Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5P-26-2015.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. B. T., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky M. I., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX a otca M. T., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX, na návrh matky o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. B. T., C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec sa z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, počnúc od 01.02.2015, ktoré výživné sa zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2015 vo výške 108,13 EUR je otec povinný splácať v splátkach po 20,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného splatenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého B. podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, počnúc 01.02.2015.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v družobnom pomere, z ktorého pochádza maloletý B.. Spolužitie s odporcom bolo v celku dobré, v poslednom období sa to však zmenilo. Aj napriek tomu, že matka čaká druhé dieťa, ktoré je odporcove, tento jej začal kričať, že nie je jeho. Napokon zo spoločnej domácnosti matka s deťmi odišla k svojim rodičom, kde je doposiaľ. Maloletý B. je v jej celodennej starostlivosti, je zdravý, dobre prospieva. Maloletý neustále rastie, potrebuje nové oblečenie ako aj obuv. Maloletý B. je v kontakte s otcom, ktorý na jeho výživu neprispieva. Okrem tejto vyživovacej povinnosti má matka maloletú dcéru K., C.. XX.XX.XXXX. Matka je toho času na materskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti.
Z predloženého rodného listu maloletého B. T. mal súd za preukázané, že jeho rodičmi sú M. I., C.. XX.XX.XXXX X. M. T., C.. XX.XX.XXXX.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka.
Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a obsahom pripojeného spisu, na základe čoho zistil skutkový stav:
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom viac-menej súhlasí, keďže ide o minimálne zákonné výživné, avšak uviedol, že má pochybnosti o starostlivosť matky o mal. deti, podľa neho sú mal. deti mokré, matka pije, fajčí a nevie, aké sú pomery v jej domácnosti, ale má vážne pochybnosti o jej starostlivosti. Ďalej uviedol, že je pravdou, že nebývajú s matkou v spoločnej domácnosti. S matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti, ale bolo to tak, že odchádzala a vracala sa späť, pokiaľ mal finančné prostriedky, tak sa to dalo, ale odišla a vrátila sa bez peňazí a to bez rodičovského príspevku a kvôli nej sa dosť zadlžil. Pracoval v spoločnosti K. S. na dohodu, v marci minulého roku ho prepustili, od 02.04.2014 je na úrade práce ako nezamestnaný. Matka definitívne odišla zo spoločnej domácnosti v decembri, kedy si vzala všetky veci. Momentálne neprispieva na výživu maloletého, lebo je vo veľkej finančnej tiesni. Býva v chalupe, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, pre neplatenie mu vypli plyn, elektrinu stihol zaplatiť, teraz platí 25,- € mesačne za elektrinu. Na plyne má nedoplatok do 500,- €, voči zdravotnej poisťovni má dlh do 250,- €, no myslel si, že družka platí šeky, ktoré jej nechal a aj peniaze, no ona ich nezaplatila. Má pôžičku z Providentu vyše 1.000,- €, minimálne platí po 40,- € a potom tak, aby vyšlo do splátky 45,- €. Z tejto pôžičky hradil výdavky spojené s narodením syna, zakúpil aj kočiar a všetko pre malého, ale aj matke zakúpil oblečenie. Myslí si, že matka maloletého nevie hospodáriť s peniazmi. Čo sa týka druhého dieťaťa - mal. W., má pochybnosti, či je to jeho dieťa, lebo spala s viacerými mužmi, veď má povesť ľahkej ženy. Deti matka pravidelne nekúpe, smrdia, momentálne má horšie podmienky bývania, ako má otec. Ľudia tiež vidia, že matka často pred obchodom popíja, fajčí a deťom dá do ruky rožok a takto sa stravujú. Naposledy syna videl včera večer o 21.00 hod., matka bola v podnapitom stave, deti boli mokré, pocikané, prišla mu ho ukázať. Matka nemá zabezpečené hygienické veci pre deti. Matka nechodievala ani na lekárske prehliadky, keď bola tehotná, sama prehlasovala, že dieťa nie je jeho a, že ho dá na adopciu, veď aj na pôrod ju vzali v podnapitom stave. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti staral sa o deti, ako vedel, v tom čase varil, pral, upratoval, matka detí nemá k týmto činnostiam vzťah. Teraz pracuje na aktivačných prácach v obci, preto má vyššiu dávku v hmotnej núdzi.
Matka vo svojej výpovedí uviedla, že trvá na svojom návrhu. Asi od januára nie sú s otcom mal. detí, teraz býva v domácnosti pri svojej mame, ide o 2-izbový rodinný dom, v ktorom býva s deťmi, ako aj jej mama a otec. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, mal. Jozef sa narodil 20.02.2015, otcovstvo k nemu nie je určené. Má staršiu dcéru K. C.. XX.XX.XXXX, ktorá býva s ňou v domácnosti, otcovstvo nie je určené, chodieva do základnej školy. Syn B. je v jej starostlivosti, stará sa celodenne o neho, ako aj syna W.. Mal. B. je zdravé dieťa, má bežné výdavky, zakupujem plienky, papká mlieko a stravuje sa riadne. Navštevuje s mal. deťmi ambulanciu B.. S.. Jej rodičia poberajú z úradu práce sociálne dávky a matka vykonáva aktivačné práce. Rodičom prispieva na stravu a za bývanie tak do 50,- € mesačne, niekedy varí ona a niekedy jej mama. Vodu si nosievajú z vonku zo studne. S otcom mal. B. komunikujú spolu, asi dvakrát teraz mu zakúpil keks, bola u neho teraz asi týždeň v jeho domácnosti, nemá však svoje veci v jeho domácnosti. Snažila sa s otcom udobriť, bola týždeň v domácnosti, ale stále sú medzi nimi nezhody a preto sa vrátila späť k rodičom.
Poverená zamestnankyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny doporučila súdu návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu.
Zo správy Obce N. vyplýva, že ani na matku, ani na otca maloletého nie sú v obci žiadne sťažnosti. V obci je niekedy vidno rodičov na prechádzkach s dieťaťom, ktoré je na pohľad spokojné.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka maloletého bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.03.2013 do 27.11.2013, dňa 28.11.2013 bola vyradená z evidencie, z dôvodu narodenia dieťaťa. Je poberateľkou prídavku na dieťa od 03/2007 vo výške 47,04 € a tiež poberá rodičovský príspevok od 11/2013 vo výške 203,20 €. Otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02.04.2014 doposiaľ, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01/2015 vo výške január a február 117,40 €, marec 180,50 €.
Zo správy o prešetrení pomerov od úradu práce zo dňa 26.03.2015 vyplýva, že maloletý B. býva s matkou v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti s rodičmi matky. Matka má okrem vyživovacej povinnosti k
mal. B. ešte vyživovaciu povinnosť k mal. K., C.. XX.XX.XXXX X. B.. W., C.. XX.XX.XXXX, ktoré nemajú určené otcov. Všetci majú k dispozícii dve miestnosti a to kuchyňu a izbu. V domácnosti nie je zavedený elektrický prúd, ani voda. Sociálne zariadenie sa nachádza vonku. V čase návštevy bol v domácnosti poriadok a čisto. Mal. B. je zdravý. Matka je nezamestnaná, na materskej dovolenke. Otec maloletého býva v rodinnom dome v tej istej obci.
Zo správy zo dňa 21.05.2015 vyplýva, že domácnosť matky maloletého navštívili pracovníci úradu opakovane, osemkrát, pričom ani raz sa nestalo, žeby matka bola pod vplyvom alkoholických nápojov. Návštevy boli realizované neohlásene. Vzťahy medzi rodičmi sa upravili, rodičia dokážu spolu komunikovať, matka spolu s deťmi navštevuje domácnosť otca maloletého. Spolužitie však neobnovili. Matka sa v rámci svojich možností a schopností o mal. deti riadne stará. Deti majú zakúpené potrebné oblečenie a obuv. Matka sa preukázala zakúpenými potravinami pre mal, deti, v domácnosti bolo navarené. Aj napriek tomu, že domácnosť matky je pomerne malá, je tam málo svetla, je však udržiavaná v poriadku. Deti zapáchajú dymom, z dôvodu, že domácnosť je vykurovaná tuhým palivom. Osobne navštívili aj ambulanciu B.. S., ktorá uviedla, že mal. Michal je riadne očkovaný, absolvoval preventívnu prehliadku. Matka spolupracuje a rešpektuje pokyny lekárky. Hygiena je na horšej úrovni. Deti prekonali bežné detské ochorenia.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť. Pokiaľ išlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého B. toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o deti podľa svojich možností a schopností riadne stará, ani pri opakovaných neohlásených návštevách pracovníkov úradu práce neboli zistené závažné a otcom namietané nedostatky v starostlivosti matky o mal. dieťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloletého B., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a z prídavku na tri maloleté deti. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletému B., ako aj ďalším dvom deťom, u ktorých nie je určené otcovstvo.
Otec maloletého býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške 180,50 €.
Vzhľadom na majetkové a osobné pomery rodičov, súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletého B. vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa mesačne. Uvedená suma 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa predstavuje v súčasnosti sumu 27,13 €.
Súd zároveň rodičov upovedomil o ustanovení § 26 ZoR, že, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.