Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-53-2015.pdf
PDF · 127.77 KB
No categories available
13C/53/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľky B. E., A. XX.XX.XXXX, S. W. O., X. XXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Dr. Herza 20, Lučenec proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 770,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Právo navrhovateľky na náhradu škody voči odporcovi j e d a n é .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.02.2015 domáhala náhrady škody vo výške 770,46 € s príslušenstvom voči odporcovi, pričom uviedla, že Okresný súd Lučenec vydal dňa 05.03.2014 pod č.p. OSLC-V-2-1/2014 príkaz na domovú prehliadku, ktorým nariadil podľa ust. § 100 ods. 1 Trestného poriadku vykonanie domovej prehliadky v jej rodinnom dome v obci O., č. súp. XXX. Procesný úkon mal byť vykonaný pre dôvodné podozrenie, že v uvedených priestoroch sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to omamné a psychotropné látky alebo prekurzory, zariadenia potrebné na výrobu omamných a psychotropných látok a iné veci, ktoré by mohli slúžiť k výrobe omamných a psychotropných látok. Na základe príkazu na domovú prehliadku sudcu pre prípravné konanie vykonali dňa 06.03.2014 príslušníci Policajného zboru domovú prehliadku v mieste trvalého bydliska navrhovateľky. Pri vykonávaní tohto procesného úkonu príslušníci PZ vnikli násilím do priestorov rodinného domu, pričom bezdôvodne poškodili kovovú výklopnú garážovú bránu v rozsahu, že ju bolo nutné vymeniť. Výmenu poškodenej garážovej brány realizovala spoločnosť FERINA, s.r.o. so sídlom v Lučenci, za čo vystavila faktúru č. E. zo dňa 19.05.2014 na sumu 770,40 €, ktorú navrhovateľka uhradila 20.05.2014. Navrhovateľka dňa 12.06.2014 písomne požiadala Okresné riaditeľstvo PZ SR v Lučenci o náhradu spôsobenej škody, pričom jej žiadosť bola postúpená na Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica a odtiaľ na Ministerstvo vnútra SR. Kancelária Ministerstva vnútra SR listom zo dňa 25.08.2014 navrhovateľke oznámila, že štát nenesie zodpovednosť za poškodenie garážovej brány, nakoľko zákrok policajtov bol oprávnený. V liste je uvedené, že k vstupu do obydlia navrhovateľky, pri ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí, bolo zo strany polície prikročené až po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku, pričom navrhovateľka na uvedené reagovala slovami: "Nemám v dome žiadne omamné a psychotropné látky, teda drogy a nemám teda čo vydať, môžete prehliadnuť dom.". Následne po tomto vyjadrení bola navrhovateľka poučená v zmysle § 106 Trestného poriadku. Z uvedených skutočností podľa názoru navrhovateľky vyplýva, že policajti pred vykonaním domovej prehliadky vyzvali navrhovateľku na vydanie hľadaných vecí, a teda postupovali podľa ust. § 104 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého domovú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho sa má takýto úkon vykonať a to len vtedy, ak výzvou sa nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci. Zároveň to znamená, že pre postup policajtov podľa odseku 2 tohto ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky, a preto policajti nepostupovali podľa odseku 2. Postup polície podľa ust.
§ 106 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak osoba, voči ktorej smeruje úkon domovej prehliadky alebo iná osoba neumožní vykonanie takéhoto úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej výzve prekonať odpor takejto osoby alebo ňou vytvorenú prekážku, pričom taktiež neboli splnené tieto zákonné podmienky. Navrhovateľka hneď po výzve polície na vydanie hľadaných vecí, v čase ešte pred poučením podľa § 106 Trestného poriadku umožnila policajtom vykonanie domovej prehliadky, čo vyplýva aj z listu MV SR. Násilné prekonanie odporu alebo prekonanie vytvorenej prekážky policajtmi je zákonné len v prípade, ak sú splnené podmienky podľa ust. § 106 ods. 2 Trestného poriadku, a to len po predchádzajúcej márnej výzve, ktorú však zasahujúci policajti proti navrhovateľke nepoužili.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na zákonné znenie § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak spôsobením škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Zákon teda uvádza dva liberačné dôvody, pri ktorých zodpovednosť štátu za škodu vzniká, a to ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Odporca má za to, že v danom prípade nie je preukázané, že zákrok policajtov by bol neoprávnený. Je zrejmé, že samotnému výkonu domovej prehliadky predchádzal zásah Policajného pohotovostného útvaru Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, ktorý objekt najprv zabezpečil, pričom ku poškodeniu garážovej brány došlo práve pri tomto zásahu, čo vyplýva aj zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 06.03.2014. Tento útvar bol nasadený najmä z dôvodu predpokladu nerešpektovania výzvy zasahujúcich policajtov, ako aj z dôvodu zmarenia procesných úkonov, pričom nebolo vylúčené agresívne správanie podozrivého - uvedené vyplýva zo stanoviska k postupu pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke č. KRPZ-BB-VO2-40/2015-PRAB zo dňa 01.04.2015. Navrhovateľka síce udáva, že zasahujúci policajti voči nej nepoužili márnu výzvu, pričom v čase ešte pred poučením v zmysle ust. § 106 Trestného poriadku umožnila vykonanie domovej prehliadky, v tejto súvislosti však odporca poukázal na stanovisko pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke zo dňa 01.04.2015, kde je jasne uvedené, že k násilnému prekonaniu vchodových a garážových dverí objektu došlo príslušníkmi Policajného pohotovostného útvaru po opakovanej márnej výzve. Odporca má za to, že zákrok policajtov bol oprávnený, bol vykonaný na základe príkazu na domovú prehliadku zo dňa 05.03.2014, pričom príkaz bol vydaný, nakoľko existovalo dôvodné podozrenie, že sa tam nachádzajú veci dôležité pre trestné konania. Z príkazu na domovú prehliadku taktiež vyplýva, že osoba, ktorá bola podozrivá z trestného činu mala držať omamné a psychotropné látky v dome navrhovateľky. Domová prehliadka teda bola vykonaná v príčinnej súvislosti s týmto podozrením a z vykonaného dokazovania, podľa názoru odporcu, taktiež vyplýva, že pri zákroku policajtov boli dodržané príslušné zákonné ustanovenia vrátane opakovanej výzvy na otvorenie domu, ktorá bola márna. Odporca taktiež uviedol, že k poškodeniu garážovej brány nepochybne došlo, ale podľa jeho názoru nebolo takého rozsahu, aby bolo potrebné celú garážovú bránu vymeniť, o čom svedčia aj fotografie. Výmena celých garážových dverí teda nie je v príčinnej súvislosti so zákrokom policajtov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov G.. U. Q., B. O., Y. Q., F. L.X., G.. Ľ. F., Ľ. S., P.. P. F., prečítaním žiadosti o náhradu škody, príjmového pokladničného dokladu, fakturácia, príkazu na domovú prehliadku, zápisnice o domovej prehliadke, fotodokumentácie, stanoviska k postupu pri vykonávaní zásahu pri domovej prehliadke, zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní, stanoviska Krajského riaditeľstva PZ SR zo 14.05.2015, predloženej žiadosti o nasadenie pohotovostného policajného útvaru z 05.03.2014, úradného záznamu zo dňa 07.03.2014 a 06.03.2014 a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Lučenec v konaní č.p. OSLC-V-2-1/2014 vydal príkaz na domovú prehliadku dňa 05.03.2014 v zmysle § 100 ods. 1 Trestného poriadku u osoby B. E. (navrhovateľky) v rodinnom dome nachádzajúcom sa v obci O. A. J.. X. Č.. X.. XXX, na parc. č. XX/XX, zapísanej na LV č. XXX a priestoroch patriacich k tomuto domu (parc. č. XX/X, XX/X) vo vlastníctve navrhovateľky z dôvodu podozrenia, že sa tu nachádzajú veci dôležité pre trestné konania, a to:
- omamné látky a psychotropné jedy alebo prekurzory uvedené v zozname omamných a psychotropných látok v zákone č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov,
- zariadenia potrebné na výrobu omamných a psychotropných látok a veci súvisiace s prechovávaním, predajom a výrobou omamných a psychotropných látok,
- iné veci, ktoré by mohli slúžiť k výrobe omamných a psychotropných látok.
Z odôvodnenia vyššie uvedeného príkazu na domovú prehliadku vyplýva, že z doteraz získaných poznatkov operatívnymi pracovníkmi OR PZ - OKP, Lučenec, na podklade ktorých bolo vydané aj uznesenie o začatí trestného stíhania vyplýva, že F. E. si zadovažuje, konzumuje a distribuuje omamné a psychotropné látky, najmä však marihuanu a túto podľa operatívnych informácií v priebehu posledných dní v mieste trvalého bydliska v O. na J.. X. XXX/XX odpredal v časti 500 g nezistenej osobe. Ďalej bolo zistené, že menovaný má zadovážené omamné a psychotropné látky, ktoré by sa mali nachádzať v rodinnom dome vo vlastníctve B. E.E. Q. O., J.. X. XXX/XX, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a zháňa jednorazového odberateľa, aby nedošlo k jeho odhaleniu, pričom by sa malo jednať o množstvo asi 500 g sušenej hmoty na získanie finančných prostriedkov pre svoju potrebu.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky ČVS: ORP-135/1-VYS-LC-2014 zo dňa 06.03.2014 o 20,40 hod. vyplýva, že na základe príkazu Okresného súdu Lučenec bola vykonaná domová prehliadka u navrhovateľky v obci O. s tým, že po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku, osoba, u ktorej má byť prehliadka vykonaná (navrhovateľka) uvádza: "Nemám v dome žiadne omamné a psychotropné látky, teda drogy a nemám teda čo vydať a môžete prehliadnuť dom". Zo zápisnice vyplýva, že osoba, u ktorej má prehliadka byť vykonaná bola poučená podľa § 106 Trestného poriadku, že je povinná tieto úkony strpieť, ako aj o tom, že ak neumožní vykonanie tohto úkonu sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať jej odpor alebo ňou vytvorenú prekážku, o čom urobia záznam do zápisnice. Pri prehliadke neboli nájdené žiadne hľadané veci a zo zápisnice vyplýva, že došlo k poškodeniu garážových dverí otváracím zákrokom PPÚ KR PZ, dverí jedného krídla s vypáčeným plechom a ohnutým kovovým rámovaním týchto dverí podľa pripojenej fotodokumentácie.
Vyššie uvedené skutočnosti, a to vykonanie domovej prehliadky na základe príkazu súdu, ako aj poškodenie garážových dverí bolo zo strany účastníkov konania nesporné, preto súd v tejto veci ďalšie dokazovanie nevykonával.
Zo stanoviska k postupu pri vykonávaní zásahu pri domovej prehliadke Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že služobný zákrok zo dňa 06.03.2014 bol vykonaný na základe žiadosti o nasadenie Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica pod č. OR PZ-LC-OKP-90/2014 zo dňa 05.03.2014. Nasadenie PPÚ bolo za účelom asistencie pri vykonaní domovej prehliadky a zároveň zadržania podozrivej osoby F. E., najmä z dôvodu predpokladu nerešpektovania výziev zasahujúcich policajtov, ako aj z dôvodu zmarenia procesných úkonov. F. E. bol podozrivý z páchania drogovej trestnej činnosti a nebolo vylúčené agresívne správanie. Služobný zákrok bol vykonaný v obci O., kde po opakovanej márnej výzve na otvorenie domu na pokyn vyšetrovateľa policajti PPÚ násilným spôsobom prekonali vchodové a garážové dvere objektu.
Faktúrou č. E. odberateľa E. B. a dodávateľa FERINA, s.r.o., Lučenec bola fakturovaná navrhovateľke suma 770,40 € za garážovú bránu výklopnú spolu s personálnymi dverami a vykonaním demontáže pôvodnej garážovej brány s montážou novej garážovej brány a vysprávkovaním v celkovej sume 770,40 €, ktorú uhradila navrhovateľka dňa 20.05.2014 tak, ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 71 spisu).
Zo stanoviska Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 14.05.2015 pod č. KR PZ-BB- VO2-40/002/2015-PRAV vyplýva, že pri služobnom zákroku zo dňa 06.03.2014 po opakovanej márnej výzve na otvorenie domu policajti PPÚ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici násilným spôsobom prekonali vchodové a garážové dvere objektu. Bezprostredne po násilnom prekonaní garážovej bráni policajti vstúpili do objektu garáže a vykonali v tomto objekte bezpečnostnú prehliadku, pretože bolo dôvodné podozrenie, že sa tam nachádza F. E., podozrivý zo spáchania drogovej trestnej činnosti, a boli poznatky, že v objekte garáže dochádza k obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami.
Zo žiadosti o nasadenie Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 05.03.2014 pod č. OR PZ-LC-OKP-90/2014 vyplýva, že účelom použitia pohotovostného policajného útvaru je zabezpečenie výkonu služby počas vykonania domovej prehliadky, pretože je riziko, že by zo strany podozrivej osoby z drogovej trestnej činnosti mohlo dôjsť k
nerešpektovaniu výziev a pokynov zasahujúcich policajtov, predmetná osoba je užívateľom drog, môže byť agresívna a služobný zákrok treba vykonať rýchlo, aby nedošlo k zmareniu procesných úkonov.
Z úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 07.03.2014 vyplýva, že služobný zákrok bol vykonaný na základe žiadosti OR PZ Lučenec na príkaz riaditeľa KR PZ Banská Bystrica v zmysle čl. 3, odsek 4 a 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 10/2009 o činnosti PPÚ. Za riadiaceho nasadenia policajtov PPÚ, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici bol uvedeného nariadenia veliteľom PPÚ určený zodpovedný policajt PPÚ. Zvolenú taktiku a postup policajtov PPÚ voči osobe podozrivej z páchania drogovej trestnej činnosti po vyjadrení riadiaceho nasadenia a preštudovaní spracovaného úradného záznamu veliteľ hodnotí ako správnu. Zároveň veliteľ dospel k názoru, že použitie uvedených donucovacích prostriedkov pri vykonaní služobného zákroku tak, ako je uvedené v úradnom zázname bolo plne v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.
Z úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 06.03.2014 pod č. KR PZ- BB-OPP1-43-020/2014 vyplýva, že služobný zákrok bol zameraný na zadržanie páchateľa drogovej trestnej činnosti a vykonaný v obci O. A. J.. X. Č.. XXX/XX v čase o 20,35 hod. po opakovanej márnej výzve na otvorenie domu, policajti PPÚ na pokyn vyšetrovateľa násilným spôsobom otvorili vchodové aj garážové dvere rodinného domu. V objekte sa nachádzala B. E. (navrhovateľka). Počas služobného zákroku nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti, donucovacie prostriedky neboli použité a k zraneniu osoby nedošlo ani si nežiadala o lekárske vyšetrenie.
Z projektovej dokumentácie jednopodlažného rodinného domu navrhovateľky (č.l. 117-120) je zrejmé, že sa jedná o samostatne stojaci jednopodlažný rodinný dom čiastočne podpivničený. Vchod do domu je zo suterénu cez garážovú bránu, ku ktorej poškodeniu zásahom polície došlo a následne vchod je umožnený cez vchodové dvere z čelnej strany domu do chodby, ako aj cez zadný vchod do izby a odtiaľ je možné pokračovať v dome aj do suterénu cez schodište.
Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta.
Podľa Čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavy SR"), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa Čl. 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Podľa Čl. 21 ods. 2 Ústavy SR, domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
Podľa Čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
Podľa Čl. 8 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa Čl. 8 ods. 2 zákona č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej len "TP"), nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
Podľa § 106 ods. 2 TP, ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, alebo iná osoba neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že bola vykonaná domová prehliadka, a teda došlo k zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby - navrhovateľky a spôsobeniu škody na jej majetku. Vychádzajúc z doktríny štrasburských orgánov je potrebné pri zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby skúmať jeho legalitu, legitimitu a proporcionalitu. Existencia právneho základu (zákonnej normy) pre rozhodnutie o zásahu do právu na súkromie však nezbavuje všeobecný súd povinnosti rešpektovať pri svojom rozhodnutí normy vyššej právnej sily. Príkaz na domovú prehliadku v zmysle § 100 Trestného poriadku musí byť riadne odôvodnený, rovnako ako aj rozhodnutia podľa § 36 a 37 zákona MR SR č. 171/993 Z.z. Obsahom základného práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé konania podľa Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo inej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny.
Dohovor zakladá legitimitu zásahu do práva na súkromie len v prípadoch, že ho vyžaduje záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a iných slobôd. V iných prípadoch je štátny orgán povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie.
Zásah do práva na súkromie je prípustný len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa. Nevyhnutnosť potom musí skúmať všeobecný súd ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu s dôrazom na skutočnosť či tieto neumožňujú dosiahnuť stanovený cieľ inak ako zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie.
Súd konštatuje, že postup polície spočívajúci v nariadení a vykonaní domovej prehliadky v nehnuteľnosti navrhovateľky zodpovedá zákonnému rámcu, a teda kritérium legality bolo zachované. Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, že zásah je možný len na základe zákona, resp. platného právneho predpisu, pričom pri posudzovaní splnenia tejto podmienky sa vychádza z toho, či bola rešpektovaná dostupnosť a predvídateľnosť zákona.
Podmienka legitímnosti vyžaduje, aby opatrenia umožňujúce zásah štátu do práva na súkromie zodpovedali cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu, ktorým môžu byť len záujmy výslovne špecifikované dohovoru a síce záujem štátu, v tomto prípade z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti, resp. ochrany zdravia alebo morálky.
Súd konštatuje, že kritérium legitímnosti vykonania domovej prehliadky a zvolenia spôsobu jej vykonania bolo zachované, nakoľko zvolený spôsob úkonu, t.j. domová prehliadka mohla viesť k zamýšľanému a stanovenému cieľu, t.j. zadržania osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti, zároveň so zaistením vecí pochádzajúcich, resp. slúžiacich na páchanie trestnej činnosti (omamných látok).
Kritérium proporcionality znamená dodržiavanie rovnováhy vo vzťahu medzi právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímneho cieľa. Pri ich výbere je limitovaný tým, že zásah do práva na súkromie je možný len vtedy, keď je to nevyhnutné a vykonať ho možno len v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. Požiadavka proporcionality vyplýva jednak zo zvoleného spôsobu, ktorý by mal byť primeraný v úzkej korelácii s požiadavkou legitímnosti, ale aj čo do rozsahu vykonania takto zvoleného spôsobu zásahu do práva jednotlivca. Nie každý legálny a legitímne vykonaný zásah je možné považovať vo všeobecnosti za zásah odôvodnený a zákonný, v prípade, ak nedošlo k zachovaniu kritéria proporcionality tohto zásahu. Za účelom dosiahnutia cieľa musí byť zvolený zásah v takom rozsahu, aby došlo k minimálnemu zásahu do práva tretích osôb, a teda aj k minimalizácii možnosti vzniku škody, resp. jej rozsahu v prípade, ak týmto zásahom škoda vznikne. V zmysle uvedeného kritéria je potrebné položiť si otázku, či bolo zo strany polície nutné prikročiť pred realizáciou domovej prehliadky k násilnému vstupu do obydlia navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola v nehnuteľnosti sama, čo však zasahujúci policajti nemuseli vedieť, avšak vchodové dvere boli otvorené, rovnako aj dvere do záhrady, pričom zamknuté boli jedine dvere garážové. Predložené listinné dôkazy zo strany odporcu ohľadom okolností, za ktorých bol zásah PPÚ vykonaný si však odporujú, keď na jednej strane úradné záznamy zo dňa 06.03.2014, ako aj stanovisko z 01.04.2015 uvádzajú, že služobný zákrok bol vykonaný z dôvodu, že po opakovanej márnej výzve na otvorenie domu, príslušníci PPÚ na pokyn vyšetrovateľa násilným spôsobom otvorili vchodové a garážové dvere rodinného domu, čo však nekorešponduje zápisnici o vykonaní domovej prehliadky, v zmysle ktorej po výzve navrhovateľka mala uviesť, že nemá žiadne psychotropné látky ani drogy, nemá teda čo vydať a polícia môže dom prehliadnuť, teda z jej strany nedošlo k žiadnemu vytvoreniu prekážky ani bráneniu vykonania domovej prehliadky. Taktiež údaj o opakovanej márnej výzve na otvorenie domu a vstup na pokyn vyšetrovateľa nekorešponduje svedeckým výpovediam tak vyšetrovateľa G.. U. Q., ako aj príslušníkov kriminálnej polície, ktorí uviedli, že sa de facto na miesto výkonu domovej prehliadky dostavili až potom čo PPÚ vykonalo zaistenie objektu, čo je logické, a teda nemohlo dôjsť k vstupu do budovy na pokyn vyšetrovateľa. Naviac vyššie uvedené nekorešponduje ani odpovedi na žiadosť o náhradu škody zo dňa 25.08.2014, keď odporca uvádza, že z materiálov vyžiadaných od príslušného útvaru Policajného zboru vyplýva, že k vstupu do domu navrhovateľky, pri ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí bolo zo strany polície prikročené až po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku. Naviac nepravdivým je aj tvrdenie, že malo dôjsť k poškodeniu vchodových dverí a ich násilnému prekonaniu, pretože zo žiadneho dôkazu táto skutočnosť nevyplýva a priamo ju vyvracia aj samotná výpoveď navrhovateľky, ktorá uvádza, že dvere boli otvorené a odomknuté a keď počula za dverami nejaký buchot, tak ich sama otvorila, načo videla príslušníkov polície, ktorí následne do budovy vstúpili. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nebolo preukázané zo strany odporcu, ako štátneho orgánu, že by zvolený úkon vo vzťahu k rozsahu jeho vykonania bol proporcionálnym zásahom do práva navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu preto súd konštatuje, že právo navrhovateľky na náhradu škody týmto spôsobom je dané.
Na vysvetlenie súd ďalej uvádza, že zákonné ustanovenie § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ako liberačný dôvod zo zodpovednosti za škodu spôsobenú Policajným zborom uvádza oprávnený zákrok policajta. Termín "oprávnený zákrok policajta" je však potrebné vykladať extenzívne nielen ako zákrok legálny a legitímny tak ako to bolo uvedené vyššie, ale aj ako zákrok nepresahujúci zo strany spôsobu a intenzity jeho vykonania určité rozumné medze potrebné pre dosiahnutie účelu tohto úkonu. Pokiaľ je zásah akokoľvek legálny a legitímny, nemôže ním byť spôsobená väčšia škoda ako je potrebná pre dosiahnutie jeho účelu.
Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazuje na rozpor konania polície v zmysle Trestného poriadku, a to porušenie § 106 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý podľa neho nebol dodržaný, má súd za to, že je potrebné rozlišovať medzi úkonmi v zmysle Trestného poriadku, ktoré realizuje v trestnom konaní vyšetrovateľ a konaním polície v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. vo vzťahu k § 78 ods. 5 tohto zákona. Je nepochybné, že postup podľa § 106 Trestného poriadku nemusel byť dodržaný, pretože sama navrhovateľka uvádza a v zápisnici je to aj zápisnične zaznamenané, že nebránila vykonaniu úkonu v trestnom konaní, t.j. domovej prehliadky a žiadnu zábranu zasahujúcemu vyšetrovateľovi a príslušným policajtom kriminálnej polície nevybudovala a ani nijako nebránila. Príslušníci PPÚ v predmetnej veci nezasahovali v zmysle Trestného poriadku, ale zasahovali v zmysle zákona o Policajnom zbore, a teda na ich zásah je potrebné sa dívať len v medziach predmetného zákona.
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že pri zásahoch do práva na súkromie v súlade s dohovorom sa štát nemôže dovolávať akejsi všeobecnej nevyhnutnosti. Termín nevyhnutný je pritom podľa názoru ESĽP nie až taký flexibilný, aby ho mohol interpretovať ako užitočný, primeraný alebo žiaduci, ale musí sa spájať s existenciou naliehavej spoločenskej potreby vykonať daný zásah. Aj Ústavný súd judikoval, že zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň pri určovaní rozsahu obmedzenia je potrebné zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má obmedziť (I. ÚS 13/00).
Konkrétne v prípade práva na ochranu obydlia ESĽP vymedzil aj špecifické minimálne kritériá potrebné pre účely posúdenia dodržiavania garancií Čl. 8 dohovoru v súvislosti s vykonaním domovej prehliadky, ktoré aplikuje pri skúmaní legality a proporcionality zásahov a medzi ktoré patria najmä, a mimo iné, aj záruky minimalizujúce negatívny dopad zásahu.
Z hľadiska hospodárnosti súd rozhodol tzv. medzitýmnym rozsudkom s tým, že riešil otázku základu uplatneného práva navrhovateľa. Právoplatné vyriešenie otázky, či navrhovateľove právo na náhradu škody je dané, je dôležité z hľadiska ďalšieho priebehu konania, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje právo na náhradu škody, ktorej výšku bude následne nutné ďalším dokazovaním zisťovať, čo si vyžiada s určitosťou ďalšie trovy konania. V prípade, ak by právoplatne bolo rozhodnuté, že právo navrhovateľa na náhradu škody nie je dané, potom ďalšie dokazovanie vo vzťahu k výške škody by nebolo potrebné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.