Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-33-2015.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/33/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Mária Kašíková a Mgr. František Dulačka, v právnej veci starostlivosti o maloletú T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo C., B. XXX, otec Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/70/2014-62 zo dňa 19. marca 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/35/2010-47 zo dňa 25.03.2010 v časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý platiť znížené výživné na maloletú T. J., nar. XX.XX.XXXX v sume 120,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 19.03.2015.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/35/2010-47 zo dňa 25.03.2010 v časti o bežnom výživnom tak, že otec je povinný platiť znížené výživné na maloletú T. v sume 75,00 Eur mesačne, počnúc od 19.03.2015. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o úprave výšky výživného. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že došlo k zníženiu jeho príjmu. Pracovný pomer v zahraničí ukončil zo zdravotných dôvodov, keď súd mal potvrdením lekára preukázané diagnostikované ochorenie chrbtice, preto túto skutočnosť súd nevyhodnotil v neprospech otca. Pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a to k maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej K., nar. XX.XX.XXXX. Na strane maloletej T. tak isto došlo k zmene pomerov. Od posledného rozhodnutia je o päť rokov staršia. Navštevuje posledný ročník základnej školy, s čím sú nepochybne preukázané zvýšené výdavky, avšak pri určovaní výživného súd musí prihliadať na schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri znížení výživného vychádzal zo skutočnosti, že otcovi napriek tomu, že má diagnostikované ochorenie chrbtice, nič iné nebráni riadne sa zamestnať, čo aj sám v konaní tvrdil. Od novembra už uplynula dlhšia doba na to, aby sa zamestnal a dosahoval príjem na úrovni minimálnej mzdy, ktorá v súčasnosti predstavuje 380,00 Eur. Aj keď otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, výdavky na deti, ktoré sú vo veky 3 roky a pol roka nie sú tak vysoké, ako na dcéru T., ktorá má v súčasnej dobe 15 rokov.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej. Namietala, že otec ani na jednom pojednávaní pred súdom nepredložil výpoveď zo zamestnania kde pracoval v Írsku, odborným lekárom neboli predložené žiadne nálezy potvrdzujúce vážne zdravotné problémy. Sám otec uviedol,
že sa nelieči. Preto je toho názoru, že jeho tvrdenia sú účelové. Otec uvádzal, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Pritom v rozsudku č. k. 4P/180/2011-82 bolo uvedené, že tvrdenia otca o darovacej zmluve a dohode o zriadení vecného bremena zo dňa 20.10.2010 na svoju družku sú účelové. Podľa jej informácií v byte, v ktorom býva otec, majú trvalé bydlisko i jeho rodičia, a preto náklady na bývanie by mali byť nižšie ako uviedol. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne nemá otec nárok na dávku v nezamestnanosti. Na pojednávaní nepredložil ani žiadosť o priznanie rodičovského príspevku jeho družky. Od februára 2015 začal platiť nižšie výživné vo výške 40,- Eur, napriek tomu, že rozhodnutie o znížení výživného ešte nebolo vydané. Kvôli tomu podala návrh na exekúciu dňa 19.02.2015. S maloletou T. sa nestretáva, nad rámec výživného nikdy ničím neprispel. Ak by bolo znížené výživné, maloletá by bola ukrátená o to málo z toho štandardu, ktoré majú jeho deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Maloletá končí deviaty ročník základnej školy. Ona má zdravotné problémy, a preto má problém sa poriadne zamestnať. Preto so znížením výživného na 75,- Eur nesúhlasí.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej T.. Uviedol, že výpoveď v práci dal zo zdravotných dôvodov, keď mal ťažkú fyzickú robotu, pri ktorej pociťoval bolesti chrbta a hlavy. Hľadal si inú prácu, avšak neúspešne, v Írsku je vysoká nezamestnanosť. Družka v tom čase bola na materskej dovolenke a výdavky na život boli vysoké, preto museli odísť z Írska. Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena s družkou nie je účelová, nakoľko išlo o vysporiadanie majetku medzi nimi. V predmete tohto darovania býva so svojou družkou a deťmi. Jeho rodičia tam majú trvalý pobyt ale bývajú v podnájme v jednoizbovom byte. Prácu si hľadá najmä cez internetovú stránku www.profesia.sk <http:// www.profesia.sk>.. Nemá žiaden príjem, nakoľko Sociálna poisťovňa zo dňa 24.01.2015 mu nepriznala nárok na dávku v nezamestnanosti. Jeho družka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur o ktorý požiadala 04.03.2015 po skončení materskej dovolenky. Z Írska odišiel 29.11.2014, na Úrade práce bol 01.12.2014, avšak zaevidovali ho až 16.01.2015 z dôvodu meškania potrebných papierov z Írska. Jeho zdravotný stav mu nebráni pracovať, iba ho obmedzuje vykonávať určitý druh práce. Na chrbticu sa lieči doma, a to pravidelným cvičením. Dcéra má tri roky, navštevuje škôlku. Syn má 7 mesiacov. Ich výdavky zodpovedajú veku. Momentálne majú finančné problémy s čím im pomáhajú rodičia. Matke maloletej bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok 11.11.2003, a preto si myslí, že jej zdravotný stav nie je taký vážny, aby sa nemohla zamestnať a zvýšiť tak svoju a aj maloletej T.ivotnú úroveň. Vzhľadom na to navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. K odvolaniu priložil čestné prehlásenie svojej matky o tom, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletej. Taktiež predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 07.04.2015 z ktorého vyplýva, že C. E. (družke otca) bol priznaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur od 01.03.2015.
Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. a rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoR), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Musí sa však jednať o zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/35/2010-47 zo dňa 25.03.2010, kedy rodičia maloletej T. uzavreli medzi sebou rodičovskú dohodu v tom, že otec sa zaviazal prispievať na maloletú T. mesačne sumou 200,- Eur od 01.03.2010. Otec v tom čase pracoval v Írsku a podľa jeho vyjadrenia dosahoval mesačný príjem 20.000 - 22.000 Sk (663,88 Eur až 730,27 Eur). Matka maloletej v tom čase poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 69,91 Eur. Maloletá T. navštevovala štvrtý ročník základnej školy, rekreačne sa venovala športu, plávala, korčuľovala a bicyklovala sa.
V súčasnej dobe nastali zmeny tak na strane maloletej T. ako aj na strane povinného otca. Maloletá T. navštevuje 9. ročník základnej školy. Mimoriadne výdavky na jej výživu nie sú. Matka maloletej naďalej
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 58,30 Eur a v súčasnej dobe je dlhodobo práceneschopná z dôvodu ochorenia chrbtice. Žijú v spoločnej domácnosti so starou matkou. Rozhodnutím zo dňa 11.11.2013 Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť matky o priznanie invalidného dôchodku. Otec sa v novembri 2014 vrátil z Írska, kde pracoval aj naposledy pri určovaní výživného a spolu s rodinou žije v C.. V Írsku pracoval ako predavač v potravinách. Jeho družka od 15.09.2014 poberala materský príspevok vo výške 240,- Eur týždenne. Pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletej K., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia otca tento ukončil pracovný pomer v zahraničí zo zdravotných dôvodov, keďže mu bolo diagnostikované ochorenie chrbtice. Od 16.01.2015 je evidovaný na Úrade práce, pričom mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z lekárskej správy Polikliniky Štúrovo, rádiodiagnostické oddelenie zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že u otca boli zistené incip. spondylotické zmeny Th chrbtice s premostujúcimi osteofytmi. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2015 vyplýva, že otcovi maloletej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pracovný pomer otca v Írsku trval takmer 6 rokov s frekvenciou na Slovensko 3x ročne na 2 týždne až mesiac, pričom rezervácie leteniek nepredložil. Na území iného členského štátu Európskej únie preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 16.1.2012 do 29.11.2014, a to 1049 dní, Z údajov uvedených vo vyhlásení na účely posúdenia bydliska, ktoré predložil otec pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti je zrejmé, že v období výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie mal stabilné zamestnanie. Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát jeho bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v platnom znení (ďalej len „základného nariadenia“) je potrebné považovať štát výkonu jeho zárobkovej činnosti. Na základe skutočností preukázaných v rámci konania o nároku na dávku v nezamestnanosti nie je možné považovať jeho väzby na území Slovenskej republiky za zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti otec maloletej neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na neho nevzťahuje, a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia. Preto mu nebola priznaná dávka v nezamestnanosti.
Okresný súd v danej veci na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, avšak tento nesprávne vyhodnotil v časti zníženia výživného, pokiaľ ide o stanovenie novej výšky vyživovacej povinnosti. V prejednávanom prípade jednoznačne nastali zmeny tak na strane maloletej T., a to dosiahnutím jej veku (9. ročník základnej školy), ako aj na strane otca, predovšetkým tým, že mu vznikli dve nové vyživovacie povinnosti. Na strane otca došlo k zmene pomerov aj pokiaľ ide o jeho príjmy, avšak súdu riadne nezdokladoval z akých dôvodov bol ukončený pracovný pomer v Írsku a uvedené zostalo iba na jeho tvrdeniach. V skutočnosti predložil do spisu doklad o tom, že boli u neho zistené isté zdravotné zmeny na chrbtici, avšak ako sám uviedol lieči sa sám v domácom prostredí. Nepredložil súdu žiadne lekárske potvrdenie v akom smere ho tieto zdravotné problémy obmedzujú pri výkone práce, a či v skutočnosti mu zamedzovalo vykonávať prácu, ktorú vykonával dovtedy v Írsku. Prvostupňový súd teda správne vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane povinného rodiča, avšak nesprávne postupoval pri určení výšky zníženého výživného. Pri stanovení výšky výživného je potrebné vychádzať aj z toho, že výživné dieťaťa zahrňuje sumu potrebnú na jeho výživu vo vlastnom zmysle tohto slova, potom sumu na uspokojovanie hmotných potrieb ako je šatstvo, obuv, úhrada za užívanie bytu a pod., ako aj prostriedky na ďalšie potreby pre úspešný vývoj dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu výživného stanovené okresným súdom vo výške 75,-Eur nepostačuje na pokrytie potrieb mal. T., a preto znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné je v schopnostiam a možnostiam povinného otca. Rodičia majú za úlohu na báze vzájomnej rovnosti zabezpečiť morálny a materiálny blahobyt dieťaťa, najmä osobnou starostlivosťou o dieťa, udržiavaním osobných vzťahov s dieťaťom, zabezpečením jeho vzdelania, jeho výživy. Schopnosťami rodičov sú predovšetkým ich objektívne vlastnosti po stránke telesnej i duševnej, ich zdravotný stav, stupeň vzdelania. V rámci možnosti povinného rodiča je súd povinný prihliadnuť aj na prípady, keď sa povinný rodič bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. Ako bolo vyššie konštatované otec maloletej náležite nepreukázal z akých dôvodov ukončil pracovný pomer v Írsku, kde dosahoval dostatočný príjem.
Okresný súd znížil výživné počnúc dňom 19.03.2015. Žiaden z účastníkov konania v odvolaní alebo vo vyjadrení k odvolaniu k ustáleniu tohto dátumu nepodal žiadnu námietku, preto i odvolací súd zmenil pôvodný rozsudok dňom 19.03.2015.
Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. na sumu 120,-Eur mesačne v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vzhľadom na charakter prejednávanej veci (konanie vo veciach maloletého dieťaťa, ktoré možno začať aj bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p.), žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie.