Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/83/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa: HANDYS, s.r.o., so sídlom Hanulova 11, Bratislava, IČO: 35 847 921, zast: JUDr. Miroslav Totkovič advokát Ružová dolina 21/a Bratislava proti odporcom: 1. X. J., trvalé bytom T. Majer XX, XXX XX P., 2. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group Štefánikova 17, Bratislava, v konaní o zaplatenie 423,32 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 352,77 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 29.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti istiny 70,55 eura ako aj rozdielu vo výške uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamieta.

Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 375,59 Eur, ktorú sú odporcovia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedeny v UniCredit Bank Slovakia a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX (N.: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

odôvodnenie:

B. sa návrhom zo dňa 8. XX.XXXX domáhal voči odporcovi zaplatenia XXX,XX Q. s príslušenstvom.

B. odôvodnil tým, že dňa XX. októbra XXXX došlo medzi vozidlom v majetku navrhovateľa U. H. EČ X ktoré viedol zamestnanec L. X., vozidlom odporcu G. O. EČ J ktoré viedol sám odporca k škodovej udalosti, poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa. Po zhromaždení všetkých dostupných a potrebných dokladov navrhovateľ ako poškodený doručil odporcovi v druhom rade všetky potrebné doklady dňa X.XX.XXXX. C. v prvom rade škodu navrhovateľovi neuhradil s odôvodnením, že má uzatvorené povinné zmluvné poistenie. C. v druhom rade poistné plnenie taktiež nepoukázal, s tým, že neboli splnené podmienky na poskytnutie plnenia, keďže nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla G. O. EČ J za vzniknutú škodu a odmietol poistné plnenie.

C. v 1. rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nie je ochotný uhradiť škodu vyčíslenú v návrhu, lebo auto je riadne poistené a poistné pravidelne hradí. P. čo mal urobiť urobil, škodu riadne nahlásil a poisťovňa by to mala uhradiť škodu za neho.

C. v druhom rade vo svojom vyjadrení navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla odporcu v 1. rade, ktorý mal v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 2. rade.

U. vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov svedka L. X., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to správou o nehode, faktúrou č. XXXXXX, listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným navrhovateľovi W. poisťovňou, a.s. fotodokumentáciou na č.l. XX - XX dal poučenie podľa § 120 ods. X O.s.p. a mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

J. XX. C. XXXX došlo medzi vozidlom v majetku navrhovateľa U. H. EČ X ktoré viedol zamestnanec L. X., a vozidlom odporcu G. O. EČ DS XXXDF ktoré viedol sám odporca k škodovej udalosti, poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa. E. škodovej udalosti spísali správu o nehode.

Na základe vzniku škodovej udalosti odporca v prvom rade si oznámil vznik škodovej udalosti v poisťovni, kde mal pre svoje vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, ktorým bola W. poisťovňa, a.s. P. N. R.. L. udalosť bola vedená pod číslom XXXXXXXXXX. O rozsahu poškodenia vozidla navrhovateľa bol spísaný zápis pracovníkom odporcu v druhom rade. B. si dal opraviť svoje vozidlo v autorizovanom servise vozidiel U.. Po vykonaní opravy bola navrhovateľovi fakturovaná suma za opravu vo výške XXX,XX.- €, ktorú v hotovosti uhradil a následne po zhromaždení všetkých dokladov doručil ich odporcovi v druhom rade dňa X.XX.XXXX.Odporca v druhom rade poistné plnenie navrhovateľovi nepoukázal a listom zo dňa XX.XX.XXXX pod značkou XXXXXXXXXX oznámil navrhovateľovi, že neboli splnené podmienky na poskytnutie plnenia, keďže nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla G. O. EČ J za vzniknutú škodu a odmietol poistné plnenie. C. v prvom rade škodu navrhovateľovi neuhradil s odôvodnením, že má uzatvorené povinné zmluvné poistenie, ktoré je určené na to, aby uhradilo za neho škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla.

L. § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

L. § 4 ods. X cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. X písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

L. § 4 ods. X cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia,

dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

L. § X ods. 4 cit. zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

L. § 15 ods. 1 cit. zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

V konaní bola spornou otázka existencie zodpovednosti poisteného za škodu (z hľadiska preukázania škody) ako aj otázka charakteru samotnej škodovej udalosti, t.j. či ide o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.

Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená "vnútorné" okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní

dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).

Vychádzajúc z uvedeného, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že vymrštenie kamienka ( resp. kamienkov) spod kolies motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vychádza pri tom z názoru, že samotné odskočenie kamienka (kamienkov) spod kolies vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies vozidla, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla. Bez rotácie kolies vozidla by nedošlo k "spojeniu" kamienka a kolies vozidla a k jeho samotnému následnému vymršteniu. Z uvedeného dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla a prevádzateľ sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ bol povinný svoj nárok preukázať v zmysle § 15 ods. zákona č. XXX/XXXX Z.z.. P. svedka, L. X. vodiča automobilu navrhovateľa a zároveň odporcu v 1. rade súd zistil, že automobil navrhovateľa prechádzal po moste I. zatáčal na X. a pred mím išlo len jedno auto. L. ako niečo buchlo a zbadal, že mu prasklo čelné sklo. P. čase bol na ceste rozsypaný štrk. Z. na vodiča pred ním idúceho vozidla (odporcu v 1. rade), obaja zastavili vozidlá a vodič navrhovateľa oznámil odporcovi v 1. rade čo sa stalo, že mu odskočil kamienok, ktorý spôsobil prasknutie čelného skla automobilu navrhovateľa. U. vypísali správu o nehode na príslušnom tlačive a poistnú udalosť nahlásili poisťovni.

Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku škody neboli na mieste prítomné iné vozidlá, len vozidlo navrhovateľa a odporca v 1. rade. Na základe vykonaného dokazovania súd vyvodil, že zo strany navrhovateľa bol nárok riadne preukázaný tak, ako to vyžaduje ust. § X5 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, preto súd návrhu navrhovateľa v časti istiny v sume 352,77 Eur s príslušenstvom vyhovel.

Navrhovateľ si uplatnil vzniknutú škodu solidárne aj proti prevádzkovateľovi - poistenému a proti poisťovateľovi . Podstata solidárneho záväzku (dlhu), ktorý majú dlžníci splniť spoločne a nerozdielne tomu istému veriteľovi, spočíva v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne . Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok aj proti samotnému škodcovi aj poisťovateľovi zaviazal súd odporcov na splnenie povinnosti spoločne a nerozdielne.

V časti istiny 70,55 eura ako aj rozdielu vo výške uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamietol. Tu súd vychádzal z článku 9 bod 10 Všeobecných poistných podmienok v zmysle ktorých ak je poškodený platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") a má zo zákona nárok na odpočet DPH, poskytne poisťovateľ plnenie bez DPH. V ostatných prípadoch poskytne poisťovateľ plnenie vrátane DPH. Vzhľadom k uvedenému súd vyhovel návrhu navrhovateľa po odpočítaní DPH, výška ktorej predstavuje sumu 70,55 EUR.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom k tomu, že odporca v prvom rade neuhradil navrhovateľovi vzniknutú škodu a odporca v druhom rade odmietol poistné plnenie dostali sa dňom 29.11.2011 t.j. nasledujúcim dňom po odmietnutí poistného plnenia do omeškania čím vznikol navrhovateľovi aj nárok na úhradu úroku z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 25,50 Eur a trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 9 úkonov právnej pomoci á 29,88 Eur. 1 úkon á 7,47 Eur, 2 x paušál á 7,41 Eur, 2x paušál á 7,21 Eur, 6 x paušál 7,41 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava 1 na Krajský súd v Bratislave..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

V Bratislave dňa 26.5 2015

JUDr. Anna Kašajová

sudkyňa