Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-254-2014.pdf
PDF · 136.29 KB
No categories available
10C/254/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Q. O., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K., W. Č.. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Kontrom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanému Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24.07.2014.
Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24.07.2014 až do právoplatného ukončenia veci 10C/254/2014.
Zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 854,11 €, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, trovy zaplatiť zástupcovi žalobcu JUDr. Pavlovi Kontrovi.
Zaväzuje žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a.s. , CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 € na základe pripojeného platobného predpisu v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poukázal na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci sp.zn. 7481/2014/KaKE zo dňa 11.8.2014 mu bol priznaný nárok na právnu pomoc a ustanovený právny zástupca. Poukázal na miestnu príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 88 ods. 2, posledná veta a zdôraznil, že žalobca je spotrebiteľ. Žalobca uzavrel so žalovaným 1.12.2011 zmluvu o úvere č. 702701295, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350,00 € splatných v dvanástich splátkach po 58,00 € navýšených o poplatok vo výške 346,00 €. RPMN predstavovala 314,02 %. V deň uzavretia úverovej zmluvy žalobca podpísal na osobitnej listine rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa však svojou povahou viaže k úverovej zmluve, keďže boli podpísané prakticky naraz. Žalobca vzhľadom na majetkové pomery a v súvislosti s onkologickým ochorením nemohol riadne a včas splatiť splátky, dostal sa do omeškania a žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý žalobcu rozsudkom sp.zn. SR 01710/2014 zo dňa 24.7.2014 zaviazal na zaplatenie istiny 262,00 €, známy úrok 19,80 €, poplatok vo výške 235,28 €, úrok z omeškania vo výške 32 % ročne zo sumy 262,00 € od 24.9.2012 do zaplatenia a trovy konania 174,11 €, poplatok za upomienky 36,00 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 257,80 € v mesačných splátkach po 100 €.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) a ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj na § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a § 1 Zákona 129/2010 Z.z. Ďalej zdôraznil, že ako fyzická osoba požívajúca ochranu spotrebiteľa uzavrel úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola rozhodcovská zmluva uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ju robí neplatnou. Postup žalovaného navodzuje dojem, že pri rozhodcovskej zmluve ide o osobitnú a oddeliteľnú zmluvu, o ktorú má spotrebiteľ záujem a podpisuje ju nezávisle od zmluvy o úvere. Zmluva sa však ničím neodlišuje od rozhodcovskej doložky používanej žalovaným v minulosti na predtlačenom formulári, ktorého obsah žalobca nemohol ovplyvniť a teda nebol individuálne dojednaný. Žalobca ďalej namietal, že úverová zmluva obsahuje celý raz neprijateľných zmluvných podmienok v podobe 32 % ročných úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 100 %, poplatky za upomienky a podobne. Proces pred rozhodcovským súdom bol neobjektívny, nakoľko len kopíroval návrh žalovaného a žalobca bol vylúčený z možnosti poukázať na sporné ustanovenia zmluvy. Navrhol zmluvu posúdiť aj s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, čím by bola neplatná ako celok podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca trval na tom, že zmluvu nevyhotovoval ani nevypĺňal, nebola s ním dojednaná individuálne a pri úrovni svojho právneho vedomia ani nerozumel obsahu rozhodcovskej zmluvy. Žalobca mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam vrátane rozhodcovského konania. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by nemal postavenie spotrebiteľa, nakoľko mu mal byť poskytnutý úver na výkon povolania. Žalovaný úmyselne uviedol do štandardne formulovanej zmluvy tento termín za účelom vylúčenia ochrany spotrebiteľov a bol vyznačený bez vedomia žalobcu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Jedná sa o nekalú praktiku žalovaného, pričom je na žalovanom, aby preukázal, že účel poskytnutia úveru bol na účel povolania. Žalobca sa dostal do nepriaznivej finančnej a majetkovej situácie, ktorá viedla až k tomu, že bol umiestnený do domova sociálnych služieb. Nevedel totiž platiť výživné na dcéru A. O. a preto v rokoch 2006 a 2007 uzatváral pôžičky, ktorými sa snažil splatiť dlh. Aj napadnutú úverovú zmluvu uzatváral z dôvodu nemožnosti splatiť skoršie dlhy a zaplatenia výživného a úhrady liečebnej starostlivosti. Od septembra 2013 bol umiestnený do zariadenia Resocia n.o., pričom mu bolo zistené aj onkologické ochorenie. Trval preto na tom, že je riadnym spotrebiteľom a na konanie je príslušný súd v obvode jeho trvalého bydliska. Uplatnil si náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a hotových výdavkov, straty času a cestovných výdavkov vo výške 913,27 €.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Súd by sa nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktorými chce preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, nakoľko účelom tohto konania je preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IIIUS/335/2010 a na rozhodnutie NS ČR 33Cdo/2675/2007.
Žalovaný k rozhodcovskej zmluve uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bola uzavretá aj nevýhradná rozhodcovská zmluva a nie rozhodcovská doložka. Jednalo sa o samostatnú rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnom dokumente. Bola síce súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavovala samostatný dokument, ktorý bol osobitne podpísaný účastníkmi. V rozhodcovskej zmluve bol žalobca poučený o jednotlivých ustanoveniach, čo potvrdil svojim podpisom. V zmluve sa účastníci dohodli prípadné spory riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom SR. Uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a preto nie je možné použiť ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Naviac žalobca nie je spotrebiteľom. Žalovaný trval na tom, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a preto je legitímna. Spochybnil dodržanie tridsaťdňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný zdôraznil, že pri uzatváraní zmluvy žalobca vstupoval do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a nie na súkromnú potrebu. Podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení v čase uzavretia zmluvy je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca totiž v zmluve svojim podpisom potvrdil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia o poskytnutí úveru a to na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalobca totiž z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania
a tento účel v zmluve vyznačil a vyhlásenie potvrdil svojim podpisom. Žalovaný vyhlásenie akceptoval. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Ak žalobca v zmluve uviedol a podpísal, že poskytnuté finančné prostriedky sú určené na účel výkonu zamestnania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu a preto nie je spotrebiteľom. Vzájomný vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie P/0355/01/2012, kde bolo konanie voči žalovanému zastavené, nakoľko nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy.
Žalovaný zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na ustanovenie § 105 Občianskeho súdneho poriadku a § 88 ods. 2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto je daná výlučná miestna príslušnosť súdu podľa miesta rozhodcovského konania. Príslušným súdom je Okresný súd Bratislava 4. Navrhol preto vec postúpiť na miestne príslušný súd, ktorý by po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 01710/14 vyplýva, že návrh na rozhodcovské konanie podal žalovaný proti žalobcovi dňa 3.6.2014. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu listom zo dňa 16.6.2014, aby sa v lehote 10 dní vyjadril a zaslal žalobnú odpoveď, pričom výzvu žalobca prevzal 19.6.2014. Dňa 27.6.2014 žalobca doručil odpoveď, pričom dňa 1.8.2014 prevzal rozhodcovský rozsudok, voči ktorému dňa 7.8.2014 doručil rozhodcovskému súdu žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom namietal nedostatok finančných prostriedkov, žiada rozsudok zrušiť a určiť splátky po 25 € mesačne.
Z rozhodcovského rozsudku SR 01710/14 zo dňa 24.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.8.2014 a vykonateľnosť 14.8.2014 (takto je vyznačené na rozsudku) vyplýva, že súd zaviazal žalobcu na zaplatenie 262 € istiny, 19,80 € známy úrok, 235,28 € poplatok, 32 % ročne úrok zo sumy 262 € od 9.2.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 497,28 € od 24.9.2012 do zaplatenia. Ďalej zaviazal žalobcu na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 174,11 € a poplatok za upomienky vo výške 36 €. Ďalej zaviazal žalobcu zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 257,80 € a všetky platby povolil splatiť v mesačných splátkach po 100 € vždy k poslednému dňu mesiaca počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Zo Zmluvy o úvere č. 702701295 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.12.2011 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver 350 € a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 €, spolu vo výške 696 € v dvanástich mesačných splátkach po 58 € počnúc od 25.12.2011 a na zmluve je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania (zaškrtnutý krížik na zmluve a vedľa je podpis žalobcu). Žalobca zároveň v spodnej časti zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň prehlásil, že prevzal zmluvu vrátane všeobecných podmienok a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti, čo potvrdil svojim podpisom. Zároveň potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti.
Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 1.12.2011uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že podľa článku 2 Predmet zmluvy všetky spory zo zmluvy o úvere č. 702701295 uzavretej 1.12.2011 budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Z Prílohy k Zmluve o úvere č. 702701295, ktorá nie je datovaná ani podpísaná účastníkmi, sa uvádza, že s touto listinou sa spotrebiteľ oboznámil a tieto informácie sú prílohou Zmluvy o úvere a sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V Zmluve o úvere sa však táto príloha neuvádza ako súčasť zmluvy. V citovanej listine je popis úveru bezúčelový vo výške 350 €, prevzatý v hotovosti s dobou splácania dvanásť mesiacov od 25.12.2011 s konečnou splatnosťou 18.04.2013, pričom spotrebiteľ uhradí sumu
696 €, z čoho 350 € je úver, 115,33 € úrok a 230,67 € administratívny poplatok. Vyžadovaný je ručiteľ a dohoda o zrážkach zo mzdy. Náklady spojené s úverom: úroková sadzba úveru - fixná 32 % ročne, pri RPMN nie je uvedené %, iba celkové náklady spotrebiteľa 346 €, priemerná RPMN - 41,82 %, bez poistenia, bez notárskych poplatkov, 4 € za upomienku s právom odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy do 14 dní, s právom predčasného vrátenia úveru, s právom veriteľa na kompenzáciu podľa § 16 Zákona 129/2010 Z.z. a informácie sú platné od 1.12.2011.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu.
Žalobca v konaní namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok a tiež namietal platnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) a ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. Ďalej namietal, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ju robí neplatnou.
Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere a rozhodcovskou zmluvou, ktoré boli podpísané dňa 1.12.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri posudzovaní nárokov žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 2.6.2014 podľa vtedy platnej právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodol na základe ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase podpísania rozhodcovskej zmluvy a vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.
Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že námietka žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko žalobca uzavrel individuálne dohodnú rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich so zmluvou o úvere č. 702701295, kde z obsahu rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a d) Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania 5a), d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Žalobca v konaní žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok a tvrdil, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba
- spotrebiteľ. Zmluvu so žalovaným uzatváral na splatenie starších dlhov, úhrady výživného a úhrad na liečebnú starostlivosť. Žalovaný na druhej strane poukazoval na skutočnosť, že v zmluve o úvere je prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zaškrtnuté x pri slove povolania a preto žalobca nemá postavenie spotrebiteľa.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie, kde na jednej strane v písomnej zmluve o úvere je zaškrtnuté prehlásenie žalobcu v kolónke povolanie, kde sa nachádza aj podpis žalobcu a na druhej strane je tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky získané z úveru použil na úhradu starších dlhov, výživného a zdravotnej starostlivosti, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca v čase uzatvorenia zmluvy bol živnostníkom, alebo, že by vykonával iné povolanie uvedené pod poznámkou 5a) uvedené v § 2a Zákona č. 129/2010 Z.z., kde je príkladný výpočet zákonov č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Žalobca teda v čase podpísania zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a zaškrtnutie kolónky povolania písmenom „x“ súd považuje za nekalú praktiku žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ktorá sa opakuje vo viacerých zmluvách, čo súd pozná z vlastnej rozhodovacej činnosti. Vyplýva to zo skutočnosti, že z pripojeného spisu rozhodcovského súdu pri doručených listinách sa nachádza príloha k zmluve o úvere, kde je žalobca označovaný za „spotrebiteľa“ a sú tam uvedené údaje a označené ako štandardné informácie o „spotrebiteľskom úvere“. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotný žalovaný vyhotovil prílohu k zmluve o úvere podľa prílohy 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. Z toho jednoznačne vyplýva, že
Zmluva o úvere zo dňa 1.12.2011 je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca má v nej postavenie dlžníka
- spotrebiteľa.
Z dôvodu, že žaloba uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ, nebola dôvodná námietka žalovaného ohľadom miestnej príslušnosti, nakoľko na prejednanie tohto sporu bol príslušný tunajší súd v zmysle § 88 ods. 2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spotrebiteľ, na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a bydlisko má v obci K., aj keď prechodne sa t.č. nachádza v J. P. G..U.. O., miestne príslušným súdom je tunajší súd.
Podľa ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 1.12.2011, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.
Súd zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i), j), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že v Zmluve o úvere zo dňa 1.12.2011, ktorú podpísal žalobca, nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 a to: úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemerná hodnota RPMN. Súd zdôrazňuje, že v zmluve je odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy, pričom ani z týchto všeobecných podmienok nevyplývajú zákonné náležitosti § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve sa neodkazuje aj na prílohu k zmluve o úvere - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a táto príloha nie je žalobcom podpísaná. Súd ju teda nepovažuje za súčasť zmluvy o úvere. Ak by aj bola podpísaná žalobcom, opäť by zmluva o úvere nespĺňala náležitosti § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko ani v štandardnej informácii o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená RPMN uvedením percentuálneho vyjadrenia a nebol vykonaný rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevie aká je úroková sadzba úveru, RPMN, priemerná hodnota RPMN a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania Zmluvy o úvere žalobcovi ako spotrebiteľovi neboli v zmluve uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, úrokovej sadzby úveru, RPMN a priemernej hodnoty RPMN za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd navyše poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 okrem iných aj písm. i), j), k) a y), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Predmetom rozhodcovského konania bolo teda vrátenie úveru poskytnutého žalobcovi vo výške 350 €. Keďže nebolo dodržané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i), j), k) a y) Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobcu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014.
Žalovaný namietal nedodržanie 30 dňovej lehoty na podanie žaloby, čo však nebolo preukázané, nakoľko žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok 1.8.2014 a žalobu na súde podal dňa 26.8.2014.
Súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia veci samej vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu tohto rozhodcovského rozsudku.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnému žalobcovi súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil náhradu trov konania nasledovne: · Hodnota jedného úkonu v roku 2014 je 61,87 € a v roku 2015 je 64,53 €. · Režijný paušál v roku 2014 je 8,04 € a v roku 2015 je 8,39 €. · Úkony právnej služby: 1. prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady so žalobcom v Petrovciach, 18.8.2014, 61,87 € + 8,04 € RP, 2. žaloba 26.8.2014, 61,87 € + 8,04 € RP, 3. stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.3.2015, 64,53 € + 8,39 € RP, 4. účasť na pojednávaní 13.4.2015, 64,53 € + 8,39 € RP, 5. ďalšia porada s klientom v Petrovciach 24.4.2015, 32,27 € + 8,39 € RP, 6. podanie vo veci samej na súd 24.4.2015, 64,53 € + 8,39 € RP, 7. účasť na pojednávaní 27.5.2015, 64,53 € + 8,39 € RP.
· Náhrada cestovných výdavkov Rožňava - Petrovce a späť. Jedna cesta tam aj späť 161 km x 2 cesty, spolu 644 km, motorovým vozidlom Hyundai i20 RV-639-BO, spotreba 5,2 l a amortizácia, spolu 167,31 €.
· Náhrada za stratu času, jedna cesta 5 začatých polhodín x 2, náhrada za rok 2014 je 13,40 € x 10 polhodín a náhrada za rok 2015 je 13,98 € x 10 polhodín, spolu 273, 80 €.
· Spolu náhrada trov 913,27 €.
Zástupca žalobcu odôvodnil cestovné náklady pri poradách s klientom jeho zlou sociálnou a zdravotnou situáciou a predložil podpísané záznamy z porady s klientom, z ktorých vyplýva, že boli vykonané v obci Petrovce.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a dospel k záveru, že vyúčtované trovy právneho zastúpenia vrátane cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, okrem úkonu, účasť na pojednávaní 13.4.2015 a úkonu ďalšia porada s klientom 24.4.2015, boli vyúčtované správne. Za úkon účasť na pojednávaní dňa 13.4.2015 patrí žalobcovi odmena podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, čo predstavuje 16,13 € + RP 8,39 €. Za úkon ďalšia porada s klientom 24.4.2015 patrí žalobcovi odmena podľa § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške 21,51 € + RP 8,39 €.
Zdravotný stav žalobcu a jeho momentálny pobyt v zariadení sociálnych služieb v obci Petrovce odôvodnil vykonanie cesty jeho právneho zástupcu za účelom prvej porady a následnej porady so žalobcom a preto súd priznal aj cestovné náhrady a stratu času.
Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 854,11 €.
Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) a preto je povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výška súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 3 písm. c), ktorý je vo výške 331,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.