Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/67/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Z., s.r.o. B. C., W. XX, XXX XX B. C., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: M. distribučná, a.s., V. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 3.2.2015, č.k. -24 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením uložil odporcovi v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1139/2014/E-OZ zo dňa 19.11.2013, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a zároveň mu uložil, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie v znení ako je uvedené vyššie. Dôvodil, že je výrobcom elektriny pre (typ zdroja a typ výroby: obnoviteľné zdroje energie, vodná energia, lokalita, umiestnenie zdroja: B. Ľubovňa, EIC a číslo odovzdávacieho miesta: 24ZVS0000675894K/1324000) s právom na podporu v zmysle ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ďalej dôvodil, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1139/2014/E-0Z, zo dňa 19.11.2014 bola preň ako regulovaný subjekt schválená na roky 2014 až 2027 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 96,624 EUR/MWh bez DPH vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhovateľ, odporca a spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. uzavreli dňa 19.11.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE 459 2012 15, predmetom ktorej okrem iného bol záväzok odporcu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa rozhodnutia. Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu navrhovateľom, odporcom a VSE ako zmluvnými stranami zmluvy, t.j. dňa 19.11.2014 a účinnosť dňa 1.1.2015. Navrhovateľ dôvodil, že na základe ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. §§ 3,4, uzavretej zmluvy a rozhodnutia Úradu, právo na podporu vo vzťahu k navrhovateľovi je odporca povinný zabezpečovať vo forme doplatku v zmysle zákona na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom odporcovi ako prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie.

Navrhovateľ uviedol, že dokumentom datovaným dňa 15.12.2014 a označeným ako oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 doručeným navrhovateľovi dňa 17.12.2014 odporca oznámil, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí nevyhnutných na to, aby navrhovateľom prevádzkovaný zdroj používal podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, pričom poukázal na nenaplnenie podmienok upravených v § 4 zákona. Následne na e- mailovú žiadosť navrhovateľa zo dňa 19.12.2014 o presnú špecifikáciu nesplnenej podmienky mu bolo e- mailovým podaním odporcu zo dňa 20.12.2014 oznámené, že odporca neeviduje doručenie oznámenia o uplatnení si práva navrhovateľa na podporu na rok 2015 podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona v lehote do 15.8.2014 a z dôvodu porušenia tejto povinnosti navrhovateľ nemá právo uplatniť si v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona u odporcu podporu vo forme doplatku na elektrinu vyrobenú v kalendárnom roku 2015 v jeho zariadení na výrobu elektriny. Na ďalšie stanovisko poslané dňa 29.12.2014 odporca nereagoval.

Navrhovateľ tvrdí, že povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona si voči úradu aj voči odporcovi ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy splnil tým, že písomné oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny zaslal v mesiaci máj 2014 úradu a dňa 7.8.2014 odporcovi prostredníctvom pošty a následne v nadväznosti na e-mailovú komunikáciu zaslal dňa 22.12.2014 e-mailom a listovou zásielkou na pošte fotokópiu oznámenia úradu, fotokópiu oznámenia odporcovi spolu s dokladom o odovzdaní na poštovú prepravu. Uvedené bolo napokon zo strany odporcu aj potvrdené, aj keď odporca spochybnenil obsah predmetnej zásielky.

Navrhovateľ ďalej namieta, že odporca ako účastník trhu s energiou nie je oprávnená osoba, ktorá je spôsobilá rozhodnúť, respektíve oznámiť zánik práva na podporu podľa ust. § 4 ods. 3 zákona. Zdôraznil, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. bolo novelizované s účinnosťou od 1.1.2014, navrhovateľovi však právo na podporu vzniklo pred účinnosťou tejto novely a podľa prechodných ustanovení (§ 18e ) podmienky podpory výroby pre zariadenie uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 ostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Zdôraznil, že jeho hlavná a jediná činnosť spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom k vysokým investičným vstupom môže v súčasnosti a v nasledujúcich rokoch vykonávať svoju činnosť, t.j. vyrábať a predávať elektrinu len na základe podpory tejto výroby vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku v zmysle priznaného práva na podporu. Zdôraznil, že postupoval v zmysle metodických pokynov úradu a napriek tomu mu bolo zo strany odporcu oznámené, že právo na podporu na kalendárny rok 2015 zanikne, pričom odporca je subjektom, ktorý je zo zákona povinný túto podporu výroby elektriny zabezpečovať, pričom podpora je financovaná štátom a nie zo strany odporcu. Jeho oznámenie o zániku podpory sa opiera iba o svojvoľný a účelový výklad ustanovenia zákona, ktorý je v rozpore nielen s usmernením úradu, ale aj s logikou zákona, t.j. opiera sa o konštatovanie, že navrhovateľ porušil povinnosti podľa ust.§ 4 ods. 2 písm. c) zákona, čo sa nestalo.

Dôvodí, že v prípade, ak pomery účastníka nebudú do vydania rozhodnutia súdu vo veci samej (návrhom vo veci samej sa chce domáhať, aby súd určil, že právo na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona na elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny na kalendárny rok 2015 navrhovateľovi nezaniklo podľa § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z.), má to pre neho likvidačný charakter, pretože znovuobnovenie výrobného procesu na prevádzkovanie zdroja navrhovateľa bude z časového a finančného hľadiska veľmi náročné a zastavenie výroby spôsobí nemožnosť splácania finančných záväzkov jednak voči zmluvným dodávateľom služieb a voči financujúcim bankám.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 74, § 75, § 76 O.s.p., § 3 ods. 1,2,3,4,6 zák. č. 309/2009 Z.z., § 4 ods. 1,2,3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014, § 18e zák č. 309/2009 Z.z., § 44 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z..

Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v celom rozsahu mu vyhovel, čo konštatoval v odôvodnení a ďalšie dôvody neuviedol (§ 76 ods. 4 O.s.p.).

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca.

Dôvodil, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, pretože neoznámil uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva vydanej

elektriny k 15.8. na nasledujúci kalendárny rok ( § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z.) a túto skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčil ani v navrhovanom predbežnom opatrení.

Dôvodí, že vyššie uvedený právny úkon smerujúci k splneniu uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje, pretože absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Zdôraznil, že zásielka navrhovateľa, ktorú zaslal odporcovi dňa 7.8.2014 a na ktorú sa navrhovateľ odvoláva v svojom návrhu zo dňa 19.1.2015 neobsahovala podanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho úmyslom bolo splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore.

Tvrdí, že uvedená zásielka neobsahovala navrhovateľom tvrdené doklady, pretože v podateľni odporcu sa všetky prijaté zásielky evidujú a to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza. Odporca pri preverení zásielky doručenej mu navrhovateľom (pod č. podacieho lístka: RP978036170SK) zistil, že jej obsahom nebolo žiadne oznámenie o splnení si povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, ale len doručená faktúra č. XXXXX, na základe ktorej si navrhovateľ u odporcu uplatnil doplatok na dodanú elektrinu do sústavy odporcu za predošlý kalendárny mesiac daného roku - 07/2014. Je teda nepochybné, že odporca v žiadnom prípade nespochybnil obsah zásielky účelovo, ale naopak, navrhovateľ nepreukázal splnenie si vyššie uvedenej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho jeho právo uplatňovať si v roku 2015 podporu na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny zaniklo.

Odvolateľ zároveň zdôraznil, že právo na podporu navrhovateľovi zaniklo ex lege. Oznámenie odporcu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 malo len informatívny charakter, nakoľko uvedená skutočnosť vyplynula priamo zo zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na webovú stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde je uvedený zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zák. č. 309/2009 Z.z..

Ďalej tvrdil, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS:OZE 459 2012 15 medzi navrhovateľom ako výrobcom, odporcom ako regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy na danom území a spoločnosťou M. a.s. ako odberateľom dodanej elektriny do distribučnej sústavy odporcu. Uvedená zmluva totiž v sebe obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami Zákona o podpore a navyše obsahuje aj vyhlásenie navrhovateľa, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Odvolateľ má za to, že v časti, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory, je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, podľa ktorej zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa § 14 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z., preto povinnosť odporcu poskytovať navrhovateľovi podporu v roku 2015 je neplatná aj s poukazom na nemožnosť plnenia z dôvodu, že navrhovateľ stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ust. § 4 od. 3 Zákona o podpore.

V ďalšom v odvolaní spochybňuje aj dôvody, ktorými navrhovať odôvodňoval nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia a zdôraznil, že rozhodnutie vydané súdom prvého stupňa je navyše aj nevykonateľné nakoľko uznesenie súdu o nariadení predbežného opatrenia bolo odporcovi doručené až dňa 18.2.2015, kedy zároveň nastala aj jeho vykonateľnosť. Odporca má za to, že predbežné opatrenie nemôže súd nariadiť tak, aby jeho účinky siahali spätne do minulosti.

Na základe uvedeného sa domáha, aby bolo uznesenie súdu prvého stupňa zmenené a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

Navrhovateľ navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom v konaní vo veci samej sa bude navrhovateľ domáhať, že

jeho právo na podporu nezaniklo. Odvolací súd dospel k záveru, že splnenie týchto podmienok v prejednávanej veci nie je dané; pričom vychádzal z nasledovného:

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú úpravu pomerov účastníkov.

Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov. Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel. Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

V predmetnej veci navrhovateľ uviedol, že návrhom vo veci samej sa chce domáhať určenia, že právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 309/2009 Z.z. na elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny MVE Stará C. na kalendárny rok 2015 nezaniklo podľa § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z..

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len budúceho času, prípadne aj pre dobu od podania návrhu vo veci samej do jej právoplatného skončenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ), nariadením predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda nemôže obsahovať výrok trvalej povahy a nemá zásadne prejudikovať práva a povinnosti účastníkov, ktoré budú uložené konečným rozhodnutím.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jedným z predpokladom pre jeho nariadenie je vecná a obsahová súvislosť predbežného opatrenia s návrhom vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že táto nie je daná vychádzajúc z nasledovného:

Vecná a obsahová súvislosť predpokladá, že nutnosť dočasnej úpravy pomerov je potrebné posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. Je preto povinnosťou navrhovateľa osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k veci samej, a konanie o ktorej si takúto dočasnú úpravu vyžaduje.

Ako už bolo uvedené vyššie vo veci samej sa navrhovateľ chce domáhať určenia, že jeho nárok na podporu nezanikol, t.j. podať určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. z čoho vyplýva, že t.j. v konaní vo veci samej bude musieť tvrdiť a preukázať, že jeho právo na podporu podľa § 3 zák. č. 309/2009 Z.z. na rok 2015 nezaniklo. Návrhom na uloženie predbežného opatrenia sa však domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť plniť - zabezpečiť mu podporu vo forme doplatku podľa rozhodnutia ÚRSO. Povedané inak, vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (povinnosť odporcu plniť) nebude vyriešený rozhodnutím vo veci samej, keďže rozhodnutie vo veci samej (a to aj v prípade, ak by súd určovacej žalobe vyhovel) nemôže byť exekučným titulom na vymáhanie plnenia od odporcov. Odporca by síce mohol plniť dobrovoľne, ale ak by sa tak nestalo, navrhovateľ by musel podať žalobu na plnenie ,kde by už bola vyriešená predbežná otázka určovaním výrokom rozsudku.

Odvolací súd udáva, že chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozsudkom vo veci samej ( v určovacej žalobe) je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia bez toho, aby súd skúmal existenciu ďalších zákonných podmienok pre jeho vydanie.

Preto len pre úplnosť odvolací súd udáva, že predbežné opatrenie, tak ako je navrhnuté, je aj nevykonateľné. Tak ako výrok na plnenie v rozhodnutí vo veci samej, aj výrok na plnenie uložené predbežným opatrením musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby bolo zrejmé (a to aj v prípade núteného výkonu) kto má čo komu plniť, kedy a v akej výške. Uvedené odvolací súd uviedol vzhľadom na skutočnosť, že výška plnenia odporcu (doplatok), za tie-ktoré mesiace je závislá od účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom v súvislosti so skutočne vyrobeným a odovzdaným množstvom elektriny v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny. Ak by súd uložil predbežným opatrením v žiadanom znení, de facto by to znamenalo pre odporcu aj znemožnenie preskúmania správnosti vystaveného účtovného dokladu.

Na základe uvedeného bolo preto uznesenie súdu prvého stupňa zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý (§ 220, § 221 ods. 3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu má úspešný odvolateľ, keďže si ich neuplatnil, neboli mu priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.