Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-67-2015.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/67/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, XXX XX U. Q. U., o zaplatenie 314,74 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 263,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 263,24 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 12.2.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 314,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 25.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom zmluvu č. A4856661, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 268,24 eur vyfakturovaných v období 2013/06 - 2013/08. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 268,24 eur aj nárok na zaplatenie sumy 46,50 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu navrhovateľ uviedol, že sa voči odporcovi domáha nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia Neo V, a to vo výške 46,50 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Navrhovateľ uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Akciová cena mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia bola 69,00 eur, predajná cena 255,00 eur, poskytnutá zľava teda 186,00 eur a navrhovateľom uplatnená škoda je 46,50 eur.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o pripojení č. A4856661 z 19.1.2010, dodatok z 28.1.2012 k zmluve o pripojení č. A4856661, príloha č. 1 dodatku k zmluve, listina „Detaily k SOS“ (s údajmi o akcii na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia Neo V), pokus o pokonávku z 10.10.2013, faktúry č. 5208754407, č. 5212343075, č. 5212422016, č. 5216094361, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 19.1.2010 zmluvu o pripojení č. A4856661 a dňa 28.1.2012 dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a dodatku poskytol navrhovateľ odporcovi pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti a odpredal mu mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia Neo V. Navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu za poskytnutie služieb. Odporca uhradil len čiastočne faktúry č. 5208754407 (z pokusu o pokonávku vyplýva, že z tejto faktúry zostala neuhradená časť vo výške 60,86 eur), a č. 5216094361 (z pokusu o pokonávku vyplýva, že z tejto faktúry zostala neuhradená časť vo výške 66,00 eur); a na faktúry č. 5212343075 a č. 5212422016 uhradil spolu 2,99 eur (neuhradená tak na obe faktúry spolu zostala suma 141,38 eur). Spolu teda odporca na navrhovateľom predložené faktúry neuhradil 268,24 eur. Navrhovateľ listom z 10.10.2013 označeným ako pokus o pokonávku vyzval odporcu na uhradenie uvedených faktúr spolu so zmluvnou pokutou/náhradou škody vo výške 186,00 eur a poplatkom za mimosúdne vymáhanie vo výške 45,42 eur, a to do 24.10.2013. Odporca na základe tohto pokusu o pokonávku neuhradil nič.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 19.1.2010 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 28.1.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili v r. 2010 zmluvu o pripojení (v tom čase podľa ustanovenia § 43 zákona č. 610/2003 Z. z.) a v r. 2012 dodatok k tejto zmluve (podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z.). Zmluvu a dodatok súd vyhodnotil v súhrne ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve a dodatku bol odporca označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak. V zmysle ustálenej judikatúry, na hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. resp. č. 351/2011 Z. z.). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.
Na základe zmluvy navrhovateľ poskytoval odporcovi službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporca napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradil v plnom rozsahu vystavené faktúry za túto službu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného skutkového posúdenia (na základe pokusu o pokonávku predloženého navrhovateľom), spolu odporca na faktúry č. 5208754407, č. 5212343075, č. 5212422016 a č. 5216094361 neuhradil 268,24 eur. Faktúra č. 5212343075, ktorú navrhovateľ započítal medzi neuhradené faktúry za služby, však v skutočnosti obsahovala iba poplatok za upomienku vo výške 5,00 eur, ktorý súd nepovažoval za oprávnený (pozri nižšie), preto súd priznal navrhovateľovi nárok na úhradu za tie služby, ktoré odporcovi skutočne poskytol, a to vo výške 263,24 eur (268,24 - 5,00). Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel.
Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie faktúry č. 5212343075, ktorou odporcovi fakturoval poplatok za upomienku vo výške 5,00 eur. Navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol, kedy upomienku vystavil a akým spôsobom ju doručil odporcovi. Nie je ani jasné, či navrhovateľ uplatňoval poplatok za upomienku podľa cenníka (cenník navrhovateľ súdu nepredložil) alebo ako náhradu skutočných nákladov, ktoré mu vznikli pri vystavení a odoslaní upomienky (tieto náklady však súdu nepreukázal). Ak by malo ísť o náhradu skutočných nákladov, súd konštatuje, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani vyúčtovanie nákladov, ktoré boli preňho spojené s vystavením a odoslaním upomienky, nepredložil ani samotnú upomienku. Ak by malo ísť o poplatok v zmysle cenníka, k tomu súd uvádza, že takýto poplatok by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to jednak preto, lebo vyžaduje úhradu nákladov v paušalizovanej sume bez toho, aby bol dodávateľ
povinný preukazovať skutočnú výšku týchto nákladov - v konečnom dôsledku tak tento poplatok zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť [§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka]. Okrem toho to umožňuje dodávateľovi uplatňovať poplatky za upomienky bez kontroly zo strany spotrebiteľa, teda vyhotoviť napríklad ľubovoľný počet upomienok, na základe čoho môže účtovať poplatky resp. tzv. náklady za vystavenie upomienky ľubovoľne často. Poplatok za upomienku vo výške stanovenej v cenníku z vyššie uvedených dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa článku 11 bodu 11.1 všeobecných podmienok, ktoré predložil navrhovateľ, sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom cenníku. Navrhovateľ však cenník súdu nepredložil, teda pokiaľ ide o účtovaný poplatok za upomienku, aj keby tento poplatok nebol považovaný za neprijateľný, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o správnosti vyrubenia tohto poplatku podľa cenníka. Súd preto návrh v časti o zaplatenie 5,00 eur zamietol.
Navrhovateľ nemá nárok ani na zaplatenie zmluvnej pokuty upravenej v dodatku k zmluve a uplatňovanej v pokuse o pokonávku. Ustanovenie dodatku k zmluve, ktoré sa týka tejto zmluvnej pokuty (bod 2.5 dodatku), je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka, dohodnutá navrhovateľom v štandardnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve, poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú zmluvnou pokutou sankcionované („v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, najmä ale nielen ...“), a tiež stanovuje stále rovnakú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti).
Navrhovateľ však v návrhu uplatňoval sumu 46,50 eur nie titulom zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady škody. Súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporcu. Na dôkaznom bremene navrhovateľa nič nemení ani vyhlásenie spotrebiteľa v bode 3.7 dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jeho povinností by vznikla navrhovateľovi škoda minimálne v rozsahu zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhlásenie môže preukázať iba to, že odporca si bol vedomý možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. Nahradenie dôkazu o skutočne vzniknutej škode vyhlásením resp. dohodou účastníkov zmluvy by znamenalo de facto opäť len zavedenie dohody o zmluvnej pokute, ktorú by súd z už vyššie uvedených dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znamenalo by to tiež zbavovanie sa dôkazného bremena zo strany dodávateľa, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Na neunesení dôkazného bremena navrhovateľom, pokiaľ ide o náhradu škody, nič nemení ani jeho vyhlásenie, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom. Jednak navrhovateľ k tomuto tvrdeniu neuviedol, ako presne vypočítal škodu práve vo výške 46,50 eur (možno však predpokladať, že ide o pomer mesiacov, ktoré zostávali do skončenia viazanosti a tzv. poskytnutej zľavy), a jednak takéto odvádzanie škody od počtu mesiacov len potvrdzuje, že nejde o výpočet skutočnej škody, ako tvrdí navrhovateľ, ale ide o paušalizáciu údajnej škody, teda opäť vo svojej podstate o zmluvnú pokutu.
Súd k tomu ďalej uvádza, že nie je možné akceptovať nahrádzanie neprijateľnej zmluvnej pokuty takzvanou náhradou škody, ktorá v skutočnosti nie je preukázanou škodou. V danom prípade, keď navrhovateľ požaduje úhradu rozdielu medzi ním tvrdenou bežnou predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou (resp. požaduje časť tohto rozdielu), má takýto nárok v podstate povahu paušalizovanej náhrady škody, teda jeho povaha je totožná s povahou zmluvnej pokuty.
To, že navrhovateľ poskytol odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zníženú cenu, bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. V skutočnosti bola kúpna cena mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia 59,00 eur (tak to vyplýva z dodatku k zmluve o pripojení, hoci navrhovateľ v návrhu uviedol akciovú cenu 69,00 eur) a táto kúpna cena bola uhradená (navrhovateľ netvrdil, že odporca neuhradil túto časť ceny). Aj keby predajom mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia za uvedenú kúpnu cenu navrhovateľovi vznikla škoda (teda aj keby mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie predal odporcovi „pod cenu“, teda za nižšiu cenu než ho kúpil, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil), túto škodu mu nespôsobil odporca, ale samotný navrhovateľ vlastnou obchodnou stratégiou. Skutočnosť, že odporca neuhradil faktúry za služby, nemá žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.
Keďže sa odporca neuhradením faktúr riadne a včas dostal do omeškania, patrí navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Hoci by navrhovateľovi patril úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti tej-ktorej faktúry - t. j. od 23.6.2013 zo sumy 60,86 eur (neuhradená časť faktúry č. 5208754407), od 23.7.2013 zo sumy 136,38 eur (neuhradená časť faktúry č. 5212422016) a od 23.8.2013 zo sumy 66,00 eur (neuhradená časť faktúry č. 5216094361) - navrhovateľ požadoval úroky z omeškania z celej neuhradenej sumy až od 25.10.2013 (deň nasledujúci po dni, kedy mal byť dlh uhradený podľa pokusu o pokonávku z 10.10.2013). Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od ním požadovaného neskoršieho dátumu. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 23.6.2013, 23.7.2013 a 23.8.2013 bola 0,50 %, preto zákonná výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je 8,50 % ročne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom čiastočný neúspech navrhovateľa ani odporcu nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.