Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-104-2014.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/104/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. W., B.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, dieťa rodičov matky: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. T., T.. T. XXX/XX a otca: L. I., B.. XX.XX.XXXX, X. T., J. Š. XXX/XX, o úpravu práv a povinností k mal. G. takto
rozhodol:
I. Maloletý G. W., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať výživným na maloletého G. sumou 100,-Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 03.06.2014.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého G. za obdobie od 03.06.2014 do 31.05.2015 vo výške 1.189,92 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 20,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Otec je povinný zaplatiť matke sumu 250,-Eur titulom príspevku na výbavičku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. G., B.. XX.XX.XXXX. Uviedla, že s otcom maloletého spolu nežijú, na maloletého otec ešte vôbec neprispel, býva spolu s maloletým a svojou matkou, je na materskej dovolenke s príspevkom vo výške 350,-Eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec maloletého je nezamestnaný s tým, že má pravdepodobne brigádu. Náklady na výchovu a výživu maloletého predstavujú približne sumu 400,-Eur mesačne, tieto zahrňujú bývanie, stravu, náklady na oblečenie, hygienické potreby a lieky. Navrhla určiť výživné od 03.04.2014 sumou 150,-Eur mesačne. Zároveň žiadala aby súd zaviazal otca na zaplatenie polovice výdavkov za zakúpenú výbavičku v sume 250,-Eur.
Otec s návrhom nesúhlasil, navrhol aby súd určil výživné vo výške 70,-Eur mesačne. Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce s tým, že po skončení posledného pracovného pomeru sa nebol zaevidovať. Uviedol, že nemá žiadny príjem a že ho doteraz vždy podržali rodičia. Súhlasil so zaplatením polovice výdavkov na výbavičku. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k J. I.U., B..
XX.XX.XXXX, pričom na jej výživu prispieva sumou 70,-Eur mesačne a to podľa dohody s jej matkou. Otec potvrdil, že na maloletého G. do toho času neprispel ničím.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhujú určiť výživné vo výške 100,-Eur mesačne, tiež aby súd zaviazal otca zaplatiť matke polovicu výdavkov za zakúpenú výbavičku a to vo výške 250,-Eur. Navrhol určiť výživné odo dňa narodenia maloletého z dôvodu, že matka čakala, že otec dobrovoľne bude platiť výživné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením rodného listu mal. G., oboznámením potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dohody o pracovnej činnosti zo dňa 09.09.2014, potvrdenia Sociálnej poisťovne, potvrdenia o lustrácií v Sociálnej poisťovni a potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.04.2015 a zistil tento skutkový stav:
Maloletý G. sa narodil mimo manželstva rodičov, rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý G. býva v spoločnej domácnosti s matkou, táto o neho zabezpečuje starostlivosť.
Matka maloletého dieťaťa je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Od 04.02.2014 do 29.09.2014 matka poberala materské a to v dennej výške 11,342435 Eur, toto sa pohybovalo mesačne od 340,30 Eur do 351,70 Eur. Poberá rodinné prídavky na maloletého. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva u svojej matky spolu s maloletým G., ktorej neprispieva na domácnosť vzhľadom na jej finančnú situáciu. Matka brigádne pracuje v reštaurácií na dohodu o pracovnej činnosti, kde sa jej príjem pohybuje od 20,- - 80 ,-Eur mesačne.
Maloletý má bežné, štandardné výdavky, nemá žiadne zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom.
Otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, nie je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, podľa jeho vyjadrenia je dobrovoľne nezamestnaný s tým, že ho „vždy podržia rodičia“. Z lustrácie v sociálnej poisťovni ohľadne zamestnávateľov otca vyplynulo, že otec naposledy pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v dňoch 05.06.2014 - 10.06.2014. Zo správy posledného zamestnávateľa otca ZILITRANS SK s.r.o. vyplynulo, že otec bol zamestnaný v ich spoločnosti od 12.11.2011 do 08.02.2013 s tým, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo k 08.02.2013 okamžitým zrušením pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého G. spolu nežijú a na úprave práv a povinností k nemu sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. Otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Súd preto rozhodol o tom, že osobnú starostlivosť maloletého bude zabezpečovať matka. Súd otcovi určil výživné, a to v sume 100,- Eur mesačne. I keď s takouto výškou výživného otec nesúhlasil, je potrebné poukázať na to, že matka, ktorá celodenne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, dosahuje príjem z dohody o pracovnej činnosti maximálne 80,-Eur mesačne, popritom poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého. Otec sám vo svojom vyjadrení uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný, otec netvrdil ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať, resp. zabezpečiť si pravidelný príjem, aby mohol riadne prispievať na výživné na maloletého G.. Maloletý ma toho času cca 1 rok, náklady na výživu maloletého dieťaťa v takto nízkom veku sú vo všeobecnosti veľmi vysoké, zahŕňajú náklady na stravu, hygienické potreby, vrátanie plienok, lekárske ošetrenia, ako aj náklady na ošatenie a bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zásad uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine, podľa ktorých platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné zo strany otca súd určil s účinnosťou od 03.06.2014, teda od podania predmetného návrhu matkou. S poukazom na § 77 ods. l Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia
súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnej veci matka takéto dôvody osobitného zreteľa nepreukázala.
Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 03.06.2014 do 31.05.2015, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 27 dní mesiaca jún 2014 vo výške 89,92 Eur (100,- Eur : 30 dní x 27 dní) a za mesiac júl až december 2014 a január až máj 2015 vo výške 1.100,- Eur (100,- Eur x 11 mesiacov). Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.
Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť matke sumu 250,- Eur titulom príspevku na výbavičku, na ktorej majú povinnosť sa podieľať obaja rodičia. Otec je povinný aspoň čiastočne nahradiť náklady spojené so zakúpením výbavičky, otec so zaplatením sumy 250,- Eur titulom nakúpenej výbavičky pre maloleté dieťa súhlasil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .