Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-1Sa-9-2022.pdf
PDF · 142.92 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-1Sa/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej spoločnosťou : POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom: Mojmírova 8, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ( rozhodujúc generálnym riaditeľom ), Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2022, takto
rozhodol:
I. R u š í rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 04.01.2021, č. XXX XXX XXXX X a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.
1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie ( ďalej v texte ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 08.06.2020, č. XXX XXX XXXX X bol žalobkyni s odkazom na znenie ust. § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“ ), od 24.09.2018 priznaný invalidný dôchodok v sume 44,50 Eur.
2.Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 04.01.2021, č. XXX XXX XXXX X ( ďalej v texte ako „prvostupňové rozhodnutie“ ) bola žalobkyni s odkazom na znenie ust. § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamietnutá jej žiadosť o opätovné posúdenie zdravotného stavu zo dňa 3. novembra 2020 a o zvýšenie invalidného dôchodku. V jeho odôvodnení sa uvádza, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 03.12.2020, v ktorej poukázala na svoj zdravotný stav, požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. Podľa prvostupňového rozhodnutia bolo na základe žalobkyninej žiadosti opätovne preskúmané trvanie invalidity s tým záverom, že podľa záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, je žalobkyňa naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň doplnil, že posúdenie žalobkyninho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 3. decembra 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu.
Podľa lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 03.12.2020, súčasťou ktorej je aj odborný posudok o invalidite z toho istého dňa, žalobkyniným rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad ( manické, depresívne, periodické ); písmeno b/ - ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnote 50%. Po zvýšení tejto hodnoty o 5% za ostatné žalobkynine ochorenia, posudkový lekár určil výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na hodnote 55%. Keďže podľa prvostupňového orgánu verejnej správy sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, patrí žalobkyni invalidný dôchodok v nezmenenej sume.
3.Na základe odvolania podaného žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu, bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Košice dňa 11.02.2021, kde tento konštatoval, že neboli zistené nové okolnosti, ktoré by viedli k zmene posudku zo dňa 03.12.2020. Z tohto dôvodu preto prvostupňový orgán verejnej správy predložil vec na posúdenie žalovanej.
4.Žalovaná dňa 18.03.2022 ( č. rozhodnutia XXX XXX XXXX X ) o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
5.Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva história posudzovania jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, ako aj žalovanej, z dôvodu žalobkyniných opakovaných žiadostí o priznanie invalidného dôchodku ( roky 2014, 2015, 2016 ). Vo vzťahu k žalobkyninej žiadosti o prehodnotenie jej zdravotného stavu zo dňa 3. novembra 2020 žalovaná citovala závery posudkového lekára obsiahnuté v posudku zo dňa 12.03.2021, podľa ktorých „Účastníčka konania je naďalej liečená neurológom pre bolesti chrbtice. V októbri 2019 absolvovala kúpeľnú liečbu, v septembri 2020 bola hospitalizačne preliečená pre dané ťažkosti aj na rehabilitačnej klinike. Pri prepustení došlo k čiastočnému zmierneniu svalovej dysbalancie, pretrvávala porucha statiky. V objektívnom neurologickom vyšetrení je naďalej prítomná porucha dynamiky chrbtice stredne ťažkého stupňa s občasným dráždením nervov a svalov, nie je prítomný úbytok svalovej hmoty, nie je prítomná porucha citlivosti. Postoj je v norme. Chôdza je bez paretických prejavov s 1 francúzskou barlou. Staršie EMG vyšetrenie (2019) potvrdzuje neuropatiu dolných končatín a hraničnú motorickú neuropatiu nervov horných končatín s počínajúcim poškodením stredového nervu vľavo v oblasti karpálneho tunela. Nové zobrazovacie vyšetrenia neboli od posledného prehodnotenia realizované. Pre bolesti chrbta je liečená aj algeziológom. Reumatológ dokumentuje len ľahkú osteoartrózu kĺbov rúk so zhrubnutím drobných kĺbov rúk, ktoré sú bez opuchov. Kĺby dolných končatín sú bez funkčných zmien. Vysoký krvný tlak je dobre kompenzovaný liečbou. Doložené očné vyšetrenie potvrdzuje pri korekcii dobrú zrakovú ostrosť. Stav je posudkovo nevýznamný. Taktiež klinicky normálna funkcia štítnej žľazy je posudkovo nezávažná. Účastníčka konania bola vyšetrená nefrológom, zistená bola iba počínajúca nefroskleróza, bez poškodenia obličkových funkcií. Stav je taktiež posudkovo nevýznamný. Doložené psychiatrické vyšetrenia verifikujú prebiehajúcu liečbu recidivujúcej depresívnej poruchy, ktorá kolíše so striedaním fáz ľahkej, stredne ťažkej až ťažkej fázy depresie. Liečená je iba ambulantne, bez nutnosti hospitalizačného preliečenia.“ Žalovaná na základe týchto posudkových záverov konštatovala, že u žalobkyne od posledného posúdenia nedošlo k významnej zmene v jej zdravotnom stave. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne žalovaná aj naďalej definovala recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkú epizódu, ktorú jej posudkový lekár zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu zákon o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad ( manické, depresívne, periodické ), písmeno b) - ťažké formy a ktorému priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hodnote 50 % v percentuálnom rozpätí 50%-80%. Dolnú hranicu tohto percentuálneho rozpätia odôvodnila žalovaná neprítomnosťou floridnej psychotickej symptomatiky ( bez bludov, bez halucinácií ) s dobrou kompenzáciou stavu pri liečbe. Pokiaľ ide o ďalšie žalobkynine zdravotné postihnutia definované v posudku zo dňa 12.03.2021 ako ( Chronický polytopný VAS na degeneratívnom podklade so psychogénnou potenciáciou a stredne ťažkou až ťažkou poruchou dynamiky CCS, CBS a LIS bilat., Axonálna motorická neuropatia nn. tibiales,hraničná motorika, neuropatia HK, Syndróm karpálneho tunela vľavo, Inkontinencia moča, Osteoartróza, Arteriálna hypertenzia 2. št. ESC/ESH ), tieto podľa presvedčenia posudkového lekára žalovanej zdôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Žalovaná
povedala, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného posúdenia nároku na invalidný dôchodok, kedy skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu jej zdravotného poškodenia boli ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia a tieto sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t. j. zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Na základe uvedených skutočností, žalovaná nevidela dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalovaná tiež uviedla, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnená správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Záver žalovanej konštatovaný v jej rozhodnutí je potom taký, že nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, patrí žalobkyni invalidný dôchodok naďalej v nezmenenej sume.
II.Priebeh správneho súdneho konania
6.Správnou žalobou zo dňa 29.05.2022 sa žalobkyňa cestou zvoleného zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala tiež od žalovanej náhradu trov konania.
7.V správnej žalobe žalobkyňa v súlade so znením zákonnej úpravy dôvodov na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy konštatovala, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom oporu a v neposlednom rade došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa považuje aj výrok rozhodnutia žalovanej za taký, ktorý nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, kedy odkaz výhradne na ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nepovažuje za postačujúci z hľadiska požiadaviek na obsahové náležitosti výroku, nakoľko podľa žalobkyne do rozhodovania žalovanej vstupovali aj ďalšie ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nielen ustanovenie § 70 a nasl., napr. aj jeho kompetenčné ustanovenia upravujúce príslušnosť správneho orgánu. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobkyňa vytýka žalovanej nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní a vadí jej takisto skutočnosť, že ako podklad k vydaniu rozhodnutia žalovanej slúžil viac ako rok starý Posudok zo dňa 12.03.2021. Žalobkyňa má za to, že uvedený postup je s ohľadom na špecifický charakter preskúmavaného konania ( odmietnutie zvýšenia invalidného dôchodku na podklade aktuálnych vyšetrení ) nezákonný. Podľa mienky žalobkyne má obmedzenie lehoty na rozhodnutie svoje ratio najmä v tom, že rozhodnutie v dávkových konaniach ( vrátane priznania invalidného dôchodku ) musí vychádzať z aktuálneho skutkového stavu veci a musí zohľadňovať aktuálny zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, pričom pravidlá upravujúce maximálnu dĺžku lehoty pre rozhodovanie je nevyhnutné analogicky prevziať a aplikovať aj na pravidlá vedenia odvolacieho konania a vydania rozhodnutia v ňom. Žalobkyňa v správnej žalobe taktiež dôvodí všeobecným pravidlom, ktorým je posudzovanie poistenca pri lekárskej posudkovej činnosti za jeho prítomnosti. Zákon o sociálnom poistení umožňuje posudkovému lekárovi ako výnimku z tohto pravidla určiť inak. Keďže sa jedná o výnimku zo všeobecného pravidla a zároveň o zásah do práv poistenca, posudkový lekár musí podľa názoru žalobkyne vždy náležíte odôvodniť, prečo osobná prítomnosť poistenca nie je pri posudkovej činnosti potrebná. Skutočnosť, na ktorú sa odvoláva posudkový lekár ( výskyt diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia ), takýmto náležitým odôvodnením neúčasti pri posudkovej činnosti, podľa mienky žalobkyne nie je. Podľa žalobkyne, v uvedenom prípade nebola preukázaná jej pozitivita na COVID-19 a preto nebol založený dôvod pre bezdôvodné vylúčenie jej osobnej prítomnosti z procesu posudzovania jej zdravotného stavu, ktoré mohlo založiť výraznú nepresnosť a neaktuálnosť tvrdení uvádzaných posudkovým lekárom v posudku zo dňa 12.03.2021. Posudok zo dňa 12.03.2021 preto pre žalobkyňu predstavuje nezákonný dôkaz pre účely posudzovania jej invalidity a žalobkyňa ho navrhuje ako listinný dôkaz vylúčiť z administratívneho spisu. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas so záverom posudkového lekára o určení dolnej hranice percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom zo dňa 12.03.2021 neobsahuje podľa mienky žalobkyne ohodnotenie všetkých faktorov, ktoré sú rozhodujúce pri posúdení zdravotného stavu podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, Kapitoly V - DUŠEVNÉ CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA, položky 3 - poruchy nálad (manické,
depresívne, periodické), písmeno b) — ťažké formy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na kritéria obsiahnuté v časti Všeobecné posudkové hľadisko Kapitoly V, prostredníctvom ktorých je potrebné hodnotiť konkrétne stanovenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci dovoleného percentuálneho rozpätia, kedy „Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. “ Žalobkyňa na to nadviazala tvrdením, že po posúdení výsledkov jej psychiatrických vyšetrení za roky 2019 - 2020 je možné badať zhoršujúci sa trend vývoja rozhodujúceho zdravotného postihnutia a preto nepovažuje za pravdivé tvrdenie posudkového lekára v posudku zo dňa 12.03.2021, že od posledného posúdenia nedošlo k významnej zmene v jej zdravotnom stave. Navyše posudkový lekár sa podľa názoru žalobkyne v posudku zo dňa 12.03.2021 vôbec nevyjadril k otázkam, ktoré sú rozhodujúce pre stanovenie konkrétnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci dovoleného percentuálneho rozpätia od 50 % do 80% a svojvoľne stanovil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici 50 %. Žalobkyňa postupu posudkového lekára vytýka, že je na mieste, aby pri nemožnosti jej osobného vyšetrenia boli ako prioritné brané lekárske závery z vyšetrenia ošetrujúcim lekárom ( špecialistom ), ktorý mal možnosť osobne a bezprostredne posúdiť jej zdravotný stav a teda komplexne zhodnotiť všetky relevantné faktory a ak sa posudkový lekár rozhodol prijať závery v rozpore so zisteniami ošetrujúceho lekára ( špecialistu ), potom sa podľa žalobkyne mal náležíte vysporiadať so všetkými skutkovými okolnosťami faktorov jej zdravotného stavu a tieto náležitým spôsobom ohodnotiť, porovnať so zisteniami z lekárskych správ a zároveň posúdiť v nadväznosť na požiadavky Prílohy č. 4. K uvedenému postupu podľa žalobkyne v posudku zo dňa 12.03.2021 nedošlo. Ďalšie negatívum posudku zo dňa 12.03.2021 vidí žalobkyňa v tom, že v ňom posudkový lekár žiadnym spôsobom neozrejmil prečo iné jej zdravotné postihnutia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Žalobkyňa zdôraznila, že je povinnosťou posudkového lekára v posudku vždy náležíte zdôvodniť, či a z akých dôvodov k zvýšeniu poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť má alebo nemá vo veci dôjsť. Pokiaľ ide o rozsah ostatných žalobkyniných zdravotných postihnutí a ich vplyv na zvýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad určenú hodnotu 50%, žalobkyňa uviedla, že pre zvýšenie tejto miery prichádzali do úvahy všetky jej zdravotné postihnutia, okrem vysokého krvného tlaku, funkcie štítnej žľazy a nefrosklerózy, ktoré sú podľa posudkového lekára posudkovo nevýznamné. Žalobkyňa, ale potom vidí nedostatky posudku zo dňa 12.03.2021 v tom, že tento žiadnym spôsobom nevysvetľuje, prečo bola percentuálna výška miery poklesu zárobkovej činnosti za iné jej zdravotné postihnutia stanovená iba vo výške 5 % a to napriek viacerým vážnym zdravotným postihnutiam. Posudok sa takisto vôbec nevyjadruje k viacerým ochoreniam, ktoré vyplývajú z predloženej zdravotnej dokumentácie. Ak podľa žalobkyne obligatórnou súčasťou vyhotovenia posudku pri posudzovaní miery invalidity je porovnanie poklesu telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca a zdravej fyzickej osoby, potom posudok zo dňa 12.03.2021 podľa vnímania žalobkyne neobsahuje žiadne závery ani žiadne zistenia týkajúce sa porovnania duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby. Za formálny nedostatok posudku zo dňa 12.03.2021 žalobkyňa považuje to, že tento neobsahuje údaje o totožnosti osoby, ktorá ho vypracovala, čo má slúžiť na overenie toho, či sa jedná skutočne o osobu posudkového lekára, ako aj absenciu vlastnoručného podpisu tejto osoby. Žalobkyňa posudku zo dňa 12.03.2021 takisto vytkla, že obsahuje iba stručné zhrnutie niektorých vybraných lekárskych nálezov a chýbajú v ňom jej komplexné funkčné vyšetrenia vyžadované podľa § 71 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa je taktiež presvedčená, že posudok zo dňa 12.3.2021 neobsahuje vlastné zhodnotenie lekárskych správ vo vzťahu k určeniu jej zostávajúcej schopnosti prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie, ako aj to, že nezohľadňuje potrebu jej ďalšej nadväzujúcej liečby, takisto v ňom chýba posúdenie okolností vyplývajúcich z dlhodobosti jej nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia a jeho vplyvu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa považuje konštatovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba na spodnej hranici zákonného rozpätia ( 55 %) za nedostatočne odôvodnený vzhľadom na závažnosť jej zdravotného stavu a dôkazy predložené do dávkového konania. Žalobkyňa na základe ňou vytýkaných nedostatkov posudku zo dňa 12.03.2021 navrhla správnemu súdu doplniť dokazovanie výsluchom posudkového lekára, ktorý vypracoval tento posudok a tiež ustanovením znalca a vyhotovením znaleckého posudku za účelom preukázania rozsahu jej invalidity.
8.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 30.06.2022 zopakovala dôvody, ktoré viedli k jej rozhodnutiu zo dňa 18.03.2022 a doplnila, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne bolo doloženými lekárskymi správami a
odbornými nálezmi preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda ( F33.2 ), od 24. septembra 2018 naďalej zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50 % do 80 %, t. j. 50 %, podľa kapitoly V, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože to zodpovedá aktuálnemu zdravotnému stavu žalobkyne, kedy jeho zhoršenie nebolo preukázané. Pri ostatných zdravotných postihnutiach žalobkyne ( chronický polytopný VAS na degeneratívnom podklade so psychogénnou potenciáciou a stredne ťažkou až ťažkou poruchou dynamiky, CCS, CBS a LIS bilaterálne, axonálna motorická neuropatia nn. tibiales, hraničná motorická neuropatia horných končatín, syndróm karpálneho tunela vľavo, inkontinencia moču, osteoartróza a arteriálna hypertenzia 2. stupňa ESC/ESH ), tieto podľa tvrdenia žalovanej ovplyvňujú celkový zdravotný stav žalobkyne čiastočne, čo bolo zohľadnené vo zvýšení miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Žalovaná nepovažuje pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, za relevantné. Je podľa žalovanej vyvolané žalobkyniním subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaná pri tom poukázala na činnosť posudkových lekárov, ktorá spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu. Zaradenie žalobkyninho rozhodujúceho zdravotného postihnutia do horného pásma percentuálneho rozpätia miery poklesu považuje žalovaná za nedôvodné, nakoľko uvedené nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou preukázané a medicínsky zdôvodnené. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne prebehlo podľa vyjadrenia žalovanej v jej neprítomnosti, z dôvodu krízovej situácie, spôsobenej pandémiou ochorenia COVID19, kedy posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti posudzovaného, v súlade s §293 eu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z. (účinného od 2. apríla 2020) v spojení s §153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., sa nevykonáva. Žalovaná zdôraznila, že posudok posudkového lekára sociálneho poistenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom. Posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia v danom prípade vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas tohto administratívneho konania. Skutkový stav v dôchodkovej veci žalobkyne bol podľa tvrdenia žalovanej objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Na ďalšie dokazovanie preto žalovaná nevidí dôvod.
9.Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagovala žalobkyňa, podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.11.2022, kde zotrvala na svojich argumentoch vyjadrených v správnej žalobe a kde zároveň doplnila, že v správnej žalobe riadne identifikovala objektívne dané dôvody nesprávnosti postupu žalovanej a nesprávnosti lekárskeho posudku bez toho, aby sa malo jednať iba o subjektívne presvedčenie žalobkyne. Žalobca poukazuje aj na to, že vyjadrenia žalovaného sú len všeobecného a sumarizujúceho charakteru bez toho, aby sa tento konkrétne vyjadril k namietaným skutočnostiam. Žalovaný vo svojom vyjadrení podľa vyhodnotenia žalobcu nereagoval na podstatný obsah jeho správnej žaloby a k tomuto nezaujal žiadne stanovisko.
10.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.
11.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e Správneho súdneho poriadku, procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami Správneho súdneho poriadku v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.
12.Sudca Správneho súdu v Košiciach, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. § 23 ods. 2, písm. b/, § 199 až § 205 Správneho súdneho poriadku ) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovanej, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak
v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá Správneho súdneho poriadku a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe zrušiť rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie.
13.Správny súd vypočul vôľu žalobkyne a nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.06.2024 so začiatkom o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na pojednávaní bola prítomná žalobkyňa a tiež jej právny zástupca, ktorý rovnako, ako aj zástupkyňa žalovanej zotrvali na svojej doterajšej argumentácii. Pre podrobnejšie oboznámenia sa s obsahom prednesov, ktoré zazneli na pojednávaní, správny súd odkazuje na zvukový záznam z jeho priebehu.
14.Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
15.Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
16.Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
17.Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18.Podľa ust. § 70 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z.z. ( o sociálnom poistení ), má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19.Podľa ust. § 71 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
20.Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z..
21.Podľa ust. § 71 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22.Podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
23.Podľa ust. § 153 ods. 3, písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
24.Podľa ust. § 195 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
25.Podľa ust. § 196 ods. 1, ods.6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
26.Podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
27.Žalobkynina hlavná argumentácia spočíva v jej nesúhlase s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenou u nej posudkovými lekármi Sociálneho poistenia.
28.Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočka Košice dňa 15.08.2019, kedy bola žalobkyňa uznaná za invalidnú s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%, jej bol rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 08.06.2020, č. 676 009 9027 0, priznaný invalidný dôchodok v sume 44,50 Eur od 24.09.2018. Na základe žiadosti žalobkyne doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 03.11.2020, v ktorej žalobkyňa žiadala opätovne posúdiť svoju invaliditu a v nadväznosti na to zvýšiť sumu invalidného dôchodku, bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočka Košice dňa 03.12.2020. Výsledky tohto posúdenia sa potom stali základom prvostupňového rozhodnutia, kde aj naďalej bola konštatovaná invalidita žalobkyne s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hodnote 55%. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 05.02.2021 odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná dňa 18.03.2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Východiská pre rozhodnutie žalovanej vytvoril posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie zo dňa 12.03.2021, na ktorý rozhodnutie žalovanej v odborných medicínskych otázkach odkazuje a ktorý podľa textu rozhodnutia žalovanej tvorí jeho prílohu. Posudkový lekár v posudku zo dňa 12.03.2021, na základe lekárskych správ, predložených žalobkyňou k jej odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutímu žalobkyne je naďalej ( od vzniku invalidity žalobkyne ) Recidivujúca depresívna porucha ťažká, ktorú posudkový lekár zaradil do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad ( manické, depresívne, periodické ), písmeno b) - ťažké formy ( podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení ) a ktorej zároveň priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hodnote 50% s percentuálneho rozpätia 50%-80%. Dolnú hranicu tohto percentuálneho rozpätia odôvodnil posudkový lekár neprítomnosťou floridnej psychotickej symptomatiky ( bez bludov, bez halucinácií ) s dobrou kompenzáciou stavu po liečbe. Päť percentné navýšenie takto stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnil posudkový lekár ostatnými ( v posudku špecifikovanými ) žalobkyninými zdravotnými postihnutiami.
29.Zo skôr citovaných právnych noriem ( zákon o sociálnom poistení a Správny poriadok ) okrem iného zreteľne vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania a vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov. Taktiež sú orgány verejnej správy povinné pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistili skutočný stav veci. Ich rozhodnutia teda musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. A práve v týchto momentoch vidí správny súd najviac viditeľné zlyhanie prvostupňového orgánu verejnej správy a tiež žalovanej, kedy ich konanie a rozhodnutie nenaplnilo literu citovaných právnych noriem. Ak posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie bol vypracovaný dňa 12.03.2021, kedy dôvodom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bolo jej odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, je pre správny súd zarážajúce a zároveň nepochopiteľné, aký bol dôvod, pre ktorý žalobkyňa na rozhodnutie žalovanej o svojom odvolaní musela čakať dlhšie ako jeden rok ( do 18.03.2022 ). Žiaden zákonný dôvod ospravedlňujúci takúto nečinnosť správny súd v predloženom administratívnom spise neobjavil. A práve táto nepochopiteľná nezodpovednosť v konaní o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu mala nepochybne za následok, že žalovaná pri svojom rozhodovaní nemohla vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nakoľko nemala presne a úplne zmapovaný zdravotný stav žalobkyne. Ak žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že „od posledného posúdenia nedošlo k významnej zmene v zdravotnom stave“, je toto jej konštatovanie svojvoľné, nakoľko pre neho žalovaná nemala relevantný podklad. O zmenách v zdravotnom stave žalobkyne nemala žalovaná od 12.03.2021, kedy bola posledný krát posúdená posudkovým lekárom, do 18.03.2022, kedy žalovaná rozhodla o odvolaní žalobkyne, žiadnu vedomosť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa len do posúdenia jej zdravotného stavu dňa 15.08.2019, kedy bola prvýkrát uznaná za invalidnú predložila, pokiaľ ide o jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, 14 lekárskych správ z absolvovaných psychiatrických vyšetrení a k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu predložila ďalších 6 psychiatrických nálezov. Zároveň predložila aj ďalšie klinické nálezy svedčiace o jej ďalších zdravotných obmedzeniach, na základe ktorých posudkoví lekári u nej zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5%. Vzhľadom na konzistentné závery týchto vyšetrení, podľa ktorých žalobkyňa trpí recidivujúcou depresívnou poruchou v ťažkej forme, kedy toto ochorenie bolo uznané za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a je u nej príčinou jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spôsobujúceho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, kedy žalobkyňa navyše niekoľko rokov preukazuje aj chronický Vertebrogénny algický syndróm, ako aj ďalšie nálezy, je pre správny súd len ťažko predstaviteľné, že tento žalobkynin dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav by sa od 12.03.2021 do 18.03.2022 zlepšil natoľko, že v tomto čase už žiadnu návštevu u psychiatra, ako aj iných lekárov špecialistov neabsolvovala. Nepredloženie aktuálnych správ z prípadných ďalších vyšetrení v tomto období nemožno dávať za vinu žalobkyni, nakoľko táto nemohla tušiť, že o jej odvolaní sa bude rozhodovať viac než rok. O skutočnosti, že v konaní orgánov verejnej správy došlo k prieťahom pri vybavovaní jej odvolania, sa žalobkyňa dozvedela až z listu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.03.2022, kedy sa jej táto za oneskorenie pri vybavovaní jej odvolania ospravedlnila. Takúto nefunkčnosť orgánov verejnej správy pri vybavovaní odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, pri uplatňovaní základných zásad správneho konania ( zásady materiálnej pravdy a zásady hospodárnosti a rýchlosti konania ), nemôže správny súd akceptovať.
30. Aj napriek tomu, že správny súd sa necíti povolaný vstupovať do určovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, považuje za potrebné vyjadriť sa aj k jej výške, ktorú žalobkyni v súvislosti s jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím určil posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie dňa 12.03.2021. Tento stanovil mieru funkčnej poruchy na hodnote 50% postupom podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad ( manické, depresívne, periodické ), písmeno b) - ťažké formy. Uvedenej kategorizácii zodpovedá percentuálne rozpätie od 50% do 80%. K dolnej hranici tohto percentuálneho rozpätia, teda 50% pri takto určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne sa posudkový lekár v posudku zo dňa 12.03.2021, na záveroch ktorého je postavené rozhodnutie žalovanej, priklonil, vyjadrené jeho slovami „vzhľadom k neprítomnosti floridnej psychotickej symptomatiky ( bez bludov, bez halucinácií ) s dobrou kompenzáciou stavu pri liečbe“. Príloha č. 4, k zákonu o sociálnom poistení však obsahuje v rámci Kapitoly V aj položku 2 s označením - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, ktorá sa ďalej člení na a) stredne ťažké formy, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti v rozpätí od 35% do 45% a b) ťažké formy ( floridný proces, ťažké posprocesuálne formy ) čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti v rozpätí od 50% do 80%. V súvislosti s takto definovanými zdravotnými postihnutiami si správny súd kladie otázku, či je odôvodnenie použitia dolnej hranice miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( 50% ) u žalobkyne správne a či nespadá do rámca zdravotných postihnutí uvedených v položke 2, Kapitoly V, Prílohy č.
4, k zákonu o sociálnom poistení. Zo všetkých lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení, ako aj z konzultácii u psychológa, ktoré žalobkyňa posudkovým lekárom za účelom posúdenia jej invalidity predložila, konzistentne vyplýva, že žalobkyňa je depresívne ladená s pesimistickým hodnotením životnej situácie, s prítomnosťou stresujúcich faktorov, emočne labilná. Zo žiadnych týchto lekárskych správ nevyplýva, že by pri zdravotnom postihnutí, ktorým žalobkyňa dlhodobo trpí, teda recidivujúcej depresívnej poruche, mohli, resp. mali byť prítomné príznaky, absenciou ktorých posudkový lekár odôvodnil potrebu použitia dolnej hranice miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda bludy, prípadne halucinácie. Na vyslovenie tohto názoru nemusí správny súd disponovať žiadnymi osobitnými medicínskymi znalosťami, ale stačí mu schopnosť čítať s porozumením a prečítaný text vyhodnotiť podľa základných pravidiel formálnej logiky ( II ÚS 182/2020-17 ). Správny súd v tejto súvislosti zároveň dáva do pozornosti, že percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je v prípade žalobkyni stanovenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu dosť široké, konkrétne od 50% do 80%. Preto priklonenie sa k dolnej hranici tohto rozpätia teda 50%, považuje správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené otázniky za nedostatočne odôvodnené. Uvedeným záverom posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredie, vyplývajúcich z posudku zo dňa 12.03.2021, odôvodňujúcim u žalobkyne potrebu použitia dolnej hranice miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedajú závery prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý sa v prvostupňovom rozhodnutí tejto téme vôbec nevenoval a len odkázal na text posudku zo dňa 03.12.2020, v ktorom posudkový lekár síce konštatoval použitie dolnej hranice miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu 50%, pri žalobkyninom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto kroku. Posudkový lekár v posudku zo dňa 03.12.2020 iba stroho uviedol, že u žalobkyne od poslednej lekárskej prehliadky nedošlo k významnej zmene zdravotného stavu s uvedením celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Správny súd pripomína, že prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom konania o novej žiadosti žalobkyne zo dňa 03.11.2020 a preto má obsahovať aj zodpovedajúce odôvodnenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nemôže sa tomu vyhnúť jednoduchým poukázaním na nezmenený zdravotný stav žalobkyne. Nedostatky vidí správny súd aj v odôvodnení zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie žalobkynine zdravotné postihnutia o 5%, kedy týmto navýšením posudkoví lekári deklarovali, že aj tieto sú tak závažného charakteru, že majú vplyv na pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa správneho súdu je preto určite potrebné, aby z takéhoto navýšenia bolo zrejmé, v akom rozsahu sa to ktoré ( ostatné ) zdravotné postihnutie podieľa na zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko nie všetky ostatné zdravotné postihnutia, ktorými žalobkyňa trpí sú rovnakého stupňa závažnosti a teda nie všetky sa na poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podieľajú rovným dielom.
31.Keďže skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ svojho rozhodnutia nebol zistený dostatočne na to, aby na základe neho mohla prijať záver, že v zdravotnom stave žalobkyne nenastali od posledného jeho posúdenia žiadne zmeny, kedy zároveň prvostupňový orgán verejnej správy dôvody, pre ktoré sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedostatočne odôvodnil, správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d/ a e/ Správneho súdneho poriadku zrušil, vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom táto riadiac sa právnym názorom správneho súdu, opätovne dôsledne na základe relevantných ( aktuálnych ) podkladov posúdi zdravotný stav žalobkyne a následne bezodkladne rozhodne o trvaní, či netrvaní jej invalidity.
32.K ostatným námietkam žalobkyne, ktorými táto vytýka rozhodnutiu žalovanej, že jeho výrok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, nakoľko okrem ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení neobsahuje odkaz aj na ďalšie ustanovenia tohto zákona, podľa ktorých žalovaná rozhodla, správny súd uvádza, že relevantná právna úprava, podľa ktorej žalovaná v odvolacom konaní postupovala má byť obsiahnutá v odôvodnení jej rozhodnutia, čo v prípade rozhodnutia žalovanej bolo splnené. Súčasťou výroku má byť len to ustanovenie právnej normy, ktoré sa vzťahuje na hlavný text výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesúhlas žalobkyne s posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti, ani tu správny súd nenašiel pre žalobkyňu pochopenie. Pre správny súd je prijateľný dôvod, pre ktorý posudkový lekár vylúčil posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne dňa 12.03.2021 v jej prítomnosti a ktorým bol vtedajší výskyt diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zároveň záujem na zamedzení možného šírenia tohto ochorenia. Tento postup vtedy účinnej právnej úprave neodporoval. Ak žalobkyňa poukazuje na to, že posudok má obsahovať údaj o totožnosti osoby, ktorá ho vypracovala ( na účely overenia toho, či sa jedná skutočne o osobu posudkového lekára )
spoločne s pripojením vlastnoručného podpisu tejto osoby, správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že posudok zo dňa 12.3.2021, tieto žalobkyňou zdôrazňované náležitosti obsahuje.
33.Správny súd nevidel dôvod vyhovieť žalobkyninmu návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka - posudkového lekára, ktorý vypracoval lekársky posudok zo dňa 12.03.2021, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že informácie získané takýmto výsluchom by do konania nič nové relevantné nepriniesli a zhodovali by sa s informáciami obsiahnutými v predmetnom posudku. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania ustanovením znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci preukázania rozsahu invalidity žalobkyne, správny súd ani tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko zdravotný stav žalobkyne musí po vrátení veci žalovanej prioritne posúdiť posudkový lekár, rešpektujúc pri novom posúdení všetky výhrady, ktorými sa správny súd zaoberal v tomto rozsudku.
34.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.