Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-3-2015.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/3/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému B. Z. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného B. Z. proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 21.08.2012, sp.zn. 4T/12/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.05.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného B. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. Z. uznaný za vinného v bode 1/ napadnutého rozsudku z prečinu pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona a v bode 2/ rozsudku z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ už právoplatne odsúdený P. C. po vzájomnej dohode s B. Z., dňa 19.03.2010 vo večerných hodinách v Trnave, na ul. K Máhra č. 11, preliezli oplotenie Základnej školy K. Máhra vysoké cca 2 metre, prešli k oknu učebne, kde P. C. odistil pootvorené vetracie okno, ktoré bolo vo výške 2,5 m, cez ktoré následne vošiel do učebne, odkiaľ odcudzil počítač zn. Belinea, než. výr. čísla, ktorý cez okno podal B. Z., čím spôsobili Základnej škole K. Máhra, Trnava, K. Máhra 11 škodu vo výške 200 Eur, pričom P. C. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/128/2007, zo dňa 04.04.2005 s právoplatnosťou dňa 04.04.2008 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona a iné, a B. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/12/08, zo dňa 27.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2008 odsúdený pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona a tiež rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/78/2009 zo dňa 10.11.2009 s právoplatnosťou 10.11.2009 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2/ B. Z. spolu už právoplatne odsúdenými B. K., O. E. v čase o 10.00 hod. dňa 03.04.2010 v nákladnej časti železničnej stanice Trnava, vnikli do riadne oploteného objektu firmy M. Q. a to tak, že O. E. a B. Z. preliezli plechové oplotenie objektu o výške 2,4 m a B. K. zostal za oplotením a dával pozor, kde po prelezení oplotenia sa následne dostali do dvora objektu odkiaľ odcudzili 1 ks mikrometer 0-25mm v hodnote 40,- Eur, 2 ks vratidiel na rezanie závitov v hodnote 40 Eur, 2 ks vratidiel na rezanie závitov s očkom v hodnote 40 Eur, 32 ks vrtákov na kov (celá sada) v hodnote 136,5 Eur, 1ks 3kg kladivo v hodnote 4 Eur, 12m predlžovacieho káblu na 380V v hodnote 42 Eur, 12 ks 3m pripojovacích káblov typu CGSG 4B x 2,5 mm v hodnote 144 Eur, 12 ks vidlíc typu IVN 3243 32A/4 v hodnote 42,96 Eur, 1 ks bowdenu zo zváracieho aparátu v hodnote 290 Eur, 1 ks uzemňovacieho káblu v hodnote 130 Eur, 1 ks prepojovacieho káblu v hodnote 160 Eur, 1 ks pripojovacieho káblu v hodnote 48 Eur, čím spôsobili poškodenému Q. M., bytom E., C. XXXX/XXA, škodu krádežou vo výške 1.117,46 Eur.
Za to súd obžalovanému B. Z. podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil zároveň výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 04.10.2010 sp. zn. 7T/64/2010, právoplatného dňa 12.02.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej Základnej škole K. Máhra, sídlom K. Máhra 11, Trnava škodu vo výške 100 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný B. Z., ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia primeraného trestu nakoľko má za to, že účel trestu u neho môžu dosiahnuť aj inou sankciou a nepodmienečný trest, ktorý mu bol uložený nie je nevyhnutným trestom a že tento účel možno dosiahnuť aj inými alternatívami ako je napríklad trest vo forme verejnoprospešných prác. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že spáchanie trestnej činnosti oľutoval, bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri jej objasňovaní trestnej činnosti a zároveň, že škodu ktorú spôsobil je pripravený nahradiť. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku v ktorom uviedol, že sa cíti byť vinným zo spáchania oboch skutkov pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okresný súd v súlade s týmto vyhlásením postupoval v súlade so zákonom, pričom postupu ktorý okresný súd v danom prípade zvolil, nemožno vytknúť žiadne nedostatky a z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku s ktorým v plnom rozsahu sa stotožňuje. Na základe vyhlásenia obžalovaného ako i ostatného spisového materiálu bolo aj podľa názoru krajského súdu jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov tak ako mu to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok. Vzhľadom však na dôvody odvolania obžalovaného ktorý napáda rozsudok okresného súdu len vo výroku o treste, obmedzil odvolací súd svoju preskúmávaciu povinnosť len na výrokovú časť napadnutého rozsudku zaoberajúcu sa trestom. Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa dôsledne riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona, kedy zohľadňoval spôsob páchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj poľahčujúcu okolnosť vyjadrenú v ustanovení § 36 písm. l/ Trestného zákona ale i priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. b/, písm. m/ Trestného zákona, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy pričom dôsledne rešpektoval požiadavky zákonodarcu na zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia a dospel k správnemu záveru, že svoj výchovný a preventívny účel splní len represívny trest v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody a to ako trest súhrnný za súčasného zvýšenia dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 38 odsek 4 Trestného zákona. Okresný súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vzhľadom k tej skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin skôr ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin a preto postup okresného súdu v zmysle § 42 odsek 2 Trestného zákona je plne opodstatnený. V súvislosti s týmto preto okresný súd správne postupoval, keď zároveň zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 04.10.2010 sp. zn. 7T/64/2010, právoplatného dňa 12.02.2011 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rovnako správne okresný súd postupoval, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných 10-tich rokoch bol už vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o samotné námietky obžalovaného ohľadom uloženého trestu je potrebné uviesť, že v danom prípade uloženie iného ako represívneho trestu v podobe trestu odňatia slobody nepodmienečného, je
jedinou alternatívou u obžalovaného nakoľko je potrebné poukázať na to, že obžalovaný bol doposiaľ 7- krát súdne trestaný pričom naposledy rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 10.11.2009 sp.zn. 7T/78/2009, rovnako pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z odpisu registra trestov ďalej vyplýva, že bol ďalej odsúdený i trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 03.04.2011 sp.zn. 0T/34/2011 tiež pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/písm. b/ Trestného zákona pričom pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený tiež do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zo spisu ďalej tiež vyplýva, že obžalovaný už bol aj priestupkovo prejednávaný, ktoré skutočnosti krajský súd považoval za tak závažné, ktoré zásadným spôsobom vyznievajú v neprospech obžalovaného a preto okresný súd správne postupoval, keď uložil obžalovanému trest tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V tomto smere postup okresného súdu krajský súd plne akceptoval a nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti krajský súd rozhodol ak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.