Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: 1./ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., X./ U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., X./ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, o zaplatenie 3.429,45 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.173,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.173,10 Eur od 17.03.2013 do zaplatenia s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3.rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1.a 2. rade a to v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 54,13 Eur a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. K. U., advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 03.09.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade zaplatiť mu sumu 3.429,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3004,97 Eur od 17.03.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 334,01 Eur s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytla žalovaným v 1. a 2. rade na základe úverovej zmluvy č. 0620706602 zo dňa 05.05.2004 úver s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 9,3% p.a. (ročne), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť formou 119

pravidelných mesačných splátok vo výške 1.350,- Sk (44,81 Eur) s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20.06.2004. Dátum konečnej splatnosti úveru bol pôvodne zmluvnými stranami dohodnutý k 20.04.2014. Z dôvodu porušenia povinnosti uhrádzať pravidelné mesačné splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu v súlade s ust. 7.6 bod 7.61 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy k 21.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 3.681,87 Eur pozostávajúcu z istiny nesplatenej časti úveru 3.004,97 Eur, nesplatených úrokov 418,50 Eur, nesplatených poplatkov 5,98 Eur, nesplatených zmluvných úrokov 251,01 Eur a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 06.03.2013, avšak žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 13.03.2013 nezaplatili, a tak sú od 17.03.2013 v omeškaní. Pohľadávka je zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade v písomnej Dohode o ručení. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola dňa 28.03.2013 pohľadávka voči žalovaným v 1. až 3. rade postúpená zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu, o čom boli žalovaní upovedomení oznámením postupcu. Pohľadávka bola postúpená v celkovej výške 3.728,48 Eur pozostávajúca z istiny 3.004,97 Eur, nesplatených riadnych úrokov úveru vo výške 418,50 Eur, nesplatených poplatkov vo výške 5,98 Eur, nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 251,01 Eur a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania vo výške 48,02 Eur. Z toho si žalobca žalobou uplatňuje zaplatenie sumy 3.429,45 Eur pozostávajúcej z nesplatenej istiny vo výške 3.004,97 Eur, nesplatených riadnych úrokov 418,50 Eur, nesplatených poplatkov 5,98 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie pohľadávky poskytnutej žalovaným, t.j. od 17.03.2013.

Žalovaní v 1. až 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom na platné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uznesenie ÚS SR sp. zn. z 19.06.2013 konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy občianskeho práva. Uviedol, že je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval uplatnenú sumu, tzn. z ktorých splátok, v akej výške každej splátky a s akou splatnosťou ako aj špecifikáciou, čo splátka obsahuje. Je pravdepodobné, že v splátkach si žalobca uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a platby si započítaval v rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k splátkam, pri ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. V prípade čo i len čiastočného úspechu si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia z neurčitej hodnoty sporu v celkovej výške 171,41 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2014 a písomné podanie na súd 17.03.2015: 61,87 Eur + 64,54 Eur a režijný paušál 8,04 eur + 8,39 Eur a 28,57 Eur DPH).

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca a vedľajší účastník. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, pričom súhlasili s rozhodnutím na pojednávaní bez ich účasti (žalobca sa ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu písomne pred pojednávaním a vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobe). Predvolania na pojednávanie im boli riadne doručené. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a vedľajšieho účastníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2004 do roku 2009 splácal dokonca vyššie splátky, ako mal predpísané - namiesto 1.350,- Sk platil 1.400,- Sk a od roku 2009 platil 50,- Eur, k čomu predložil súdu potvrdenia o vkladoch na účet. Úver prestal splácať v roku 2010, pretože nemal z čoho

- je ťažko chorý a prišiel o zamestnanie. Je invalidným dôchodcom, a preto nie je schopný splatiť úver naraz. Len na lieky minie mesačne okolo 55 - 60,- Eur. Splácať by dokázal tak 10,- až 15,- maximálne 20,- Eur mesačne. Súdu predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že poberá invalidný dôchodok vo výške 288,10 Eur mesačne brutto.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedol vo svojej výpovedi manžel (žalovaný v 1. rade). Manžel je chorý a nemajú z čoho dlh splácať. Chce mesačnú splátku vo výške 10,- až 15,- Eur. Predložila súdu potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá jej je vyplácaná vo výše 106,40 Eur mesačne.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý toho, že prevzal ručenie za úver. Bolo to v čase, keď žalovaný mal prácu, vedel dlh splácať, avšak o prácu prišiel. Aj on je nezamestnaný a jeho príjem je 20,- Eur mesačne za aktivačné práce. Má postihnuté dieťa. Dávky berie len manželka a to opatrovateľské vo výške 270,- Eur. Rodina iný príjem nemá.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1., 2, a 3. rade ako aj listinnými dôkazmi a to: návrhom na začatie konania, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/ CE, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 05.05.2004 č. 0620706002, Dohodou o ručení čl. 13-15 zo dňa 05.05.2004, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013 a doručenkami, Oznámeniami o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona v znení neskorších predpisov zo dňa 05.04.2013 a príslušnými doručenkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 29-36, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 16.10.2014, špecifikáciou žalovanej pohľadávky zo dňa 03.02.2015 a priloženými tabuľkami čl. 64-69, výpismi z účtu čl. 70-82, prehľadom splátok čl. 83, tabuľkami čl. 84, Obchodnými podmienkami SLSP a.s. čl. 85 -87, Sadzobníkom poplatkov a náhrad čl. 88-91, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 17.03.2015, podaním žalobcu, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní zo dňa 15.04.2015, potvrdeniami o vkladoch a výberoch predložených žalovaným, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 28.04.2015, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 28.4.2015 a ospravedlnením žalobcu z pojednávania a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril ako veriteľ so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 05.05.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0620706602 (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 100.000,- Sk pri dojednanej úrokovej sadzbe 9,30% ročne, dojednanom poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru, poplatku za správu úveru vo výške 40 Sk/mesačne a dojednanom úroku z omeškania vo výške dvojnásobku Úrokovej sadzby. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver splátkami vo výške 1.350,- Sk mesačne splatnými k 20. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola 20.06.2004 a konečná splatnosť úveru bola 20.04.2014. Účel úveru uvedený v zmluve bol modernizácia domu.

V rovnaký deň ako zmluvu o úvere (t.j. 05.05.2004) uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným v 3. rade Dohodu o ručení, v ktorej žalovaný v 3. rade vzal na vedomie, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0620706602 v sume 100.000,- Sk a vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa z tejto zmluvy v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

Zo žalovaným v 1. rade predložených potvrdení o vkladoch na účet súd zistil, že žalovaní úver splácali od júna 2004 do roku 2009 (do októbra s výnimkou augusta). Za toto obdobie zaplatili podľa ním predložených dokladov celkovo sumu 3.000,58 Eur nasledujúco: v období 06/2004 až 12/2004 spolu 325,30 Eur (7 x 1.400,- Sk = 9.800,- Sk), v období 01/2005 až 12/2005 spolu 557,66 Eur (12 x 1.400,- Sk = 16.800,- Sk), v období 01/2006 až 12/2006 spolu 557,66 Eur (12 x 1.400,- Sk = 16.800,- Sk), v období 01/2007 až 12/2007 spolu 564,30 Eur (10 x 1.400,- Sk + 2 x 1.500,- Sk = 17.000,- Sk), v období 01/2008 až 12/2008 spolu 557,66 Eur (12 x 1.400,- Sk = 16.800,- Sk) a v období od 01/2009 až 10/2009 spolu 438,- Eur (4 x 47,- Eur a 5 x 50,- Eur). Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok (v spise na č.l. 83) ako aj výpisu z účtu (v spise na č.l. 71 a 72) súd zistil, že žalovaní zaplatili aj splátku v auguste 2009 (ktorá nebola preukázaná žalovanými v nimi predložených výpisoch) vo výške 47,68 Eur (43,50 Eur + 4,18 Eur) a v januári 2010 (ktorá taktiež nebola preukázaná žalovanými v nimi predložených výpisoch) vo výške 43,36 Eur. Žalovaní tak zaplatili spolu 3.091,68 Eur.

Z predložených Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013 a doručeniek súd zistil, že právny predchodca žalobu oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm.

a) VOP, a preto v zmysle bodu 7.61 VOP vyhlásil ku dňu 21.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaných, aby do 10 dní od prevzatia oznámenia zaplatili pohľadávku spolu s príslušenstvom vyčíslenú na 3.681,87 Eur. Žalovaným v 1. a 2. rade bolo oznámenie doručené do vlastných rúk dňa 06.03.2012 a žalovanému v 3. rade bola zásielka s oznámením v ten istý deň uložená na pošte a následne vrátená právnemu predchodcovi žalobu ako neprevzatá v odbernej lehote.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 a prílohy č.1 k tejto zmluve (špecifikácia konkrétnej pohľadávky v spise na č.l. 7 až 9) súd zistil, že pohľadávka zo Zmluvy o úvere bola postúpená z právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu (Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.). Oznámenie o postúpení pohľadávky vykonané postupcom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bolo doručené všetkým žalovaným dňa 23.04.2013.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 až 3 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 303 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 546 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Podľa § 517 ods. 2 k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa bodu III ods. 1 Zmluvy o úvere pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom.

Podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) zmluvy o úvere ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bol založený záväzkový vzťah a to zmluvou o splátkovom úvere č. 06020706602 zo dňa 05.05.2004, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 100.000,- Eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splatiť v 119 splátkach po 1.350,- Sk mesačne. Taktiež bolo preukázané (čo potvrdil aj žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní), že úver žalovaní splácali do roku 2009.

Poskytnutý úver bol úverom účelovým, pričom účelom úveru bola modernizácia domu. To je zrejmé jednak z vyznačeného účelu v časti „predmet zmluvy“ ako aj z bodu II ods. 5 Zmluvy o úvere, podľa ktorého bol dlžník povinný doručiť veriteľovi v lehote 6 mesiacov od poskytnutia úveru listiny

preukazujúce účelovosť pod hrozbou zmeny výšky úrokovej sadzby (bod II ods. 6 zmluvy o úvere). Vzhľadom na túto účelovosť úveru nebolo možné posudzovať predmetný úver ako úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004)).

To však neznamená, že predmetný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.. Súd považuje za nepochybnú skutočnosť, že úver bol poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu (banky) ako dodávateľa v rámci predmetu jej podnikateľskej činnosti žalovaným, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Už samotný účel zmluvy (modernizácia domu) svedčí o tom, že úver nebol poskytnutý za účelom podnikania, ale mal slúžiť na osobné potreby žalovaných v 1. a 2. rade (manželom) a príslušníkov ich domácnosti ako fyzických osôb. Aj napriek tomu, že definícia spotrebiteľských zmlúv v ustanovení § 52 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (05.05.2004) považovala za spotrebiteľské zmluvy len kúpnu zmluva, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, osobitný zákon (zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 05.05.2004) v ustanovení § 23a ods. 1 v definícii tzv. typovej zmluvy uvádza, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) taktiež definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere (a jej zmluvné strany) tieto definície spĺňajú, a preto súd považoval predmetný zmluvný vzťah za vzťah spotrebiteľský.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu je potrebné daný právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a vzniesol námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby.

S týmto tvrdením sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj napriek tomu, že v Zmluve o úvere je výslovne uvedené, že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka (Občiansky zákonník neobsahuje právnu úpravu zmluvy o úvere ako zmluvného typu) a podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) sa touto časťou zákona (t.j. obchodné záväzkové vzťahy) spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (na čo poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení), je nutné prihliadať na citované ustanovenie § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015 obsahujúce osobitnú úpravu pri spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“.

Vychádzajúc zo zmluvy o úvere mali žalovaní úver splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 1.350,- Sk splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou 20.06.2004 po konečnú splatnosť 20.04.2014. Žalobca podal žalobu dňa 03.09.2014, a tak s poukazom na 3 ročnú premlčaciu dobu v zmysle

citovaného ustanovení § 101 a § 103 (aplikácia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k premlčaniu je odôvodnená v predošlom odseku tohto uznesenia) a dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka súd považuje za premlčané všetky splátky zročné pred 03.09.2011. V konaní bolo preukázané, že žalovaní prestali úver splácať v roku 2010.

Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení (ktoré bolo súčasťou ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní) zo dňa 15.04.2015 uviedol, že premlčacia doba začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na plnenie, t.j. od 17.03.2015, tak je nutné uviesť, že v zmysle citovaného ustanovenia § 103 premlčacia doba pri jednotlivých splátkach plynie odo dňa ich zročnosti. Druhá veta tohto ustanovenia, podľa ktorej „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“ sa týka splátok, ktoré by mali byť zročné neskôr, ale v dôsledku zosplatnenia sa stanú zročnými spoločne so splátkou, v dôsledku ktorej došlo k zosplatneniu celého dlhu.

Pre rozhodnutie o rozsahu dôvodnosti uplatneného nároku tak bolo potrebné zistiť to, ktoré z uplatnených nárokov, ktoré nie sú premlčané, sú dôvodné a aký ma na tieto nároky vplyv plnenie žalovaných (splácanie úveru) v období, keď k nemu dochádzalo, vzhľadom na tvrdenie žalovaného v 1. rade, že poukazoval splátky vo väčšom rozsahu, ako boli predpísané.

Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o úvere (bod III ods. 1) je zrejmé, že pohľadávku veriteľa mala tvoriť istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V čase uzatvárania úverovej zmluvy a stanovovaní výšky splátky (pred poskytnutím úveru) nemohli byť žalovaní v omeškaní, a preto súčasťou určených splátok nemohli byť úroky z omeškania. Jednotlivé splátky (v ktorých mal byť úver splácaný) museli byť tvorené časťou pripadajúcou na istinu, úroky a poplatky. Poplatky účtované v splátkach úveru boli v zmysle zmluvy: a) poplatok za poskytnutie úveru (2% z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy) a b) poplatok za správu úveru (40,- Sk mesačne).

Súd podrobil tieto nároky súdnej kontrole z hľadiska ich prijateľnosti v súlade s § 53 a dospel k záveru, že neprijateľným je právnym predchodcom účtovaný poplatok za správu úveru. (40,- Sk mesačne). Ide totiž o nárok zo zmluvnej podmienky, ktorá bola súdmi vyhlásená za neprijateľnú. Napríklad Okresný súd Skalica vo výrokovej časti rozsudku sp. zn. zo dňa 20.08.2013 vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú s odôvodnením, že cit.: „Súd v rámci skúmania podmienok uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podrobil súdnej kontrole dohodnutú podmienku platenia poplatku za správu úveru. Podľa výpisu z úverového účtu žalobca pravidelne účtoval žalovanej poplatky uvádzané opakovane vo výpise z účtu napr. pravidelný mesačný poplatok za správu úveru, poplatky za upomienky. Súd má za to, že sa jedná o podmienku neprijateľnú a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Taktiež na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nároku, nemôže patriť veriteľovi v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.“ S poukazom na tento záver nebol obdobný nárok priznávaný aj v ďalších súdnych konaniach (viď. napr. rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. , , rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. a pod.) s čím sa plne stotožňuje súd aj v tomto konaní..

Rozvrhnutie jednorazového poplatku za poskytnutie úveru (vo výške 2% z istiny, čo je v tomto prípade 2.000,- Sk a pri rozvrhu na 119 splátok vo výške cca 16,81 Sk (56 centov) mesačne) ako aj úroku úveru (vo výške 9,3% ročne) súd nepovažoval za nedôvodné, a preto z pôvodne (v zmluve) určenej výšky splátky 44,81 Eur (1.350,- Sk) považoval za nedôvodný len poplatok za správu úveru 1,33 Eur/mesačne

(40,- Sk mesačne). Úver je tak dôvodne rozvrhnutý na splátky vo výške 43,48 Eur mesačne (44,81 Eur mínus 1,33 Eur).

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka sú premlčané všetky splátky pred 03.09.2011. V tom období nadobudlo splatnosť celkovo 87 splátok (7 splátok v roku 2004, t.j. splatné 20.06., 20.07., 20.08., 20.09., 20.10., 20.11 a 20.12.; 12 splátok v roku 2005; 12 splátok v roku 2006; 12 splátok v roku 2007; 12 splátok v roku 2008; 12 splátok v roku 2009; 12 splátok v roku 2010 a 8 splátok v roku 2011, t.j. 20.01., 20.02., 20.03., 20.04., 20.05., 20.06., 20.07. a 20.08.). Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené dôvody súd akceptuje výšku mesačnej splátky v rozsahu 43,48 Eur, premlčanie sa týka celkovo sumy 3.782,76 Eur (87 splátok x 43,48 Eur). Žalovaní v tomto období (úver splácali do roku 2010) zaplatili celkovo 3.091,68 Eur a teda sumu nižšiu, pričom rozdiel tvorí nárok žalobcu, ktorý je premlčaný.

Pokiaľ ide o splátky, ktoré nie sú premlčané (splatné po 03.09.2011, tzn. počnúc splátkou splatnou 20.09.2011), tak v tomto období už zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu plneniu (čo potvrdil aj žalovaný v 1. rade, keď uviedol, že úver splácali len do roku 2010). Preto plnenia vykonané zo strany žalovaných do roku 2010 sú započítavané na splátky, ktorých sa týkala námietka premlčania a keďže ich nepresiahli, nemajú vplyv na splátky, ktoré premlčané nie sú.

Žaloba žalobcu je tak dôvodná len v rozsahu 18 splátok do zosplatnenia úveru k 20.02.2013 (4 splátky v roku 2011, t.j. 20.09., 20.10., 20.11. a 20.12.; 12 splátok v roku 2012 a 2 splátky v roku 2013, t.j. 20.01. a 20.02.) a 14 splátok, ktoré boli zosplatnené dňa 21.02.2013 (10 splátok v roku 2013 a 4 splátky v roku 2014 po 20.04.2014 - t.j. splátku, ktorá mala byť podľa zmluvy poslednou splátkou úveru).

Pokiaľ ide o splátky do zosplatnenia úveru, tak tie sú dôvodné v rozsahu 43,48 Eur mesačne (ako aj do zosplatnenia). V tejto časti je tak nárok dôvodný vo výške 782,64 Eur (18 x 43,48 Eur). Pokiaľ ide o nárok po zosplatnení úveru, tak podľa názoru súdu po zosplatnení úveru nemá veriteľ nárok na úroky z úveru, pretože má nárok na úroky z omeškania (ktoré si aj v tomto konaní uplatňuje). Tento záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2012 konštatoval, že „...Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu rozanalyzoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .“ Pre úplnosť súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo predmetom ústavnej sťažnosti, ktorá bola Ústavným súdom Slovenskej republiky odmietnutá (uznesenie sp. zn. -14 zo dňa 18.9.2012). Pri určení výšky splátok v čase po zosplatnení úveru tak súd vychádzal len z istiny úveru 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 Eur, čo pri rozvrhu na 119 mesačných splátok vychádza na 27,89 Eur/splátku (). Vzhľadom na to, že došlo k zosplatneniu 14 splátok, dlžná suma úveru od zosplatnenia predstavuje 390,46 Eur (27,89 Eur x 14).

Žaloba je tak dôvodná v rozsahu o zaplatenie sumy 1.173,10 Eur (782,64 Eur nepremlčané splátky do zosplatnenia + 390,46 Eur zosplatnené splátky).

Aj keď sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok aj pred zosplatnením celého úveru, žalobca si v konaní uplatnil nárok na úroky z meškania až odo dňa 17.03.2013 (po uplynutí poskytnutej lehoty na zaplatenie v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Vzhľadom na to, že súd nemôže žalobcovi priznať nárok vo vyššom rozsahu, ako sám žalobca žiada (§ 153 ods. 2 O.s.p.), žalobcovi patrí úrok z omeškania až od 17.03.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania podľa návrhu žalobcu bola 0,75%, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 patrí žalobcovi

právo na úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne (0,75% + 8%) z dlžnej sumy 1.173,10 Eur od 17.03.2013 do zaplatenia.

Vychádzajúc zo žalobcom predloženej špecifikácie úveru a predložených výpisov z účtu súd zistil, že zo strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovaným v 1. a 2. rade účtované okrem nárokov zahrnutých v splátkach aj úroky z omeškania (z jednotlivých omeškaných splátok) a poplatky za upomienky. Tieto nároky súd nepriznal vzhľadom na to, že žalobca výslovne uviedol, že úroky z omeškania si uplatňuje až od zosplatnenia úveru. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, tak tie súd považuje za nedôvodné, nakoľko ide o duplicitnú sankciu za omeškanie dlžníka, ktorej úlohu má plniť zákonný nárok na úroky z omeškania. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 20.08.2013 a v neposlednom rade aj na to, že z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že už sankcie zo strany veriteľa v podobe úroku z omeškania boli veriteľom (vo formulárovej zmluve) nastavené tak, že úrok z omeškania mal byť vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby (t.j. 18,60% ročne), čo súd hodnotí ako neprijateľné. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a takto určenú sadzbu úroku z omeškania súd hodnotí ako v rozpore s dobrými mravmi. Výška týchto úrokov z omeškania ale nemá vplyv na priznaný nárok, nakoľko ako je vyššie uvedené, žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od zosplatnenia úveru a to v zákonnej výške.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Povinnosť zaplatiť dlžnú sumu uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. a rade a žalovaná v 2. rade sú spoludlžníkmi predmetného úveru a žalovanému v 3. rade z titulu ručenia za predmetný záväzok. Aj napriek vyššie uvedenému konštatovaniu, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa majú prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a Dohoda o ručení bola (podľa jej znenia) uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu táto skutočnosť nemá vplyv na jej platnosť. V neposlednom rade je nutné uviesť, že žalovaný v 3. rade (ručiteľ) vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že ručenie prevzal. Spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3.rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1.a 2. rade.

Vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaných (žalovaný v 1. rade je invalidným dôchodcom poberajúcim invalidný dôchodok vo výške 288,10 Eur mesačne brutto a zvýšenými výdavkami na lieky; žalovaná v 2. rade poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 106,40 Eur mesačne a žalovaný v 3. rade je nezamestnaný s príjmom len 20,- Eur mesačne za aktivačné práce, pričom má postihnuté dieťa a manželka poberá len opatrovateľský príspevok) im súd podľa druhej vety ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne. Súd nemohol vyhovieť ich žiadosti o povolenie splátok v nimi žiadanom rozsahu (10 - 15 Eur mesačne) s poukazom na výšku dlhu (1.173,10 Eur) a stále narastajúce úroky z omeškania. Pokiaľ totiž súd rozhoduje o povolení splátok, musí stanoviť rozvrh splátok tak, aby dlh mohol byť splátkami splatený v primeranej dobe (cca jedného alebo dvoch rokov), čo ale nevylučuje možnosť individuálnej dohody o splátkach medzi žalovanými a žalobcom v prípade ochoty oboch strán. Určením nižšej splátky zo strany súdu by nebol naplnený uvedený predpoklad zaplatenia dlhu v primeranej dobe. Bude tak vecou žalovaných, aby si prípadnou vzájomnou dohodou upravili svoje povinnosti vo vzťahu k dlhu a zabránili tak splatnosti celého dlhu v prípade omeškania splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 1.173,10 Eur z uplatnených 3.429,45 Eur, t.j. v rozsahu 34,21%. Preto ako v prevažnom pomere neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania. Úspech žalovaných síce prevyšuje úspech žalobcu, avšak žiaden zo žalovaných si náhradu trov konania neuplatnil, a preto im súd náhradu trov konania nepriznáva.

V prevažnej časti bol úspešný aj vedľajší účastník na strane žalovaných. Ten si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej

- vyjadrenie zo dňa 17.03.2015), za ktoré by mu v prípade plného úspechu vo veci patrila náhrada vo

výške 171,41 Eur za odmenu právneho zástupcu podľa § 10 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "AT") vo výške 61,87 Eur (úkon v r. 2014) a 64,54 Eur (úkon v r. 2015) + režijný paušál 8,04 Eur za úkon v roku 2014 a 8,39 Eur za úkon v roku 2015 (§ 16 ods. 3 AT) a nakoľko je právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázateľne platiteľom DPH, aj zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH (28,57 Eur). Vzhľadom na pomerný úspech žalovaných v rozsahu 65,79%, od ktorých úspechu sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na ich strane, patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov v rozsahu 31,58% (rozdiel úspechu 65,79% a neúspechu 34,21%). Preto súd priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 54,13 Eur (31,58% zo 171,41 Eur), ktoré mu nahradí v prevažnej miere neúspešný žalobca a to na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.