Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-87-2011.pdf
PDF · 148.31 KB
No categories available
4C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - H., S. XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Mária Ančinová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 29, IČO: 34 060 570, proti žalovaným: 1/ neb. V. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.U., bytom naposledy Q. XXX, štátny občan SR, 2/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, štátny občan SR, obe zastúpené: Advokátska spoločnosť s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 2/ rade trovy konania sumou 6609,20 eur k rukám právnej zástupkyne žalovanej, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie voči žalovanej v 1/ rade z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 05.04.2011 domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade dňa 25.11.2008. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Nové Zámky prebieha konanie č. k. 13C/136/2010 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v Katastri nehnuteľností zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Q. ako parcely registra C, parc. č. XXX/XX o výmere 1839 m2 - záhrady, parc. č. XXX/XXX o výmere 759 m2 - zastavané plochy a nádvoria s domom súp. č. XXX, parc. č. XXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria so skladom náradia súp. č. XXX a parc. č. XXX/XXX o výmere 23 m2 - zastavané plochy a nádvoria s hospodárskou budovou súp. č. XXX. Tieto nehnuteľnosti na základe hore uvedenej darovacej zmluvy previedla v podiele ? k celku žalovaná v 1/ rade na žalovanú v 2/ rade. Keďže žalobca v konaní č. k. 13C/136/2010 namietal neplatnosť darovacej zmluvy, súd mu uložil povinnosť uznesením z 09.03.2011 podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy.
Žalobu odôvodnil tým, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, a to z toho dôvodu, že žalovaná v 1/ rade vo februári 2007 dostala náhlu cievnu mozgovú príhodu, po ktorej zostala imobilná s úplným ochrnutím pravej strany tela. Z tohto dôvodu žalovaná v 1/ rade nemohla písať, a teda nemohla ani vlastnoručne darovaciu zmluvu podpísať a nakoľko malo ísť o darovanie nehnuteľností, na platnosť darovacej zmluvy sa vyžadovala forma notárskej zápisnice, ktorá v danom prípade absentovala. V dôsledku nedodržania písomnej formy preto žalobca namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy.
Ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy má z toho dôvodu, že súd prihliada pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na veľkosť podielov jednotlivých
spoluvlastníkov a v prípade smrti žalovanej v 1/ rade by mal žalobca väčší podiel k nehnuteľnosti. Sám nemá záujem o bývanie v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko bytovú otázku má riešenú tým, že býva u rodičov svojej manželky a nemá ani dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatil žalovanú v 2/ rade, t. j. sestru, z rodinného domu.
Právna zástupkyňa žalovaných v 1/ a 2/ rade namietala naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Vo svojom písomnom vyjadrení zo 16.06.2011 žiadali žalované žalobu v plnom rozsahu zamietnuť práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Z toho dôvodu súd rozsudkom zo dňa 29.09.2011 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25Co/13/2012-72 zo dňa 29.02.2012 zrušil rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu, že žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností má nesporne právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, pretože nemá inú zákonnú možnosť zabrániť žalovanej v 2/ rade uskutočniť zamýšľanú dispozíciu s nehnuteľnosťou.
Žalobca uviedol, že o darovacej zmluve medzi žalovanými sa dozvedel asi dva roky od jej uskutočnenia a matka mu povedala, že nesúhlasí s darovacou zmluvou, potom čo matka v roku 2007 utrpela cievnu príhodu nepoznala nikoho, ani sestru, t. j. žalovanú v 2/ rade, len jeho, mala problémy s rečou, nevedela sa súvisle vyjadrovať a nevedela sa riadne podpísať. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/136/2010 ho chcela sestra vyplatiť z nehnuteľnosti, ponúkla mu sumu 300.000,- Sk, čo považoval len za almužnu. Ak by mu bola ponúkla o 200.000,- Sk viac, tak by bol súhlasil s tou cenou. Neskôr žalobca tvrdil, že matka bola rok po porážke nespôsobilá a nikoho nespoznávala. Na pojednávaní dňa 12.02.2015 sa dostavil pod vplyvom alkoholu a žiadal, aby súd rozhodol do polhodiny od začatia pojednávania, pretože sa odvolá na Krajský súd v Nitre.
Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2013 žalobca uviedol, že s matkou telefonicky hovoril, či mu patria role po otcovi, na čo mu žalovaná v 1/ rade povedala "pravdaže". Tento záznam z hovoru s matkou dňa 18.01.2013 bol prehratý na pojednávaní, žalobca tvrdil, že komunikoval so žalovanou v 1/ rade o majetkových veciach a že žalovaná v 1/ rade rozumela jeho otázkam a požiadala žalovanú v 2/ rade, aby žalobcu vyplatila z rolí po otcovi.
Žalované prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietali, že pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie sú splnené podmienky. Uviedli, že dôsledkom cievnej mozgovej príhody bola len sťažená komunikácia žalovanej v 1/ rade, keď vedela rozprávať, ale výrazne spomalene a mala ťažkosti s pohybom, ale nie do takej miery, aby nevedela písať alebo sa podpísať. Tento samotný fakt, že žalovaná v 1/ rade podpísala predmetnú darovaciu zmluvu, potvrdila aj pracovníčka matričného úradu, keď overila jej podpis na darovacej zmluve. Navyše, aj v tomto konaní žalovaná v 1/ rade priamo pre svoju právnu zástupkyňu podpísala splnomocnenie na zastupovanie v konaní.
Z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade bola imobilná, súd vykonal jej výsluch priamo v mieste jej bydliska, a to dňa 21.11.2012. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sa nevie podpísať pravou rukou, lebo ju má zlú a že nevidí, lebo nemá okuliare. Uviedla, že syn sa nechce vrátiť bývať do domu, má kde bývať a dala celý dom Q., svojej dcére, podpisovala papiere keď bola u nej P. - matrikárka. Na otázku súdu, komu chcela dom darovať, uviedla, že svojej dcére Q..
Žalovaná v 1/ rade dňa XX.XX.XXXX zomrela, žalobca voči nej vzal žalobu späť podaním zo dňa 09.04.2015.
Žalovaná v 2/ rade na pojednávaní uviedla, že v predmetnom dome býva od roku 1993 aj s priateľom a so synmi, býva tam spolu so žalovanou v 1/ rade. Od doby, keď tam býva, musela do nehnuteľnosti investovať. Keď jej matka - žalovaná v 2/ rade ochorela v roku 2007, tak ona sama sa rozhodla, že jej daruje svoj podiel, pretože sa o ňu starala a tak to cítila, že jej svoj podiel chce darovať. V tom istom roku dala žalobcovi 50.000,- Sk, lebo nemal peniaze a povedal, že potrebuje splácať pôžičky a dohodli sa, že táto suma sa mu odráta z dedičstva, ale na hodnote podielu sa nedohodli. Ona zostala bývať v dome, navrhla žalobcovi 10.000,- eur za jeho podiel, ale žalobca s touto sumou nesúhlasil, chcel sumu 16.600,- eur. Nechcela púšťať brata - žalobcu do domu, ale len vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu, lebo aj keď tvrdí žalobca, že nie je alkoholik, veru alkoholikom je a matka sa ho bála, keď si vypil.
Darovaciu zmluvu iniciovala jej matka, t. j. žalovaná v 1/ rade, pretože žalobca mal kde bývať, navyše aj žalovaná v 1/ rade po smrti svojho manžela zostala bývať v dome spolu s dcérou, ktorá ju opatrovala, pretože bola imobilná. Darovaciu zmluvu vyhotovila advokátka, podpísala ju žalovaná v 1/ rade za účasti matrikárky, pričom žalovaná v 2/ rade nebola v miestnosti pri podpise zmluvy. Matka ak musela, tak sa podpísala ľavou rukou, pretože pravú stranu tela nemala natoľko pohyblivú, vedela sa aj najesť ľavou rukou. Podpísala aj splnomocnenie pre právnu zástupkyňu v konaní, aj keď nosí okuliare a nevidí dobre, ale u očného lekára nebola asi 4 roky, pretože vzhľadom na jej imobilitu by bolo dosť obtiažne vyhľadať s ňou lekára.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov P. V., Z. K., D. A., T. K., P. A., T. Y., V.. Y. B., Y. Y., V.. P. V., K. A., F. A., V.. P. K., znalca V.. Q. A., ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to: žalobou, plnomocenstvom, výpisom z LV č. XXX kat. úz. Q., časťou zápisnice č. k. 13C/136/2010 z 09.03.2011, darovacou zmluvou z 25.11.2008, prepúšťacími správami FNsP, správami pre ošetrujúceho lekára, prepúšťacou správou Geriatrického odd. FNsP z 08.06.2009, prepúšťacou správou internej kliniky z 26.02.2008, žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov z 11.04.2011, rozhodnutím UPSVAR Nitra z 09.06.2010, rozhodnutím Sociálnej poisťovne pob. Nitra z 13.09.2010, potvrdením UPSVAR Nitra, potvrdením Sociálnej poisťovne pob. Nitra z 25.03.2011, potvrdením Sociálnej poisťovne pob. Nitra z 25.03.2011, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby za rok 2010, rozhodnutím UPSVAR Nitra z 22.07.2009, dohodou o pracovnej činnosti z 21.07.2009, čestným vyhlásením Z. X. z 01.04.2011, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. N., SIPO, podacím lístkami ZSE Energia, a.s. a Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., platobným výmerom č. 3500053171/2011, potvrdením o pomeroch žalobcu, uznesením o oslobodení od súdnych poplatkov z 26.04.2011, vyjadrením žalovaných zo 16.06.2011, splnomocnením, vyčíslením trov právneho zastúpenia z 30.09.2011, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/87/2011-56 zo dňa 29.09.2011, odvolaním právnej zástupkyne žalobcu zo 14.11.2011, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/13/2012-72 z 29.02.2012, odpoveďou právnej zástupkyne žalobcu z 11.07.2012, lekárskou správou, zápisnicami spísanými na mieste samom zo dňa 21.11.2012, návrhom na doplnenie dokazovania z 27.11.2012, žiadosťou o odročenie pojednávania z 26.02.2013, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania zo strany žalobcu z 28.02.2013, úmrtným listom žalovanej v 1. rade, oznámením právnej zástupkyne žalobcu z 10.04.2013, správou notárky Q.. D. K. z 13.06.2013, oznámením notárky Q.. D. K. zo 16.09.2013, návrhom na doplnenie dokazovania právnej zástupkyne žalobcu z 23.10.2013, ospravedlnením svedka z 20.11.2013, návrhom právnej zástupkyne žalovaného zo 04.12.2013, zaslaním otázok na znalca právnej zástupkyne žalobcu zo 06.12.2013, uznesením o ustanovení znalca z 03.02.2014, odvolaním právnej zástupkyne žalobcu zo 07.03.2014, uznesením z 25.03.2014, odpoveďou znalca z 01.07.2014, podacími lístkami, znaleckým posudkom V.. Q. A. č. X/XXXX zo dňa 27.05.2014, uznesením o priznaní odmeny znalcovi z 09.07.2014, vyjadrením AS s.r.o. zo 07.08.2014 a návrhom na doplnenie dokazovania z 08.08.2014, vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu z 11.08.2014, oznámením právnej zástupkyne žalovaných z 27.08.2014, návrhom na pripustenie zmeny žaloby z 01.12.2014, geometrickým plánom, podaním AS s.r.o. zo dňa 03.12.2014, podaním Mgr. Ing. Solčanovej z 09.12.2014, správou Okresného úradu Nové Zámky - katastrálny odbor zo dňa 16.12.2014, podaním právnej zástupkyne žalobcu z 20.02.2015, rozhodnutím Centra právnej pomoci Nitra z 25.03.2015, plnomocenstvom, špecifikáciou návrhu právnej zástupkyne žalobcu z 09.04.2015, záverečnou rečou právnej zástupkyne žalobcu zo 06.05.2015 s vyúčtovaním trov, konečným návrhom vo veci právnej zástupkyne žalovaných z 12.05.2015, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 13C/136/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Darovacou zmluvou zo dňa 25.11.2008 spísanou Advokátskou spoločnosťou s.r.o. JUDr. Tatiany Timoranskej žalovaná v 1/ rade V. A. ako darkyňa previedla na žalovanú v 2/ rade Q. Y. ako obdarovanú nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra C, a to parc. č. XXX/XX o výmere 1839 m2 - záhrady, parc. č. XXX/XXX o výmere 759 m2 - zastavané plochy a nádvoria s domom súp. č. XXX, parc. č. XXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria so skladom náradia súp. č. XXX a parc. č. XXX/XXX o výmere 23 m2 - zastavané plochy a nádvoria s hospodárskou budovou súp. č. XXX, ktorých darkyňa bola vlastníčkou v podiele ? k celku. Podpis žalovanej v 1/ rade bol overený matričným úradom obce Q.. Takto žalovaná v 2/ rade sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele ? k celku a zvyšný podiel ? k celku vlastní žalobca.
Žalovaná v 2/ rade dňa 04.06.2010 podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hore uvedeným nehnuteľnostiam, konanie sa vedie na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod č. k. 13C/136/2010. Z obsahu tohto spisu je zrejmé, že žalovaná v 2/ rade žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že by žalobcovi vyplatila titulom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 8.630,- eur. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení z 08.03.2011 namietla neplatnosť darovacej zmluvy z 25.11.2008, žiadala, aby sa súd v konaní touto otázkou zaoberal ako prejudiciálnou, avšak súd uložil žalobcovi podať osobitnú žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a konanie č. k. 13C/136/10 prerušil až do právoplatného ukončenia konania o neplatnosti darovacej zmluvy.
Výsluchom žalobcu súd zistil, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy z toho titulu, že v prípade smrti žalovanej v 1/ rade by sa cítil byť ukrátený na svojich právach, pretože v prípade smrti matky - t.j. žalovanej v 1/ rade, by mal žalobca väčší podiel k nehnuteľnosti. Ak by súd vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy, tak v prípade smrti žalovanej v 1/ rade by mali žalobca a žalovaná v 2/ rade rovnaký podiel a boli by spoluvlastníci, každý v podiele ? k celku. Týmto žalobca odôvodňoval naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy.
Žalobca v konaní namietal, že žalovaná v 1/ rade nebola spôsobilá podpísať darovaciu zmluvu, pretože na základe jej zdravotného stavu po náhlej cievnej mozgovej príhode vo februári 2007 zostala imobilná s pravostrannou hemiplégiou, t. j. s úplným ochrnutím pravej strany tela. V dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu nemohla hýbať pravou rukou a nebola schopná uchopiť pero pravou rukou, preto nebolo možné, aby vlastnoručne podpísala darovaciu zmluvu. Z toho dôvodu bola potrebná na jej písomný právny úkon úradná zápisnica, ktorá v tomto prípade absentovala. Zdravotné problémy žalovanej v 1/ rade pretrvávali až do jej smrti, preto žalovaná v 1/ rade bola nespôsobilá k takémuto právnemu úkonu aký učinila, pretože okrem toho, že mala ochrnutú pravú stranu tela, trpela aj organickým psychosyndrómom, čo predstavuje psychickú poruchu na báze poškodenia mozgu a mala aj fatické poruchy, čo znamená poruchu tvorby a porozumenia reči, preto právny úkon, a to darovacia zmluva, bola absolútne neplatná, pretože žalovaná v 1/ rade bola osobou, ktorá konala v duševnej poruche a takýto právny úkon nemohol spôsobiť ani právne následky.
Na pojednávaní dňa 05.09.2013 žalobca predložil zvukový záznam z telefonického rozhovoru so žalovanou v 1/ rade, v ktorom žiadal, aby dohovorila matka jeho sestre, t. j. žalovanej v 2/ rade, aby žalobcovi sestra vyplatila štvrtinu rolí po otcovi, na čo mu žalovaná v 1/ rade toto odsúhlasila a vyslovene povedala žalovanej v 2/ rade, aby žalobcu z rolí vyplatila, tento telefonický rozhovor sa uskutočnil dňa 18.01.2013, t. j. dva mesiace predtým ako žalovaná v 1/ rade zomrela.
Žalovaná v 1/ rade dňa 25.03.2013 zomrela, na základe oznámenia notárky - súdnej komisárky Q.. D. K. bol ustálený okruh dedičov po nebohej poručiteľke a dedičské konanie bolo dňa 12.09.2013 ukončené. Z dôvodu úmrtia žalovanej v 1/ rade žalobca voči nej podaním z 09.04.2015 vzal žalobu v plnom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, z toho dôvodu súd voči žalovanej v 1/ rade konanie v zmysle § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. zastavil.
Žalovaná v 2/ rade nepopierala, že jej matka, t. j. žalovaná v 1/ rade bola po cievnej mozgovej príhode imobilná, ani to, že mala ochrnutú pravú stranu tela. Čo sa však týka jej dorozumievacích schopností, vedela komunikovať, avšak jej reč bola pomalá, nesúvislá a pre osobu neznámu aj nezrozumiteľná. Matka sa však vedela orientovať v čase aj priestore, sama jej navrhla, že jej nehnuteľnosť prenechá, sama iniciovala to, aby dom zostal dcére, pretože syn mal zabezpečené bývanie a dcére bola vďačná za to, že sa o ňu stará a že sa stará aj o dom. Je pravda, že matka mala pravú stranu ochrnutú, ale ak sa musela podpísať, robila to ľavou rukou, podpisovala sa po pamäti, pretože mala aj očnú chybu a vzhľadom na jej imobilitu očného lekára s ňou nevyhľadala. Žalobca nemal námietky voči tomu, že žalovaná v 2/ rade v dome býva, súhlasil aj s tým, aby si zobrala pôžičku na prestavbu domu, ale nepáčilo sa mu, že mu ponúkla nižšiu sumu za jeho podiel v dome ako si on predstavoval, pretože brat stále potreboval peniaze, chodil si ich požičiavať aj od ich matky.
Výsluchom svedkyne P. V. súd zistil, že pracuje od r. 1995 na obecnom úrade Q. ako referentka, má na starosti aj matriku, je zástupkyňou matrikárky. Má osvedčenie na overenie podpisu na listinách, môže overovať aj listinu, pri imobilných občanoch, vo večerných hodinách môže ísť do domu. Vyhľadala ju p. Y., aby prišla osvedčiť podpis žalovanej v 1/ rade, bola u nich doma, žalovaná v 1/ rade už ležala.
Vedela, že so žalovanou v 1/ rade sa niečo stalo, opýtala sa, či je schopná podpísať zmluvu, pýtala sa jej, či vie, čo podpisuje, kto sa o ňu postará a p. A. sa podpísala rukou, ktorou si presne nepamätala, myslela si, že ľavou, vedela uchopiť pero. Nikto nebol prítomný pri podpise zmluvy okrem nich dvoch, Y. jej upravila posteľ, potom ona odišla, len svedkyňa bola sama s p. A.. Mala niečo tvrdšie, aby to vedela podpísať. Zrozumiteľne sa p. A. vyjadrovala, hovorila ťažšie, ale jej bolo rozumieť Bola schopná túto zmluvu podpísať. Po nahliadnutí do darovacej zmluvy uviedla, že určite pred ňou podpísali darovaciu zmluvu žalované osobne, každá zvlášť. Predložila k nahliadnutiu súdu aj osvedčovaciu knihu overených podpisov od 05.06.2008 do 28.06.2010, kde pod položkou 151 je overený podpis žalovanej v 1/ rade, odvtedy jej podpis neoverovala.
Svedok T. Y., syn žalovanej v 2/ rade, vypovedal, že žalobca nechodil často za žalovanými, asi 2-3- krát do roka, to bolo asi pred 10 rokmi. Odkedy bola babka, t. j. žalovaná v 1/ rade, ležiaca, žalobca ju málo navštevoval, kľúče od domu nemal, keď prišiel triezvy, nemali s ním problém, ale keď prišiel podnapitý, vulgárne nadával, robil cirkus, tak ho za ňou nepustili. S babkou bývali v spoločnom dome, mala porážku, babka zostala na posteli a mama sa o ňu starala, strýko sa k tomuto nevyjadroval. O darovacej zmluve vedel, babka si to priala, aby sa to dalo do poriadku, od babky to počul niekoľkokrát, že sa majú dať papiere ohľadne domu a pozemku do poriadku, chcela všetko darovať matke. Vedel, že sa to potom vybavilo, keď prišla matrikárka k nim v roku 2008. Pamätal si, že sa robila prestavba domu s pánom A., keď mal 11 - 12 rokov, vtedy sa to začalo robiť, urobil sa trávnik, chodníky, vzadu budova
- dielňa, vymenili sa okná za plastové a strecha sa spravila, v tom čase dedko nežil a babka nedala peniaze na prerábku, financovala to mama s priateľom. Na babke po príhode videl tú zmenu, že stále ležala, predtým chodila aj do obchodu, nemal s ňou problém komunikovať, zrozumiteľne rozprávala, len trošku pomalšie a dalo sa jej rozumieť, babku v živote nevidel čítať ani časopisy ani knihy, nečítala ani po mozgovej príhode, nečítala ani predtým. Keď prišla matrikárka k babke, tak bol v hale, sedel vo fotelke asi tri metre od vchodu do babkinej izby, a babka rozprávala nahlas, tak všetko počul, matrikárka sa jej viackrát pýtala, či vie, čo ide podpísať, babka povedala, že vie.
Druhý syn žalovanej v 2/ rade, Y. Y. býval od narodenia spolu s mamou a babkou v jednom dome až do roku 2008. Pred mozgovou príhodou babka nebola ležiaca a v čase mozgovej príhody bol ešte doma, vedela rozmýšľať aj komunikovala, je pravda, že hovorila ťažšie, ťažšie jej bolo rozumieť, ale normálne komunikovala. Po tom chodil navštevovať matku, aj vtedy s babkou riadne komunikoval a nevšimol si, že po rokoch by u nej nastal nejaký zvrat ohľadne komunikácie alebo že by sa jej komunikačné schopnosti zhoršili. Babka ešte predtým ako dostala porážku viackrát hovorila o tom, že tomu prepíše dom, kto ju doopatrí a sľub aj dodržala. Mama mu hovorila, že bude spísaná darovacia zmluva, ktorou babka mame daruje svoj podiel v dome.
D. A., druh žalovanej v 2/ rade, uviedol, že od marca 1993 žil v spoločnej domácnosti s oboma žalovanými, dom užívali spoločne. Žalovaná v 1. rade bola mobilná, chodila aj k lekárovi bez doprovodu, len mala problém s očami, nevidela do diaľky, nosila okuliare. Keď išiel prvýkrát pracovať do Anglicka asi v roku 2006, žalovaná v 1/ rade dostala porážku a zostala pripútaná k posteli. Nevedel, či vedela čítať, ale vedela pozerať televízor, ten jej išiel celý deň. Aj keď telefonoval domov zo zahraničia, tak počul, že žiada žalovanú v 2/ rade, aby jej dala telefón a vždy som sa s ňou vedel porozprávať a povedala mu, že nech jej prinesie čokoládu. Žalovaná v 1/ rade ako aj jej nebohý manžel, vždy hovorili, že ten kto ich doopatruje dostane dom, to spomínali ešte dávno predtým ako bola uzavretá darovacia zmluva, pretože dedko zomrel pred 15-16 rokmi. Uzavretie darovacej zmluvy navrhla babka, t. j. žalovaná v 1/ rade, predtým ako bola podpísaná, bol doma a babka mu spomínala, že chce dať dom Q., nakoľko sa o ňu stará. Potom keď bola zmluva podpísaná a prišiel domov, tak mu hovorila, že sa teší tomu, že je všetko vybavené tak ako chcela.
Žalobca chodieval k svojim rodičom ešte keď žil aj jeho otec, častejšie, v marci roku 2004-2005 u nich aj mesiac býval, so žalobcom mali normálny vzťah. Po tom, čo dostala žalovaná v 1/ rade porážku, bol u nich asi 4-krát, z toho raz museli volať aj políciu, lebo prišiel v podnapitom stave a nadával žalovanej v 2/ rade. Žalobca, keď má vypité, tak nevie o čom rozpráva a všetko mu vadilo. Nikdy mu žalobca nepovedal, že nesúhlasí s tým, aby žalovaná v 1/ rade previedla svoj podiel v rodinnom dome na žalovanú v 2/ rade. V roku 2010 spravili na dome nutné úpravy, vymenili strechu, takisto aj okná.
Z výpovede svedkyne K. A., družky syna žalovanej v 2/ rade Y. Y. súd zistil, že s V. A. bývala v spoločnej domácnosti asi dva roky, mali dobrý vzťah. Po tom, čo dostala mozgovú príhodu, to bolo zlé ešte kým
bola v nemocnici, ale potom keď prišla domov, strašne veľa sa s ňou rozprávali, aj ich poznala a to jej pomohlo. Babka povedala, že dá dcére svoju časť, lebo ona jej dá všetko, ona sa o ňu stará, takže si uvedomovala kto sa o ňu stará. Aj potom, čo sa odsťahovali, chodievali každé 2-3 týždne za svokrou, vždy boli aj u babky, ale normálne sa s nimi rozprávala, a spoznala aj jej syna.
Svedkyňa P. A., dcéra žalobcu, vypovedala, že odkedy zomrel dedko, tak starých rodičov veľmi málo navštevovala, potvrdila, že v roku 2007 mala babka mozgovú príhodu, otec sa dohodol so žalovanou v 2/ rade, že sa bude o ňu starať, babka bola ležiaca, nespoznala ani ju, ani jej mamu, ani jej brata, len otca, na toho sa vždy tešila. Teta Q., t. j. žalovaná v 2/ rade, nechcela aby jej otec chodil za žalovanou v 1/ rade, pretože to spôsobovalo len zhoršenie je stavu, otec si ľúbi vypiť, aj s babkou si zvykli vypiť.
T. K., žalobcov budúci zať, asi trikrát do roka zaviezol rodinu žalobcu pozrieť žalovanú v 1/ rade, naposledy ju navštívil podľa vlastného vyjadrenia v roku 2011. Vtedy nepoznala nikoho, opatrovala ju žalovaná v 2/ rade, on sa s ňou rozprával naposledy v roku 2005 alebo 2006. O darovacej zmluve vedel toľko, že počul žalobcu, ako sa rozpráva so svojou manželkou, ktorá mu nadávala, že je stále opitý, a že ho chce sestra o všetko pripraviť.
Manželka žalobcu, F. A., vypovedala len toľko, že v čase, keď ešte žili obaja rodičia žalobcu navštevovali ich raz štvrťročne, po porážke žalovanej v 1/ rade boli za ňou v nemocnici, nespoznala ani ju, ani manžela a potom čo boli za ňou raz doma, tak spoznala manžela, ale ju nie.
Svedkyňa Z. K., susedka žalovaných, uviedla, že so žalovanou v 1/ rade sa poznali od detstva, vyrastali spolu aj sa často stretávali, ale potom mala nejaký zdravotný problém, asi mozgovú príhodu, zostala ležať. Aj vtedy za ňou chodievala asi raz mesačne, lebo bola aj členka Jednoty dôchodcov a vždy jej hovorila, čo nové sa stalo. Normálne sa s ňou dalo komunikovať, rozprávala s čistým rozumom, pýtala sa na kamarátky. Bola za ňou ešte začiatkom tohto roka 2013, ešte aj vtedy s ňou normálne komunikovala, pýtala sa na jej manžela. O žalovanú v 1/ rade sa starala jej dcéra, predtým keď k nej chodila, chodieval aj syn za ňou, odkedy bola ležiaca, nestrela ho tam ani raz a keď za ňou predtým syn chodil, tak žalovaná v 1/ rade si od nej chodila pýtať peniaze pre žalobcu a potom jej to splácala z dôchodku. Žalovaná v 1/ rade sa jej pýtala, či by jej nevedela poradiť, ako by mohla spraviť darovaciu zmluvu na dom pre svoju dcéru, ktorá sa o ňu starala, odporučila jej JUDr. Timoranskú a vedela, že pri imobilných občanoch chodia z matriky overovať podpis na miesto samé.
V.. Y. B. od roku 2011 bola ošetrujúcou lekárkou V. A.. Bola po cievnej príhode, bola imobilná, nehýbala sa a nechodila, chodila ona za ňou. Keď ju prvýkrát vyšetrovala, hneď ju vedela zaradiť, lebo žije v Q., poznala jej rodičov, aj starých rodičov, vôbec jej nemusela hovoriť kto je, aj keď ju dlhé roky nevidela. Pri vyšetrovaní jej vždy vedela adekvátne odpovedať na otázky, aj keď jej reč nebola jasne artikulovateľná, ale jej bolo rozumieť. Chodila za ňou raz či dvakrát do mesiaca, alebo raz za dva mesiace, podľa potreby, pretože mala problém s dýchaním. Ošetrovala ju asi aj v roku 2013, jej fyzický stav sa postupne zhoršoval, ale z toho čo ona videla, jej mentálne zdravie sa nemenilo. Mala diagnostikovanú vaskulárnu demenciu, ide o poruchu správania aj pamäte. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či má vplyv na spôsobilosť na právne úkony, pretože je veľa pacientov s touto chorobou, ktorí sú spôsobilí na právne úkony. Nepoznala zdravotný stav žalovanej pred tým, ako ju prevzala do starostlivosti, časť jej zdravotnej dokumentácie sa stratila, mala k dispozícii len prepúšťacie správy z nemocničného ošetrenia.
Predchádzajúca ošetrujúca lekárska žalovanej v 1/ rade V.. P. V. ju mala v starostlivosti až do roku 2011, chodila k nej už aj keď bola nemobilná, lebo mala časté zápaly dýchacích ciest. Po mozgovej cievnej príhode bola pri plnom vedomí, rozprávala jej o rodinných príslušníkoch. Aj po tomto zhoršení zdravia vždy s ňou komunikovala, predpisovala jej lieky na srdce, na zriedenie krvi, na tlak, ale k mozgovej príhode vzhľadom na tú skutočnosť, že nemá vzdelanie v odbore neurológia, sa nevedela odborne vyjadriť.
Súd vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom znalca V.. Q. A., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 7/2014 zo dňa 26.05.2014 zhrnul závery znaleckého dokazovania a uviedol, že žalovaná v 1/ rade v čase podpisu darovacej zmluvy, teda k 25.11.2008, trpela vaskulárnou demenciou, čo malo podstatný vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Jej schopnosť prijať rozhodnutie o tom, že mieni dcére darovať dom a schopnosť túto vôľu zrozumiteľne adresovať a prejaviť, bola podstatne znížená až vymiznutá a nebola plne spôsobilá rozpoznať následky svojho konania. Zdravotný, psychický a
mentálny stav žalovanej v 1/ rade neumožňoval dňa 31.05.2011, aby porozumela právnemu úkonu
- splnomocneniu na zastupovanie. Znalec však vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že k miere narušenia dorozumievacích schopností vzhľadom na zásadné rozpory v zdravotnej dokumentácii ohľadne vyjadrovacích schopností žalovanej v 1/ rade by bolo potrebné samostatné znalecké šetrenie z odvetvia neurológie, pretože choroba žalovanej v 1/ rade sa nezhoršovala, zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že od cievnej príhody by prišlo k zhoršeniu jej mentálneho zdravia. Mal k dispozícii len zdravotnú dokumentáciu a preštudoval si aj obsah súdneho spisu, teda vedel, že bola V. A. vypočutá súdom, ale niektoré veci nevedela, nevedela čo sa jej stalo s nohami.
V kontexte zdravotnej dokumentácie musel konštatovať záver znaleckého posudku s poukazom na to, že V. A. nebola vyšetrená ani psychológom ani psychiatrom. Po cievnej príhode bola hospitalizovaná na neurológii, ale len krátku dobu, a tu jej nebola stanovená diagnóza vaskulárnej demencie, táto jej bola následne stanovená až v roku 2007, a to na geriatrickom oddelení a na internom oddelení, ale túto diagnózu by mal stanoviť neurológ alebo psychiater, môže to stanoviť aj geriater, ale stanoviť by to mal najmä neurológ. Táto diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu, v podstate rozhovoru lekára s pacientom a bola podložená CT vyšetrením, z ktorého je zrejmé, že boli zasiahnuté ostrovčeky v mozgu, mozgové tkanivo sa neregeneruje, teda sa jedná o nemenný stav. Žalovaná v 1/ rade si pravdepodobne chcela ešte pred porážkou usporiadať svoje záležitosti, ale na základe stanovenej diagnózy musel takto uzavrieť znalecký posudok. Na neurologickej kontrole bola raz ročne, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku na strane 12, ale aj tu jej nebola stanovená diagnóza vaskulárna demencia, ale bola kvalifikovaná žalovaná ako dezorientovaná časom aj osobou, t. z. že nevie uviesť dátum, čas ani svoju osobu. Keď bola hospitalizovaná na geriatrickom oddelení v roku 2009, ani tam jej nebola táto diagnóza stanovená. Vzhľadom na rozpory v zdravotnej dokumentácii, ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že podstatná časť zdravotnej dokumentácie sa stratila, resp. nebola ani u jednej ani u druhej lekárky, pretože sa menil praktický lekár, nemohol inak zodpovedať otázky, ktoré mu boli zo strany súdu kladené a nemohol dospieť k iným záverom, ako k tým, ktoré boli uvedené v prepúšťacích správach z nemocnice.
Cievna príhoda vzniká na základe poškodenia ciev, a to dlhodobejšieho poškodenia malých cievok, aj veľkých. Ischemické zmeny poškodenia sietnice na oku, ktoré boli stanovené 02/07 vypovedajú o poškodení ciev v mozgu (ZP str. 6), pričom pravdepodobne si žalovaná nemohla uvedomiť obsah písaného textu v čase podpisu darovacej zmluvy, ale vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie. Organický psychosyndróm znamená zmeny na mozgu, pričom tieto zmeny pri tejto diagnóze môžu byť od veľmi ľahkých u vysokoškolsky vzdelaných ľudí nad 60 rokov až po ťažkú demenciu, bez bližšej špecifikácie táto diagnóza nič nevypovedá. U pani A. tento organický psychosyndróm bol vaskulárnou demenciou.
Ak by mal urobiť klinický obraz pacientky z obsahu spisu, aj tak by sa dopracoval k tomu istému záveru, aký dal a k tej istej diagnóze. Aj vaskulárna demencia má rôzne štádiá, mal málo informácii, ale keby ju vyšetril ako psychiater, aj tak by stanovil takú istú diagnózu, má aj iných pacientov s takouto diagnózou, ktorí neboli obmedzení na právne úkony, pretože je to otázka právna. Takáto diagnóza má vplyv na spôsobilosť na právne úkony a väčšinou vedie k jej obmedzeniu, ale nie všetci pacienti sú pozbavení spôsobilosti s takouto diagnózou a nie všetci sú "zrelí" na pozbavenie.
Čo sa týka záveru znaleckého posudku, či mohla byť schopná žalovaná rozpoznať následok svojho konania, či vedela, že chce darovať dom, by odpovedal tak, že je to náročný úkon pri jej zdravotnom stave, otázkou je ako uvažovala pred porážkou, aký bol jej úmysel.
Súd vypočul vzhľadom na výpoveď znalca, ktorý znalec bol z odboru psychiatrie, aj V.. P. K., neurologičku, ktorá na pojednávaní dňa 27.04.2015 uviedla, že V. A. bola u nej evidovaná od 06.06.2007, ale osobne ju nevidela, ani ju nevyšetrovala, pretože bola ležiaca, mala doporučenie od obvodného lekára. Ona jej nestanovila diagnózu vaskulárnej demencie, ona jej len predpisovala zdravotné pomôcky.
Diagnóza vaskulárna demencia znamená, že na základe poškodenia ciev dochádza k strate pamäti, ale na túto diagnózu sa musia robiť testy, bez toho sa nedá spoľahlivo určiť takáto diagnóza. Navyše nemôže to stanoviť ani psychiater po tom, čo pacientku vôbec nevidel. V tomto prípade by mal psychológ alebo psychiater spolu s logopédom vykonať testy a na základe toho určiť diagnózu. Nemohol psychiater bez testov a bez logopedického posudku stanoviť túto diagnózu. Po cievnej príhode sú pacienti rôznej
zdravotnej spôsobilosti, u žalovanej sa jednalo o ischemickú mozgovú príhodu, takže sa jednalo len o nedokrvenie mozgu, nie o zakrvácanie do mozgu, o tom nemala dokumentáciu.
Čo sa týka diagnózy organický psychosyndróm, sú to psychické poruchy na základe poškodení mozgu, po hocijakom poškodení mozgu.
Status lacunaris je termín, že pri CT vyšetrení mozgu sa ukázalo, že malé cievy boli upchaté a mozgové tkanivo okolo nich nie je také výkonné, ale takýto stav môže byť nielen po mozgovej príhode, ale aj u starších ľudí bez mozgovej príhody.
U žalovanej v 1/ rade došlo k nedokrveniu mozgu na ľavej strane, čo vyplýva zo záveru výpisu prepúšťacej správy, ktorý nemala kompletne opísanú a pravdepodobne takéto nedokrvenie mozgu súvisí aj s poruchou videnia. Je veľmi zložité konštatovať poruchy pamäte, ak nie sú k dispozícii potrebné vyšetrenia, takže k tomuto sa nevedela presne vyjadriť. Musia byť nálezy v súlade aj psychológa, psychiatra, logopéda aj neurológa. Ak takéto vyšetrenie nebolo vykonané u žalovanej, nedá sa stanoviť diagnóza vaskulárnej demencie.
Lucidné vedomie znamená jasné vedomie a orientovaný časom a priestorom znamená, že niekto vie, kde sa nachádza a aký je dátum. Musí vedieť aký je dátum, nestačí iba deň.
Pokiaľ bola žalovaná v 1/ rade pri výsluchu súdu pri vedomí a porozumela otázke, tak sa dá predpokladať, že otázke aj rozumela. Ak hodnotíme len túto jednu otázku, tak to platí tak, že rozumela tomu, aké otázky sa jej kládli. Z dokumentácie žalovanej v 1/ rade vyplýva, že mala faktické poruchy, čo sú rečové poruchy.
Podľa § 80c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1/ až 3/ Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1/, § 479, § 589 a § 701 ods. 1/, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 46 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom právny naliehavý záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou).
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu je danosť naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Aj keď súd po podaní žaloby dospel k tomu záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a žalobu zamietol, odvolací súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu tým, že ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nemal inú zákonnú možnosť zabrániť žalovanej v 2/ rade uskutočniť zamýšľanú dispozíciu s nehnuteľnosťou a naliehavý právny záujem má aj na tom, ako sa s nehnuteľnosťou, ktorej je spoluvlastníkom, právne nakladá. Z toho dôvodu súd vykonal dokazovanie ohľadne predmetu žaloby podrobným výsluchom svedkov, ako aj znaleckým posudkom znalca V.. A..
Zákon v niektorých prípadoch, najmä kde sa s právnym úkonom spájajú závažné právne následky, k platnosti právneho úkonu vyžaduje určitú formu (písomnú, prípadne notársku zápisnicu). Pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho. Takúto písomnú formu zákon okrem iného vyžaduje pri všetkých prevodoch nehnuteľností, pričom nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.
Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony ide u osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, u osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu obmedzenia určeného v rozhodnutí súdu, ako aj absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej (hoci aj dočasnú) nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Avšak skutkovú otázku, či šlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom konkrétnom prípade preukazovať. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2/ Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.
Súd na základe vykonania obsiahleho dokazovania, dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní bolo potrebné skúmať, či mala žalovaná v 1/ rade v čase podpisu darovacej zmluvy schopnosť posúdiť následky svojho konania a či bola spôsobilá prijať rozhodnutie o tom, že mieni darovať dom svojej dcére. Z výsluchov účastníkov konania, ako aj z výsluchov osôb, a to hlavne rodinných príslušníkov žalovanej v 2/ rade, bolo zrejmé, že žalovaná v 1/ rade napriek tomu, že utrpela mozgovú cievnu príhodu, vedela riadne komunikovať so svojimi rodinnými príslušníkmi, so susedmi ako aj so svojimi ošetrujúcimi lekármi. Táto skutočnosť bola preukázaná aj pri výsluchu samotnej žalovanej v 1/ rade, ktorá bola vykonaná súdom v mieste jej bydliska, pričom žalovaná v 1/ rade aj keď ťažko zrozumiteľne ale vedela porozumieť otázkam, ktoré jej boli kladené a vedela na tieto otázky aj odpovedať. Takúto istú skúsenosť, ako mal súd pri výsluchu žalovanej v 1/ rade, mali aj jej ošetrujúci lekári, pričom obe ošetrujúce lekárky žalovanej v 1/ rade potvrdili, že s nimi riadne komunikovala, porozumela ich otázkam týkajúcich sa jej zdravotného stavu, keď ju lekárky navštívili, a to aj po prekonanej mozgovej príhode vo februári 2007. To, že žalovaná v 1/ rade nespoznávala po mozgovej príhode manželku ani dcéru žalobcu mohlo byť z dôvodu, že sa s nimi stýkala len veľmi zriedkavo, podľa ich vlastných vyjadrení, ju chodili navštevovať asi 4-krát do roka. Žalobca keďže žalovanú v 1/ rade navštevoval častejšie, potvrdil, že žalovaná v 1/ rade ho vždy spoznala, dokonca aj po mozgovej príhode. Žalobca síce namietal, že žalovaná v 1/ rade v čase podpisu darovacej zmluvy nebola spôsobilá na takýto právny úkon, pretože trpela diagnózou organický psychosyndróm, čo ju robilo nespôsobilou na právne úkony, ale na druhej strane žalobca v septembri 2013 sám tvrdil, že v januári 2013 jeho matka
- žalovaná v 1/ rade mu výslovne povedala, že žalovaná v 2/ rade ho má vyplatiť z rolí po otcovi, nie je teda zrejmé na základe čoho dospel žalobca k takému tvrdeniu, že v roku 2008 žalovaná v 1/ rade bola úplne nespôsobilá na právne úkony v dôsledku svojho zdravotného stavu. Súd preto považoval tieto tvrdenia žalobcu, ktorý raz tvrdil, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bola žalovaná v 1/ rade nespôsobilá na právne úkony a následne tvrdil, že o päť rokov neskôr mu žalovaná v 1/ rade prisľúbila výplatu jeho dedičského podielu po jeho otcovi za vysoko účelové, ktoré sa nezakladali na žiadnych preukázaných skutočnostiach.
Znalec V.. A. vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že žalovaná v 1/ rade v čase podpísania darovacej zmluvy trpela vaskulárnou demenciou a nebola spôsobilá plne rozpoznať následky svojho konania, pretože jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli význame zmenšené až vymiznuté a nebola spôsobilá podpísať zmluvu. Následne znalec na pojednávaní uviedol, že nemal k dispozícii celú
zdravotnú dokumentáciu žalovanej v 1/ rade, pretože táto bola stratená, vychádzal len z prepúšťacích správ z nemocnice a keďže žalovaná v čase vyhotovenia znaleckého posudku bola už nebohá, nemohol osobne túto vyšetriť. Pripustil, že diagnóza, ktorá bola žalovanej v 1/ rade stanovená, jej bola stanovená len na základe vyšetrenia na geriatrii, spôsobilosť žalovanej v 1/ rade na právne úkony nebola ani obmedzená ani nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, teda je otázne, ako žalovaná v 1/ rade uvažovala pred mozgovou cievnou príhodou, aké mala predstavy o nakladaní so svojím majetkom.
Naopak svedkyňa V.. K. spochybnila stanovenie diagnózy vaskulárnej demencie u žalovanej v 1/ rade, pretože podľa nej bolo potrebné, aby k stanoveniu takejto diagnózy predchádzalo vyšetrenie psychiatra spolu s logopédom, v žiadnom prípade nestačilo zo strany psychiatra bez testov spoľahlivo určiť takúto diagnózu. Čo sa týka zdravotného stavu žalovanej v 1/ rade, z prepúšťacích správ z nemocnice je zrejmé, že žalovaná v 1/ rade v čase prijatia do nemocnice bola pri jasnom vedomí, bola orientovaná priestorom a časom a pri jej cievnej príhode sa jednalo o ischemickú mozgovú príhodu, teda len o nedokrvenie mozgu, nie o zakrvácanie do mozgu, čo mohlo mať za následok poruchu videnia. Poruchy pamäte je veľmi zložité podľa jej tvrdenia diagnostikovať, ak nie sú k dispozícii potrebné vyšetrenia, ktoré u žalovanej v 1/ rade vykonané neboli.
Samotná darovacia zmluva bola spísaná advokátom, podpis žalovanej v 1/ rade bol riadne overený pracovníčkou na to spôsobilou, ktorá v konaní vypovedala, že žalovaná v 1/ rade s ňou riadne komunikovala a bola si vedomá, aký právny úkon urobila. To, že žalovaná v 1/ rade po mozgovej cievnej príhode bola imobilná bolo nesporné, nesporné bolo aj to, že práva strana jej tela bola ochrnutá, ale z výpovedí svedkov, ako aj žalovanej v 2/ rade, je jasné, že žalovaná v 1/ rade pre neschopnosť manipulovať s pravou rukou, sa podpisovala ľavou rukou, čo potvrdila aj matrikárka. Samotný úmysel žalovanej v 1/ rade darovať svojej dcére svoj podiel v nehnuteľnosti podľa názoru súdu vznikol ešte predtým, ako došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu žalovanej v 1/ rade, čo vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania. Súd takto vyhodnotil konanie žalovanej v 1/ rade ohľadne jej úmyslu darovať svoj podiel v nehnuteľnosti svojej dcére, ako konanie, ktorým žalovaná v 1/ rade chcela prejaviť svoju vďačnosť žalovanej v 2/ rade tým, že sa o ňu nepretržite starala, keď žalovaná v 1/ rade bola v tom domnení, že žalobca má zabezpečené riadne bývanie, teda nie je odkázaný na to, aby býval v dome žalovanej v 1/ rade. S poukazom na všetky tieto skutočnosti dospel súd k tomu záveru, že v čase podpísania darovacej zmluvy ako aj v čase už pred jej podpísaním, žalovaná v 1/ rade mala v úmysle naložiť so svojím podielom v nehnuteľnosti tak, ako to učinila, čo v podstate len potvrdila podpisom darovacej zmluvy. Takto bolo v konaní ustálené, že žalovaná v 1/ rade dokázala v čase podpisu darovacej zmluvy posúdiť význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý z vlastnej vôle urobila a je zrejmé, že v čase podpisu darovacej zmluvy vedela posúdiť následky svojho konania. Podľa názoru súdu nešlo o konanie v duševnej poruche, ktorá by bola zapríčinila neschopnosť alebo nespôsobilosť žalovanej v 1/ rade uzavrieť darovaciu zmluvu, čo bolo bezpečne zistené a preukázané v konaní. Z týchto dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej v 2/ rade priznal ich náhradu sumou 6609,20 eur, ktorá pozostáva z trov jej právneho zastupovania za 14 úkonov právnej pomoci po 386,74 eur, pričom základná sadzba tarifnej odmeny bola vyčíslená podľa § 10 ods. 1/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení jej neskorších noviel, t.j. hodnota jedného úkonu činí ? hodnoty nehnuteľnosti vyčíslenej na základe znaleckého posudku znalca Ing. M. V. - hodnota nehnuteľnosti činila 45600,- eur. Jedná sa o prevzatie, prípravu, podanie návrhu, vyjadrenie zo 16.06.2011, účasť na pojednávaniach dňa 29.09.2011, dňa 11.10.2012, dňa 05.09.2013, dňa 09.10.2013, dňa 25.11.2013, dňa 01.12.2014, dňa 12.02.2015, dňa 27.04.2015 a dňa 28.05.2015, okrem toho vyjadrenia vo veci samej zo dňa 07.08.2014 a 12.05.2015; 4x režijný paušál po 7,41 eur, 1x režijný paušál po 7,63 eur, 3x režijný paušál po 7,81 eur, 1x režijný paušál po 8,04 eur, 3x režijný paušál po 8,39 eur + 20% DPH. Právna zástupkyňa žalovanej v 2/ rade si uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 6638,14 eur, ale omylom si uplatnila aj náhradu za účasť na pojednávaní dňa 09.03.2011 v konaní č. k. 13C/136/2010, ktorú jej súd nepriznal v tomto konaní.
Súd žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná v 1/ rade v priebehu konania zomrela.
Súd podľa § 148 ods. 1/ O.s.p. mal v tomto konaní rozhodnúť ohľadne náhrady trov štátu, pričom v konaní bol žalobca oslobodený od súdnych poplatkov, žalovaná v 2/ rade bola v konaní plne úspešná,
teda súd nemohol zaviazať ani jedného účastníka k náhrade trov štátu práve z uvedených dôvodov a z tohto dôvodu trovy znaleckého dokazovania vo výške 306,78 eur ako aj svedočné vo výške 11,16 eur hradí štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.