Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/73/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a A. A. B. v právnej veci žalobcu: Letoni, s. r. o., so sídlom Vinohrady nad Váhom 197, 925 55 Vinohrady nad Váhom, IČO: 46 288 465, právne zastúpený: Mgr. Peter Rybanský, advokát, so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 101164124/2021 zo dňa 07.07.2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, prvostupňovým rozhodnutím č. 100498074/2021 zo dňa 29.3.2021 vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.097,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca mal podané riadne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019 doručené 25.11.2019 správcovi dane, kde si uplatniť odpočítanie dane vo výške 4.050 eur na základe faktúry č. 19100873 od dodávateľa Land Technologies, s. r. o. vystavenej pre odberateľa Letoni Slovakia, s. r. o. IČO: 51 970 716. Daňový subjekt Letoni, s. r. o. pri príprave dokladov požadovaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že sa jedná o nesprávne zaúčtovanú faktúru iného daňového subjektu a podal dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019 dňa 18.2.2020. Správca dane však toto daňové priznanie považuje za daňové priznanie podané v rozpore s ust. , keďže na takéto daňové priznanie sa neprihliada ak bolo podané po uplynutí 15 dní po tom, ako bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly.

V súvislosti s faktúrou č. 03262019, na ktorej bol dodávateľ spoločnosť FMA3, s. r. o. IČO: 36854026 so sídlom v Piešťanoch, ktorá zmenila názov na spoločnosť 3DAN, s. r. o. a následne na Ott3, s. r. o. správca dane skonštatoval, že na základe získaných dôkazov preukazujúcich uskutočnenie obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Letoni, s. r. o. a FMA3, s. r. o. v zdaňovacom období október 2019,

daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako je deklarované na spornej faktúre. K tejto súčinnosti bol daňový subjekt viackrát vyzvaný správcom dane, daňový subjekt však nepreukázal správcovi dane, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako je deklarovaný. Správca dane nemá povinnosť daňovému subjektu napovedať akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Správcovi dane nebola počas výkonu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania predložená listinná objednávka a rozpis predmetných dodaných tovarov, súčiastok, služieb a práce, a to ani od dodávateľa FMA3, s. r. o. a samotná faktúra 03262019 nemala žiadne prílohy, a teda nie je známa skutočnosť aké konkrétne dodanie tovaru a služby boli dodané v celkovej sume 30.284,40 eur. Kontrolovaný daňový subjekt, Letoni, s. r. o. ani dodávateľská spoločnosť FMA3, s. r. o. počas výkonu kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepredložili žiadne relevantné doklady a dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti zistené správcom dane a nepredložili, že zdaniteľný obchod – dodanie tovaru, súčiastok alebo služby boli uskutočnené tak, ako je uvedené na predložených sporných dokladoch. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, a na ich splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 5.5.2021 odvolanie, v ktorom v podstate namietal rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím č. 101164124/2021 zo dňa 7.7.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnavu, pobočka Galanta č. 100498074/2021 zo dňa 29.3.2021.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je možné sa stotožnit' s argumentami daňového subjektu o nezákonnom postupe správcu dane vo veci neuznania odpočítania dane zo spornej faktúry I od spoločnosti Land Technologies s. r. o. v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V riešenom prípade bolo Oznámenie o daňovej kontrole č. 100187349/2020 zo dňa 17.01.2020 daňovému subjektu doručené dňa 22.01.2020. Lehota stanovená v § 16 ods. 9 daňového poriadku na podanie dodatočného daňového priznania k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplynula dňa 06.02.2020. V kontexte s uvedeným odo dňa 06.02.2020 až do právoplatnosti rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nie je možné podať dodatočné daňové priznanie v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutie z dôvodu podania odvolania daňového subjektu ešte nenadobudlo právoplatnosť. Dodatočné daňové priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2019 v zmysle uvedeného bolo daňovým subjektom podané v rozpore s ustanovením § 16 ods. 9 daňového poriadku dňa 18.02.2020, t. j. v čase, keď daňový poriadok vylučuje jeho podanie, a preto sa na neho neprihliada. V súlade s uvedenými skutočnosťami preto správca dane postupoval správne, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzal z údajov uvedených v poslednom podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2019, a to daňovom priznaní zo dňa 25.11.2019. Na výrok napadnutého rozhodnutia nemá ani vplyv skutočnosť, že daňový subjekt už zaslal na účet správcu dane úhradu neoprávnene odpočítanej dane, keďže až po vydaní napadnutého rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti môže byť táto suma vysporiadaná na účte daňového subjektu vedenom u správcu dane. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval aj reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu v zmysle spornej faktúry II, pričom vykonaným dokazovaním boli zistené viaceré nezrovnalosti. Prvou vážnou nezrovnalost'ou je skutočnosť, že sporná faktúra II nespĺňa náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. t) a g) zákona o DPH. Z označenia zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre nie je možné určiť, či ide o dodanie tovaru alebo služby, v akom rozsahu, či množstve. Smernica Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len .,smernica"), ktorá bola transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku zákonom o DPH v článku 226 ods. 6 stanovuje obsahové náležitosti faktúry. Cieľom údajov uvedených na faktúre je umožniť daňovým správam skontrolovať správnosť výšky vyrubenej dane a taktiež skontrolovať existenciu práva na odpočítania dane. Preto treba vo svetle tohto cieľa analyzovať, či sú faktúry vystavené v súlade s predmetným ustanovením. V riešenom prípade sporná faktúra II obsahovala len pomenovanie "výmena Kaiser 14000 č. 10325846", na základe čoho nie je

možné určiť, či išlo o tovar alebo o službu a ani ich rozsah. Takéto označenie nie je v súlade so smernicou a ani zákonom o DPH. Až z následných vyjadrení daňového subjektu a deklarovaného dodávateľa vyplynulo, že predmetom zdaniteľného obchodu mala byť výmena vývevy sacieho zariadenia MAN s nadstavbou VIN: C.. Avšak k spornej faktúre II neboli zo strany kontrolovaného daňového subjektu a ani zo strany deklarovaného dodávateľa predložené žiadne prílohy, a preto nie je zrejmé, aká konkrétna služba či tovar boli dodané a v akom rozsahu. Predmetná faktúra bola predložená ku kontrole bez akéhokoľvek rozpisu, t. j. druhu a ceny dodávanej služby a tovaru a ich rozsahu. V kontexte s uvedeným nie je preto možné považovať spornú faktúru II za vyhotovenú v súlade so smernicou a zákonom o DPH, následkom čoho nie je možné určiť správne daň. Ďalšie nezrovnalosti sa týkajú samotnej fakturovanej služby a jej priebehu. Daňový subjekt len všeobecne deklaroval, že predmetom dodania bola výmena vývevy - sacieho zariadenia, pričom vôbec bližšie nešpecifikoval, ako, kde a kým sa mala predmetná oprava uskutočniť. Neuviedol či bolo vozidlo prevážané do nejakej špecializovanej dielne alebo bolo opravené v jeho priestoroch kto prišiel vozidlo obhliadnuť pred a po oprave kto vykonal opravu. Rovnako tak nepredložil ani žiadne doklady preukazujúce defektný stav pred deklarovanou opravou a ani žiadne potvrdenie vykonaní opravy zariadenia, alebo rozpis vykonaných prác a použitých dielov, a pod. Daňový subjekt tvrdí, že deklarovanému dodávateľovi potvrdzoval nejaké doklady, ktorými však nedisponuje. Deklarovaného dodávateľa spoznal náhodne na farme, nemalo ňom a jeho činnosti a odbornej spôsobilosti žiadne informácie a ani si ich nepreveroval. Daňový subjekt nemal ani vedomost' o tom, s kým zdanitel'ný obchod uzatváral. Aj vyjadrenia deklarovaného dodávatel'a vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako deklaruje daňový subjekt. D. E. F. síce formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle spornej faktúry II, avšak uviedol, že išlo len o sprostredkovanie služby. On sám nič nevykonával, pričom nevedel presne identifikovať dodávateľa predmetnej služby, ktorý tieto opravy vykonal a kde presne oprava sacieho bagra prebiehala. Nevedel uviesť presný typ vozidla, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu, rovnako ani si neoveroval, či predmetné vozidlo opustilo areál farmy, kde bolo odstavené a nebol ani pri odovzdávaní predmetného vozidla po vykonaní deklarovanej služby. Rovnako nevedel uviesť, ako bola stanovená cena uvedená na faktúre. Cena na faktúre nebola nijako špecifikovaná, pričom z dôvodu absencie príloh nebolo možné vyhodnotiť, na základe čoho vznikla a aké súčiastky boli pri oprave použité. Všetky dohody boli podľa vyjadrení oboch konateľov zadávané len ústne a neexistujú v listinnej podobe, čím sa dotknuté subjekty sami ukrátili o dôkazné bremeno, aby preukázali preverované skutočnosti. Správca dane tak nedokázal preveriť, o akú vymenenú súčiastku konkrétne išlo a v akej hodnote. pretože kontrolovaný daňový subjekt a ani deklarovaný dodávateľ nepreukázali jej výmenu žiadnymi dokladmi. Správca dane vykonanými úkony vyčerpal všetky možnosti na preverenie dôkazov v snahe preveriť obchodné vzťahy preukazujúce predmet fakturácie, avšak požadované doklady predložené neboli a tiež neboli objasnené potrebné skutočnosti v spísaných zápisniciach o ústnom pojednávaní v priebehu daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania, pričom daňový subjekt bol v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako je deklarované na spornej faktúre II, čo však preukázané z jeho strany nebolo.

Žaloba a žalobné dôvody

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 20.9.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca v žalobe poukázal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdilo skutočnosť o dorúbení dane k dvom faktúram, pričom faktúra č. 19100873 od dodávateľa Land Technologies za nákup hĺbkového kypriča Digger , spolu hodnota faktúry v sume 24.300 eur, základ dane v sume 20.250 eur, DPH 4.050 eur. Už bolo v predošlých podaniach žalobcu uvádzané, že došlo k nesprávnemu zaúčtovaniu faktúry na iný subjekt pri zaúčtovaní v externej kancelárii, kedy došlo k zámene dvoch

spoločností s podobným názvom. Žalobca zároveň poukazuje na to, že nápravu zjednal okamžite ako sa o tejto skutočnosti dozvedel tým, že podal dodatočné daňové priznanie. Správca dane však toto dodatočné daňové priznanie odmietol a predmetnú sumu naďalej zahŕňa do rozhodnutia, čo žalobca vidí ako formálne nesprávne, nespravodlivé nakoľko sa v tomto smere javí, že v prípade právoplatného rozhodnutia by došlo k vymáhaniu už uhradenej sumy. Uvedený postup správcu dane, taktiež žalovaného žalobca neuznáva z hľadiska formálneho a domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

V súvislosti s dodávateľskou faktúrou od dodávateľa spoločnosti FMA3, s. r. o. žaloba uvádza, že nijako neporušil svoju povinnosť a nezrovnalosti zistené vo vzťahu k spoločnosti FMA3, s. r. o. sú prisudzované na jeho ťarchu a na jeho zodpovednosť. Žalobca poukazuje, že bez relevantného vysvetlenia neboli vykonané dôkazy, ktoré žalobca v rámci predchádzajúce konania navrhol vykonať. V tomto smere orgány verejnej správy postupovali v rozpore s ust. § 24 daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. IÚS 241/7-44, z ktorého vyplýva, že základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa názoru žalobcu priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že viaceré závery správcu dane ako aj žalovaného sú nelogické, odporujúce zásadám slovenského právneho poriadku a v rozpore s ustálenou výkladovou, ale aj aplikačnou praxou a v konečnom dôsledku aj skutkovým stavom. Za vysoko arbitrárny považuje prístup žalovaného, ako aj správcu dane najmä k dodávateľovi plnenia z faktúry č. 03262019 od dodávateľa FMA3, s. r. o. v sume 30.284,40 eur. Namieta postup správcu dane v dôsledku čoho je všetka zodpovednosť, a to aj za konanie uvedeného dodávateľa prenesená na ťarchu žalobcu a nepochybne tak ide v tomto smere o zásah a poškodenie subjektívnych práv žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-142/11 Peter Dávid proti Némzeti Adó – és Vámhivatal Dél – alföldi Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 21.6.2012.

Žalobca ďalej uvádza, že z vykonaného dokazovania je nespochybniteľné, že dodávateľ FMA3, s. r. o. nepochybne opravil zariadenie žalobcu. V nadväznosti na uvedené musí namietať postup správcu dane ako aj žalovaného v dôsledku čoho je všetka zodpovednosť a to aj za konanie dodávateľa prenesená na žalobcu. Nepochybne tak ide v tomto smere o zásah do jeho práv, pričom žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť avšak bol ukrátený na svojich právach uplatniť si v súlade s ust. svoj nárok.

Žalobca ďalej namieta, že obe rozhodnutia správnych orgánov trpia nedostatkom odôvodnenia, čo ho činí nepreskúmateľným a arbitrárnym. Je totiž prvoradou povinnosťou orgánov verejnej správy odprezentovať zistený skutkový stav, tento náležite vyhodnotiť a všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V tomto smere má žalobca za to, že viaceré zásadné nesprávne hmotnoprávne posúdenia boli vykonané zo strany správcu dane, s ktorými sa žalovaný stotožnil. Nemôže obstáť ani odôvodnenie, že žalobca nemal napriek svojmu aktívnemu prístupu a súčinnosti predložiť správcovi taký dôkaz, ktorý by potvrdil uskutočnenie deklarovného obchodu, keď žalobca, ako i dodávateľ predložili viaceré doklady vyplývajúce a súvisiace s ich obchodnou činnosťou. Ako absurdný je pritom v tejto súvislosti vnímať postoj žalovaného, ako i správcu dane, ktorí vo svojich rozhodnutiach iba stroho odmietli všetky návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, vrátane toho, keď žalobca navrhol a trvá na znaleckom skúmaní zariadenia za účelom zistenia rozsahu hodnoty vykonanej opravy.

Žalobca ďalej uvádza, že namiesto toho, aby sa správca dane, resp. žalovaný skutočne zaoberali zisteniami týkajúcimi sa žalobcu a jeho daňovej kontroly, resp. odôvodnením rozhodnutí vo vzťahu k žalobcovi s ohľadom na jeho zákonné povinnosti a ich prípadné porušenie bolo bez bližšej konkretizácie alebo vysvetlenia žalobcovi kladené na ťarchu porušenie povinnosti jeho dodávateľa, ich štatutárov. To však neobstojí a nemôže predstavovať akýkoľvek základ pre napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, nakoľko žalobca nenesie v predmetnej veci akúkoľvek zodpovednosť za plnenie si akýchkoľvek povinností svojho dodávateľa. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozsudok Súdneho

dvora EÚ č. C-142/11, ako aj na články 167, 168 písm. a), 178 písm. a) a 273 Smernice rady 2006/112/ S z 28.11.2006.

Ďalej žalobca žaloby cituje ust. a a poukazuje, že v súvislosti s týmito ustanoveniami nedošlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinnosti. Z jeho účtovnej evidencie ako aj predložených dokladov vystavených jeho dodávateľom vyplýva:

- že si voči nemu iný platiteľ dane uplatnil daň z plnenia, ktorého dodanie bolo objektívne preukázané

- právo odpočítať daň mu vznikla nakoľko deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s poskytnutým plnením nakladať ako vlastník – prevzal ho a následne používal ako svoje vlastné

- dodanie plnenia sa uskutočnilo v dňoch, ktoré vyplývajú z predložených dôkazov. Na tieto skutočnosti poukazuje v súvislosti s dodávateľom spoločnosťou FMA3, s. r. o.

Žalobca uvádza, že okrem správcu dane skutočnosti, ktoré deklaroval žalobca potvrdili aj viaceré zúčastnené osoby a vypočutí svedkovia. V tomto smere teda nezodpovedná zistenému skutkovému stavu obsahu administratívneho spisu tvrdenie správcu dane uvedené v odôvodnení rozhodnutia.

Žalobca ďalej uvádza, rovnako ak súd bude považovať za potrebné a účelné vykonať dokazovanie pred súdom označujú a navrhujú prípadne vykonať ohľadom otázky dodania a poskytnutia plnenia k faktúre č. 03262019 od dodávateľa FMA3, s. r. o., resp. k vzniku daňovej povinnosti v zmysle v spojení s ust. , výsluchom všetkých osôb, ktoré boli vypočuté pri predmetnej daňovej kontrole.

V prípade, ak aj súd sám nevykoná dokazovanie mal by vychádzať z nedostatočne zistenému skutkového stavu pred orgánom verejnej správy, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 19.11.2021, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že v preverovanom prípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr I a II od spoločností Land Technologies s. r. o. a FMA3 s. r. o. Nie je možné sa stotožniť s argumentami žalobcu o nezákonnom postupe prvostupňového orgánu vo veci neuznania odpočítania dane zo spornej faktúry I od spoločnosti Land Technologies s. r. o. v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V riešenom prípade bolo Oznámenie o daňovej kontrole č. 100187349/2020 zo dňa 17.01.2020 žalobcovi doručené dňa 22.01.2020. Lehota stanovená v § 16 ods. 9 daňového poriadku na podanie dodatočného daňového priznania k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplynula dňa 06.02.2020. V kontexte s uvedeným odo dňa 06.02.2020 až do právoplatnosti rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nie je možné podať dodatočné daňové priznanie v predmetnej veci. Dodatočné daňové priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie v zmysle uvedeného bolo žalobcom podané v rozpore s ustanovením § 16 ods. 9 daňového poriadku dňa 18.02.2020, t.j. v čase, keď daňový poriadok vylučuje jeho podanie, a preto sa na neho neprihliada. V súlade s uvedenými skutočnosťami preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď v rozhodnutí vychádzal z údajov uvedených v poslednom podanom daňovom priznaní k DPH. Na výrok rozhodnutia nemá ani vplyv skutočnosť, že žalobca už zjednal nápravu, keďže až po vydaní rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti môže byť táto suma vysporiadaná na účte žalobcu. Prvostupňový orgán preveroval aj reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu v zmysle spornej faktúry II, pričom vykonaným dokazovaním boli zistené viaceré nezrovnalosti. Sporná faktúra II nespĺňala náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. f) a g) zákona o DPH - obsahovala len pomenovanie „výmena Kaiser I 4000 č. 10325846“, na základe čoho nie je možné určiť, či išlo o tovar alebo o službu a

ani ich rozsah. Až z následných vyjadrení žalobcu a deklarovaného dodávateľa vyplynulo, že predmetom zdaniteľného obchodu mala byť výmena vývevy sacieho zariadenia MAN s nadstavbou VIN: C.. Avšak k spornej faktúre II neboli zo strany žalobcu a ani zo strany deklarovaného dodávateľa predložené žiadne prílohy. V kontexte s uvedeným nebolo preto možné považovať spornú faktúru II za vyhotovenú v súlade so smernicou a zákonom o DPH, následkom čoho nebolo možné určiť správne daň. Ďalšie nezrovnalosti sa týkajú samotnej fakturovanej služby a jej priebehu. Žalobca len všeobecne deklaroval, že predmetom dodania bola výmena vývevy – sacieho zariadenia, pričom vôbec bližšie nešpecifikoval, ako, kde a kým sa mala predmetná oprava uskutočniť. Neuviedol, či bolo vozidlo prevážané do nejakej špecializovanej dielne alebo bolo opravené v jeho priestoroch, kto prišiel vozidlo obhliadnuť pred a po oprave, kto vykonal opravu. Rovnako tak nepredložil ani žiadne doklady preukazujúce defektný stav pred deklarovanou opravou a ani žiadne potvrdenie vykonaní opravy zariadenia, alebo rozpis vykonaných prác a použitých dielov, a pod. Žalobca tvrdí, že deklarovanému dodávateľovi potvrdzoval nejaké doklady, ktorými však nedisponoval. Deklarovaného dodávateľa spoznal náhodne na farme, nemal o ňom a jeho činnosti a odbornej spôsobilosti žiadne informácie a ani si ich nepreveroval. Žalobca nemal ani vedomosť o tom, s kým zdaniteľný obchod uzatváral. Žalobca nechal vykonať opravy zložitého a finančne nákladného zariadenia osobám, ktoré si ani riadne nepreveril a nevyžadoval preukázanie certifikácie na výkon odborných opráv zariadení KAISER. Keďže sa išlo o zložité zariadenie s tajným know-how, ako žalobca sám uvádzal, je nelogické, že na opravu predmetného zariadenia nezabezpečil riadne certifikovanú spoločnosť, ktorá sa podobnými opravami zaoberá a má na to potrebné technické zabezpečenie. Spoločnosť FMA3 s. r. o., ktorá vystavila spornú faktúru II rovnako nedisponovala žiadnymi informáciami o realizácii tejto výmeny. Takéto konanie nie je možné považovať za štandardné a obozretné pri výkone podnikateľskej činnosti, a to najmä s ohľadom na špecifickosť fakturovanej služby a tovaru, ktorú zdôrazňuje i samotný žalobca vo svojich vyjadreniach. V kontexte s uvedenými skutočnosťami a aj vzhľadom na značnú finančnú nákladnosť a prípadné riziko znášania vzniknutých škôd a reklamácií, je preto nedôveryhodné, že žalobca nedisponuje žiadnym potvrdením o vykonaní predmetného zdaniteľného obchodu od svojho dodávateľa a nemá o tom žiadne vedomosti. Aj vyjadrenia deklarovaného dodávateľa vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako deklaruje žalobca. D. E. F. síce formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle spornej faktúry II, avšak uviedol, že išlo len o sprostredkovanie služby. On sám nič nevykonával, pričom nevedel presne identifikovať dodávateľa predmetnej služby, ktorý tieto opravy vykonal a kde presne oprava sacieho bagra prebiehala. Nevedel uviesť presný typ vozidla, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu, rovnako ani si neoveroval, či predmetné vozidlo opustilo areál farmy, kde bolo odstavené a nebol ani pri odovzdávaní predmetného vozidla po vykonaní deklarovanej služby. Rovnako nevedel uviesť, ako bola stanovená cena uvedená na faktúre. Cena na faktúre nebola nijako špecifikovaná, pričom z dôvodu absencie príloh nebolo možné vyhodnotiť, na základe čoho vznikla a aké súčiastky boli pri oprave použité. Všetky dohody boli zadávané len ústne a neexistujú v listinnej podobe, čím sa dotknuté subjekty sami ukrátili o možnosť uniesť dôkazné bremeno, aby preukázali preverované skutočnosti. Prvostupňový orgán tak nedokázal preveriť, o akú vymenenú súčiastku konkrétne išlo a v akej hodnote, pretože nebola preukázaná jej výmena žiadnymi dokladmi aj napriek tomu, že bol na to žalobca vyzývaný. Žalobca oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo spornej faktúry II deklaroval len samotnou faktúrou, ktorá neobsahovala zákonom stanovené náležitosti a preto ju nebolo možné považovať za preukazný dôkaz vystavený v súlade so zákonom. Ostatné predložené doklady, napr. technický preukaz, zmluvy o prevode vlastníctva k vozidlu a pod., sa netýkali priamo samotnej fakturovanej služby – opravy zariadenia a preto ich nemožno považovať za dostačujúce z pohľadu unesenia dôkazného bremena vo veci spornej faktúry II. Na základe uvedeného tak nebolo zo strany žalobcu preukázané splnenie podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona o DPH.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 4.1.2021, v ktorej uviedol, že ironicky vyznievajú odkazy žalovaného vo vyjadrení na niektoré súdne rozhodnutia, ktoré si vykladá svojským spôsobom, avšak pri objektívnom nadhľade de facto potvrdzuje nedostatky napadnutého rozhodnutia. Žalovaný si vo vyjadrení taktiež vyberá iba niektoré námietky žalobcu, ktoré zrejme vyhodnotil ako ľahšie prekonateľné formálnym odmietnutím, pričom zásadne otázky, ako napr. prečo nevykonal dokazovanie v zmysle návrhov žalobcu v rozhodnutí nespomína, resp. sa s touto námietkou nevysporiadava. Taktiež ani snaha žalovaného o prenesení dôkazného bremena žalobcu sa v tak veľkom rozsahu nemôže za žiadnych okolností obstáť, navyše ak žalobca predložil viacero dôkazov preukazujúce existenciu fakturovaného plnenia vo vzťahu k faktúre od spoločnosti FMA3, s. r. o. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného ani o tom, že nemá byť dostatočne preukázané, že predmetné vozidlo zariadenie

bolo opotrebované. Správca dane si počas daňovej kontroly vyžiadal originálny nadobúdací doklad k vozidlu spolu s úradným prekladom, ktorý mu žaloba predložil a je súčasťou administratívneho spisu. Podľa názoru žalobcu správca dane zjavne nesprávne vyhodnotil doteraz zistený skutkový stav a následne ho nesprávne právne posúdil a nesprávne naň aplikoval aj právny predpis. Žalobca uvádza, že žalobca konal a správal sa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti s vynaložením všetkej opatrnosti a s odbornou starostlivosťou. Napadnuté rozhodnutie sa javí ako snaha o výber dane od fungujúceho subjektu s majetkom v rámci obchodného trhu na území SR. Takýto postup je možno označiť za arbitrárny a rozhodnutie z neho vzyšlé za neudržateľné v rozpore s princípom ústavnej ochrany práv.

Žalobca uvádza, že je taktiež zrejmé, že správca dane a následne žalovaný riadne nepreveril skutočnosti, ktorými argumentoval žalobca a súčasne odmietli vykonať ďalšie dokazovanie. Ani doposiaľ vykonané dôkazy, hoci úplne jednoznačne nespochybniteľné potvrdzujú tvrdenia žalobcu, správca dane ako aj žalovaný nespomína, ani len okrajovo, ide pritom o zásadné dôkazy, ktoré objektívne spochybňujú závery správcu dane ako aj samotné rozhodnutia na prvom i druhom stupni.

K replike žalobcu sa písomne vyjadril dňa 26.1.2022 žalovaný, ktorý v duplike uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia. Poukazuje na to, že žalobca opätovne argumentuje rovnakými námietkami a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

Relevantná právna úprava

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných

predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.

Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci požiadali o nariadenie pojednávania vo veci rozhodol podľa na pojednávaní konanom dňa 24.11.2021 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa jedná o faktúru spoločnosti Land Technologies, s. r. o. tak on je konateľom spoločnosti Letoni, s. r. o. a manželka je konateľkou spoločnosti Letoni Slovakia, s. r. o. Účtovník pri vystavovaní faktúry urobil chybu, keď nesprávne vystavil faktúru pre Letoni Slovakia, hoci táto faktúra mala byť vystavená pre spoločnosť Letoni, s. r. o.

Pokiaľ ide o druhý nárok a druhú faktúru týkajúcu sa sacieho bagra, tak žalobca uviedol, že takýto sací bager mali ešte v roku 2017, resp. 2018 kedy si ho dali opraviť spoločnosti KAISER Trebatice ako jedinému subjektu, ktorý sa zaoberal takýmito opravami na území SR. Oprava stála cca 17.000 eur a tento stroj následne predali. Po tomto kúpili nový stroj, nový sací bager značky KAISER, ktorý vykazoval technické vady, pričom pán F., bývalý konateľ spoločnosť FMA3, s. r. o. sa mu ponúkol, že sprostredkuje opravu tohto stroja, a teda spoločnosť FMA3 tento stroj neopravovala len sprostredkovala jeho opravovanie, robilo sa to pod rukou a stroj opravoval teda iný subjekt.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa jedná o prvú faktúru, tak je zrejmé, že došlo k chybe ľudského faktora, chyba bola riadne napravená podaním dodatočného daňového priznania. Má za to, že zo strany správcu dane ako aj žalovaného došlo k formalistickému prístupu pri rozhodovaní, keďže subjekt sám chybu napravil a riadne zaúčtoval uvedenú faktúru.

Pokiaľ sa týka druhej faktúry, opravy sacieho bagra, tak uviedol, že žalobca si riadne objednal opravu, je prirodzené, že hľadal lacnejšie riešenie cez spoločnosť FMA3, a teda konkrétne cez pána F.. Pri tejto faktúre došlo zo strany žalovaného k formalistickému prístupu pri vyhodnotení dôkazov. Podľa názoru žalobcu nebolo v jeho možnostiach preverovať si ďalších dodávateľov, ktorý sa zúčastnili na oprave. Žalobca sám označil dôkazy, ktoré ukazujú, že jeho nárok je legitímny.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých dôvodov, ktoré zaslala vo vyjadrení. V súvislosti s prvou faktúrou poukázala na ust. § 16 ods. 9 daňového poriadku a v súvislosti s druhou faktúrou uviedla, že všetky dohody boli uzatvorené medzi žalobcom a dodávateľom ústne, neexistovali žiadne písomnosti, čím sa žalobca ukrátil na tom, aby dokázal svoj nárok listinnými dôkazmi.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2019. Daňová kontrola bola začatá podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100187349/2020 zo dňa 25.2.2020.

Správca dane ukončil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2019 doručením protokolu č. 101739624/2020 zo dňa 13.11.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v protokole dňa 27.11.2020.

Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku správca dane začal vyrubovacie konanie.

Krajský súd ďalej zo spisového materiálu zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2019 okrem iného uplatnil aj odpočítanie dane v sume 4.050 eur z faktúry č. 19100873 zo dňa 4.10.2019, dátum dodania 4.10.2019 za nákup tovaru – hĺbkový kyprič Digger od spoločnosti Land Technologies, s. r. o. v celkovej sume 24.300 eur a z faktúry č. 03262019 zo dňa 31.10.2019, dátum dodania 31.10.2019, základ dane 25.237 eur, DPH 20% 5.047,40 eur, celkovo 30.284,40 eur, predmet dodania výmena, oprava Kaiser 1 4000 č. 10325846 vystavenej spoločnosťou FMA3, s. r. o.

Okrem toho krajský súd zistil, že daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie október 2019 daňové priznanie dňa 25.11.2019, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 3.095,60 eur.

Dňa 18.2.2020 daňový subjekt, t. j. žalobca podal dodatočné daňové priznanie, na ktoré správca dane neprihliadol z dôvodu, že bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie ustanovenej v § 16 ods. 9 daňového poriadku. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania v zmysle uvedeného ustanovenia mala uplynúť dňa 6.2.2020.

Pokiaľ sa týka faktúry, ktorá bola zaslaná dodávateľom, spoločnosťou Land Technologies, s. r. o. a jednalo sa o faktúru č. 19100873 zo dňa 4.10.2019, tak krajský súd ďalej zistil, že táto faktúra bola vystavená pre daňový subjekt Letoni Slovakia, s. r. o., IČO: 51970716, a teda nebola vystavená pre spoločnosť Letoni, s. r. o., IČO: 46288465. Zo spisového materiálu ďalej krajský súd zistil, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie s odôvodnením, že v súvislosti s týmto uplatneným nárokom došlo k zlyhaniu ľudského faktora, a teda, že bola nesprávne vystavená faktúra pre subjekt odberateľa služby poskytnutej spoločnosťou Land Technologies, s. r. o.

V súvislosti s uplatneným nárokom na odpočet DPH týkajúcim sa faktúry za dodanie hĺbkového kypriča Digger , tak krajský súd poznamenáva, že na to, aby mohol daňový subjekt uplatniť takýto nárok je potrebné, aby faktúra, ktorá bola vystavená dodávateľom tovaru alebo služieb bola vystavená práve pre daňový subjekt, ktorý si takýto nárok uplatňuje. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že faktúra č. 19100873 zo dňa 4.10.2019 od dodávateľa Land Technologies, s. r. o. za nákup hĺbkového kypriča Digger v celkovej hodnote 24.300 eur, základ dane 20.250 eur a daň v sume 4.050 eur bola vystavená pre daňový subjekt Letoni Slovakia, s. r. o., IČO: 51970716, a teda nebola vystavená pre daňový subjekt Letoni, s. r. o., t. j. žalobcu.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že išlo o zlyhanie ľudského faktora, kedy došlo k nesprávnemu zaslaniu faktúry inému subjektu zo strany dodávateľa, tak krajský súd poznamenáva, že samotné podanie dodatočného daňového priznania, ktoré zaslal žalobca správcovi dane 18.2.2020 nemôže byť dôvodom na to, aby došlo k priznaniu nároku z uvedenej faktúry, keďže k tomuto dodatočnému daňovému priznaniu došlo až po uplynutí lehoty, ktorá je určená v Podľa uvedeného ustanovenia dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo až do daň

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. Z uvedeného teda vyplýva, že lehota na podanie dodatočného daňového priznania je určená a ohraničená dobou začatia daňovej kontroly, ktorá bola v danom prípade začatá doručením oznámenia o daňovej kontrole č. 100187349 zo dňa 17.1.2020 dňa 22.1.2020, pričom 15-dňová lehota odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole uplynula dňa 6.2.2020, čo značí dňom 6.2.2020 už žalobca nemohol podať dodatočné daňové priznanie k uplatnenému nároku.

Krajský súd poznamenáva, že ust. § 16 ods. 9 je kogentným ustanovením, ktoré v danom prípade znamená, že nie je na vôli správcu dane, či postup podľa uvedeného ustanovenia zvolí, keďže zákon nepripúšťa inú možnosť len tú, že na dodatočné daňové priznanie po začatí daňovej kontroly už nemôže správca dane prihliadnuť, a teda nemožno tento postup považovať za formalistický, keďže zákon je v danej veci jednoznačný a striktný.

Keďže z ust. § 16 ods. 9 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že počas daňovej kontroly daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie, ak je na jeho podanie oprávnený, ale ani v prípade ak je na jeho podanie povinný. Po skončení daňovej kontroly sa povinnosť resp. právo daňového subjektu podať daňové priznanie opätovne obnovuje.

Z uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že námietka vo vzťahu k uplatnenému nároku za dodanie tovaru – hĺbkového kypriča Digger od dodávateľa spoločnosti Land Technologies, s. r. o. je nedôvodná, pretože bolo v priebehu daňovej kontroly preukázané, že dodávateľ vystavil uvedenú faktúru za dodanie tohto tovaru inému subjektu, pričom do dňa začatia daňovej kontroly žalobca ako daňový subjekt, ktorý si tento nárok chcel uplatniť, tento nedostatok neodstránil v súlade s ust.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu v súvislosti s opravou sacieho bagra značka Kaiser, kde sa malo jednať o faktúru č. 03262019 zo dňa 31.10.2019 kde ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť FMA3, s. r. o. (neskôr táto spoločnosť zmenila svoj obchodný názov na 3DAN, s. r. o. a neskôr od 16.7.2020 na Ott3, s. r. o.), pričom sa jednalo o faktúru zo dňa 31.10.2019, tak krajský súd poznamenáva, že na uplatnenie tohto nároku je potrebné, aby žalobca jednoznačným spôsobom preukázal, že služba, ktorá bola fakturovaná spoločnosťou FMA3, s. r. o. bola dodaná práve týmto dodávateľom, a teda že bolo dodržané ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.11.2022 jednoznačne vyplýva, že spoločnosť FMA3 túto službu pre žalobcu nevykonala, keď na pojednávaní sám žalobca uviedol, že bývalý konateľ spoločnosť FMA3, pán F. len sprostredkoval vykonanie opravy stroja, pričom spoločnosť FMA3 stroj neopravovala a žalobca sa nezaujímal aké subjekty vykonali túto opravu. Pre neho bolo dôležité, že táto oprava bola vykonaná za menej peňazí ako opravy podobného stroja v minulosti, ktoré si žalobca dal vykonať ešte v roku 2018.

V danom prípade je teda dôležitá tá skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok z dodávateľskej služby, ktorá nebola vykonaná tým dodávateľom, ktorý je uvedený faktúre, čo je jednou a základnou podmienkou na to, aby mohlo dôjsť k uznaniu nároku na odpočet DPH z takejto faktúry.

Okrem toho samotná faktúra nespĺňala náležitosti faktúry podľa , keďže z tejto faktúry nie je zrejmé, aké konkrétne dodanie tovaru, resp. aké súčiastky boli použité na opravu sacieho bagra, v akom množstve, v akej cene, nie je presne zaidentifikovaná ani služba, ktorá bola pri oprave vykonaná, teda konkrétne označenie aké segmenty boli na uvedenom sacom bagri opravované.

Okrem toho, bývalý konateľ spoločnosti FMA3, s. r. o. svedok E. F., ktorý bol vypočutý dňa 5.10.2020 pred správcom dane nevedel jednoznačným spôsobom definovať poskytnutú službu aká konkrétna oprava bola z ich strany vykonaná, a taktiež v súvislosti s touto opravou nedoložil žiadne doklady, ktoré mala mať k dispozícii spoločnosť FMA3, s. r. o. ako dodávateľ služby, za ktorú si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH.

V danom prípade neobstojí ani námietka právneho zástupcu žalobcu, ktorú vzniesol na pojednávaní keď uviedol, že zo strany žalovaného, resp. správcu dane došlo k formalistickému prístupu pri vyhodnotení dôkazov, a že nebolo v možnostiach žalobcu preverovať si ďalších dodávateľov, ktorí sa zúčastnili na oprave. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v súvislosti s uplatnením nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt, ktorý si takýto nárok uplatňuje mať vedomosť o subjektoch, s ktorými vstupuje do obchodných vzťahov a v prípade, že takúto vedomosť nemá a nie je schopný v rámci daňovej kontroly predložiť dôkazy o daňových subjektoch, s ktorými tieto obchodné vzťahy uskutočňuje, tak sa vystavuje riziku, že jeho nárok bude spochybnený. Okrem toho krajský súd poznamenáva, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol ani konkrétne subjekty, ktoré mali danú opravu sacieho bagra vykonať, pričom je zrejmé, že túto opravu nevykonal subjekt označený na faktúre ako dodávateľ tejto služby, čo nespochybnil ani sám žalobca.

Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, s ktorým je spojená aj dôkazná povinnosť. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiť, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnený a že služba, resp. tovar bol dodaný práve osobou uvedenou na faktúre, to značí, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázaľnosť uplatneného nároku správcovi dane, ktorý v rámci kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukázať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie záznamov, ktorú je povinný viesť.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosť rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2018).

Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd postupom podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď v konaní úspešnému žalovaného trovy konania nepriznal, pretože orgánu verejnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).