Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-350-2014.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/350/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: C. J. , bytom XXX XX H. C. Č.. XXX, práv. zast.: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom D.Dlabača 2/978, 010 01 Žilina proti odporcovi: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. C. Č..X, o zaplatenie 2 000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 27.02.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 120 Eur titulom trov zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a trovy konania vo výške 199,36 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Marcela Šmehýla, advokáta, vedený v N. D., O..I.., číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 2.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 27.02.2014 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 26.02.2013 poskytol odporcovi na základe ústnej zmluvy o pôžičke bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 2.000 Eur a odporca sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť do jedného roka, t.j. do 26.02.2014, pričom na pôžičku bol vystavený príjmový pokladničný doklad, ktorým odporca potvrdil prijatie tejto pôžičky. Navrhovateľ po lehote splatnosti pôžičky odporcu telefonicky vyzýval na vrátenie sumy, odporca na tieto výzvy nereagoval, preto ho vyzval listom zo dňa 27.04.2014 aj písomne na vrátenie uvedenej sumy do 7 dní od doručenia výzvy.
Súd vo veci nariadil na deň 26.05.2015 pojednávanie, odporca sa neustanovil, hoci bol včas a riadne predvolaný, predvolanie prevzal osobne dňa 30.04.2015, bolo mu doručené do vlastných rúk. Preto súd pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením s listinnými dôkazmi - príjmovým pokladničným dokladom a prihliadol pri tom na obsah spisu.
Navrhovateľ a zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení v celom rozsahu.
Na tomto mieste súd uvádza, že odporca v odpore (č.l. 9) podanom proti vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že uvedenú sumu od navrhovateľa prevzal, tvrdil však, že peniaze použil podľa pokynov navrhovateľa pre tretiu osobu. Toto svoje tvrdenie však odporca nepreukázal.
Predmetom prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej pôžičky vo výške 2.000 Eur.
Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že k odovzdaniu sumy 2.000 Eur zo strany navrhovateľa odporcovi došlo, čo odporca ako dlžník sám potvrdil. Tvrdenie, že peniaze použil pre tretiu osobu podľa pokynov navrhovateľa nepreukázal.
Medzi účastníkmi konania teda vznikol právny vzťah z pôžičky, odporcovi vznikol záväzok vrátiť peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť celú pôžičku do dohodnutej doby. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na odporcovi ako dlžníkovi. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu súd vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku ani na výzvu, vznikol navrhovateľom nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Súd nárok navrhovateľa v časti príslušenstva (úroku z omeškania) považoval za dôvodný a popri istine priznal aj uplatnený úrok z omeškania, nakoľko bol uplatnený v súlade so zákonom.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 120 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 199,36 Eur pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej služby po 91,29 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 26.05.2015) a režijného paušálu k úkonom právnej služby 2 x 8,39 Eur. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania, pričom z obsahu spisového materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 120 eur a vyčíslenie uplatnených trov právneho zastúpenia, čo do výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).