Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/11/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci toho času plnoletého dieťaťa : U. T. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, dieťa rodičov - matky : R. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX a otca : T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - U. F., N. XXXX/XX, adresa na doručovanie: V. č. XXX, XXX XX V., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -224 zo dňa 24. novembra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, voči v tom čase maloletému, U. T. Y. zníženia výživného zo sumy 170,- eur na sumu 80 - 90,- eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že naposledy o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 10.10.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov, vtedy maloletého U. T. rozvedené, tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 170,- eur mesačne. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletým. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 787,- eur. Otec bol v tomto období tiež zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem dosahoval výšku 550,- eur. Okresný súd poznamenal, že nepreskúmava právoplatné rozhodnutie súdu, teda či naposledy určené výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám vtedy maloletého U. T. vzhľadom na možnosti a schopnosti otca. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnával okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Mal preukázané, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a jej čistý mesačný zárobok predstavuje 739,- eur. Spolu so synom bývajú v prenajatom byte. Má výdavky s bývaním vo výške 262,- eur, ktoré platí bytovému družstvu a nájom fyzickej osobe platí vo výške 80,- eur. Otec je tiež zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a jeho priemerný mesačný čistý zárobok je rovnaký, aký bol v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Rovnako jeho nevyhnutné výdavky sa oproti poslednému rozhodnutiu súdu nezmenili. V priebehu konania U. T. dovŕšil plnoletosť a vo vyjadrení k návrhu otca na zníženie výživného uviedol, že so znížením nesúhlasí. Poukázal na to, že je študentom 3. ročníka strednej zdravotnej školy, v súvislosti s čím má výdavky s dochádzkou do školy, so stravou, ošatením, obedom. Keďže podľa názoru prvostupňového súdu od posledného rozhodovania o výživnom nenastala zmena pomerov na strane

otca, naopak nastala zmena pomerov na strane U. T., ktorý začal študovať na strednej škole, návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle prihliadajúc na osobitosť konania o určenie výživného medzi príbuznými. Po dobu konania, keď bol U. T. maloletý a účastníčkou bola aj matka maloletého, žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v zmysle

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči U. T. Y. znížená na sumu 120,- eur mesačne s tým, že túto bude poukazovať priamo jeho osobe. Namietal, že už pri rozvode manželstva okresný súd nezohľadňoval a neprehodnocoval jeho nevyhnutné životné výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, údržbou domácnosti a domu a ostatnými nevyhnutnými výdavkami vzhľadom na výšku jeho príjmu. Poukázal na to, že pokiaľ matku U. T. navštevuje jej priateľ, tak by sa mal rovnako podieľať na úhrade nákladov za domácnosť, v ktorej býva jeho bývalá manželka. Ďalej uviedol, že aj v čase po rozvode manželstva prispieva U. T. na šetrenie v stavebnom sporení mesačne sumou 29,87 eur pre vytvorenej určitej finančnej rezervy na výdavky pri ďalších štúdiách na vysokej škole. Matka syna v čase po rozvode manželstva míňala finančné prostriedky na dovolenky, zakupovanie svojich osobných vecí, ktoré neboli potrebné pre U. T. a šetrila finančné prostriedky na jeho úkor.

U. T. Y. vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa , potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (argumenty). Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Okresný súd pri svojom rozhodnutí dôsledne rešpektoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozsudku). Podstatou rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie zmeny v skutkových okolnostiach (v pomeroch účastníkov), ku ktorým došlo po predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti. Z hľadiska právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí súdov nesmie ísť o prehodnotenie predošlého rozhodnutia. Inými slovami, aj v prípade, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom nebol súd dostatočne dôsledný, t.j. k skutkovému stavu v danom čase by (zrejme) malo zodpovedať iné rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti, súd rozhodujúci o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti musí vychádzať z takéhoto rozhodnutia a „len“ vyhodnotiť, či došlo k zmene pomerov a ak áno, v akom rozsahu.

Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že otec v podanom odvolaní závery okresného súdu týkajúce sa skutočnosti, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, fakticky nerozporoval. Opätovne, ako v konaní pred prvostupňovým súdom, poukazoval na nesprávnosť predchádzajúceho rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti. Tak, ako to uviedol okresný súd a rovnako ako to bolo vyššie zdôraznené odvolací súdom, nebolo možné na tieto námietky otca prihliadať. Rovnako nie je právne významné pre určenie výšky výživného spôsobom matka U. T. nakladala s výživným, ktoré bolo v čase maloletosti poskytované otcom k jej rukám.

Na základe uvedených skutočnosti krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , keď zistil, že otec ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom otca nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.