Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-823-2013.pdf
PDF · 96.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/823/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajšúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843, proti odporcovi W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XX, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárom 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 4.377,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/225/2012 - 127 zo dňa 04. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.380,47 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15. 12. 2009 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i a okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.380,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15. 12. 2009 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok) a ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Prvostupňový súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava) a odporca uzavreli dňa 19. 10. 2007 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch na formulárovom tlačive (Expres pôžička s číslom XXXXXXXXXX) s celkovou výškou úveru 120.000,-Sk, pri RPMN 15,58% a cene úveru vo výške 187.920,-Sk, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 2.610,-Sk, z ktorej suma 101,-Sk pripadá na poistné, a to počínajúc dňom 19. 11. 2007, pričom každá splátka bola splatná k 19. dňu v mesiaci. Z predloženej platobnej histórie mal ďalej okresný súd preukázané, že odporca zaplatil celkovo sumu 1.679,36 Eur. Pôvodný veriteľ odporcu dňa 25. 09. 2009 stornoval poplatok za poistenie vo výške 164,64 Eur a zriekol sa aj poplatku za vedenie účtu vo výške 116,21 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009 pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa, čo bolo odporcovi oznámené. Predmetný zmluvný vzťah posúdil prvostupňový súd ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007, ďalej ustanovenia § 52 ods. 1,2,3, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 25. 09. 2009 pristúpil pôvodný veriteľ ku zosplatneniu úveru, nakoľko odporca neplatil splátky riadne a včas. Odporca ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane vzniesli námietku premlčania, s ktorou sa
okresný súd vysporiadal tak, že táto podľa jeho názoru nebola vznesená dôvodne. Premlčaciu dobu a jej plynutie posudzoval podľa ustanovení § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru prvostupňového súdu premlčacia lehota začala plynúť 26. 09. 2009 a trvala do 26. 09. 2012. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd telefaxom dňa 26. 09. 2012 o 23:59 hod a následne toto svoje podanie doplnil predložením originálu v zákonom požadovanej lehote podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (podanie podané na pošte 28.09.2012). Navrhovateľ teda podľa názoru prvostupňového súdu podal návrh na začatie konania v posledný deň trojročnej premlčacej doby, preto jeho nárok nie je premlčaný. S ohľadom na uvedený záver potom prvostupňový súd pristúpil k posudzovaniu zmluvného vzťahu účastníkov podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a skúmal, či z pohľadu týchto ustanovení je možné považovať nárok navrhovateľa za zákonný a dôvodný. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, k týmto prvostupňový súd uviedol, že sú to obchodné podmienky spoločnosti GE Money Multiservis, k.s., avšak odporca bol na základe úverovej zmluvy v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou GE Money, a.s. Ako nepodstatnú vyhodnotil okresný súd skutočnosť, že spoločnosť GE Money, a.s. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29. 03. 2006 zakúpila veci, práva a iné majetkové hodnoty spoločnosti GE Money Multiservis, k.s., keďže k uvedenému predaju podniku došlo viac ako rok pred uzavretím úverovej zmluvy s odporcom. Navyše z obchodného registra okresný súd zistil, že spoločnosť GE Money Multiservis, k.s. ku dňu vzniku úverového vzťahu neexistovala, nakoľko s účinnosťou od 21. 06. 2006 došlo k zmene právnej formy. Ani z predloženej Zmluvy o úvere nevyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. a Sadzobník poplatkov GE Money Multiservis, k.s., navyše samotná zmluva odkazuje na ustanovenie zmluvných podmienok, ktoré sa v navrhovateľom predložených obchodných podmienkach spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. nenachádzajú. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že ním predložené obchodné podmienky sú výsledkom zmluvnej dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 52,68 Eur, pri dojednaní tejto nebola dodržaná zákonom požadovaná forma, preto navrhovateľom uplatňovaný nárok na ňu nemožno považovať za dôvodný. Keďže v zmluve neboli dohodnuté ani úroky a poplatky, prvostupňový súd vyhodnotil, že nie je dôvodné ani účtovanie úrokov vo výške 1.064,49 Eur a ani poplatkov vo výške 33,4 Eur (úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov).
S ohľadom na uvedené zistenia a argumenty potom prvostupňový súd uznal ako dôvodný navrhovateľom uplatňovaný nárok vo výške 3.226,39 Eur (vo výške poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov). Z platobnej histórie mal súd ďalej preukázané, že odporca celkovo uhradil sumu 1.679, 36 Eur, z tohto poistné za dobu trvania úverového vzťahu činilo 76,56 Eur, teda z titulu úveru odporca uhradil 1.602, 80 Eur a návrh je potom dôvodný vo výške 2.380,47 Eur ( 3.226,39 Eur - 1.602,80 Eur). Na základe uvedeného potom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.380,47 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 15. 12. 2009 (teda od ktorého si ho uplatňoval navrhovateľ - odo dňa nasledujúceho po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok) do zaplatenia. V prevyšujúcej časti prvostupňový súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu s ohľadom na čiastočný úspech odporcu a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane.
Proti uvedenému rozsudku, a to do jeho prvého a tretieho výroku, podal v zákonnej lehote prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie odporca, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom a z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní odporca konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom poukázal na súvisiace ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej veľmi rozsiahlo popisoval proces etablovania spotrebiteľského práva do slovenského právneho poriadku, poukázal na ustanovenia komunitárneho ako aj vnútroštátneho spotrebiteľského práva, upozornil na potrebu aplikácie „teórie výhodnosti“ pri používaní právnych predpisov vo vzťahu k spotrebiteľovi a v tejto súvislosti aj na potrebu aplikácie Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch, a to konkrétne aj pri inštitúte premlčania. V závere odvolania odporca uviedol, že v posudzovanom prípade nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky úverovej zmluvy. Dodávateľ predmetnú úverovú zmluvu „zosplatnil“ ku dňu 25. 09. 2009 s tým, že sa zriekol budúceho poplatku za vedenie účtu. Keďže žaloba bola podaná na súd účinne až dňa 02. 10. 2012, má odporca za to, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný. Ak by však aj súd mal za to, že žaloba nebola podaná oneskorene, upozornil odporca na ustanovenie § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov a rokov pripadá na deň, ktorý je pomenovaním alebo číslom zhodný s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Keďže udalosťou, od ktorej začala plynúť premlčacia doba je deň, kedy sa úver stal splatným (25. 09. 2009), ak by aj súd mal za to, že žaloba bola účinne podaná na súd dňa 26. 09. 2009, bola by podaná po uplynutí premlčacej lehoty, nakoľko trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 26. 09. 2009 a uplynula dňom 25. 09. 2009. To znamená, že aj keby navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 26. 09. 2012, podal by ju po uplynutí troch rokov, teda oneskorene. Na základe uvedeného je potom odporca tohto názoru, že celý navrhovateľom uplatňovaný nárok je premlčaný, a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v prvom ako aj v súvisiacom treťom výroku zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania odporcovi. Ďalej ešte odporca uviedol, že pre prípad, že by odvolaniu nebolo vyhovené a bola by mu uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi akúkoľvek sumu, žiada o povolenie splátok vo výške po 50,-Eur mesačne, nakoľko vyššia suma by pre neho mala ťažké ekonomické dôsledky, pričom hospodárske záujmy navrhovateľa by povolením splátok neboli nijako dotknuté. Pre takýto prípad potom odporca ešte poukázal na to, že navrhovateľ podľa jeho názoru masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi aj s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 988/12).
Navrhovateľ a ani vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací [§10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)], preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.380,47 Eur titulom istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15. 12. 2009 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok), podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil prvostupňovému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu prostredníctvom faxu dňa 26. 09. 2012 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia 4.377,20 Eur s príslušenstvom. Toto svoje podanie navrhovateľ doplnil predložením originálu doručeného okresnému súdu 02. 10. 2012 s tým, že na výzvu súdu preukázal, že toto podanie bolo podané na pošte 28. 09. 2012. Svoj nárok navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorú uzavrel odporca dňa 19. 10. 2007 s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou GE Money, a.s., Bottova 7, 811 09 Bratislava IČO: 17324220. Navrhovateľ sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky podľa jeho tvrdenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že odporca bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, kedy je v platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Z priloženej platobnej histórie vyplýva, že týmto dňom bol deň 25. 09. 2009. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia zmluvy je potrebné žalobu považovať za ukončenie zmluvy.
K návrhu navrhovateľ predložil aj podanie zo dňa 16. 08. 2012 označené ako „POKUS O ZMIER“ (zaslané odporcovi navrhovateľom, resp. jeho právnym zástupcom), v ktorom navrhovateľ odporcu vyzval na splnenie povinnosti - zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.136,15 Eur najneskôr do 23. 08. 2012. V podaní je ďalej uvedené, že v prípade, že odporca svoj záväzok neuhradí, bude navrhovateľ nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde spolu s úrokmi z omeškania, trovami súdneho konania, trovami právneho zastúpenia a v prípade exekučného vymáhania dlžnej sumy, aj trovami exekúcie.
V priebehu konania vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu ako aj odporca vzniesli proti navrhovateľom uplatňovanému nároku námietku premlčania, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Premlčanie posudzoval podľa ustanovení § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba je v tomto prípade trojročná a začala plynúť dňa 26. 09. 2009 - teda v deň, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát (deň nasledujúci po zosplatnení úveru). Ako posledný deň premlčacej doby prvostupňový súd konštatoval deň 26. 09. 2012, v ktorý navrhovateľ prostredníctvom faxu aj podal
návrh na začatie konania a zodpovedajúcim spôsobom ho podľa § 42 ods. 1 O.s.p. doplnil predložením originálu. Prvostupňový súd ďalej postupoval aj podľa príslušných ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa týkajúcu sa úverového zmluvného vzťahu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčania možno vymedziť ako uplynutie zákonom určeného času na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo v priebehu tohto času vykonalo, čo má za následok, že proti uplatňovanému právu oprávnenou osobou sa zo strany povinnej osoby je možné brániť námietkou premlčania. V prípade, že je vznesená námietka premlčania, v súdnom konaní už nie je možné uplatňované právo priznať. Osobitná situácia v súčasnosti ešte nastáva v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov, kde v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od l. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedený právny predpis ukladá súdom povinnosť z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu nedošlo k premlčaniu.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, založený Zmluvou o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 19. 10. 2007, je v zmysle citovanej právnej úpravy nepochybne vzťahom spotrebiteľským. Preto aj keď v posudzovanom prípade bola vznesená námietka premlčania zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka, konajúci súd by bol v zmysle už uvedeného § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný na premlčanie prihliadať aj v prípade, že by účastník (príp. účastníci), ktorému oprávnenie namietať premlčania patrí, bol v konaní pasívny.
Odvolací súd aj s ohľadom na uvedenú povinnosť konajúceho súdu ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadať pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch na premlčanie zdôrazňuje, že pre vyhodnotenie premlčania musí mať konajúci súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané v prvom rade skutočnosti rozhodujúce pre začatie a plynutie premlčacej doby.
V posudzovanom prípade navrhovateľ ako deň zosplatnenia úveru uviedol deň 25. 09. 2009, avšak nezdôvodnil, na základe akých skutočností a akým postupom k zosplatneniu úveru jeho právnym predchodcom došlo. Deň zosplatnenia je preukazovaný len z predloženej platobnej histórie, kde pri dátume 25. 09. 2009 je uvedené „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ a „Storno poplatku za poistenie“. Aj na pojednávaní konanom dňa 27. 08. 2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zrieknutím sa budúceho poplatku za vedenie účtu, čo je aj uvedené v platobnej histórii .Navrhovateľ potom ako prvý deň, kedy bolo možné právo vyplývajúce zo zmluvy vykonať - teda voči odporcovi sa domáhať zaplatenia - uviedol deň 26. 09. 2009, s čím sa stotožnil aj prvostupňový súd a od tohto dňa aj počítal začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Odvolací súd konštatuje, že závery prvostupňového súdu týkajúce sa vyhodnotenia vznesenej námietky premlčania, nie je možné dostatočným spôsobom preskúmať, nakoľko z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť deň, od ktorého by mala začať plynúť premlčacia doba, a teda nie je možné zodpovedajúcim spôsobom aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní ako aj o plynutí lehôt. Samotná Zmluva o úvere, prípadne obchodné podmienky na ktoré odkazuje (a ktorými by bol dlžník - odporca viazaný len ak bol s nimi preukázateľne oboznámený a nepochybne vyjadril súhlas s tým, aby bol nimi viazaný), by mali riešiť aj okolnosti, za ktorých a akým spôsobom je veriteľ oprávnený pristúpiť k zosplatneniu úveru ako aj spôsob, akým bude o týchto skutočnostiach dlžník - odporca oboznámený. Až na základe preukázania porušenia povinnosti zo strany dlžníka (odporcu) je možné vyvodiť oprávnenie veriteľa pristúpiť k zosplatneniu úveru, resp. aj k ukončeniu zmluvného vzťahu, na základe čoho potom bude aj zrejmý deň určujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby. V prípade, že by samotná zmluva alebo obchodné podmienky, na ktoré odkazuje, tieto skutočnosti neupravovali, je potom potrebné použiť právnu úpravu zmluvy o úvere obsiahnutú v zákone o spotrebiteľskom úvere ako lex specialis, prípadne aj v Obchodnom zákonníku ako lex generalis, kde je tento zmluvný typ upravený.
V nadväznosti na uvedené je však ešte potrebné uviesť, že odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal, že Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, ktoré doložil k návrhu na začatie konania, sú tými obchodnými podmienkami, na ktoré by odkazovala Zmluva o úvere a s ktorými bol odporca - dlžník pri podpise Zmluvy o úvere oboznámený a vyjadril súhlas s tým, aby bol nimi viazaný. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že predložené obchodné podmienky sa vzťahujú na zmluvné vzťahy, kde na strane veriteľa vystupovala spoločnosť GE Money Multiservis, k.s., Bratislava a podstatnou je aj tá skutočnosť, že Zmluva o úvere odkazuje v časti označenej ako „Zmluva o kreditnej karte“ na bod 4.3 Obchodných podmienok, pričom takéto ustanovenie sa v doložených obchodných podmienkach nenachádza.
Odvolací súd s ohľadom na uvedené argumenty rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu skúmať, na základe akého zmluvného prípadne zákonného ustanovenia, kedy, akým postupom a spôsobom došlo k zosplatneniu úveru až po preukázaní týchto skutočností zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotiť, či došlo k premlčaniu navrhovateľom uplatňovaného nároku.
Navyše odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádza, že veriteľom pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, sa stal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009, avšak túto zmluvu v priebehu celého konania ako dôkaz nedoložil, k návrhu na začatie konania doložil len oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 12. 2009 adresované odporcovi. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ zatiaľ nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a uplatňovanie nároku v tomto súdnom konaní. Aj keď odporca uvedenú skutočnosť v konaní pred prvostupňovým súdom nenamietal, prvostupňový súd je v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. oprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo nepochybne je aj preukázanie aktívnej legitimácie, pričom dôkazy o tom musí predložiť navrhovateľ, teda preukázať, že mu bola postúpená pohľadávka odporcu.
Odvolací súd s ohľadom na uvedené argumenty odvolaniu odporcu vyhovel a rozhodnutie prvostupňového súdu potom v odvolaním napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu zostal nedotknutý (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.