Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/112/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnka 5, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému 1/ Ľ. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G., W. XX, štátny občan SR, žalovanej 2/ Y. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G.W., W. XX, štátna občianka SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 3 329,76 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 329,76 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z istiny od 12.08.2013 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 994,48 Eur.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1/ a 2/ splácať priznanú dlžnú sumu vrátane trov konania v splátkach po 100,-Eur, ktoré sú splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenie 3 329,76 Eur s úrokom z omeškania zo splátok od 21.04.2011 do 11.08.2013 vo výške 134,83 Eur a ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 3 329,76 Eur od 12.08.2013 do zaplatenie a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril dňa 17.10.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia 3 576,37 Eur (istina 2 766,06 Eur, úrok z omeškania 186,81 Eur, riadny úrok 563,70 Eur a sumu 59,80 Eur ako ostatné príslušenstvo). Žalobca si uplatnil v konaní úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 od 11.08.2013, t. j. dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa žalobcu zmluva medzi postupcom a žalovanou spĺňa podmienky zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 OBZ. Keďže podľa § 261 ods. 3 písm. d) ide o absolútny obchod, preto podľa žalobcu má byť aplikovaná úprava premlčania v a nie všeobecná občiansko-právna úprava. Podľa žalobcu sa aplikácia § 52 vzťahuje podľa jej znenia do 31.12.2007 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8.časti a preto sa nevzťahuje na účastníkov úverovej zmluvy povinnosť v § 879f ods. 3 OZ. Podľa žalobcu novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008. Žalovaní celkovo uhradili sumu 2 668,39 Eur od 17.10.2006 do 20.02.2011.

Súd vydal platobný rozkaz dňa 7.4.2014, ktorým návrhu žalobcu vyhovel tak, že žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 329,76 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Nakoľko sa nepodarilo doručiť žalovanej platobný rozkaz do vlastných rúk, súd zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu uznesením zo dňa 16.09.2014.

Keďže sa vykonaným šetrením súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovanej 2/, ani nebola známa osoba žalovanej blízka, ktorá by bola ochotná byť ustanovená za opatrovníka, bola žalovanej 2/ ustanovený opatrovníčka podľa § 29 ods. 2, 3 O. s. p.. Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.

Súd nariadil vo veci pojednávania, ktorého sa nezúčastnila opatrovníčka žalovanej, nakoľko sa účastníci, ktorí boli riadne predvolaní na termín pojednávania nedostavili na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti účastníka.

Žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal, aby mohol požadovanú sumu splácať v splátkach, nakoľko nežije už v spoločnej domácnosti so žalovanou v 2/. Jeho celkový príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške 338,40 Eur, kde výdavky na lieky tvoria sumu 50,-Eur a zrážky exekúcie 13,75 Eur.

Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti. Právny predchodca žalobcu - postupca pohľadávky uzatvoril so žalovanými dňa 17.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (zistené z č. l. 3, 4), na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebný úver vo výške 100 000,-Sk, s úrokovou sadzbou 12,60% p.a., RPMN 15,31 %, s konečnou splatnosťou úveru 20.09.2016, splátkou vo výške 1 541,- Sk, počtom splátok 119, ktoré boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Postupca žalovaných vyzval výzvou z 22.6.2011 na úhradu omeškanej platby, ktorá k 31.5.2011 činila sumu 209,69 Eur v lehote do 10 dní (zistené z č.l. 94). Postupca k 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.5.2013, ktorá bola podľa doručenky žalovanému 1/ doručená 28.5.2013 (zistené z č. l. 92) a žalovanej 2/ dňa 18.6.2013 bezúspešne doručovaná (zistené z č.l. 93, č.l. 100). Úverová pohľadávka predstavovala sumu 3 513,78 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 (zistené z č. l. 21) postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu ako postupníka, ktorá bola vyčíslená na istiny vo výške 3 576,- Eur a úroky príslušenstvo pohľadávky 810,31 Eur (zistené z č. l. 29). Žalobca Pokusom o zmier z 13.02.2014 vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu 3 855,90 Eur do 28.02.2014 (zistené z č. l. 31).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. (v texte len „OBZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 citovaného zákona zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 504 citovaného zákona, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, t. j. 17.10.2006, v texte len „OZ“) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1, 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

Podľa § 879f ods. 2, 3 spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 17.10.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní uzatvorila s postupcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca žalovaným poskytol úver vo výške 100 000,-Sk. Nakoľko si žalovaní neplnili svoje povinnosti z uvedenej zmluvy riadne a včas, vznikol im voči právneho predchodcovi dlh. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013. Súd vychádzal z uvedených dôkazov v nadväznosti na vyčíslenie úveru z ktorých mal preukázané, že je dôvodné žalobcovi vyhovieť v časti istiny, ktorú požadoval vo výške 3 329,76 Eur. Súd s poukazom na § 54 aplikoval občianskoprávnu úpravu a preskúmaval zmluvu z hľadiska ochrany spotrebiteľského práva, s poukazom nato, že podľa § 54 je občianskoprávna úprava pre spotrebiteľa výhodnejšia. Pričom na aplikáciu súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove . Súd uvádza, že tak ako bolo judikované v citovanou rozhodnutí (a s čím sa súd stotožňuje) nijako sa nespochybňuje názor žalobcu, že úverová zmluva je absolútnym obchodom a spravuje sa treťou časťou bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná zmluva však v čase jej uzavretia t. j. dňa 17.10.2006 bola upravená aj zákonom č. 634/1992 Zb. a ustanoveniami a teda ide o typický občianskoprávny vzťah, nakoľko je zrejmé, že išlo o typovú formulárovú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Je v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské

právo. Keďže účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. od 01.01.2004 došlo k zmene spotrebiteľského práva, keď nevýhodné zmluvné klauzuly sa dostali do rozporu s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ nesmie ani inak zhoršiť svoje postavanie. Použitie úpravy podľa predstavuje takéto zhoršenie postavenia. Ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. ustanovuje, že spotrebiteľská zmluva je aj zmluva uzavretá podľa OBZ. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že ochranu spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 možno použiť až od 01.01.2008 a preto § 879f ods. 3,4 platil aj pre postupcu. O rozpor s § 54 ods. 1 ide aj v prípade ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu premlčania podľa s odkazom na § 261 ods. 3 zhoršilo, keďže upravuje rovnaký inštitút premlčania pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Súd je v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný prihliadať na akékoľvek oslabenie nároku. Žalobca požadoval priznať úrok z omeškania z jednotlivých splátok od 21.04.2011 do 11.8.2013.

Podľa § 565 môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Právny predchodca toto práv využil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 17.5.2013. Súd preto neuznal žalobcom vyčíslený úrok a v tejto časti nárok zamietol, nakoľko mal zato, že právny predchodca vyčíslil celkovú pohľadávku a mimoriadne úver zosplatnil v celkovej výške. Navyše súd poukazuje na ustanovenia § 502 a § 503 vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluve o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Na základe uvedeného má žalobca právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa 17.5.2013 s tým, že po tomto termíne už žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru ale len úroku z omeškania podľa § 369 v nadväznosti na § 512 OZ. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 12.8.2013 vo výške 8,5 %, ktorý súd priznal žalobcovi nakoľko išlo o zákonný úrok podľa § 369 ObZ, s odkazom na § 517 ods. 2 a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb, pričom v uvedenom čase bola sadzba ECB vo výške 0,5 %, k čomu sa pripočítalo v súlade s uvedeným paragrafmi 8 percentuálnych bodov.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd s poukazom na § 160 O. s. p. zaviazal žalovaných na plnenie v splátkach. Pri rozhodovaní o výške splátok prihliadol na skutočnosť, že žalovaný 1/ je invalidným dôchodcom s dôchodkom 338,40 Eur, ktorý predstavuje jeho jediný príjem. Výdavky, ktoré žalovaný 1/ uviedol ako pravidelné mesačné, sú na lieky 50,- Eur a výkon exekúcie 13,75 Eur (zistené z č. l. 75). Súd taktiež vzal do úvahy, že žalobkyňa 2/ sa zdržiava na neznámom mieste a je teda zrejmé, že žalovaný 1/ tak bude reálne znášať celý nárok žalobcu ako osoba s príjmom sám. Z uvedených dôvodov považoval výšku splátky 100,- Eur primeranú k možnostiam žalovaného 1/.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v spore čiastočný procesný úspech, avšak neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti preto mu súd v súlade s § 142 ods. 3 O. s. p. priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za 5 úkonov právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách trov advokátom za poskytovanie právnych služieb a to prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x podanie vo veci samej, 2 x účasť na pojednávaniach 20.4., 27.5.2015, pričom súd vychádzal z hodnoty sporu a základná sadzba za jeden úkon činila 131,13 Eur. K tomu súd priznal režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 20% DPH t. j.2 x 8,04 Eur a 2 x 8,39 , čo dokopy činí sumu 836,28 Eur. K tomu súd priznal náhradu 2 x cestovného a straty času z Martina do Lučenca a späť vo výške 158,20 Eur, čo dokopy činí 994,48 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku 199,50 Eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 3 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ , c/, d/, § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 7 Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008, ktoré sú žalovaní povinní nahradiť žalobcovi v stanovených splátkach po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.