Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1192/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Q. Z. L., a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom M. XXXX/ XXX, T., zastúpený v konaní Advokátskou kanceláriou V. s.r.o., L. XX, M. proti odporcovi: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica N. XXX/X, W., zastúpený JUDr. E. Z., advokátom, ul. J. V. X/A, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: A. na I. I. L. Q., IČO: 42 176 778, W.. N. X, XXX XX T., zastúpený: JUDr. E. Z., ul. R.. V. X/E., XXX XX N., o zaplatenie 1.448,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. júla 2014, č.k. -52, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania mení takto:

„Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 395,83 eur, do troch dní, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva“.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 19,61 eur, do troch dní, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozhodnutím čiastočne vyhovel návrhu a odporcu zaviazal k zaplateniu istiny 108,26 eur. Samostatným výrokom návrh vo zvyšku, t.j. o zaplatenie istiny 1.340,06 eur s príslušenstvom zamietol. Napokon zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 281,52 eur. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal žalovaného plnenia titulom dlhu z úveru poskytnutého odporcovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a po porovnaní miery úspechu účastníkov ustálil rozsah náhrady trov odporcu a vedľajšieho účastníka na 85,08 %. Okresný súd uviedol, že trovy odporcu a vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny 3 x 71,37 eur, režijného paušálu 2 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, cestovného 69,12 eur, náhrady straty času 107,20 eur a DPH vo výške 55,15 eur. Súčet uvedených položiek vypočítal na sumu 330,88 eur. Z nej potom priznal 85,08 % predstavujúcich 281,52 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca a vedľajší účastník, a to v časti čo do výroku o trovách konania. Uviedli, že okresný súd im priznal náhradu trov konania v nižšej ako požadovanej výške a neuviedol, aká časť priznanej náhrady pripadá na odporcu a aká na vedľajšieho účastníka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva priznanie požadovaných položiek náhrady trov a

v požadovanej výške, no konečná priznaná suma súčtu týchto položiek nezodpovedá. Odporca a vedľajší účastník považovali preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o trovách za nezrozumiteľné, pravdepodobne v dôsledku chyby v písaní. V ostatnom obsahu odvolania sa zaoberali účelnosťou trov právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka. Napadnuté rozhodnutie žiadali zmeniť a náhradu trov konania priznať v plnej požadovanej výške.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože neboli dané podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

V napadnutom výroku o náhrade trov konania okresný súd pochybil, pretože ako správne uvádzajú odvolatelia, súčet jednotlivých položiek priznanej náhrady trov nebol okresným súdom vypočítaný správne. Nejedná sa však iba o chybu v písaní napraviteľnú opravným uznesením podľa § 164 O.s.p. Napadnutý výrok o trovách konania trpí aj nedostatkom čo do určitosti vzájomného podielu odporcu a vedľajšieho účastníka na priznanej náhrade. Zo znenia samotného výroku by sa javilo, že v zmysle § 512 ods. 1 má odporca aj vedľajší účastník právo na zaplatenie polovice priznanej sumy. Z odôvodnenia však takýto pomer nevyplýva a takto nebola náhrada trov ani žiadaná. Pokiaľ nie sú trovy konania viacerých účastníkov vystupujúcich na jednej strane sporu identické, je z hľadiska určitosti rozhodnutia vhodnejšie rozhodovať o náhrade trov samostatným výrokom voči každému z takýchto účastníkov a nespájať ich do jedného výroku s jednou sumou, i keď sa celá uhrádza k rukám toho istého právneho zástupcu. Je potrebné mať na pamäti, že aj v prípade úhrady trov k rukám právneho zástupcu sa stále jedná o právo účastníka.

Vzhľadom na uvedenú nejednoznačnosť podielu odvolateľov na priznanej náhrade bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť. V prvom rade sa krajský súd zaoberal otázkou, či je právo na náhradu trov konania dané u oboch odvolateľov. Vo svojej rozhodovacej činnosti totiž dlhodobo zotrváva na stanovisku, že v konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr.

Vychádzajúc z uvedeného možno v danom prípade priznať náhradu trov konania iba vedľajšiemu účastníkovi. Konanie začalo podaním návrhu dňa 03.10.2013. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 13.11.2013 od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie. Po týchto úkonoch si odporca dňa 30.6.2014 zvolil právneho zástupcu, identického s právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktorý sa po prevzatí zastúpenia zúčastnil pojednávaní, zastupujúc tu súčasne vedľajšieho účastníka i odporcu. Všetky vyjadrenia právneho zástupcu podané za vedľajšieho účastníka boli identické s vyjadreniami za odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporcu vystupovalo na ochranu ich práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporca sám zvolil advokáta, teda využil kvalifikovanú právnu pomoc. Odporca si tak zvolil advokáta za situácie, kedy mal právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jeho podporu. Keďže odporca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé, že sa svojmu advokátovi zaviazal za poskytnutú právnu službu zaplatiť. Pritom sa však odporcovi identickej právnej služby dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporca sa tak svojmu právnemu zástupcovi zaviazal zaplatiť za službu, ktorej obsah sa mu už dostal inou cestou. Pokiaľ sa teda odporca zaviazal zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah mu bol na jeho podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporcu neúčelné. Postup odporcu, ktorý si volí platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa mu identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporcu ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporcu poskytnutie právnej pomoci, pretože tá sa mu už dostala, ale iba násobenie trov právneho zastúpenia za tú istú službu prostredníctvom

zvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti, o náhrade trov konania odporcu zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť. Nejedná sa tu pritom o porušenie zákazu rozhodnutia v neprospech odvolateľa, pretože z napadnutého rozhodnutia nebolo možné ustáliť rozsah práva priznaného odporcovi.

Náhradu trov konania priznal krajský súd iba vedľajšiemu účastníkovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v rozsahu 85,08 % jeho trov, ktorý okresný súd určil správne. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka určil krajský súd podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (Vyhláška). Trovy pozostávajú z odmeny podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c), d) Vyhlášky vo výške 2 x 71,37 eur (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie), 1 x 71,37 eur + DPH (účasť na pojednávaní), režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 2 x 7,81 eur, a 1 x 8,04 eur + DPH, cestovného na pojednávanie podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky vo výške 69,12 eur + DPH a náhrady za stratu času stráveného cestou na pojednávanie podľa § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky vo výške 107,20 eur + DPH. Celkom trovy konania vedľajšieho účastníka bez DPH predstavujú 414,09 eur, z čoho DPH podlieha suma 255,73 eur (PZ VU bol platcom DPH až v čase zastupovania na pojednávaní). Zo sumy 255,73 eur predstavuje 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky sumu 51,15 eur a celková výška trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak predstavuje 465,24 eur. Vo výpočtoch cestovného a náhrady straty času sa krajský súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v tejto časti odkazuje.

Z dôvodu vyššie uvedeného pomerného rozdelenia náhrady trov konania potom vedľajšiemu účastníkovi patrí 85,08 % z jeho celkových trov právneho zastúpenia (465,24 eur), t.j. 395,83 eur, z čoho DPH predstavuje 43,52 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi. Trovy spočívajú v odmene za 1 úkon podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe, spočívajúcom v nepriznanej časti náhrady trov konania t.j. 114,31 eur) predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 16,60 Eur : 2, t.j. 8,30 Eur + režijný paušál 8,04 eur, spolu 16,34 eur + 3,27 eur ako 20 % DPH z uvedenej sumy, t.j. celkom 19,61 eur.

Vo vzťahu odporca - navrhovateľ bol plne úspešný navrhovateľ, ktorému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .