Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-111-2015.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/111/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľa K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. X, XXX XX Ž. - Z., zam. A. P., K.. Q.. X.. ako vedúci výroby, občana SR, zast Mgr. Jurajom Jancom, advokátom AK Ilava, so sídlom Mierové námestie 52/6, 019 01 Ilava, proti odporkyni K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX T., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti,
rozhodol:
Súd z r u š u j e navrhovateľovi K. X., nar. XX. XX. XXXX vyživovaciu povinnosť voči odporkyni K. X., nar. XX. XX. XXXX dňom 30. 03. 2015.
Súd n e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni.
Odporkyňa s návrhom súhlasila s tým, že zrušená vyživovacia povinnosť bude len do augusta 2015.
Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu, rozsudku Okresného súdu Zvolen 8C/89/2008, potvrdenia o štúdiu, potvrdenia o skončení štúdia, oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 14. 05. 2015 a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
Odporkyňa je dcérou navrhovateľa. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen 8C/89/2008-39 zo dňa 01. 04. 2009 s dňom právoplatnosti 14. 04. 2009. Na základe uvedeného rozsudku bola uložená povinnosť navrhovateľovi prispievať na výživu odporkyne sumou 200,- Eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa navštevovala R. V. N. T., študijný program G. B. Z. X. S. T.. Podľa informácií ktoré mal k dispozícii, odporkyňa štúdium na uvedenej škole ukončila k 19. 02. 2015 v zmysle § 66 zákona č. 131/2002 Z. z., teda iným skončením štúdia bez dosiahnutia vysokoškolského vzdelania. V štúdiu ani inej príprave na povolanie v čase podania návrhu odporkyňa nepokračovala; naopak, od 20. 02. 2015 bola zaradená do evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že odporkyňa v čase podania nie je odkázaná na výživu z jeho strany, je plnoletá, preto žiadal aby súd návrhu vyhovel.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 05. 2015 uviedla, že súhlasí aby súd prejednal vec bez jej prítomnosti, pričom potvrdila súdom určenú výšku výživného 200,- Eur. Takisto potvrdila, že od 20. 02. 2015 je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, pričom brigádnicky zarába v spoločnosti X. L. K.. Q.. X.., na dôkaz čoho súdu predložila aj výplatnú pásku za mesiac apríl 2015. Potvrdila že momentálne neštuduje, pričom od septembra by mala nastúpiť opätovne na R. V. N. T. na študijný program „S. Z. N. M. S.“. Ak by súd „pozastavil“ vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej, tak najviac do augusta 2015, pretože od septembra bude opätovne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v čase podania návrhu odporkyňa nepokračovala v štúdiu na vysokej škole, nepripravovala sa teda na svoje budúce povolanie; naopak bola vedená od februára 2015 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene ako uchádzačka o zamestnanie, dokonca neskôr, ako sama uviedla, sa zamestnala v spoločnosti X. L. K.. Q.. X..; a súdu predložila výplatnú pásku za mesiac apríl 2015 z ktorého vyplýva, že za mesiac apríl dostala od svojho zamestnávateľa čistú mzdu vo výške 120,- Eur. Pri plnoletých osobách sa zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti je dôvodný a preto mu súd v celom rozsahu vyhovel. Ak odporkyňa vyslovila podmienený súhlas s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti do augusta 2015, súd sa nestotožnil s takýmto jej právnym názorom vzhľadom k tomu, že súd je viazaný okolnosťami a pomermi na strane oprávneného a povinného v čase podania návrhu a v čase rozhodovania vo veci samej. V takomto prípade súd nemohol viazať zrušenie vyživovacej povinnosti do obdobia, kedy opätovne odporkyňa bude navštevovať vysokú školu a pripravovať sa na svoje prípadné budúce povolanie, pretože odporkyňa je už dospelou osobou a preto do budúcna nemožno vylúčiť prípadnú dohodu o výživnom medzi ňou, ako oprávnenou a navrhovateľom
- jej otcom. Až v prípade, ak by nedošlo k dohode na výživnom medzi nimi, má možnosť domáhať sa určenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi podaním návrhu na súd.
V zásade v zmysle § 142 ods. 1 OSP navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu prináležalo právo na náhradu trov konania; súd však v súlade so zákonným ustanovením § 150 ods. 2 mu náhradu trov nepriznal majúc za to, že odporkyňa nezavdala príčinu k podaniu návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti; a toto konanie bolo predovšetkým v záujme navrhovateľa - otca odporkyne, ktorý v prípade ak bol presvedčený o tom, že táto už nie je odkázaná na výživu z jeho strany, mohlo sa len legitímnym spôsobom „zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči nej a to podaním návrhu na príslušný súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).