Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Csp-47-2024.pdf
PDF · 70.4 KB
Case nature
Area
Subarea
58Csp/47/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, 12 Thornleigh Avenue Applewood, K67 W254, Swords, Vo. Dublin, zast. Advokátska kancelária SOWA s.r.o., Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, Airside Business Park, 1103 Swords, Co. Dublin, zast. alianciaadvokátov ak s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, o zaplatenie 400,- eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2024 domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 400,- eur a náklady (trovy právneho zastúpenia) v celkovej sume 157,- eur.
2. Mestský súd Košice návrhu vyhovel vydaním európskeho platobného rozkazu dňa 18.3.2024, proti ktorému však žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Súd preto v predmetnom konaní pokračoval.
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 26.6.2024 vzal žalobu späť a navrhol konanie zastaviť.
4. Podľa ust. §144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. §145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa ust. §146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon žalobcu (ako dominus litis) adresovaný súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne
niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené.
8. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú už jeho doručením súdu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky.
9. Na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a preto ani na prípadný nesúhlas by súd nemohol prihliadať v zmysle ust. § 146 ods. 1 C.s.p.
10. Podľa ust. §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa ust. §256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto procesného hľadiska.
14. Ustanovenie §256 ods. 1 C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení §256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
15. Žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré žalobu zobral späť. Žalobca preto nepreukázal, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo správania žalovaného. Súd teda konštatuje, že žalobca vyvolal spor a svojim úkonom späťvzatím žaloby v celom rozsahu zapríčinil zastavenie konania. Preto zavinenie na zastavení konania súd pričítal žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.