Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-160-2018.pdf
PDF · 119.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/160/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: BEST MEAT s.r.o., so sídlom Jenisejská 45A, Košice - mestská časť Nad jazerom 040 12, zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.11.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018. Žalovaný rozhodnutím č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018, ktorým Daňový úrad Košice rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona 563/2009 Z. z. za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 25.390,20 EUR, nakoľko si daňový subjekt daňovým priznaním v danom zdaňovacom období uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v celkovej výške 320.470,12 EUR avšak správca dane po vykonanej daňovej kontrole tento nárok znížil o sumu 253.902,34 EUR na sumu 66.567,78 EUR.
2. Mal za to, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane v sume 253.902,34 EUR v predmetnom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a žalobca napadol predmetné rozhodnutia správnou žalobou, o ktorej rozhoduje príslušný krajský súd. Ak daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, sú všetky právne akty vydané v rámci predmetnej daňovej kontroly, ako aj všetky úkony, nezákonné. Ak rozhodnutie, ktoré je podkladom pre napadnuté rozhodnutie, bolo vydané na základe porušenia zákona, nemôže zakladať povinnosti pre kontrolovaný subjekt a nemôže byť právnym aktom, ak je založený na protiprávnom postupe. Takýmto spôsobom je vyvolaný protiprávny stav, v rámci ktorého orgán verejnej moci nedovoleným a nezákonným spôsobom, prostredníctvom protiprávneho aktu, zasahuje do práv kontrolovanej osoby.
3. Namietal, že samotná nezákonnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018, ktoré potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu dane v sume 253.902,34 EUR spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto je vydané na jeho základe, na základe nezákonne vedenej daňovej kontroly.
4. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného tento, ako odvolací orgán, nepreskúmal rozhodnutie správcu dane v rozsahu, ktorý požadoval žalobca. V rámci odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobca vyslovil aj námietku o predčasnosti vydaného rozhodnutia správcu dane, ktorý by o udelení sankcie, podľa názoru žalobcu, mohol rozhodovať až po odstránení všetkých tvrdených pochybností po skončení súdnych konaní týkajúcich sa zákonnosti vedenia daňovej kontroly a vydania rozhodnutí tvoriacich základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
5. Rovnako bol toho názoru, že rozhodnutie správcu dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zmätočne opísal odôvodnenie rozhodnutia č. 100281407/2018 zo dňa 02.02.2018 a v závere prvostupňového rozhodnutia len formálne skonštatoval, že v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu podľa § 74 ods. 4 doplnil všetky chýbajúce náležitosti a na základe tejto výzvy vydal nové rozhodnutie. Nedostatok odôvodnenia, podľa názoru žalobcu, spôsobuje aj tvrdenie správcu dane v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, že na základe skutočností v ňom uvedených a s prihliadnutím na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu rozhodol správca dane tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Správca dane sa však nijakým spôsobom nevysporiadal so svojim tvrdením o závažnosti, trvaní tvrdeného stavu a nijakým spôsobom nepreukázal (ani netvrdil) vznik takéhoto následku. Žalobca je toho názoru, že takto vydané rozhodnutie je nenáležite odôvodnené a nepreskúmateľné.
6. Zdôraznil, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje náležité odôvodnenie rozhodnutia a v dôsledku toho aj napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a nezákonnosti.
7. Daňový úrad Košice, ako správca dane, rozhodnutím č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018 podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov, uložil daňovému subjektu - žalobcovi pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
8. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt podal dňa 26.08.2013 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 320.470,12 EUR, pričom lehota na podanie daňového priznania uplynula dňa 26.08.2013. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013. Oznámenie o začatí daňovej kontroly č. 9812401/5/4518751 /2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo doručené 15.10.2013. Daňová kontrola začala dňa 18.10.2013 a ukončená bola dňa 30.06.2017. O výsledku bol vyhotovený Protokol č.101404462/2017 zo dňa 22.06.2017. Následne bolo vydané rozhodnutie č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorým bol určený rozdiel nadmerného odpočtu v sume 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 a znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66 567,78 EUR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.
9. S poukazom na ustanovenia daňového poriadku (§ 155 a 165e) uviedol, že nakoľko 3-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g). Pokuta teda po zaokrúhlení podľa § 161 DP predstavuje sumu 25.390,20 EUR (výpočet pokuty: 253.902,34 x 10 % = 25.390,23 EUR).
10. V odôvodnení ešte uviedol, že pôvodne správca dane vydal rozhodnutie č. 100281407/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorým uložil pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013, voči ktorému podal daňový subjekt odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100885896/2018 zo dňa 04.05.2018 uvedené rozhodnutie zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že správca dane v súlade s právnym názorom
odvolacieho orgánu podľa § 74 ods. 4 doplnil všetky chýbajúce náležitosti a na základe tejto skutočnosti vydal nové rozhodnutie.
11. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“ resp. „DP“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018.
12. K skutkovému stavu žalovaný uviedol, že daňový subjekt podal dňa 26.08.2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“) nadmerný odpočet v sume 320.470,12 EUR. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonal správca dane u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, pričom Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo daňovému subjektu doručené dňa 15.10.2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101404462/2017 zo dňa 22.06.2017. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorým znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66.567,78 EUR. Voči rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018, ktorým rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.08.2017 potvrdil. Rozhodnutie o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.
13. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100281407/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 2 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z.. Dané rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100885896/2018 zo dňa 04.05.2018, ktorým rozhodnutie o uložení pokuty zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Následne dňa 13.06.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101162349/2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 2 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, ktorým uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z.. Po podaní odvolania daňového subjektu bolo predmetné rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.09.2018.
14. Odôvodnil, že vzhľadom na to, že oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo daňovému subjektu doručené dňa 15.10.2013, postupoval správca dane v súlade s ustanovením § 165e ods. 2 DP a uložil daňovému subjektu pokutu podľa § 155 DP v znení účinnom do 31.12.2015. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 18.08.2017) bola 0,00 % a trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 10 % a sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) DP (10 % x 253.902,34).
15. K námietke daňového subjektu v súvislosti s podanou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, žalovaný uviedol, že v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu
dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f), pričom novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Dodal, že konanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci podania predmetnej žaloby do doby rozhodovania o odvolaní daňového subjektu nebolo právoplatne ukončené a teda rozhodnutie č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 je aj naďalej právoplatné a vykonateľné.
16. K námietke, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty, žalovaný uviedol, že podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
17. Skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie sankcie bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu vo výške 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. Dôsledkom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť. Právnou okolnosťou je povinnosť správcu dane v prípade, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, uložiť daňovému subjektu pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Správca dane postupoval pri vydávaní rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 13.06.2018 v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu vyjadreným v rozhodnutí č. 100885896/2018 zo dňa 04.05.2018. Odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil, uviedol okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aj tie, ktoré mu predchádzali, ako aj ustanovenia daňového poriadku, na základe ktorých rozhodoval. Z uvedeného dôvodu považoval túto námietku za neopodstatnenú.
18. K námietkam daňového subjektu o priebehu a výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 žalovaný uviedol, že tieto boli predmetom preskúmavania rozhodnutia č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu a odvolací orgán o nich rozhodol rozhodnutím č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018 a keďže v tomto prípade žalovaný, preskúmava rozhodnutie o uložení pokuty, nemôžu byť tieto námietky daňového subjektu predmetom preskúmavania odvolaním napadnutého rozhodnutia.
19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 30.05.2019, navrhol správnu žalobu zamietnuť. Zhodne, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, popísal zistený skutkový stav veci a k väčšine námietok žalobcu obsiahnutých v podanej žalobe, keďže tieto korešpondujú s námietkami obsiahnutými v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sa už vyjadril v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.
20. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobca už replikou nereagoval.
21. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.11.2022, sa nezúčastnil zástupca žalobcu, u ktorého neúčasť nebola ospravedlnená (predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené dňa 20.10.2022) a ani žalovaný, ktorý neúčasť ospravedlnil pred pojednávaním podaním zo dňa 24.11.2022. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd na pojednávaní podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti účastníkov konania.
22. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s rozhodnutiami žalovaného, podaniami účastníkov konania, so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (SSP), V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Správneho deliktu sa dopustí ten, kto g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.
26. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Správca dane uloží pokutu f) vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy 2.) o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).
27. Podľa § 155 ods. 4 prvá veta daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % so sumy podľa odseku 1 písm. f).
28. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
29. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
30. Podľa § 161 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.
31. V zmysle § 165e ods. 2 daňového poriadku, Podľa § 155 v znení účinnom do 31.12.2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobia alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015.
32. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorým žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018, ktorým Daňový úrad Košice rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona 563/2009 Z. z. za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 25.390,20 EUR, nakoľko si daňový subjekt daňovým priznaním v danom zdaňovacom období uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v celkovej výške 320.470,12 EUR, avšak správca dane po vykonanej daňovej kontrole tento nárok znížil o sumu 253.902,34 EUR na sumu 66.567,78 EUR.
36. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bolo rozhodnutie správcu dane (Daňový úrad Košice) č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorým znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66.567,78 EUR. Dané rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.
37. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.01.2018, ako aj rozhodnutie mu predchádzajúce (Daňový úrad Košice) zo dňa 03.08.2017, bolo predmetom súdneho prieskumu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/37/2018. Správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok. Rozsudkom zo dňa 19.05.2022 bola správna žaloba žalobcu o preskúmanie týchto rozhodnutí správnych orgánov zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2022. Voči tomuto rozsudku kasačná sťažnosť podaná nebola.
38. Predmetné konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 22.04.2021 až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/37/2018. Keďže konanie vedené na tunajšom pod sp. zn. 6S/37/2018 bolo skončené rozsudkom zo dňa 19.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2022, súd pokračoval ďalej v tomto konaní.
39. Rozhodnutie správcu dane č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 bolo vydané na základe daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. Žalobca podal dňa 26.08.2013 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nadmerný odpočet v sume 320.470,12 EUR. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, pričom Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo daňovému subjektu doručené dňa 15.10.2013.
40. Ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.
41. Konanie o uložení pokuty je osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie a je upravené v § 154 až § 157 daňového poriadku. V prípade uloženia pokuty v preskúmavanom prípade v znení účinnom do 31.12.2015 sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona. Dané znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie, ale je povinný uložiť pokutu, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.
42. Správny súd uvádza, že správne orgány pri vydaní napadnutých rozhodnutí správne použili ustanovenia daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v súlade s ustanovením § 165e ods. 2 DP, keďže oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo žalobcovi doručené dňa 15.10.2013.
43. Vzhľadom na rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.08.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa zo dňa 24.01.2018, bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, keďže rozhodnutím správcu dane bol určený žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorým znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66.567,78 EUR.
44. Z tohto dôvodu musel správca dane použiť pri ukladaní pokuty ustanovenie § 155 DP v znení účinnom do 31.12.2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 18.08.2017) bola 0,00 % a teda trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %. Preto správca dane postupoval správne ak uložil žalobcovi pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 10 % a sumy o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) DP (10 % x 253.902,34), ktorá po zaokrúhlení v zmysle § 161 DP predstavuje výšku 25.390,20 EUR.
45. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že vydanie napadnutých rozhodnutí bolo predčasné, keďže podľa žalobcu daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane v sume 253.902,34 EUR nebola vykonaná v súlade so zákonom a žalobca napadol predmetné rozhodnutia správnou žalobou. Žalobca podal správnu žalobu voči rozhodnutiam správnych orgánov zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018. Je potrebné si uvedomiť, že predmetné rozhodnutia správnych orgánov zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018 boli v čase vydania v tomto konaní preskúmavaných rozhodnutí zo dňa 13.06.2018 a 10.09.2018 právoplatné. Tieto rozhodnutia teda boli zákonne podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Daná námietka žalobcu nemôže obstáť ani z dôvodu, že v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f). Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Teda pokiaľ by boli rozhodnutia zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018 zrušené, bolo by povinnosťou správnych orgánov z úradnej moci v zmysle § 155 ods. 13 DP zrušiť aj preskúmavané rozhodnutia zo dňa 13.06.2018 a 10.09.2018. Daný stav však nenastal, keďže správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018, bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6S/37/2018 zo dňa 19.05.2022 zamietnutá a kasačná sťažnosť voči rozsudku nebola podaná. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2022. Z daného vyplýva, že daňové konanie, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018, bol v súlade so zákonom.
46. K danej námietke správny súd ešte dopĺňa, že ustanovenie § 155 daňového poriadku určuje presné pravidlá a taktiež aj výnimky pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 154 DP. Podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty, nie je predmetom výnimiek uvedených v ustanovení § 155 DP a neprelamuje obligatórnosť jej uloženia.
47. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že nemožno sa stotožniť ani s námietkou, že správne orgány sa pri vydaní napadnutých rozhodnutí nevysporiadali s námietkami, z dôvodu ktorých považoval rozhodnutia správnych orgánov zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018 za nezákonné a nevydané v súlade so zákonom. Práve naopak, keďže dané rozhodnutia boli právoplatné, bolo povinnosťou správnych orgánov postupovať v zmysle § 154 a nasl. DP a pokutu za správny delikt uložiť.
48. Pokiaľ sa týka žalobnej námietky, že žalovaný sa nevysporiadal v zmysle § 74 ods. 2 DP so všetkými žalobcovými námietkami, podanými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno sa s daným tvrdením stotožniť a aj danú námietku nemožno považovať za dôvodnú. Danú námietku nemožno posudzovať samostatne a správny súd už odpoveď na danú námietku špecifikoval v odsekoch uvedených vyššie. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal so všetkými dôvodnými žalobnými námietkami žalobcu, podanými v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.06.2018.
49. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy v rozsahu žalobných námietok a má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnym spisom. Správny súd v postupe správnych orgánov, predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí, nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
50. Záverom správny súd zdôrazňuje, že produkované námietky neboli takého charakteru, v zmysle ktorého by mohol správny súd prijať záver, že v konaní pred správcom dane, respektíve pred žalovaným, sa vyskytol taký nedostatok, ktorý by znamenal také porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a privodiť v konaní pred súdom zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
51. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v spojení s ustanovením § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).