Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-77-2020.pdf
PDF · 119.94 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: TOPTRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 5.700,08 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2017 - 191 zo dňa 10.01.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2017 - 191 zo dňa 10.01.2020 v časti označenia žalobcu tak, že má správne znieť: „TOPTRANS SLOVAKIA s.r.o.“.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2017 - 191 zo dňa 10.01.2020 p o t v r d z u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na ustanovenia § 132, § 191 ods. 1, § 206, § 215 ods. 1 a ods. 2, § 218 ods. 1, § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 788 ods. 1 a ods. 3, § 797 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 806, § 815 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 1 a ods. 9, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. Z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 5.700,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 5.700,08 eur od 02.08.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili poistnú zmluvu na dobu neurčitú podľa návrhu č. 5620520385 zo dňa 27.05.2015 v zmysle Občianskeho zákonníka a Všeobecných zmluvných podmienok. Začiatok poistenia bol stanovený na 27.05.2015 o 00:00 hod.. Predmetom poistenia je motorové vozidlo DAF XF, č. karosérie X.. Dňa 07.04.2017 o 12:40 hod. v Tilburgu v Holandsku v dôsledku kovovej prekážky, ktorú nebolo možné v hustej premávke obísť, nakoľko v protismere išlo ďalšie motorové vozidlo, došlo k podbehnutiu kovového predmetu pod ťahač, čím bola na motorovom vozidle spôsobená škoda. V dôsledku spôsobenej škody boli na motorovom vozidle vykonané opravy v autorizovanom servise ITS C0800135, P.O. Box 900 65, 5600 PT Eindhoven, The Netherlands (ďalej len „ITS“), ktorú opravu sprostredkovala spoločnosť D.I.LA.N. Servis, s.r.o., IČO: 35 854 171, so sídlom Šenkvická cesta 14/D, Pezinok 902 01, (ďalej len „spoločnosť D.I.L.A.N. Servis, s.r.o.“). Spoločnosť D.I.L.A.N. Servis, s.r.o. vystavila žalobcovi Zálohovú faktúru č. 69/17/00 na sprostredkúvanú opravu na sumu 5.400,- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 18.04.2017. Servis ITS vystavil spoločnosti D.I.L.A.N. Servis, s.r.o. za opravu motorového vozidla faktúru č. 442272 na sumu 5.644,08 eur. Nakoľko náklady ITS na vykonanie opráv boli vyššie ako bola vystavená zálohová faktúra, spoločnosť D.I.L.A.N. Servis, s.r.o. dofakturovala zvyšnú sumu vo výške 244,08 eur faktúrou č. PK20171929, ktorú žalobca uhradil dňa 17.05.2017. Za sprostredkovanie opravy motorového vozidla v zahraničí spoločnosť D.I.L.A.N. Servis, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. PK20171930 na sumu 60,- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 17.05.2017. Na základe vyššie uvedených skutočností si žalobca voči žalovanému uplatnil svoj nárok na náhradu vecnej škody spôsobenej na motorovom vozidle doručením oznámenia o vzniku škodovej udalosti dňa 25.04.2017. Nakoľko nedošlo zo strany žalovaného k riadnemu poskytnutiu poistného plnenia, žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 16.06.2017, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia do 3. dní odo dňa doručenia výzvy. S ohľadom na tú skutočnosť, že žalovaný je s úhradou dlžnej sumy v omeškaní, požaduje žalobca aj úroky z omeškania z príslušnej istiny od 02.08.2017 spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobca má uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si uplatnil poistné plnenie. Nesporným bolo podľa súdu prvej inštancie oznámenie poistnej udalosti včas, vystavenie a úhrada faktúry za opravu motorového vozidla DAF XF, EČV: E. vo výške 5.664,08 eur, ako aj faktúry nákladov za sprostredkovanie opravy v zahraničí od tretieho subjektu vo výške 60,- eur. Nesporným bolo tiež, že žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti z dôvodu nepreukázania poškodenia motorového vozidla na základe doložených podkladov.
4. Naopak sporným podľa súdu prvej inštancie ostala v konaní aktívna vecná legitimácia, keďže žalobca v čase škodovej udalosti, ani v priebehu konania, nebol vlastníkom motorového vozidla, ale leasingovým nájomcom. Sporným bol v konaní aj vznik škodovej udalosti a rozsah samotnej škody a vykonaných prác zaznamenaných v podrobnej faktúre servisu, ako aj rozpor medzi jednotlivými listinnými dokladmi predloženými žalobcom zo strany servisu. Žalobca na miesto škodovej udalosti neprivolal políciu, čo žalovaný namietal a rovnako namietal aj vznik nároku na úhradu nároku vo výške 60,- eur za sprostredkovanie opravy treťou spoločnosťou, ako aj účelnosť týchto nákladov a tiež uplatnenie sumy nároku poistného plnenia vo výške 10%, ktorá predstavuje dojednanú spoluúčasť. V prejednávanom prípade je pri posúdení, či žalobca je v konaní vecne aktívne legitimovaným subjektom potrebné zodpovedať na otázku, kto je oprávneným na prijatie poistného plnenia. Pri posúdení tejto otázky súd prvej inštancie vychádzal z § 797 ods. 1 a § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka a príslušných Zmluvných dojednaní a VZP. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom prípade ide o náhradu poistného plnenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a v čase poistnej udalosti, i v rámci prebiehajúceho súdneho konania, je vlastníkom motorového vozidla leasingová spoločnosť. Poistenie bolo vinkulované v prospech spoločnosti prenajímateľa leasingu. Žalobca bol v postavení poistník/držiteľ motorového vozidla/poistený, ktoré bolo predmetom poistenia. Leasingový prenajímateľ poskytol žalobcovi súhlas s uvoľnením poistného plnenia, a to v priebehu súdneho konania niekoľkokrát, keďže tento súhlas poskytoval na dobu 30 dní opakovane. Na základe vinkulácie poisťovňa v prípade vzniku poistnej udalosti mala vyplatiť poistné plnenie len so súhlasom spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., pričom žalobca (správne malo byť uvedené „žalovaný“ - poznámka odvolacieho súdu) vyhlásil, že na akúkoľvek zmenu poistenia pristúpi po dobu trvania vinkulácie len po predchádzajúcom súhlase spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. (čl. I, bod 5, čl. VII, bod 8 Zmluvných dojednaní). V prípade poistnej udalosti konanie voči poisťovni, prípadne iným subjektom, vedie leasingový nájomca sám, na vlastné náklady (čl. 3.2.5. posledná veta VZP). Zo znenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce vyplýva, že právo na plnenie má v zásade vlastník veci, avšak zo slov „pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak“, zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu v inom zákonnom ustanovení alebo v poistných podmienkach upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť je uvedená v § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom a podmienkou toho, aby sa vec mohla poistiť. Vychádzajúc z uvedeného, podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný povinnosť poskytnúť leasingovej spoločnosti poistné plnenie z poistnej udalosti len v prípade trvania leasingovej zmluvy, ak nebol poskytnutý súhlas zo strany leasingového prenajímateľa s uvoľnením poistného plnenia, čo nebol daný prípad. S ohľadom na vyššie vysvetlené, argument žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z uvedeného dôvodu, súd prvej inštancie neuznal.
5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný konzistentne od predloženia oznámenia o poistnej udalosti, ako aj v priebehu súdneho konania, namietal preukázanie poistnej udalosti, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti z dôvodu nepreukázania poškodenia motorového vozidla na základe doložených podkladov. Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej udalosti. V tomto smere žalovaný namietal, že žalobca nepredložil fotodokumentáciu poškodených náhradných dielov, resp. nebolo možné ohliadnuť ani poškodené motorové vozidlo, nakoľko v čase obhliadky poisťovateľom bolo motorové vozidlo bez známok poškodenia. V dôsledku nesplnenia si základnej povinnosti nie je možné preukázať, že ku škode vôbec došlo, resp. že ku škode došlo spôsobom, ako to tvrdí žalobca. Zo žalobcom predložených faktúr navyše nie je vôbec zrejmé, aké výkony boli vykonané za účelom opravy motorového vozidla, či boli menené nejaké náhradné diely, aký bol potrebný rozsah práce, pričom zároveň absentuje kalkulácia opravy, kde by boli uvedené všetky úkony, ktoré boli pri oprave vykonané. Z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľná aj samotná výška žalobcom uplatneného nároku. Nie je preukázané, či všetky poškodenia mohli súvisieť s nehodou zo dňa 07.04.2017. Sporným ostal rozsah poškodenia vozidla spôsobeného predmetnou poistnou udalosťou, výška škody a rozsah nákladov vzniknutých v súvislosti s poistnou udalosťou. Zo zápisu o obhliadke nie je možné vyvodzovať automaticky súhlas s vyplatením poistného plnenia v rozsahu zápisov o poškodení, keďže všetky poškodenia, ktoré sa nachádzajú na danom motorovom vozidle nemusia pochádzať z danej poistnej udalosti. Poistné plnenie závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených konkrétnou poistnou udalosťou na poistenej veci a od účelne vynaložených nákladov smerujúcich k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nad rámec týchto poškodení poisťovňa nie je povinná poskytnúť poistné plnenie. Rovnako tak poisťovňa nie je povinná poskytnúť poistné plnenie, ak nie je možné zistiť a preukázať rozsah poškodenia súvisiacich s poistnou udalosťou a na ňu nadväzujúcich nákladov na opravu. Z faktúry a pracovného listu predloženého žalobcom nevyplýva, ktoré náklady sa týkajú popísanej poistnej udalosti. Žalobca nedokázal preukázať rozsah samotnej poistnej udalosti a v nadväznosti na uvedené ani náklady súvisiace s poistnou udalosťou, ktorú popísal v oznámení o uplatnení poistného plnenia. Napriek neexistujúcemu spoľahlivému zdokumentovaniu poistnej udalosti, či už fotografiami, alebo políciou, žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol v predmetnom konaní vykonať ani výsluch svedka - vodiča motorového vozidla, ktorý by s ohľadom na spornosť samotnej poistnej udalosti a rozsahu poškodení, vedel tieto skutkové okolnosti spoľahlivo popísať. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku. Rozsah poškodenia motorového vozidla súd prvej inštancie v konaní nemal za preukázaný, keďže žalobca si nevyhotovil žiadne fotografie pred vykonanou opravou, poškodenia žiadnym spôsobom nezdokumentoval a na miesto poistnej udalosti neprivolal políciu, napriek tomu, že uvedenú povinnosť mal v zmysle čl. 6 bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní, ktoré sa viažu k predmetnému havarijnému poisteniu, čím sám znemožnil zachytiť rozsah tejto poistnej udalosti pre potreby uplatnenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že samotným predložením oznámenia o uplatnenom poistnom plnení, faktúrou a pracovným listom, nemal súd v konaní za spoľahlivo zistený a preukázaný rozsah poistnej udalosti a výšku nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s poistnou udalosťou na vrátenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Bolo potrebné preukázať, že v rozsahu uplatnenej výšky nákladov na poistnú udalosť, ktoré náklady žalobca uplatňoval, došlo v súvislosti s ním popísanou poistnou udalosťou. Vznik nákladov z titulu poistnej udalosti nenastáva len ich deklarovaním vo vystavenej faktúre, ale preukázaním vzniku poistnej udalosti a jej rozsahu, čo súd prvej inštancie nemal za spoľahlivo zistené a preto žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie neaplikoval § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže samotná poistná udalosť a jej rozsah neboli spoľahlivo preukázané, pričom zo strany poisťovne došlo k odmietnutiu poistného plnenia, nie zníženiu už priznaného poistného plnenia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že listinný dôkaz, ktorý žalobca predložil ako odborné vyjadrenie, nie je možné považovať za odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, keďže z tohto dôkazu nie je zrejmá a preukázaná odborná spôsobilosť osoby, ktorá ho vyhotovila. Z uvedeného dôvodu je možné na toto vyjadrenie prihliadať len ako na ďalší listinný dôkaz. Predmetný listinný dôkaz však súd nepovažoval za relevantný vo vzťahu k preukázaniu vzniku a rozsahu poistnej udalosti, čo bolo predmetom skúmania podstaty uplatneného nároku.
V neposlednom rade sa súd prvej inštancie vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu vo výške 60,- eur za sprostredkovanie opravy tretím subjektom v zahraničí v rámci poistného plnenia, keď podľa súdu prvej inštancie žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenie, že vynaložená suma 60,- eur bola účelná, keďže sprostredkovaním opravy prostredníctvom uvedenej spoločnosti predchádzal žalobca vzniku škody, ktorá by mu vznikla, ak by nebola predmetná oprava vykonaná včas. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázanú účelnosť vynaloženia týchto nákladov. Rovnako tak absentuje aj bezprostredná súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom týchto nákladov. Žalobca si uplatňoval aj nárok na poistné plnenie s dojednanou spoluúčasťou, ktorú si od uplatneného nároku vo výške 10 % (min. 330,- eur) neodpočítal, a preto v tomto smere bolo potrebné dať za pravdu žalovanému, že išlo o neoprávnený nárok v danej časti aj z uvedeného dôvodu.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi ním uplatnený nárok v celom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa podľa žalobcu vyplýva, že súd prvého stupňa po neuznaní námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za spornú už len otázku rozsahu poškodenia vozidla spôsobeného predmetnou poistnou udalosťou a rozsah nákladov vzniknutých v súvislosti s poistnou udalosťou. Z odôvodnenia rozsudku však žiadnym spôsobom nevyplýva, prečo predložené oznámenia o uplatnenom poistnom plnení, faktúry a pracovného listu nepovažuje za dostatočne preukázaný rozsah poistnej udalosti a výšku nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s poistnou udalosťou na vrátenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Napriek absencii odôvodnenia, prečo súd prvej inštancie nepovažuje za dostatočne preukázaný rozsah poistnej udalosti a výšku nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s poistnou udalosťou, žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie si nesprávne zamieňa pojem poistnej udalosti so škodovou udalosťou a vznik nároku na poistné plnenie viaže ako následok škodovej udalosti. Súd prvej inštancie si zrejme taktiež zamieňa vznik nároku na poistné plnenie so vznikom nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti možno škodovú udalosť definovať ako udalosť, v priebehu ktorej vznikne škoda alebo viacero škôd. Vzniknuté škody tak môžu byť následkom škodovej udalosti, t.j. nejakého deja, a preto je potrebné preukazovať aj príčinnú súvislosť vzniknutej škody s konkrétnou udalosťou. Poistná udalosť je však naproti tomu v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka definovaná nasledovne: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“. V zmysle tohto ustanovenia vyplýva, že poistná udalosť je objektívny stav, ktorého jediným následkom je poskytnutie poistného plnenia. V zmysle článku IV bod 1. predložených Zmluvných dojednaní ČSOB LEASING, a.s.: „Poistenie motorových vozidiel sa vzťahuje na: krádež, lúpež, poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek poistnou udalosťou s výnimkou výluk vyslovene uvedených v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach.“ Z uvedeného vyplýva, že skutočnosťou, ktorá v zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným odôvodňuje vznik nároku na poistné plnenie, je samotný vznik škody na motorovom vozidle ako následok škodovej udalosti. Poistnou udalosťou, t.j. objektívnou skutočnosťou, je v tomto prípade vznik škody na predmetnom motorovom vozidle. Pre vznik nároku na poistné plnenie tak nie je potrebné preukazovať priebeh škodovej udalosti, v rámci ktorej došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla a ani príčinnú súvislosť s jej následkami. Žalobca je toho názoru, že vznik škody bol jednoznačne preukázaný Pracovným listom č. 201751004472.1 zo dňa 07.04.2017, v ktorom mechanik autoservisu vymenoval všetky súčiastky predmetného motorového vozidla, ktoré boli pri jeho obhliadke poškodené. Výška spôsobenej škody, t.j. rozsah nákladov vzniknutých v súvislosti so škodovou udalosťou bola taktiež jednoznačne preukázaná, a to predložením faktúry č. 5113678 zo dňa 11.04.2017, v ktorej sú vymenované všetky súčiastky, ktoré boli v predmetnom motorovom vozidle vymenené spolu s ich cenou ako aj s cenou za práce spojené s výmenou jednotlivých súčiastok.
7. V neposlednom rade žalobca v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že výpočet vymenených súčiastok uvedených v predloženej faktúre je totožný so zoznamom súčiastok uvedených v pracovnom liste, čo potvrdzuje aj ďalší listinný dôkaz, a to Odborné vyjadrenie vyhotovené spoločnosťou AVE-moto, s.r.o., IČO 34 144 293 zo dňa 12.12.2019. Okresný súd Bratislava I tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil, keď sa domnieval, že žalobca nepreukázal rozsah následkov poistnej udalosti, pričom jediným právnym následkom poistnej udalosti, v tomto prípade vzniku samotnej škody, je vznik nároku na poistné plnenie, ktorého výška bola preukázaná predloženou faktúrou.
8. Výzva na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu spolu s odvolaním žalobcu boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené do elektronickej schránky dňa 10.02.2020. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
10. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v záhlaví odvolaním žalobcom dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie je uvedené označenie žalobcu „TOPTRAN SLOVAKIA s.r.o.“, čo predstavuje zrejmú nesprávnosť, nakoľko zo žaloby, ako aj z výpisu žalobcu z obchodného registra vyplýva, že správne označenie obchodného mena žalobcu malo byť uvedené ako „TOPTRANS SLOVAKIA s.r.o.“, v dôsledku čoho odvolací súd spôsobom súladným s ustanovením § 224 CSP výrokom I. vyššie špecifikovanú zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého rozsudku opravil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
16. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
17. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
18. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
19. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
20. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
21. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
22. Podľa § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.
23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
25. Podľa prvej a druhej vety § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
26. Podľa prvej vety čl. 6 bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba alebo sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné veci alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku, vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona, alebo ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
27. Podľa čl. 6 bod 1 písm. a) Zmluvných dojednaní okrem povinností uložených v Občianskom zákonníku a všeobecných poistných podmienkach je poistený povinný nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu poisťovne. To však neplatí, ak je táto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných vážnych dôvodov, alebo pre to, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval. V týchto prípadoch je poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu poistnej udalosti vyšetrovaním, uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretích osôb a podobne.
28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné. Odvolací súd sa nestotožnil s domnienkou žalobcu, že súd prvej inštancie si zamenil pojmy poistná udalosť a škodová udalosť a vznik nároku na poistné plnenie viaže ako následok škodovej udalosti. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik nároku na poistné plnenie a povinnosť žalovaného plniť. Takéto dôkazy v konaní produkované neboli, keď listiny predložené žalobcom nie sú dôkazom o tom, že dňa 07.04.2017 malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla v Holandsku v dôsledku kovovej prekážky, ktorú nebolo možné v hustej premávke obísť, teda nepreukazujú, že k poistnej udalosti skutočne došlo. Jedná sa len o tvrdenie žalobcu, ktoré pre úspech žalobcu v konaní nie je postačujúce. Oznámenie o vzniku škodovej udalosti nepreukazuje vznik poistnej udalosti a nepostačuje na jej preukázanie, keďže ide len o doklad, na základe ktorého sa poisťovňa (žalovaný) o poistnej udalosti dozvedela. Ani pracovný list č. 201751004472.1, v ktorom sú vymenované všetky súčiastky, ktoré boli poškodené, nie je dôkazom o vzniku poistnej udalosti ako sa domnieva žalobca. V danom prípade zoznam poškodených súčiastok nijakým spôsobom nepreukazuje, že došlo k podbehnutiu kovovej súčiastky pod ťahač. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy o tom, že nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) a z ktorých by táto skutočnosť jednoznačne vyplývala. Nakoľko takéto dôkazy v konaní predložené ani označené neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik poistnej udalosti.
29. Žalobca rovnako nepreukázal, že k poistnej udalosti došlo spôsobom a v rozsahu, aký uvádza žalobca. Opäť sa jedná iba o tvrdenie žalobcu bez náležitého podloženia dôkazmi. Listiny predložené žalobcom preukazujú, že v servise ITS v Holandsku bolo vozidlo opravované. Či však podbehnutie kovovej prekážky spôsobilo poškodenie, ktoré si vyžiadalo realizované opravy a výmeny súčiastok, nie je z predložených dôkazov zrejmé. Bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, z ktorých by bolo možné bez pochybnosti preukázať, že k poistnej udalosti došlo spôsobom, ktorý žalobca uvádza a že týmto spôsobom došlo k rozsahu poškodenia, ktoré si vyžadovalo opravu realizovanú servisom. Takéto dôkazy však žalobca súdu nepredložil, ani nenavrhol. Samotná faktúra, či rozpis prác preukazujú, aké opravy boli na vozidle vykonané, nie sú však dôkazom priamej súvislosti potreby ich vykonania so žalobcom tvrdenou škodovou udalosťou a ním tvrdeným škodovým dejom. Napriek tomu, že sa jedná o poistnú udalosť, nemôže uplatnenie nároku žalobca stavať iba na svojom tvrdení a dokladoch o vykonávanej oprave, pretože aj poistná udalosť musí byť preukázaná tak, aby neboli pochybnosti o jej vzniku, či rozsahu. Bolo na žalobcovi ako poistenom, aby pravdivo vysvetlil príčiny vzniku poistnej udalosti a rozsah jej následkov a na účely uplatnenia poistného plnenia bol povinný predložiť potrebné doklady. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že by žalobca prijal poistné plnenie napr. aj za opravy, ktoré neboli realizované ako následok poškodenia vozidla podbehnutím kovovej súčiastky. Z uvedeného dôvodu je preto aj v prípade poistnej udalosti potrebné nárok podporiť takými dôkazmi, ktoré bezpečne umožnia prijať záver o dôvodnosti nároku na poistné plnenie. Žalobca bol napokon povinný podľa čl. 6 bod 1 písm. a) Zmluvných dojednaní zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu poistnej udalosti vyšetrovaním, uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretích osôb a podobne. Keďže žalobca takéto dôkazy nezabezpečil, súd prvej inštancie prijal správny záver o nepreukázaní dôvodnosti nároku žalobcu a správne rozhodol o zamietnutí žaloby. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že povinnosť privolať políciu žalobcovi priamo vyplývala z čl. 6 bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní a ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, neprivolaním polície sám žalobca znemožnil zachytiť rozsah poistnej udalosti pre potreby uplatnenia nároku z poistnej udalosti. Dôvod nehlásenia škody polícii nie je vo formulári o oznámení škodovej udalosti vyplnený. Napokon ani na základe predloženého odborného vyjadrenia spoločnosti AVE - moto, s.r.o. nie je možné ustáliť spôsob, akým malo dôjsť k poškodeniu vozidla a ani rozsah poškodenia, keďže v odbornom vyjadrení sa uvádza, že podľa názoru spoločnosti AVE - moto, s.r.o. „mohlo“ dôjsť k poškodeniu vletením neznámeho predmetu do motorovej časti a „mohli“ byť poškodené aj ostatné vymenené diely uvedené v predloženej faktúre. Takéto odborné vyjadrenie len všeobecne konštatuje, že mohlo dôjsť k poškodeniu spôsobom uvedeným žalobcom, ale neumožňuje bez pochybností ustáliť, že nárok žalobcu je skutočne dôvodný. Je potrebné ďalej uviesť, že odborné vyjadrenie bolo vypracované na základe listín (pracovný list, faktúra, zápis o obhliadke poškodeného vozidla), pričom obhliadka poškodeného vozidla bola vykonaná až po oprave vozidla, keď bolo možné vidieť a hodnotiť už len opravené vozidlo bez známok poškodenia, preto ani tento dôkaz nie je postačujúcim pre úspech žalobcu v konaní.
30. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil aj tú skutočnosť, že žalobca si neodpočítal tzv. spoluúčasť, na ktorú by nárok nemal ani v prípade, že by žalovaný uznal nárok na poistné plnenie, resp. aj v prípade preukázania vzniku poistnej udalosti a rozsahu poškodenia, by žalobcovi nárok v rozsahu spoluúčasti (10%) nepatril. V rozsahu zmluvne dojednanej spoluúčasti žalobcu je preto žaloba nedôvodná aj z tohto dôvodu. V neposlednom rade sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadne sumy 60,- eur za sprostredkovanie opravy, keď aj podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná účelnosť vynaloženia týchto nákladov. Tvrdenie žalobcu, že vynaložením týchto nákladov predchádzal vzniku škody, ktorá by vznikla, ak by k oprave nedošlo včas, nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi, čo súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil. Bez náležitého preukázania tvrdenia žalobcu dôkazmi tak nie je možné žalobcovi priznať ani nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním opravy.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).