Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-7P-59-2022.pdf
PDF · 87.98 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-7P/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. J., nar. XX. U. XXXX, bytom J. XX, Bratislava, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky: V.. A. E., nar. XX. U. XXXX, bytom J. XX, Bratislava, právne zastúpená: Niku & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otca: H.. H. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom Slovenská XX, W., v konaní o návrhu otca na zvýšenie frekvencie plnenia informačnej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh otca sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa domáhal zvýšenia frekvencie plnenia informačnej povinnosti o maloletom, ktorá bola matke uložená a to tak, že namiesto kvartálneho plnenia by mala matka túto povinnosť plniť mesačne. Návrh odôvodnil tým, že po krátkom vzťahu s matkou sa im narodil maloletý; maloletý mal po narodení všetky náležitosti novorodenca s integritou otca. Poukázal na to, že mu boli zatajené informácie o krste maloletého a že krst sa udial rýchlo ešte v čase manželstva s utajeným zápisom v knihe krstov a jeho sa rodina snažila vymazať. Tým sa začalo neinformovanie otca o maloletom. Chceli ho odstaviť od stretávania sa až po konečné vymazanie. Bol tiež krivo obvinený zo sexuálneho zneužitia maloletého. Otec bol nútený informácií sa domáhať súdnou cestou (1P/139/2009, 1P/84/2010, 1P/46/2011), ale návrhy boli odmietnuté. Požadoval už vtedy mesačné informovanie. Informačnú povinnosť si matka plní kvartálne, ale neplní si ju pravidelne a len formálne, bez určenia záväznej osnovy.
2. Matka sa k návrhu vyjadrila na pojednávaní a žiadala ho zamietnuť. Z návrhu vyplýva, že otec požaduje zmenu frekvencie plnenia informačnej povinnosti, nie to, že by sa táto neplnila. Predložil doklady, z ktorých vyplýva, že si matka túto povinnosť plní. Matka informuje otca v určených lehotách o základných otázkach maloletého, o zdravotnom stave, o voľnočasových aktivitách, študijných výsledkoch. Dieťa má takmer 17 rokov. Otec má prístup k edupage, má prístup k zdravotnej dokumentácii, pozná lekára maloletého, takže v prípade záujmu si vie dohľadať informácie, ktoré sa týkajú maloletého aj nad rámec toho, čo mu zasiela matka. Žiadala tiež rozhodnúť o trovách a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznať.
3. Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril tak, že vzhľadom na neprítomnosť otca nie je možné zistiť podrobnosti k dôvodom jeho žiadosti o zmenu, ktorú navrhuje. Preto sa k návrhu bližšie nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinami predloženými otcom, a to: inzerát (č. l. 3), odvolanie z 3. apríla 2006 (č. l. 4-6), prehľad „genéza“ (č. l. 7), e-mail otca zo 17. marca 2021 (č. l. 8),
prehľad známok maloletého (č. l. 9), prehľad neprítomnosti (č. l. 10-11), listy otca Q.. S. (č. l. 12-15), úradný záznam z 12. decembra 2017 (č. l. 15), listy matky otcovi (č. l. 16-23), návrh otca z 28. mája 2018 (č. l. 24-25), podanie otca z 8. marca 2019 (č. l. 26), oznámenie otca z 5. mája 2019 (č. l. 27), potvrdenie o pobyte zo 7. septembra 2020 (č. l. 28), a aj bez návrhu vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 11. decembra 2009, č. k. 1P/139/2009-36, a z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutočný stav.
5. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. decembra 2009, č. k. 1P/139/2009-36, je preukázané, že matke bolo uložené písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého a mimoriadnych skutočnostiach týkajúcich sa maloletého a to vždy k poslednému dňu každého štvrťroka kalendárneho roka, t. j. k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru. Rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2020, č. k. 11CoP/82/2010-62, dňa 26. júna 2020.
6. Z potvrdenia o pobyte zo 7. septembra 2020 je preukázané, že maloletý mal od 2. septembra 2020 hlásený trvalý pobyt na adrese Slovenská XX, Q.. V čase rozhodovania súdu má maloletý hlásený pobyt na adrese J. XX, Bratislava. Z listiny označenej ako „genéza“, spísanej otcom, a z e-mailovej komunikácie zo 17. marca 2021, zaslanej otcom súdnej tajomníčke, je preukázaný prehľad otca k priebehu konaní a dĺžke v rámci starostlivosti súdu o maloletého. Z prehľadov nevyplýva nič, čo by sa týkalo plnenia informačnej povinnosti. Z prehľadu známok, spísaného otcom, je preukázaný prehľad známok, ktoré dosiahol maloletý na základnej škole v 1. až 8. ročníku. Prehľad zahŕňa počet hodín vymeškaných za 8 rokov maloletým (1232 hodín) a osoby označenej v prehľade ako „Oci“ (217 hodín). Z prehľadu prítomnosti maloletého v škole z portálu edupage je preukázaný prehľad neprítomnosti v období od 1. októbra 2021 až do 24. júna 2022 (31 dní). Z listov otca zaslaných do ambulancie Q.. P. S. dňa 11. januára 2018 a 25. októbra 2020 vyplýva záujem otca o podrobnosti týkajúce sa zdravotného stavu maloletého a žiadosť otca o zaslanie výmenného lístka k odbornému vyšetreniu. Z úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 12. decembra 2017 je preukázané, že v uvedený deň sa otec s maloletým zastavili na úrade, kde maloletý uviedol, že po skončení vyučovania zavolal otcovi, aby pre neho prišiel z dôvodu, že nechce byť doma a vyhovovalo by mu, aby bol u otca aspoň mesiac, dva. Z prehľadov nevyplýva nič, čo by sa týkalo plnenia informačnej povinnosti. Z podania otca z 28. mája 2018 adresovaného Okresnému súdu Bratislava I je preukázané, že otec sa domáhal, aby súd zakázal H.. X. E. stretávať sa a priblížiť sa k maloletému. Z podania otca z 8. marca 2019 vyplýva, že urguje zabezpečenie dôkazov, ktoré sa týka možnosti H.. X. E. stretávať sa s maloletým. Z listu otca adresovaného súdu dňa 5 mája 2019 je preukázané, že otec poukazuje na jeho potrebu budovania vzájomnej identity so synom a že v blízkosti syna sa zdržuje cudzí, nikým nepreverený neženatý bezdetný starší muž.
7. Z listov, ktoré adresovala matka otcovi je preukázané, že matka informovala otca o zdravotnom a psychickom stave maloletého, o jeho vývoji a školských a mimoškolských aktivitách a to listom z 30. decembra 2018 za obdobie 3. štvrťroka 2018, listom z 27. decembra 2018 za obdobie 4. štvrťroka 2018, listom z 30. decembra 2020 za obdobie 4. štvrťroka 2020, listom z 22. decembra 2021 za obdobie 4. štvrťroka 2021, a listom z 30. septembra 2022 za obdobie 3. štvrťroka 2022. Z výsluchu matky je preukázané, že správy v rámci plnenia informačnej povinnosti, ktorá jej bola uložená rozhodnutím súdu zasielala otcovi najprv poštou na doručenku, teraz ich zasiela e-mailom. Otec je málokedy spokojný so štruktúrou týchto správ. V správach uvádza matka informácie o zdravotnom stave maloletého, o výsledkoch v škole, mimoškolských aktivitách a sociálnom a fyzickom vývoji maloletého. Rozsahu považuje za postačujúci. Tiež uviedla, že sám otec si zisťuje informácie od lekárov, komunikuje aj s triednou profesorkou a môže voľne komunikovať s maloletým. Komunikujú mailom a telefonicky a preto je názoru, že je zabezpečený tok informácií o maloletom smerom k otcovi a otec si tieto informácie vie zisťovať aj sám aj nad rámec informačnej povinnosti. Maloletý je komunikatívny v sociálnom styku, nemá problém komunikovať s otcom podľa uváženia. Javí sa jej nadbytočné, aby bola zaviazaná plniť informačnú povinnosť vo väčšom rozsahu, keďže otec má ku všetkému prístup.
8. Vec prejednal súd na pojednávaní dňa 24. novembra 2022 v neprítomnosti otca, ktorý sa nedostavil a podaním doručeným dve hodiny pred pojednávaním žiadal odročiť pojednávanie. Súd žiadosti nevyhovel, pretože nezistil a otec ani netvrdil dôležité dôvody pre odročenie pojednávanie. Otec poukazoval na námietku zaujatosti, ktorú podal proti zákonnému sudcovi. Súd však rozhodol, že na túto námietku zaujatosti nebude prihliadať, o čom upovedomil prítomných na pojednávaní, pretože
neobsahovala zákonné náležitosti (najmä dôvody, pre ktoré má byť sudca vylúčený). Súd tak postupoval z dôvodu, že otec doručil súdu podanie označené ako „námietka zaujatosti“ dňa 27. októbra 2022 a uviedol v ňom, že dôvody zaujatosti dodatočne predloží v 10 dňovej lehote; súdu však už žiadne také podanie doručené nebolo. Súd preto na takto vznesenú námietku zaujatosti neprihliadal v zmysle § 52 ods. 2 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žiadosť o odročenie pojednávania súd považoval aj za účelovú, pretože takýto postup otec realizoval aj v minulosti v inej veci (sp. zn. 7P/15/2021), kedy sa dovolával odročenia pojednávania tiež až v deň pojednávania a to z dôvodov, ktoré neboli dôležité (§ 183 ods. 1 CSP). Paradoxné je, že odročenia pojednávania sa dovolával práve otec, ktorý v prílohe návrhu poukazuje na dĺžku doterajších konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého (č. l. 8 spisu). Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania tiež nebola skutočnosť, že otec podal sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 14. októbra 2022, č. k. 7P/59/2022-33 (č. l. 39-40 spisu), ktorým bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník. Vzhľadom na to, že proti uvedenému uzneseniu sťažnosť nie je prípustná, pretože bolo vydané sudcom (§ 239 ods. 1 CSP), súd po obsahovej stránke toto podanie vyhodnotil ako odvolanie proti citovanému uzneseniu a postupom podľa § 375 CSP bude vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie s prípadným odvolaním vo veci samej.
9. Z dokazovania nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Súčasne nebolo potrebné v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonať ďalšie dokazovanie. Zistené skutočnosti posúdil súd po právnej stránke nasledovne.
10. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 217/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Ako vyplýva z § 121 CMP, prvotným a nevyhnutným predpokladom pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorú je súd povinný skúmať. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Z tohto dôvodu posudzoval súd vec cez prizmu toho, či v čase od posledného rozhodovania vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1P/139/2009, ktorá je právoplatná dňom 26. jún 2010, došlo k zmene pomerov, ktorú predpokladá § 121 CMP. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takáto zmena pomerov vo vzťahu k plneniu informačnej povinnosti nenastala a návrh otca je nedôvodný.
13. Z dokazovania vyplynulo, že od ostatnej úpravy informačnej povinnosti v zmysle § 24 ods. 5 zákona o rodine (resp. § 24 ods. 4 zákona o rodine v čase pôvodného rozhodovania) nedošlo k žiadnej zmene v otázke osobnej starostlivosti o maloletého, pretože túto stále vykonáva matka a maloletý je stále zverený do osobnej starostlivosti matky. Je preto splnená základná zákonná požiadavka preto, aby sa mohol otec domáhať pravidelného informovania sa o maloletom.
14. Z dokazovania vyplynulo, že matka si informačnú povinnosť plní tak, ako jej bola uložená v rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. decembra 2009, č. k. 1P/139/2009-36. Bolo to preukázané z výsluchu matky, ale aj z listín, ktoré predložil otec ako prílohy k návrhu. Z výsluchu matky bolo preukázané, že informačnú povinnosť si plnila poštou, resp. aktuálne si ju plní e-mailom. Nebolo preukázané, že by si matka informačnú povinnosť neplnila, pretože otec sa domáhal, aby frekvencia tejto informačnej povinnosti bola zvýšená na mesačnú úroveň z doterajšej kvartálnej úrovne. Z obsahu listov matky zasielaných otcom vyplýva, že informačnú povinnosti si matka plní v požadovanej úrovni a tieto informácie sú dostatočne štruktúrované na všetky aspekty života maloletého. Akékoľvek výhrady otca v tomto smere považuje súd za nedôvodné. Z listín predložených otcom bolo preukázané, že otec je v kontakte s lekármi, v ktorých starostlivosti je maloletý. Tiež vyplynulo, že je v kontakte s triednou
profesorkou a má prístup cez internetové rozhranie do portálu edupage.org, cez ktorý vie kontrolovať a mať prístup k informáciám o dochádzke maloletého počas štúdia na strednej škole a o jeho študijných výsledkoch. V oboch prípadoch ide o informácie, ktoré svojim rozsahu a obsahom presahujú rámec informácií, ktoré sa otcovi dostávajú pri pravidelnom kvartálnom informovaní zo strany matky. Nie je preto vôbec zrejmé, prečo sa domáha otec zvýšenia frekvencie plnenia informačnej povinnosti, keď vlastne všetky informácie o maloletom má k dispozícii, t. j. vie si ich zabezpečiť na požiadanie alebo k nám má priamy prístup už teraz o čom svedčia prílohy, ktoré pripojil k návrhu. Nezanedbateľným faktorom je tiež, že otec môže s maloletým voľne komunikovať; maloletý má 16,5 roka. V rámci realizácie svojich rodičovských kompetencií môže otec získavať požadované informácie priamo od maloletého. Z dokazovania nevyplynulo, že by v živote maloletého nastali také okolnosti (napr. náhla, závažná, či stále sa zhoršujúca zmena zdravotného stavu, či iného aspektu jeho života v nejakom negatívnom zmysle), ktoré by vyžadovali zmenu informačnej povinnosti. Súd teda musí poznamenať, že vyžadovanie plnenia informačnej povinnosti nemá slúžiť ako šikanózny prostriedok jedného rodiča voči druhému.
15. V skratke, nebolo preukázané splnenie požiadavky, že došlo k zmene pomerov tak, ako to predpokladá § 121 CMP v spojení s § 24 ods. 5 zákona o rodine. Súd rozhodol, že k úprave frekvencie informačnej povinnosti nepristúpi a ponechá ju v existujúcom rozsahu. Návrh otca preto súd zamietol.
16. Žiaden z účastníkov konania nežiadal priznať náhradu trov konania. O trovách konania preto súd rozhodol v súlade s týmto návrhom a v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.