania. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že tento úradný záznam bol spísaný až 11 dní po tvrdenom doručení protokolu. Jeho obsah už síce obsahuje označenie osôb, ktoré mali doručovanie vykonať a miesto doručovania, na druhej strane stále v ňom absentujú podstatné okolnosti doručovania a to vrátane spôsobu zistenia totožnosti osoby, ktorá mala odmietnuť prevzatie doručovanej listiny. Správny súd teda poukazuje na to, že dokladom o doručení listiny dňa 19.02.2020, nemôže byť úradný záznam spísaný dňa 02.03.2020. Uvedené platí o to viac, že úradný záznam zo dňa 02.03.2020 zjavne nebol spísaný za účelom zdokladovania doručovania listiny, ale skôr obsahuje genézu úkonov za určité obdobie. Správny súd má za to, že z obsahu tohto úradného záznamu skôr vyplýva, že bol spísaný za účelom vysvetlenia prítomnosti G.. G. a F.. E. dňa 20.02.2020 (teda deň nasledujúci po tvrdenom doručení podľa § 30 ods.4 daňového poriadku) v sídle žalobcu. Uvedený záznam teda jednak nie je dokladom o doručení resp. doručovaní listiny a vzhľadom na svoj obsah ani nie je spôsobilý dostatočne preukázať tvrdené skutočnosti o doručení.

30. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že doručovanie protokolu dokladujú aj dokumenty ako žiadanka na použite motorového vozidla, použitie motorového vozidla a iné interné doklady. K uvedenému správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, ako sú tieto doklady spôsobilé preukázať doručenie podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku, neboli správnemu súdu predložené. Nie sú súčasťou administratívneho spisu ako podporný doklad doručenia listiny a neboli ani predložené v konaní pred súdom a to napriek tomu, že žalovaný vedel, že jednou z hlavných žalobných námietok je práve účinnosť doručenia protokolu postupom podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku.

31. Pokiaľ ide o účelové správanie žalobcu, ktorý odvolal a neskôr znova udelil plnú moc svojmu právnemu zástupcovi, tak správny súd uvádza, že je zrejmé, že ide o neštandardné správanie, ktoré v sebe nesie prvky účelovosti. Na druhej strane je však povinnosťou orgánu verejnej správy, ktorý

realizoval doručovanie podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku svojimi zamestnancami, aby ho riadne preukázal. Uvedené konanie žalobcu samé o sebe nie je dôkazom toho, že právny zástupca dňa 19.2.2020 skutočne odmietol prevziať protokol. Okrem toho prvky neštandardného konania nesie aj správanie zamestnancov správcu dane, ktorí sa deň nasledujúci po tvrdenom doručení dostavili do sídla žalobcu a domáhali sa stretnutia s jeho štatutármi resp. prokuristom. Správca dane uvedené potvrdil práve v úradnom zázname zo dňa 02.03.2020, v ktorom konštatoval, že tak činil z dôvodu, že žalobca odvolal plnú moc svojmu právneho zástupcovi. Správnemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známe, že by tu bola zaužívaná prax, že v prípade odvolania plnej moci splnomocnenému zástupcovi správca dane realizuje osobné stretnutie s daňovým subjektom a to neohlásenou návštevou v jeho sídle. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že na jednej strane žalobca mimo bežného chodu vecí odvolal a následne znova udelil plnú moc svojmu právnemu zástupcovi a na druhej strane sa zamestnanci správcu dane dostavili neohlásene (po tvrdenom doručení protokolu) do sídla žalobcu (v ktorom sa podľa tvrdenia žalobcu zdržali niekoľko hodín). Uvedené pritom môže navodzovať, že malo ísť o skôr o realizáciu doručovania. Konania oboch zainteresovaných subjektov sa v tomto svetle javia ako neštandardné. V konečnom dôsledku je však potrebné opätovne zdôrazniť, že doručovanie je skutkovou otázkou, pričom je vecou orgánu verejnej správy, aby preukázal, že došlo k doručeniu listiny jeho zamestnancami postupom podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku. Uvedená skutočnosť, t.j. doručenie v súlade so zákonom musí byť riadne preukázané, čo sa v danom prípade nestalo.

32. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že k doručeniu podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku malo dôjsť dňa 19.2.2020, teda v čase keď stále prebiehalo doručovanie prostredníctvom poštového podniku a žalobca si mohol uloženú, doručovanú zásielku stále prevziať. Za situácie, keď odmietnutie prevzatia doručovanej listiny nebolo riadne preukázané je potrebné vychádzať z doručenia v zmysle doručenky poštového podniku založenej v administratívnom spise. Judikatúra najvyššieho súdu pri výklade noriem týkajúcich sa doručovania vychádza z tzv. doktríny materiálnej pravdy, ktoré je založená na skúmaní základného zmyslu doručovania, ktorým je zoznámenie sa účastníkov konania s písomnosťami správneho orgánu. Aj v tomto zmysle došlo k doručeniu protokolu z daňovej kontroly až dňa 24.02.2020, teda po zákonom stanovenej lehote na ukončenie daňovej kontroly (tá uplynula dňa 22.02.2020).

33. Ak vychádzali správne orgány zo záveru, že daňová kontrola bola ukončená v lehote určenej podľa daňového poriadku, tak zaťažili svoje rozhodovanie vadou nezákonnosti a preto bolo rozhodnutie žalovaného aj správcu dane zrušené podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného nie je potrebné, aby sa správny súd zaoberal meritom veci a v tomto zmysle vykonal navrhované dokazovanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verenej správy zohľadniť skutočnosť, že daňová kontrola nebola skončená v zákonom stanovenej lehote jedného roka.

34. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca mal v konaní plný úspech a preto správny súd postupom podľa 167 ods.1 žalovaného zaviazal na úhradu náhrady trov konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).