Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-187-2014.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/187/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, proti odporkyni: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, o zaplatenie 544,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 329,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 329,07 eur od 15.04.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti na návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania, vrátane vedľajších účastníkov, n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Trenčín dňa 14.7.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 544,01 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 108,66 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 544,01 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 15.10.2010 uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č. 6010013056 (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru zo strany navrhovateľa odporkyni s výškou úverového rámca 500,00 eur prostredníctvom úverovej karty. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky. Pri takomto type úveru (revolvingový úver) nie je možné v úverovej zmluve stanoviť výšku poskytnutého úveru (definuje sa len výška úverového rámca), ani počet splátok, ani výšku RPMN. Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, navrhovateľ ju preto listom z 27.3.2012 vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Navrhovateľ eviduje dlh odporkyne vo výške 473,04 eur na istine, 45,05 eur na úroku, 0,83 eur na poistení Bill protection, 0,50 eur na poistení PZK, 3,26 eur na poplatku za výpis z účtu, 20,80 eur na úroku za hotovostné transakcie, 0,49 eur na úroku za poistné a 0,04 eur na úroku za nevyužitú GP-poistné, spolu dlh vo výške 544,01 eur, ako aj kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 108,66 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 15.8.2014 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, avšak podaním doručeným súdu dňa 27.2.2015 toto združenie oznámilo, že z konania vystupuje. Podaním doručeným súdu dňa 26.8.2014 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, avšak podaním doručeným súdu dňa 25.2.2015 toto združenie oznámilo, že z konania vystupuje. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2014 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, avšak podaním doručeným súdu dňa 25.3.2015 toto združenie oznámilo, že z konania vystupuje.
Okresný súd Trenčín postúpil vec na prejednanie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou ako miestne príslušnému súdu.
Odporkyňa, ani žiaden z vedľajších účastníkov na strane odporcu sa k návrhu nevyjadrili.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: úverová zmluva z 15.10.2010, úverové zmluvné podmienky, pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu vrátane sadzobníka poplatkov a odmien, výzva k splateniu celého úveru z 27.3.2012 s poštovým podacím hárkom, výpis čerpania, splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 15.10.2010 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru odporkyni s úverovým rámcom 500 eur. V zmluve bola uvedená výška mesačnej splátky: „4 % z dlžnej čiastky“, ročná úroková sadzba: „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky“ s odkazom „viď sadzobník“. Z platobnej karty poskytnutej navrhovateľom odporkyňa v dňoch 30.12.2010 až 31.3.2011 čerpala spolu 489,55 eur, pričom splátkami v období od 19.1.2011 do 13.10.2011 vrátila navrhovateľovi spolu 160,48 eur. Listom z 27.3.2012 navrhovateľ vyhlásil zosplatnenie celého úveru a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej čiastky 587,10 eur.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, vyplýva z naplnenia vyššie uvedených definičných znakov spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z., najmä že ide o úver poskytnutý právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, fyzickej osobe, pričom nič v zmluve ani vo vyjadreniach navrhovateľa nenasvedčuje tomu, že by bol tento úver poskytnutý odporkyni na účely jej podnikania, zamestnania alebo povolania.
Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste sa púšťať do diskusie, či je alebo nie je možné v zmluve o spotrebiteľskom úvere vymedziť RPMN. Je zrejmé, že z podstaty revolvingového úveru vyplýva, že pri podpisovaní zmluvy nie je jasné, akú sumu, v akých čiastkach a kedy bude dlžník skutočne čerpať. Na druhej strane to však neznamená, že v zmluve nemusí byť jasne uvedený údaj o úrokovej sadzbe. Úroková sadzba (úrok) je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a pri spotrebiteľskom úvere je v záujme ochrany a informovanosti spotrebiteľa nevyhnutné tento údaj vyžadovať. V danom prípade bolo v zmluve uvedené, že ročná úroková sadzba je „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky“, s odkazom na sadzobník. Podľa názoru súdu však údaj o úrokovej sadzbe je natoľko podstatnou náležitosťou spotrebiteľského úveru, že ho nemožno vymedziť len odkazom na sadzobník, o to skôr, keď z odkazu „viď sadzobník“ nie je jasné, o aký sadzobník ide, či ho môže veriteľ jednostranne meniť, kde sa s ním dlžník môže oboznámiť a pod. Uvedenie dvoch úrokových sadzieb v samotnej zmluve bez jednoznačného rozlíšenia, kedy sa použije ktorá sadzba, je zavádzajúce a treba ho považovať za nekalú obchodnú praktiku. Takéto nejasné uvedenie výšky úrokovej sadzby má rovnaký právny účinok, ako keby nebola výška úrokovej sadzby uvedená vôbec, teda poskytnutý revolvingový úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 9 ods. 2 písm. i), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.].
Navyše v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý predložil navrhovateľ súdu, sú uvedené úrokové sadzby inak než vyššie citované „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky“ podľa úverovej zmluvy. V sadzobníku poplatkov a odmien je uvedené: „Úroková sadzba (pri využití bezúročného obdobia) na bezhotovostné platby: 0,00 % p.m.; Úroková sadzba pri nevyužití bezúročného obdobia pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1 000 eur: 2,19 % p.m.; Úroková sadzba pri nevyužití bezúročného obdobia pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1 000 eur: 0,99 % p.m.“. Tu sú už tri (nie dve) úrovne úrokovej sadzby, uvedené sú ako mesačné (nie ročné) úrokové sadzby, pričom nie je jasné, kedy sa ktorá z uvedených sadzieb použije (najmä nie je jasné, čo sa myslí pod „bezúročným obdobím“). Takéto neprehľadné vyjadrenie úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ale aj zmluvy o úvere všeobecne) nemožno akceptovať.
Okrem toho aj výška mesačných splátok je uvedená v úverovej zmluve a v sadzobníku poplatkov a odmien nejednotným spôsobom: kým podľa zmluvy to majú byť „4 % z dlžnej čiastky“ (pričom dlžná čiastka sa skladá nielen z vyčerpanej istiny, ale aj z úrokov a poplatkov), podľa sadzobníka predloženého navrhovateľom to majú byť „4 % z vyčerpanej čiastky na karte, min. 12 eur“ (teda len z vyčerpanej istiny). To je ďalšie zneistenie klienta ohľadom jeho skutočných povinností, navyše minimálna výška splátky 12 eur nie je vôbec uvedená v samotnej úverovej zmluve. Aj toto nejasné uvedenie výšky mesačnej splátky v dvoch rôznych listinách navrhovateľa má podľa posúdenia súdu rovnaký právny účinok ako
keby nebola výška splátky uvedená vôbec, teda poskytnutý revolvingový úver je potrebné aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.].
Keďže z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého navrhovateľom vyplynulo, že odporkyňa vyčerpala z platobnej karty poskytnutej navrhovateľom spolu 489,55 eur (len istina, bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút) a splátkami vrátila navrhovateľovi spolu 160,48 eur (bez ohľadu na to, ako navrhovateľ tieto splátky započítal), súd dospel k záveru, že je potrebné zaviazať odporkyňu už len na úhradu rozdielu medzi týmito sumami, teda na úhradu sumy 329,07 eur, a vo zvyšnej časti návrh zamietnuť, keďže navrhovateľ nemá právo na žiadne úroky a poplatky.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, aj keď je úver považovaný za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval súd za platnú. Odporkyňa bola teda povinná vracať navrhovateľovi poskytnutú istinu v splátkach, resp. najneskôr na výzvu navrhovateľa po zosplatnení celého úveru a neuhradením dlhu riadne a včas sa dostala do omeškania, preto patrí navrhovateľovi úrok z omeškania. V tomto prípade nebolo možné určiť výšku sumy splátok, s ktorými bola odporkyňa v omeškaní, a to práve vzhľadom na (vyššie uvedené) nejasné vyjadrenie výšky mesačnej splátky, ktorú mala odporkyňa povinnosť navrhovateľovi splácať. Dátum a výšku sumy, s ktorou bola odporkyňa v omeškaní, tak mohol súd určiť až na základe výzvy k splateniu celého úveru. V tejto výzve z 27.3.2012, ktorú navrhovateľ preukázateľne odoslal dňa 30.3.2012 (ako vyplýva z poštového podacieho hárku), bolo uvedené, že dlžnú čiastku má odporkyňa zaplatiť „najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy“, čo je do 14.4.2012. Z petitu a jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ úroky z omeškania čiastočne kapitalizoval, pričom v kapitalizovanej forme vyčíslil úroky z omeškania za obdobie od 11.4.2012 do 30.6.2014 (viď Výpis čerpania, splátok a úhrad predložený navrhovateľom) a v nekapitalizovanej forme žiadal o priznanie úrokov z omeškania od 1.7.2014. Ako už bolo uvedené, súd považoval za prvé jednoznačné vyjadrenie výšky dlhu až výzvu k splateniu celého úveru, ktorou navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy do 14.4.2012. Od 15.4.2012 tak bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní, preto súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 15.4.2012 do zaplatenia (toto obdobie je plne kryté návrhom navrhovateľa, a to do 30.6.2014 v kapitalizovanej forme a od 1.7.2014 v nekapitalizovanej forme). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 15.4.2012 bola 1,00 %, zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) je preto 9,00 % ročne. Prirodzene, súd priznal úrok z omeškania len z istiny, nie z poplatkov za upomienky, ani z úrokov a zmluvnej pokuty.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ aj odporkyňa boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom u žiadneho z nich nejde o neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Keďže podľa výsledku konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nárok na náhradu trov konania nemajú ani vedľajší účastníci na strane odporcu (v danom prípade však vedľajší účastníci už vystúpili z konania bez toho, aby si uplatňovali trovy konania).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.