Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/65/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Hrašnovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: C&T Advokáti s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 101121450/2021 zo dňa 29.6.2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 100511206/2021 zo dňa 31.3.2021 podľa v znení neskorších predpisov v nadväznosti na v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 100 eur za správne delikty podľa bodu 3 v znení neskorších predpisov:

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 v lehote do 28.7.2015 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov č. 20467773/2015 zo dňa 6.7.2015

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 v lehote do 28.7.2015 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov č. 20480519/2015 zo dňa 8.7.2015

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2015 v lehote do 23.2.2021 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov č. 100175448/2021 zo dňa 1.2.2021

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 1.4.2015 do 16.4.2015 v lehote do 23.2.2021 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov č. 100175390/2021 zo dňa 1.2.2021

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v lehote do 23.2.2021 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov č. 100175408/2021 zo dňa 1.2.2021

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 v lehote do 23.2.2021 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 v lehote do 23.2.2021 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov zo dňa 1.2.2021

- nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 v lehote do 23.2.2021 určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov č. 100175411/2021 zo dňa 1.2.2021.

Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa v znení neskorších predpisov tomu kto sa dopustí viac alebo jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to možné a účelné uloží úhrnnú pokutu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty, ak sú za také viaceré správne delikty v hornej hranici sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranici sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt, z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. Správca dane skonštatoval, že žalobca ako daňový subjekt nepodal za obdobia od 17.4.2015 do 30.4.2015, za obdobie máj 2015, za obdobie prvého štvrťroku 2015, za obdobie od 1.4.2015 do 16.4.2015, za obdobie jún 2015, za obdobie júl 2015, za obdobie august 2015, za obdobie september 2015 daňové priznanie, a preto mu uložil pokutu podľa ust. , podľa ktorého je možné uložiť pokutu od 60 eur do 32.000 eur.

Správca dane ďalej uviedol, že nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve znemožňuje riadny výkon správy daní. Správca dane pri určení výšky pokuty v súlade s ust. v znení neskorších predpisov prihliadol na skutočnosť, že u daňového subjektu došlo opakovane k porušeniu o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto považuje za dôvodné uloženie pokuty nad dolnú hranicu možnej pokuty, ktorá bude plniť dostatočne preventívnu funkciu, aby sa zabránilo porušovaniu povinností v budúcnosti zo strany daňového subjektu.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 28.4.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím č. 101121450/2021 zo dňa 29.6.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že okresný súd v Trnave Uznesením sp. zn. rozhodol o vyhlásení konkurzu podl'a II. časti zákona o konkurze na majetok dlžníka - E. F.. Súd ustanovil do funkcie správcu A. B. C., so sídlom kancelárie Bučany 258, 919 28 Bučany. Predmetné uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2015 dňa 17.04.2015. Konkurz nebol do dňa vydania tohto rozhodnutia ukončený. Daňový subjekt E. F. bol platiteľom dane DPH do 30.09.2015. S daňovým subjektom bola dňa 28.03.2014 uzatvorená Dohoda o elektronickom doručovaní. Splnomocneným zástupcom pre elektronické doručovanie sa stala G. F., ID používateľa 1147473. Dňom vyhlásenia konkurzu, t. j, dňa 17.04.2015 v súlade s § 159 daňového poriadku prešli práva a povinnosti daňového subjektu E. F. na správcu A. B. C.. Medzi tieto povinnosti patrí, okrem iného, i podávanie daňových priznaní k DPH za daňový subjekt. Dňa 27.04.2015 bolo elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015. Dňa 03.08.2015 boli elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobia 01.04.2015 - 16.04.2015, 17.04.2015-30.04.2015, 05/2015, 06/2015, 07/2015. Dňa 25.09.2015 bolo elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 08/2015. Dna 26.10.2015 bolo elektronicky pod DIČ daňového subjektu

a pod ID G. F. podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 09/2015. Predmetné daňové priznania neboli podané v súlade s daňovým poriadkom z dôvodu, že udelené plnomocenstvo na elektronické doručovanie pre G. F. zaniklo vyhlásením konkurzu v zmysle § 52 zákona o konkurze. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane zaslal správcovi výzvy podľa § 13 ods. 8 v nadväznosti na § 17 ods. 5 daňového poriadku na podanie daňových priznaní za uvedené zdaňovacie obdobia pod DIČ daňového subjektu a ID správcu, ktoré musia byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom správcu. Správca predmetným výzvam nevyhovel a daňové priznania nepodal. V danom prípade nie je možné aplikovať § 44 ods. 2 zákona o konkurze, na ktorý poukazuje správca v podanom odvolaní z dôvodu, že predmetné ustanovenie upravuje nakladanie s majetkom úpadcu počas konkurzu, nevzťahuje sa však na podávanie daňových priznaní. Povinnosti pri správe daní, medzi inými i povinnosť podávať daňové priznania, sú upravené v osobitných zákonoch, v riešenom prípade v zákone o DPH a v daňovom poriadku a preto pri podávaní daňových priznaní je potrebné postupovať v súlade s ich ustanoveniami. Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenia § 159 daňového poriadku ako i zákona o konkurze vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti zákona o konkurze nemá vplyv na uloženie pokuty podľa daňového poriadku. Pokuta môže byť uložená pred vyhlásením konkurzu, ako aj v jeho priebehu, ak sú na to právne dôvody. Podstatnou skutočnosťou pri uložení pokuty v konkurze je správne označenie osoby, o právach a povinnostiach ktorej sa rozhoduje a doručenie uvedeného rozhodnutia v súlade so zákonom. Daňový poriadok v § 159 ustanovuje, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. V kontexte s uvedeným sa správcovi pokuta uloží, ak sa dopustil deliktu správca počas konkurzu vyhláseného na fyzickú osobu podľa druhej časti zákona o konkurze. Povinnosť podať daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2015, 01.04.2015-16.04.2015, l7.04.2015-30.04.20]5, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015 a september 2015 vznikla v čase po vyhlásení konkurzu a preto osobou povinnou podať daňové priznania k DPH za predmetné zdaňovacie obdobia bol správca, a nie daňový subjekt. Správca na výzvy správcu dane nereagoval a v lehote určenej správcom dane vo výzvach nepodal daňové priznania. Včasné podanie daňového priznania je jednou zo základných povinností. Ide o povinnosť so zásadným vplyvom pre riadny výkon správy daní a tým aj pre správne a úplné určenie daňovej povinnosti. Nesplnením povinností stanovených zákonom a vo výzvach správcu dane sa tak dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. l písm. a) bod 3 daňového poriadku. Napriek absencii zákonnej definície, správnym deliktom sa rozumie protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v právnej norme. za ktoré správny orgán ukladá sankcie ustanovené príslušnou právnou normou. Správny delikt nastáva ex lege, ak správaním povinnej osoby nastane naplnenie skutkovej podstaty toho-ktorého správneho deliktu. V danom prípade sa správca opakovane dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 daňového poriadku tým, že nepodal daňové priznanie k DPH za daňový subjekt E. F. za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2015, 01.04.2015-16.04.2015, 17.04.2015- 30.04.2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015 a september 2015. V súlade s § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku v nadväznosti na § 155a ods. 1 daňového poriadku bola správcovi uložená úhrnná pokuta za predmetné správne delikty.

Žaloba a žalobné dôvody

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.8.2021 žalobu, v ktorej namietal, že zo samotných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného vyplýva, že k podaniu daňových priznaní za daňový subjekt – E. F., IČO: 370331158 v skutočnosti došlo za každé jedno zdaňovacie obdobie označené v rozhodnutí daňového úradu Trnava. Z pohľadu žalovaného ako aj daňového úradu Trnava však tieto podania neboli prípustné, nakoľko boli podané po vyhlásení konkurzu, nie priamo žalobcom, ako správcom daňového subjektu úpadcu. Obsahom však daňové priznania spĺňali všetky predpísané náležitosti a boli podpísané a podané správne iba neoprávnenou osobou podľa názoru žalovaného. Predmetné daňové priznania tak ani podľa tvrdení žalovaného nemajú okrem podávajúcej osoby žiadnu inú vadu, ktorá by ovplyvňovala výšku dane alebo sumy, ktoré by mali byť podľa osobitných predpisov vykázané, a preto mohol a mal správca dane postupovať v súlade s ust. § 17 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa ods. 2 nedostatky daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné údaje

na ich odstránenie. V tomto prípade správca dane mal jednoznačne potrebné údaje k dispozícii, vedel kto je správcom daňového subjektu E. F.. Postup správcu dane je aj v príkrom rozpore so základnými zásadami správny daní, predovšetkým so zásadou neformálnosti, kde správca dane v zmysle ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku mal brať do úvahy skutočný obsah podaných daňových priznaní a nezaoberať sa zástupcom, ktorý dané daňové priznanie podal.

Zároveň žalobca namieta, že rozhodnutie Daňového úradu Trnava, ako aj žalovaného je nezrozumiteľné a jeho výrok je v rozpore so zdôvodnením. Žalobca na uvedené poukazoval aj vo svojom odvolaní, kde uviedol, že vo výroku rozhodnutia sú súvislosti s definovaným právnym deliktom v súvislosti so zdaňovacím obdobím od 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015 sa odkazuje na výzvy, ktoré však neboli zaslané žalobcovi, ale daňovému subjektu E. F., a teda je zrejmé, že sám správca dane ako povinnú osobu pre podanie minimálne týchto daňových priznaní považoval práve daňový subjekt E. F. a nie žalobcu, aj keď v danom čase už došlo k vyhláseniu konkurzu. V súvislosti s týmito správnymi deliktmi za zdaňovacie obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015, teda nie sú výroky rozhodnutia Daňového úradu Trnava správne vymedzené, sú zameniteľné s inými konaniami a nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia daňového úradu ako aj rozhodnutiu žalovaného.

Žalobca ďalej namieta, že rozhodnutím správcu dane ako aj žalovaného bola mu uložená pokuta za správne delikty spáchané v roku 2015, nakoľko v tomto období vznikla povinnosť podať daňové priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Rozhodnutie Daňového úradu Trnava bolo vydané 31.3.2021, teda je zrejmé, že po uplynutí 5 rokov od konca roka, kedy došlo k spáchaniu týchto deliktov. Žalobca má za to, že v tomto prípade právo uložiť pokutu sa jednoznačne prekludovalo k 31.12.2020, nakoľko k správnym deliktom došlo v roku 2015, a preto je vydané rozhodnutie daňového úradu ako aj rozhodnutie žalovaného, nezákonné.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného spočíva však aj predovšetkým v nesprávnom právnom posúdení zodpovednosti žalobcu za správny delikt iného daňového subjektu. Žalobca nikdy nebol ani nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ani mu v uvedených zdaňovacích obdobiach nevznikla registračná povinnosť k dani z pridanej hodnoty ani vlastná daňová povinnosť, a preto je vylúčené, aby sa mohol dopustiť správneho deliktu vo vzťahu k nepodaniu daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, ako je uvedené vo výroku. Žalobca výlučne iba zastupoval ako správca konkurznej podstaty daňový subjekt E. F., ktorý bol platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorý mal povinnosť za uvedené zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty tak aj po vyhlásení konkurzu má daňový subjekt registrovaný k dani z pridanej hodnoty a správca tieto povinnosti v zmysle daňového poriadku iba v mene úpadcu, ako samostatného daňového subjektu prevzal. Uvedené však neznamená, že správca ako samostatný daňový subjekt by zodpovedal voči správcovi dane za nesplnenie povinnosti zo strany úpadcu ako samostatného daňového subjektu, nakoľko správca častokrát nemá ani reálnu možnosť tieto povinnosti splniť, keďže nemá k dispozícii potrebné doklady a informácie.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 10.11.2021, kde uviedol, že žalobca dôvodí, že skutočnosť, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za dané zdaňovacie obdobie boli podpísané v mene daňového subjektu E. F. inou osobou ako žalobcom nemôže mať vplyv na splnenie povinnosti podať daňové priznanie. Žalobca tým, podľa názoru žalovaného, zjavne bagatelizuje dôležitosť podpisu daňového priznania osobou na to príslušnou, pričom práve podpisom právnickej osoby sa dosahuje autenticita tohto dokumentu. Žalovaný ma v danej súvislosti na mysli predovšetkým, že podaním daňového priznania dochádza v zmysle § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku k vyrúbeniu dane. Nestačí preto, ak daňové priznanie je niekým podpísané, ale musí byť podpísané osobou na to príslušnou, inak právne účinne podpísané nie je. V danom prípade boli teda splnené predpoklady na postup podľa § 13 ods. 8 v nadväznosti na § 17 ods. 5 daňového poriadku. Nedostatok daňového

priznania spočívajúci v chybnom podpise nie je podľa názoru žalovaného odstrániteľný postupom podľa § 17 ods. 4 daňového poriadku. Je zjavne nezákonné a fakticky nemožné, aby správca dane z úradnej moci doplnil podpis žalobcu na daňovom priznaní.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza, že nie je pravda, že žalobcovi neboli zaslané výzvy v súvislosti so zdaňovacím obdobím od 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015, pretože tieto výzvy mu zaslané boli dňa 6.7.2015 a 8.7.2015. Obidve výzvy žalobca prevzal dňa 13.7.2015.

Pokiaľ žalobca poukazuje na zasielanie iných ako vyššie označených výziev týkajúcich sa zdaňovacích období 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015, žalovaný uvádza, že je síce pravdou, že správca dane výzvou č. 100171723/2021 zo dňa 1.2.2021, v zmysle § 15 ods. 2 daňového poriadku vyzval žalobcu na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 a výzvou č. 100175341/2021 zo dňa 1.2.2021 v zmysle § 15 ods. 2 daňového poriadku vyzval žalobcu na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015. Správca dane však oznámeniami č. 100396594/2021 zo dňa 8.3.2021 a č. 100402657/2021 zo dňa 9.3.2021 žalobcovi oznámil, že vzhľadom k tomu, že vo veci podania daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie už žalobcu vyzval na ich podanie, má žalobca považovať opakované výzvy za bezpredmetné.

V súvislosti s námietkou preklúzie práva na vymáhanie pokuty za správne delikty, ktoré boli spáchané v roku 2015 žalovaný uviedol, že plynutie 5-ročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty v zmysle daňového poriadku začína od konca roka, v ktorom došlo k spáchaniu správneho deliktu. V prípade sankcionovanie správnych deliktov z roku 2015 je v súvislosti s určením prekluzívnej lehoty potrebné aplikovať o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, COVID – 19, podľa ktorého sa počas obdobia pandémie prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrúbiť daň. Plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na účely opatrení podľa citovaného zákona sa za obdobie pandémie považuje obdobie od 12.3.2020 do 13.9.2020. V zmysle daňového poriadku je totiž daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady, drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu prekluzívna lehota na uloženie pokuty za správny delikt z roku 2015 uplynula 21.7.2021 a to pri zohľadnení 202 dní, počas ktorých predmetná lehota spočívala. Prekluzívna lehota na sankcionovanie správnych deliktov, ktorých sa žalobca dopustil v roku 2021 uplynie až v roku 2026.

V súvislosti s námietkou nesprávneho posúdenia zodpovednosti žalobcu za správny delikt iného daňového subjektu žalovaný uviedol, že daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinnosti daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov vyhotovenie správcom namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom okrem oddlženia podľa osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu podať daňové priznanie namiesto daňového subjektu je daná zákonom o konkurze a vyrovnaní, a preto z tohto hľadiska nie je vôbec významné, že žalobca nebol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, a že mu v uvedených zdaňovacích obdobiach nevznikla registračná povinnosť k dani z pridanej hodnoty ani vlastná daňová povinnosť. Žalobca si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil, a to ani na výzvy správcu dane, čím sa dopustil správnych deliktov, tak ako sú definované vo výrokoch rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorá bola doručená súdu dňa 16.12.2021, v ktorej uviedol, že pokiaľ ide o podanie samotných daňových priznaní daňovým subjektom E. F. a nie žalobcom, tak žalobca uvádza, že v tomto prípade žalovaný opomína dôležitú skutočnosť, že daňové priznania podpísané boli, pričom predmet sporu je iba ten, že žalovaný neakceptuje podpis na daňových priznaniach, ktorý patril priamo daňovému subjektu a nie správcovi úpadcu. Žalobca

zdôrazňuje, že predmetné daňové priznania nemali okrem podpisu podávajúcej osoby žiadnu inú vadu, ktorá by ovplyvňovala výšku dane alebo sumy, ktorá by mala byť podľa osobitných predpisov vykázaná, a preto mohol a mal správca dane postupovať v súlade s ust. § 17 ods. 4 daňového poriadku a akceptovať tieto daňové priznania a nie trvať na ich opätovnom podávaní. Rovnako žalobca trvá na tom, že formalisticky prístup je v rozpore so zásadou neformálnosti.

V súvislosti s výzvami, ktoré zaslal správca dane daňovému subjektu za obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015 nie je možné, aby žalobca bol následne sankcionovaný za skutok, že nepodal daňové priznania za uvedené obdobia, keď lehota na opravu podaných daňových priznaní uplynula až 28.1.2021. Preto tieto nezrovnalosti spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a nesprávne vymedzenie skutkového rozhodnutia Daňového úradu Trnava a je v rozpore s vlastným odôvodnením daného rozhodnutia.

V súvislosti s námietkou preklúzie práva žalovaný poukazuje na ust. , toto ustanovenie uvádza: Počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrúbiť daň, plynutie lehoty, ktoré sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Z uvedeného vyplýva podľa názoru žalobcu iba prerušenie plynutia lehoty v súvislosti s právom vyrúbiť daň a nie v súvislosti s ukladaním sankcií. Z tohto dôvodu ani poukaz žalovaného na ust. daňového poriadku nemôže obstáť, keďže sankcie sa v zmysle daňového poriadku nevyrubujú, ale ukladajú. Aj v zmysle napadnutého rozhodnutia Daňového úradu Trnava bola pokuta žalobcu uložená a nie vyrúbená, a teda má za to, že ust. sa na tento prípad nemôže aplikovať a právo správcu dane uložiť žalobcovi sankciu za označené správne delikty sa prekludovalo 31.12.2020.

Žalobca opäť zdôraznil skutočnosť, ktorú namietal aj v žalobe, že nebol nikdy platiteľom dane z pridanej hodnoty ani v uvedených obdobiach mu nevznikla registračná povinnosť k dani z pridanej hodnoty, ani vlastná daňová povinnosť, a preto je vylúčené, aby sa mohol dopustiť správneho deliktu vo vzťahu k nepodaniu daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty tak aj po vyhlásení konkurzu má samotný daňový subjekt registrovaný k dani z pridanej hodnoty.

K replike žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný dňa 21.1.2022, v ktorej uviedol, že trvá na tom, že v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu došlo k zániku plnomocenstva, ktoré udelil daňový subjekt G. F., a preto správca dane nemohol považovať za riadne podané daňové priznanie, ktoré bolo podpísané týmto neaktuálnym plnomocenstvom. Ďalej zdôraznil aj to, že je nesporné, že výzva č. 20467773/2015 zo dňa 6.7.2015 na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 bola preukázateľne adresovaná a doručené žalobcovi, rovnako aj výzva č. 20480519/2015 zo dňa 8.7.2015 za zdaňovacie obdobie máj 2015. Z obsahu predmetných výziev vyplýva, že boli vydané z dôvodu, že daňové priznania neboli podané v zákonom stanovenej lehote. Obidve označené výzvy prevzal žalobca 13.7.2015. Samotná skutočnosť, že správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvádza, že na podanie predmetných daňových priznaní vyzval daňový subjekt nie je podľa názoru žalovaného takou vadou, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí pri rekapitulácii zisteného skutkového stavu správne konštatuje, že na podanie daňových priznaní bol vyzvaný správca úpadcu. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle daňového poriadku je daňou aj pokuta podľa tohto zákona, a preto pre účely určenia prekluzívnej lehoty je potrebné aplikovať o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, podľa ktorého sa počas obdobia pandémie prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrúbiť daň.

Formálnym vyjadrením vzniku deliktuálnej zodpovednosti je uvedenie zodpovednej osoby v sankčnom rozhodnutí a uloženie sankcie. Vzhľadom k tomu, že k spáchaniu správneho deliktu došlo v čase po vyhlásení konkurzu so zreteľom na § 44 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní a § 159 daňového

poriadku je osobou zodpovedajúcou za spáchanie deliktu správca úpadcu a takto musí byť aj označený v príslušnom sankčnom rozhodnutí.

Relevantná právna úprava

Podľa v znení neskorších predpisov správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení neskorších predpisov správca dane uloží pokutu vo výške od 60 eur do 32.000 eur za správny delikt podľa v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta ktorej výšku možno určiť v rámci ustanovenia rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Ak sú za také viaceré správne delikty, horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z týchto správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

Podľa v znení neskorších predpisov uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.

Podľa § 17 ods. 1 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania, alebo jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 17 ods. 2 daňového poriadku vo výzve správca dane určí daňovému subjektu primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.

Podľa počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrúbiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať nedoplatok.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok keď účastníci požiadali o nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.11.2022 a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov uvedených v žalobe, rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane považuje za nezákonné. Ako hlavný dôvod vidí nesprávne posúdenie veci vo vzťahu k okolnostiam vzniku správneho deliktu kde sa neprihliada na ust. zákona o konkurze, ktorý jednoznačne vylučuje v danom prípade postih za správny delikt, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. Poukázal v prvom rade na to, že daňové priznania boli podané a tým, že správca dane na ne neprihliadal, konal v rozpore so zákonom o konkurze. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu eventuálne upustil od uloženia pokuty tak, ako to žiadali v podaní zo dňa 13.12.2021.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že on ako správca konkurznej podstaty zastupuje viacero spoločností a keď vstupuje do pozície správcu niektoré spoločnosti vôbec nepozná. Účelom správcu je len, aby došlo k speňaženiu majetku pričom pred vstupom do tejto spoločnosti nepozná záväzky ani povinnosti, ktoré táto spoločnosť má. Poukazuje na to, že správca dane a žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazuje na § 52 zákona o konkurze v súvislosti so zánikom plnomocenstva pani G. F., avšak v súvislosti s týmto ustanovením si vyberá len časť tohto ustanovenia, ktorá mu vyhovuje pri odôvodnení týkajúceho sa uloženia pokuty. V ďalšej časti sa totiž píše, že úpadca vykoná neodkladné úkony, a preto považoval za dobré to, že pani F. podala daňové priznanie, a teda urobila takýto neodkladný úkon. Poukázal aj na ust. § 100 zákona o konkurze, porušenie ktorého bolo zo strany správcu dane, keďže správca dane sa snažil ust. tohto paragrafu obísť tým, že uložil pokutu priamo jemu ako správcovi konkurz. podstaty. Úpadca mu v priebehu konania hovoril, že nemá v poriadku účtovníctvo keď ho žiadal, aby mu ho predložil.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že dňom vyhlásenia konkurzu koná za úpadcu správca konkurznej podstaty. Na majetok úpadcu E. F. bol vyhlásený konkurz a teda dňom vyhlásenia konkurzu už nebola pani G. F. oprávnenou osobou na podanie daňové priznanie, ale touto osobou bol správca konkurznej podstaty, t. j. žalobca. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zákon o konkurze a vyrovnaní tak poukazuje na to, že v prvom rade správca dane a žalovaný konajú podľa daňového poriadku a príslušných predpisov. Žalovaný sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí so všetkými odvolacími námietkami, a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 100613792/2020 zo dňa 30.9.2020 uložil žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov v nadväznosti na v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 60 eur za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 v lehote do 28.7.2015, ktorá bola určená správcovi dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov dňa 6.7.2015; za nepodanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2015 v lehote do 28.7.2015, ktorá bola určená správcom dane vo výzve podľa v znení neskorších predpisov dňa 8.7.2015; za nepodanie daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v lehote do 28.7.2015 a za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 1.4.2015 do 16.4.2015 do 11.5.2015.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.10.2020 odvolanie.

Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101997110/2020 zo dňa 16.12.2020 zrušilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátilo mu vec na ďalšie konanie.

V zrušujúcom rozhodnutí finančné riaditeľstvo nariadilo správcovi dane, aby vzhľadom na to, že všetky daňové priznania boli podané ID G. F., ktorá už nebola splnomocneným zástupcom pre doručovanie

daňového subjektu je potrebné zaslať správcovi v konkurznom konaní výzvu podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, aby doplnil podpis oprávnenej osoby, to značí, aby podal daňové priznanie pod DIČ daňového subjektu a ID správcu v konkurznom konaní a podpísal elektronickým zaručeným podpisom alebo kvalifikovaným elektronickým podpisom správcu dane v konkurznom konaní. V prípade, ak bude vyhovené výzve v stanovenej lehote bude možné považovať daňové priznanie za podané oprávnenou osobou a bude možné uložiť úhrnnú pokutu.

Krajský súd ďalej zo spisového materiálu zistil, že v období od 5.1.2021 do 1.2.2021 zaslal správca dane žalobcovi výzvy podľa v nadväznosti na o správe daní a určil lehotu na doplnenie a podpis osoby oprávnenej na podanie daňového priznania.

Z obsahu spisového materiálu ďalej krajský súd zistil, že osobou povinnou na podanie daňového priznania bol E. F., IČO: 37 033 158, ktorý bol platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ďalej zo spisového materiálu bolo zistené, že s tento daňový subjekt uzatvoril dňa 28.3.2014 dohodu o elektronickom doručovaní, pričom splnomocneným zástupcom pre elektrické doručovanie sa stala G. F., ID používateľa 1147473.

Okresný súd v Trnave uznesením sp. zn. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka E. F.. Súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu A. B. C., so sídlom Bučany 258. Predmetné uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 73/2015 dňa 17.4.2015.

Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 27.4.2015 bolo elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015. Dňa 3.8.2015 boli elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie 1.4.2015 až 16.4.2015, od 17.4.2015 do 30.4.2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015. Dňa 25.9.2015 bolo elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Dňa 26.10.2015 bolo elektronicky pod DIČ daňového subjektu a pod ID G. F. podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2015.

Ďalej krajský súd z uvedeného spisového materiálu zistil, že správca dane podané daňové priznania považoval za daňové priznanie, ktoré nebolo podpísané osobou oprávnenou na podanie daňového priznania, keďže dňom vyhlásenia konkurzu dňa 17.4.2015 v súlade s § 159 daňového poriadku prešli práva a povinnosti daňového subjektu E. F. na správcu A. B. C. a medzi tieto povinnosti, podľa názoru žalovaného, patrí okrem iného aj podávanie daňových priznaní k DPH za daňový subjekt.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca vo svojej žalobe krajský súd dospel k nasledovnému záveru:

V súvislosti s námietkou, že daňový subjekt E. F. za obdobia, ktoré identifikoval správca dane ako obdobia, za ktoré nebolo podané daňové priznanie podal daňové priznanie, tak krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že je zrejmé, že za E. F. v čase podania daňového priznania konal správca úpadcu, pričom k podaniu daňových priznaní pred vyhlásením konkurzu bola splnomocnená pani G. F., ktorá aj toto daňové priznanie za daňový subjekt E. F. podala. V súvislosti s otázkou, či bol správca dane povinný odstraňovať nedostatky daňového priznania, keď toto daňové priznanie bolo podané zjavne osobou, ktorá na to nemala v čase podania daňového priznania oprávnenie, krajský súd uvádza, že je zrejmé, že daňový subjekt E. F. na podanie daňového priznania splnomocnil pani G. F., pričom táto plná moc stratila svoju platnosť dňom vyhlásenia konkurzu, dňa 17.4.2015 a teda týmto dňom zaniklo pani G. F. právo na podanie daňového priznania za daňový subjekt E. F.. Ďalej je zrejmé, že pani G. F. daňové priznanie po termíne 17.4.2015 podala za obdobia, ktoré sú určené správcom dane ako obdobia, za

ktoré daňové priznanie nebolo podané, a teda je na mieste otázka, či podanie daňového priznania touto osobou je odstrániteľným nedostatkom daňového priznania.

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nie je k správnemu konaniu doložená plná moc tak je potrebné, aby správny orgán takýto nedostatok podania odstraňoval tým, že vyzve príslušného účastníka správneho konania na odstránenie takejto vady, a to doložením plnej moci. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že správca dane výzvami zaslanými správcovi konkurznej podstaty v období od 5.1.2021 do 1.2.2021 vyzýval žalobcu ako osobu, ktorá zastupovala po vyhlásení konkurzu daňový subjekt E. F., aby zaslala v lehote do 15 dní od doručenia výzvy doplnenie daňového priznania za príslušné obdobie o podpisy oprávnenej osoby na jeho podanie. Tu je potrebné uviesť, že správny orgán sa dostatočným spôsobom pokúšal odstrániť vady podania a na tieto výzvy žalobca nereagoval. Bolo úlohou žalobcu v lehote určenej správcom dane odstrániť nedostatky podaného daňového priznania, a tým, že v danej veci bol pasívny došlo podľa názoru krajského súdu k správnemu postupu správcu dane v otázke vyhodnotenia odstrániteľných nedostatkov daňového priznania podaného neoprávnenou osobou.

Krajský súd považuje za nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa otázky preklúzie práva vyrúbiť pokutu po uplynutí prekluzívnej lehoty, pričom je zrejmé, že žalovaný sa s touto otázkou vyrovnal v súlade so zákonom, keď poukázal na ust. § 2 písm. b) daňového poriadku, kedy sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu. Je teda zrejmé, že samotná pokuta je daňou podľa a z ust. vyplýva, že počas pandémie sa prerušujú plynutie lehoty na zánik práva vyrúbiť daň, plynutie lehoty, ktoré sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik právo vymáhať daňový nedoplatok. Z uvedeného ustanovenia je teda zrejmé, že v čase od 12.3.2020 do 30.9.2020 neplynula lehota, resp. bola prerušená lehota na zánik práva vyrúbiť daň, a teda aj samotnej pokuty. V tejto súvislosti správca dane ani žalovaný nepochybili a túto námietku vyhodnotili v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa vymedzeniu správnych deliktov v súvislosti so zdaňovacím obdobím od 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015, krajský súd konštatuje, že je pravdou, že správca dane výzvy týkajúce sa na odstránenie nedostatkov v súvislosti s oznámeniami zaslal daňovému subjektu opakovane 8.3.2021 a 9.3.2021, avšak táto skutočnosť vo vzťahu k identifikácii samotného skutku, ako aj k správnosti uloženia pokuty nemá zásadný význam, keďže je zrejmé, že sa jednalo o určité zdaňovacie obdobie a označenie samotnej výzvy, ktorou bol vyzvaný žalobca na podanie daňového priznania nemá za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Daňové priznania za uvedené zdaňovacie obdobie boli zjavne podané neoprávnenou osobou, t. j. dňa 3.8.2015 a po lehote určenej vo výzvach zo dňa 6.7.2015 a 8.7.2015, pričom nedostatky podaných priznaní neboli odstránené ani na základe výziev č. 100013897/2021 zo dňa 5.1.2021 a č. 100013717/2021 zo dňa 5.1.2021, ktoré boli doručené žalobcovi 13.1.2021, pričom týmto neodstránením nedostatkov podaných daňových priznaní nastal následok v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku, t. j. daňové priznania sa považujú za nepodané, resp. podané neoprávnenou osobou. Vymedzenie správnych deliktov za zdaňovacie obdobie od 17.4.2015 do 30.4.2015 a máj 2015 podľa názoru krajského súdu je jednoznačné a nemôže dôjsť k zameniteľnosti sankcionovaného konania tak ako to uvádza žalobca vo svojej námietke.

Krajský súd považuje za nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa toho, že žalobca namieta skutočnosť, že nie je osobou, ktorá je platiteľom DPH a takisto nie je ani osobou, ktorej vznikla v období, za ktoré bola uložená pokuta registračná povinnosť na dani z DPH. Tu treba uviesť, že z ust. § 159 daňového poriadku vyplýva, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú aj ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania a daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

Daňový poriadok teda určuje, že v čase od vyhlásenia konkurzu o zrušení a konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. Správca je jedinou oprávnenou osobou na výkon práva a plnenie povinností, ktoré podľa zákona a iných právnych predpisov inak prináleží úpadcovi, daňovému dlžníkovi a k súvislosti s nakladaným majetkom patriacim do konkurznej podstaty vrátane povinnosti podľa predpisov o daniach. Na správcu sa v tom čase vzťahujú ustanovenia daňového poriadku a hmotnoprávnych daňových predpisov, čo znamená, že vstupuje do práv a povinností daňového subjektu vyplývajúcich z týchto právnych predpisov. Daňový poriadok navyše stanovil, že daňové priznanie, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práva a povinnosti daňového subjektu alebo iných osôb podľa daňového poriadku alebo osobitných hmotnoprávnych daňových predpisov vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

Na margo uloženej pokuty vo vzťahu k žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, krajský súd poznamenáva, že samotná pokuta je pokutou, ktorá sa uplatňuje voči konkurznej podstate, a teda v rámci exekúcie táto pokuta nemôže byť vymáhaná z majetku správcu konkurznej podstaty, ale z majetku daňového subjektu, ktorého správca úpadcu po vyhlásení konkurzu zastupuje.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, v zmysle , keďže sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len výnimočne, pričom v uvedenom konaní krajský súd takéto dôvody nezistil.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).