Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-82-2015.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: I. C., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom W., N. XXX/XX, právne zast. JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom, so sídlom v W., A. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2014 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2014 podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľke od 2. januára 2015 sumu invalidného dôchodku na 218,70 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala nedostatočné posúdenie zdravotného stavu.
Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 28. januára 2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 23. apríla 2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 1. októbra 2014 invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia Mgr. MUDr. J. v lekárskej správe zo dňa 23. apríla 2015 uviedla: 43-ročná posudzovaná so stredoškolským vzdelaním, aktuálne zamestnaná ako administratívny pracovník knižnice, liečená od mája 2010 psychiatricky pre generalizovanú úzkostnú poruchu v komorbidite s depresívnou symptomatológiou. Psychologické vyšetrenie z októbra 2010 so záverom zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy u introvertovanej emočne labilnej osobnosti. V objektívnych vyšetreniach uvádzaná vysoká hladina úzkosti, hlavne vo večerných hodinách a stresujúcich situáciách s depresívnou symptomatológiou striedavo stredne ťažkého až ťažkého stupňa, s abúliou, anhedóniou, agorafóbiou, obavnými myšlienkami, uvádzané aj sociálne stiahnutie. Farmakoterapia dlhodobo bez potreby zmeny, v dvojkombinácii nižších dávok psychofarmák. V aktuálnom vyšetrení zo dňa 18. 3. 2015 udáva subjektívne zhoršenie potiaži, liečba však zostala
taká istá, ako pri predchádzajúcom psychiatrickom vyšetrení. Zhoršenie stavu si ale nevyžadovalo práceneschopnosť. Posudzovaná je v sledovaní kardiológa - stav po operácii predsieňovej prepážky v roku 1982, v roku 1993 implantácia kardiostumulátora pre arytmiu, posledná reimplantácia v roku 2008. Stav je hodnotený ako kardioupulmonálne kompenzovaný s dobrou ejekčnou frakciou ľavej komory (marec 2010 64 %) bez dilatácie srdcových oddielov, s dobrou funkciou kardiostimulátora. Od roku 2012 liečená pre chudokrvnosť, aktuálne doporučená infúzna liečba pre mierne zníženie železa v krvi. Uvedený zdravotný stav u posudzovanej, psychologickým vyšetrením je hodnotený ako úzkostná a depresívna porucha, kde úzkosť ani depresia nedosahujú taký stupeň, že by pri oddelenom posudzovaní oprávňovali diagnózu úzkosti alebo depresie. Psychiatrickým vyšetrením stav hodnotený ako generalizovaná úzkostná porucha, stav si nevyžaduje vysoké dávky psychofarmák, dlhodobo bez zmeny druhu aj dávky liekov, dovolili jej aj pracovné zaradenie (na skrátený pracovný úväzok), bez častej práceneschopnosti, je dôvodom zaradenia postihnutia do kapitoly V., položka 4, písmeno b), na dolnú hranicu rozpätia - s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade pri pracovných činnostiach psychicky nenáročných, s vylúčením prác s hmotnou zodpovednosťou (posudzovaná vykonáva administratívnu prácu v interiéri, bez zmien v klimatickom prostredí, bez výraznej hmotnej zodpovednosti). Stredná hranica percentuálneho hodnotenia pri chorobách, ktoré sú uvádzané v kapitole iné zdravotné postihnutia z toho dôvodu, že opakované interné vyšetrenie pri EKG vyšetrení nepopisujú závažnejšie poruchy rytmu, je bez čerstvej lezie myokardu. V objektívnom náleze dýchanie čisté, akcia srdca pravidelná, jemný systolický šelest v prekordiu, toto onemocnenie je na základe týchto záverov posudkovo menej závažné, obdobne je to aj pri hodnotení anemického syndrómu. Posudzovaná utrpela v januári 2015 zlomeninu dolného konca vretennej kosti, ktorá bola liečená bez nutnosti operácie. V súčasnosti hybnosť končatiny bez obmedzenia, doporučená rehabilitačná liečba a nosenie ortézy. Toto onemocnenie je z posudkového hľadiska úplne bezvýznamné. Posudkový lekár na dnešnom posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovanej od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % (F41/Kapitola V., položka 4b).
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na opravnom prostriedku, ktorý podala navrhovateľka voči rozhodnutiu odporkyne o znížení sumy invalidného dôchodku, ako aj na dôvodoch v tomto opravnom prostriedku uvedených. Poukázal na to, že podľa § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ústredie Sociálnej poisťovne rozhodovalo, sa výplata dávky vypláca v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Z rozhodnutia ústredia odporkyne, ako ani z lekárskeho posudku - lekárskej správy, ktorý je prílohou tohto rozhodnutia, nevyplýva, akým spôsobom sa zlepšil zdravotný stav navrhovateľky oproti stavu, z ktorého sa vychádzalo pri určení pôvodného momentálne znižovaného invalidného dôchodku, keď bol pokles schopnosti zárobkovej činnosti 75 %. V tomto smere je rozhodnutie vrátane jeho prílohy nepreskúmateľné, nie je zrejmé, na základe čoho dospel posudkový lekár k tomu, že sa nejakým spôsobom zdravotný stav zhoršil. Aj z lekárskej správy druhostupňovej lekárky vyplynulo, že sa tento zdravotný stav nezmenil, ale nevyplýva z neho, akým spôsobom sa má zlepšiť, čo by podľa § 112 ods. 4 odôvodňovalo zníženie sumy invalidného dôchodku. Taktiež určili zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu iného zdravotného postihnutia, ktorým je srdcová choroba, iba o 5 %. Aj v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, na základe čoho sa stanovila práve výška 5 %. Spochybnili aj správnosť takéhoto poúdenia, keďže ho nerobil odborník z danej oblasti. Z toho dôvodu navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržiavala vyjadrenia svojho právneho zástupcu a poukázala na to, že pokiaľ bola na lekárskej kontrole u druhostupňovej posudkovej lekárke v Poprade MUDr. J., táto sa veľmi nevhodne vyjadrovala na osobu jej psychiatričky. Vraj s ňou má konflikt a ona nebude nadržať jej pacientom. Ďalej uviedla, že má autistického syna, ktorý ma 17 rokov a je veľmi na ňu naviazaný, úplne ju to vyciciava, preto jej aj lekárka kardiologička odporučila, aby šla pracovať aspoň na pár hodín, aby bola aj s inými ľuďmi a nielen v prostredí, v ktorom sa nachádza jej syn. Z tohto dôvodu pracuje v knižnici, ide o prácu na počítači a ona je rada, že ju môže vykonávať aspoň pár hodín denne.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 5. 5. 2015, ako aj na závery lekárskych správ vypracovaných prvostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia a najmä druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Mgr. MUDr. J. a vzhľadom na tieto výsledky navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2014 o znížení sumy invalidného dôchodku potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľky z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
O odbornej úrovni druhostupňovej posudkovej lekárky Mgr. MUDr. J. nemá súd dôvod pochybovať. Námietku navrhovateľky vznesenú na pojednávaní nemohol súd zohľadniť (že nebude nadŕžať pacientom psychiatričky, ktorú navštevuje navrhovateľka), nakoľko túto mohla navrhovateľka vzniesť priamo po vyšetrení u druhostupňovej posudkovej lekárky a žiadať posúdenie iným druhostupňovým posudkovým lekárom. Uvádzané zdravotné problémy boli všetky známe pri posudzovaní invalidity navrhovateľky prvostupňovým aj druhostupňovým posudkovým lekárom a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite navrhovateľky, resp. pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska priznania invalidného dôchodku. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Navrhovateľka v súdnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Okrem toho súd poukazuje na lekársku správu vypracovanú posudkovou lekárkou sociálneho poistenia odporkyne, pobočka Liptovský Mikuláš MUDr. U. zo dňa 29. novembra 2010, na základe ktorej bola navrhovateľke stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené duševné choroby a poruchy správania, kapitola V., položka 4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmeno b
- ťažké formy 70 % a za iné zdravotné postihnutie bola stanovená predsieňová fibrilácia a flater, I48, choroby obehovej sústavy, kapitola IX., oddiel A - srdcové choroby, položka 6 - poruchy srdcového rytmu, písmeno b - pri fibrilácii predsiení, flater predsiení, pri paroxyzmálnej tachykardii 5 %). Z predmetnej lekárskej správy vyplýva - vtedy 38-ročná posudzovaná pre závažné poruchu srdcového rytmu so zavedením kardiostimulátora. V popredí je však výrazná duševná choroba a pritom aj porucha správania s ovplyvnením funkcie práve srdcovej činnosti, ktoré výrazne ovplyvňujú význam zavedeného kardiostimulátora z dôvodu, že napriek odporúčaniu odborného lekára - kardiológ, nebola schopná už vzhľadom na dlhotrvajúci psychický stav absolvovať i po doporučení psychiatrom hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Posúdenie zdravotného stavu bolo zdĺhavé kvôli tomu, že posudzovaná je dezorientovaná, odborné vyšetrenia boli dokumentované oneskorene, aj keď boli predtým doporučené aj odborným psychiatrickým a interným lekárom. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná (navrhovateľka) je rozhodnutá o nutnosti hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, pomocné liečebné postupy doporučené psychológom - dychové cvičenia, sedenia - jej ako tak pomohli, opakovane ale dochádza k stavom úzkosti a depresie, je posudzovaná invalidná, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 %.
Z predmetnej lekárskej správy vypracovanej MUDr. U. dňa 29. novembra 2010 vyplýva úplne iný skutkový stav - štádium ochorenia (výrazná duševná choroba, aj porucha správania s ovplyvnením
funkcie srdcovej činnosti v akútnom štádiu), na rozdiel od skutkového stavu zisteného druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Mgr. MUDr. J. dňa 23. apríla 2015.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2014 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia invalidity navrhovateľky druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia).
V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.