Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-18-2014.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporcovi T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. Z. X, XXX XX V. A., t. č. bytom H. XX, XXX XX K., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1 473,04 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 119,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne z dlžnej sumy od 16.04.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania sumu 280,65 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 25.04.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 1 473,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 16.04.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 06.09.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie dohodnutého úveru vo výške 1 300,- Eur zo strany navrhovateľa. Zmluvné strany sa dohodli na splátkach vo výške 49,72 Eur. Odporca mal dlh splatiť v 60 mesačných splátkach. Odporca sa dostal s úhradou svojho záväzku do omeškania a listom zo dňa 28.01.2013 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade celého dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu podania návrhu dlh odporkyne predstavuje sumu 1 473,04 Eur.
Dňa 05.09.2014 bol súdu doručený návrh na vstup vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS do konania v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení o.i. uvádza, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu, ktorej súčasťou boli aj úverové zmluvné podmienky a odporca svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s úverovými podmienkami oboznámil. Právny zástupca predložil súdu aj špecifikáciu žalovanej sumy pozostávajúcej z nasledujúcich položiek:
- Istina -78,23 Eur
- Zosplatnená istina - 974,72 Eur
- Úrok - úrok z poskytnutej istiny 159,22 Eur
- Pokuta (ušlý úrok) - 121,83 Eur
- Dlžné poistné - 4,65 Eur
- Úrok sankčný z omeškania - 132,25 Eur + 0,64 Eur
- Poplatok za možnosť zmeny splátky - 1,50 Eur
Odporca vo svojom podaní uviedol, že so všetkým súhlasí a zaväzuje sa na splátkový kalendár vo výške 40,-Eur mesačne.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka okrem iného poukázal na absenciu náležitosti podľa § 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z., najmä údaju o dátume konečnej splatnosti úveru, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a RPMN. Z dôvodu, že zmluvná pokuta bola dohodnutá podmienene, navrhovateľ si ju podľa jeho názoru uplatňuje neoprávnene. Na základe uvedeného považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a navrhovateľ má nárok len na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru vo výške 119,13 Eur.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Navrhovateľ a právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Odporca si predvolanie v odbernej lehote neprevzal. Pojednávania sa nezúčastnil vedľajší účastník na strane odporcu. Na základe substitučného splnomocnenia sa pojednávania zúčastnil zástupca zvoleného advokáta - koncipient.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení a k podaniu odporcu uviedol, s odkazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., že odporca vstúpil do konania v postavení spotrebiteľa a podanie zaslal na súd bez akejkoľvek právnej znalosti veci. Zároveň poukázal na povinnosť súdu ex offo chrániť záujmy spotrebiteľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.04.2014, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012, spoločne s úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, informáciou o poistení dohodnutou zmluvou, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.201 spolu s podacím hárkom, splátkovým kalendárom, písomným podaním odporcu zo dňa 26.08.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 03.03.2015 a vyjadrením žalobcu zo dňa 15.05.2015.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 06.09.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1 300,- Eur Úver mal byť splatený v 60 mesačných splátkach vo výške 49,72 Eur. Zmluvné strany sa dohodli aj na ročnej úrokovej sadzbe 36,91 %, RPMN od 44,4% do 46,9%. A priemernej RPMN 24,66% Odporca sa postupne dostal do omeškania so splácaním dlhu a navrhovateľ v zmysle zákona úver ku dňu 28.01.2013 zosplatnil a požiadal odporcu o splatenie dlžnej sumy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať okrem iného tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 93 ods.4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľská zmluva teda medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu upravenú § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto navrhovateľ bol odo dňa uzavretia zmluvy s odporcom v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriacu neoddeliteľnú súčasť v rozsahu troch strán obdobne napísané nečitateľným písmom. Podľa názoru súdu zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané. Je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky žalobcu vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti zmluvy ako aj v úverových podmienkach. Z hľadiska menšej informovanosti je odporca v znevýhodnenom postavení oproti navrhovateľovi a používanie tejto podmienky umožňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane odporcu. Za nekalú praktiku považuje súd aj ustanovenie v zmluvných podmienkach o revolvingu, ktoré tak isto nie je považované za individuálne dohodnuté, pretože je súčasťou už natlačených úverových podmienok a odporca nemá možnosť nijakým spôsobom tieto ustanovenia zmeniť aj napriek tomu, že si revolving čerpať nemusí, tak ako bolo i v našom prípade. Rovnako neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Hoci odporca podpísal zmluvu, kde je uvedené, že sa s nimi oboznámil, ale ide o predtlačený, vopred pripravený text zmluvy. Nie je vôbec zrejmé, či sa s nimi odporca oboznámil.
V uzatvorenej úverovej zmluve absentujú podľa názoru súdu podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010. V zmluve je síce uvedená výška, počet a termíny splátok, nie je však uvedené aká časť pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. V zmluve chýba doba trvania a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) cit.zák. ) V zmluve je síce uvedená lehota splatnosti 60 mesiacov a splatnosť splátky 15. deň v mesiaci, tak by teda bolo možné konečnú splatnosť vypočítať, ale zákon vyžaduje konečnú splatnosť uviesť konkrétnym termínom. Údaj o RPMN je uvedený variabilne od 44,4% do 46,9%. Podľa názoru súdu však údaj o RPMN v čase uzatvorenia zmluvy musí byť uvedený jednoznačným, jasným a zrozumiteľným spôsobom. Súd tak považuje zmluvu za zmluvu , v ktorej RPMN uvedená nie je. (§ 9 ods. 2 písm. k) cit.zák. ) V zmluve je síce uvedená výška splátok, ale absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach (§ 9 ods. 2 písm. l) cit.zák. )
Na základe uvedeného súd považuje za preukázané, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) z. č. 129/2010 Z.z., preto zo zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák.., je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na to, že súd považoval uzatvorenú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, mal by navrhovateľ nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol odporcovi po odrátaní uhradených platieb. Zo splátkového kalendára odporcu mal súd nesporne preukázané, že zo strany navrhovateľa bola odporcovi vyplatená suma 1 300,- Eur, pričom odporca zaplatil navrhovateľovi spolu sumu 1 180,87 Eur. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie rozdielu vo výške 119,13 Eur. Súd preto zaviazal odporcu k úhrade tejto sumy.
Súd posúdil aj podanie odporcu zo dňa 26.08.2014 a podľa jeho názoru ho nie je možné posúdiť ako uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky podľa ustanovenia § 558 OZ. Termín so všetkým súhlasím o zaplatení 1473,04 Eur súd považuje za nejasný a zmätočný. Súd sa prikláňa k názoru právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že úkon uskutočnil spotrebiteľ bez právneho vedomia v núdzi a z obavy zo súdneho konania. Aj v prípade, keby súd nemal pochybnosti o uznaní dlhu zo strany odporcu, prihliadol by v zmysle ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. v nadväznosti na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. na argumentáciu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a uznanie dlhu by do úvahy nebral.
Súd považuje za preukázané, že odporca je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Navrhovateľ si neuplatnil úrok z omeškania odo dňa účinnosti zosplatnenia, ale až od 16.04.2014 vo výške 0,024% denne. Zákonný úrok z omeškania dňa 16.04.2014 bol 9,25% ročne, nárok navrhovateľa po prepočte (0,024x365) je nižší, preto ho súd priznal v takej výške ako žiadal navrhovateľ.
Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov právo.
Odporca mal v konaní úspech v prevažnej časti, zo žalovanej sumy súd zamietol návrh v časti 1 353,91. Odporca mal tak úspech v rozsahu 91,91% a neúspech 8,09%. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 83,82%. Odporca si však náhradu trov neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. Náhradu trov si však uplatnil vedľajší účastník, ktorý predložil vyúčtovanie trov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 343,64 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny advokáta vo výške 239,28 Eur (3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní -3x 71,37- Eur + 3x režijný paušál 8,39 Eur), náhrada za stratu času 27,96 Eur ( 2 polhodiny x 13,98 Eur ), cestovné podľa z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách 19,13 (Lučenec- Veľký Krtíš a späť). Právny zástupca je platiteľom DPH, preto boli trovy konania navýšené o 20% DPH v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Vedľajší účastník by tak mal nárok na náhradu trov konania vo výške 83,82%, uplatnil si však nárok len vo výške 81,67%, t. z. 280,65 Eur, preto mu súd priznal náhradu v požadovanej výške.
Trovy konania je navrhovateľ povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený v K. B., a.Q.., X. E., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXX4.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)