Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/71/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 18581/2014, v konaní o vymoženie 2.861,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -42 zo dňa 12.1.2022 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je uznesenie.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.4.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č.k. SR 07304/2013 zo dňa 4.11.2013. Dňa 30.5.2014 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 23.3.2016 súdny exekútor postúpil súdu oznámenie oprávneného k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s §243f ods.1 Exekučného poriadku, v ktorom oznámení oprávnený uviedol, že nie sú splnené podmienky uvedené v §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko § 39 ods.4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu a nie na fyzickú osobu podnikateľa. Predmetné exekučné konanie sa vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa, a teda hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto na dané exekučné konanie nemožno aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom vzťahu. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom v Bratislave. Oprávnenému vznikol nárok na úhradu 2.921,81 s príslušenstvom, a to na podklade Zmluvy o úvere č. 901300472 zo dňa 12.1.2011, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi (povinnému) úver vo výške 1.700 Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.636 Eur, celkovo 3.336 Eur, a to v 12tich mesačných splátkach po 218 Eur počnúc dňom 17.2.2011 na účet veriteľa. Povinná bola v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ a zároveň aj obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom, teda ako fyzická osoba- podnikateľ.

Dlžník (povinná) nebol jednoznačne identifikovaný, teda nie je možné spôsobom nevyvolávajúcim žiadne pochybnosti jednoznačne ustáliť, že úver bol povinnému poskytnutý na účely podnikania, pričom dôkazné bremeno znáša veriteľ a ten súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce túto skutočnosť. Z toho dôvodu je na dlžníka potrebné nahliadať ako na spotrebiteľa požívajúceho ochranu podľa ustanovení a predpisov o ochrane spotrebiteľov. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Exekučného poriadku, konkrétne ,,,, , , ďalej podľa ustanovení - , ,; podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní- , ,, a podľa ustanovení - , ,,, ,,,,, ,. Súd prvej inštancie konštatoval splnenie prvých dvoch podmienok zakotvených v ustanovení EP, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej súd skúmal, či bolo v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Z obsahu spisu súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmeniek, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej len „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej len „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Druhú zmenku je oprávnený vyplniť remitent v prípade, ak bude prvá zo zmeniek zničená alebo stratená. Podstatnou súčasťou Zmluvy o úvere je aj Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami v ten istý deň /12.01.2011/. Zmluvné strany sa v čl. II tejto rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 901000472 zo dňa 12.01.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovská doložka je súčasťou rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená vo forme osobitného dokumentu v písomnej podobe. Súd však preskúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a táto fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal rozhodcovský súd konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení . Rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený, nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na výbere súdu reálne nepodieľal. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že Rozhodcovská zmluva bola dojednaná samostatne, v podobe odlišného dokumentu od Spotrebiteľskej zmluvy, nemožno konštatovať, že má charakter individuálneho dojednania, nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania totiž nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,

ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( O. z.). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Je nesporné, že predmetnú Rozhodcovskú zmluvu podpísal povinný spolu so Zmluvou o úvere v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou ani tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne od zmluvy neodstúpi. Ústavný súd SR v rozhodnutí spis. zn. z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom rozhodcovského konania Bratislava a povinná ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený v Košiciach. Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol tak, že exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil, pričom už nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťami uvádzanými povinnou v jej návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.12.2021 týkajúcimi sa výšky úrokov, či dobou, za ktorú majú byť priznané. O trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a . Oprávnený odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že dňa 12.1.2011 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý

úver na účel podnikania. Povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom, pričom konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nespochybnil žiadny z účastníkov konania. Preto je možné vzťah posudzovať ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Vzhľadom na účelovosť poskytnutia úveru, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že žiada o zastavenie exekúcie, istina bola vyplatená a oprávnený do dnešného dňa, na jej požiadanie nepredložil zmluvu o pôžičke. Povinná uviedla, že úroky zahrnuté v zmluve sú vysoké.

6. Oprávnený k vyjadreniu povinnej uviedol, že s jej tvrdeniami nesúhlasí. Pohľadávka nie je uhradená v celom rozsahu, žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť. Skutočnosť na čo konkrétne je následne povinným úver použitý, oprávnený neskúma, je to pre neho už nepodstatná informácia. Z rozhodcovského rozsudku je podľa oprávneného zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal oprávnenému voči povinnému nárok na plnenie. Rozhodcovský rozsudok predstavuje exekučný titul, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi a oprávnenému bolo v zmysle toho priznané právo na plnenie, na ktoré má legitímny nárok.

7. Povinná vo vyjadrení opätovne poukázala, že žiadala o predloženie kópie úverovej zmluvy a aj zmenky. Úver vo výške 1.700 Eur aj s úrokmi nemala, bola oklamaná. Cestou exekútora jej bolo stiahnuté 4.850 eur. Jej život je ohrozený, je vážne chorá, mesačne kupuje lieky vo výške 100 Eur.

8. Oprávnený zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach.

9. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného a vyjadreniu povinnej uviedol, že exekúciu vykonáva v súlade s Exekučným poriadkom účinným do 31.3.2017 a podľa poverenia príslušným súdom.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 19.10.2012, kedy bol do zápisnice pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

13. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 12.1.2011 Zmluvu o úvere, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.700 Eur. Povinný ako dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Nároky z tejto zmluvy o úvere boli zabezpečené neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 12.1.2011. Nakoľko si povinný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, čím sa dlh stal splatný v celku a v zmysle Dohody o vyplnení zmenky, oprávnený vyplnil zmenku povinného o sumu a dátum začiatku úročenia a tá bola

následne predložená povinnému na zaplatenie. Napriek výzve povinný svoj dlh neuhradil, preto následne oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv cestou rozhodcovského konania. V rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, bol vydaný dňa 4.11.2013 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07304/13. Označený rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne pristúpil k preskúmaniu, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa , o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa tohto zákona spotrebiteľským úverom je úver od 100 Eur do 75 000 Eur, čo znamená, že výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

17. Podľa ,,, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ,,, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

22. Podľa § 243f ods. 4,5 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

23. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel podnikania, čo vylučuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „podnikania“, považuje odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Odvolací súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol skutočne poskytnutý povinnému na výkon jeho podnikania, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver má nespotrebiteľský charakter a bol povinnému poskytnutý na účel podnikania.

26. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Ak spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvárala s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech blankozmenku napriek tomu, že zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou, potom je Dohoda o vyplnení blankozmenky vyhotovená nielen v rozpore so , ale aj s Zákona zmenkového a šekového, preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku v dôsledku čoho sa vlastnou zmenkou nikdy nestala.

27. Pokiaľ ide o Dohodu o vyplnení zmenky uzavretú medzi oprávneným a povinným táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky

povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvorila s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“. Z dohody nie je zrejmé, či dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, čím sa podľa názoru odvolacieho súdu zhoršilo postavenie dlžníka- povinného, a tým aj možnosť jeho obrany. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v a . Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

28. Odvolací súd mal tiež zo spisu za preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť z Rozhodcovskej zmluvy podpísanej oprávneným a povinným dňa 12.1.2011. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy, čl.II- Predmet zmluvy (v spojení s čl.I. Základné ustanovenia): všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 901300472, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba ma rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

29. Cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

30. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia je takáto absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše je potrebné

zdôrazniť, že obsah rozhodcovskej zmluvy si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodovací proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade obsah rozhodcovskej zmluvy nebol individuálne dojednaný a uvedený záver nespochybňuje ani tvrdenie oprávneného, že uvedená rozhodcovská zmluva bola podpísané v iný deň než Zmluva o úvere. , ktorou je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve, sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

31. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

32. Keďže rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)Exekučného poriadku. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že nie sú dané oprávneným uvádzané odvolacie námietky spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak na základe týchto skutočností predmetnú exekúciu podľa ustanovenia Exekučného poriadku zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil a v zmysle , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si trovy konania neuplatnil.

35. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie druhej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).