Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobkyne: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX B., právne zastúpenej: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom R. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2021, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 26.07.2021 sa žalobkyňa domáhala vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni tak, že krajský súd ho zruší a vráti vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V žalobe žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2021 došlo k zamietnutiu odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020 a k jeho potvrdeniu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Na podklade podanej žiadosti a posúdenia rozhodných skutočností bola žalobkyňa uznaná za invalidnú a to z dôvodu, že bol preukázaný jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 60%. Súčasne však žalobkyni nebol priznaný invalidný dôchodok, nakoľko podľa záverov prvostupňového orgánu následne potvrdený žalovaným, v napadnutom rozhodnutí, žalobkyňa pre priznanie nesplnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veci nad 28 rokov do 34 rokov, ktorá je najmenej päť rokov, pričom dĺžka piatich rokov sa zisťuje v období pred vznikom invalidity. Žalobkyňa z pohľadu obdobia dôchodkového poistenia, teda pred vznikom invalidity pred dňom 10.03.2020 mala získať 535 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho potrebného počtu dôchodkového poistenia na priznanie nároku nebolo u žalobkyne preukázané. Súčasne jej bolo oznámené listom č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020, že pre účely dôchodkového poistenia podľa v platnom znení nedošlo k hodnoteniu obdobia vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie, a to od 02.01.2012 do 31.08.2012, od 01.09.2015 do 11.09.2017, od 12.06.2018 do 09.03.2020, doba štúdia na strednej škole od 01.09.2012 do 31.08.2015. Pokladom pre vyvodenie záveru o invalidite dňom 10.03.2020 bolo posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, následne prehodnotením a potvrdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, Čadca, pričom dôvodom pre uznanie invalidity až dňom 10.03.2020 bolo jeho konštatovanie: „Po zhodnotení doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu vývoja ťažkostí je rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania zaradené v kapitole V., položka 5 písm. b) ťažké narušenie osobnosti so závažným

obmedzením výkonnosti organizmu dezintegrácie....... Uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10.03.2020, kedy možno hodnotiť dlhodobo nepriaznivý stav, ktorý opodstatňuje uznanie invalidity.“ Žalovaný vo svojom rozhodnutí následne odôvodňuje zákonné podmienky nesplnenia 5 rokov dôchodkového poistenia, avšak s námietkami podanými žalobkyňou v odvolaní, týkajúcich sa najmä nezohľadnenia doby vzniku invalidity, t.j. času kedy žalobkyňa bola nezaopatreným dieťaťom sa nezaoberal. Obdobné námietky boli rozhodné pre prehodnotenie dňa vzniku invalidity a následného priznania invalidity. V žalobe ďalej žalobkyňa cituje právnu úpravu podľa , , , , , , , Žalobkyňa nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyvodila z toho, že došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, nakoľko nie je správne tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa pre účely nároku na invalidný dôchodok, t.j. ku dňu invalidity nesplnila potrebný počet dôchodkového poistenia, ktoré podľa tvrdenia žalovaného má predstavovať pred dňom invalidity obdobie 535 dní. Podľa záverov posudkových lekárov je nesporné, že v danej veci bol u žalobkyni hodnotený zdravotný stav, ktorý je zaznamenaný v lekárskych správach s uvedením diagnózy, ktorá následne bola určená ako diagnóza majúca za následok nepriaznivý zdravotný stav, ktorý predstavuje 60% mieru poklesu zdravotnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok, prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pričom ide o spätne posudzovanie vo vzťahu k dátumu uznania invalidity. Z posudku vyplýva, že u žalobkyne pretrvával dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už od roku 2011, kedy práve na podklade odborného lekárskeho psychologického vyšetrenia jej bolo odporúčané prerušiť štúdium na strednej škole. Už v tomto období jej bola potvrdená zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, sekundárne abuzus ethylu. Následne v roku 2014 od 06.11. do 03.12. bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, kedy došlo k potvrdeniu depresívnej dekompenzácie a afektívne reakcie v záťaži u nezrelej, disponovane, vyhýbavej osobnosti, ktorá pre účely invalidity bola potvrdená posudkovým lekárom. Na jednej strane posudkový lekár potvrdzuje skutočnosti vo vzťahu k zdravotnému stavu z roku 2011 a 2014, pričom nedošlo k ich zmenám, a preto rozhodol o uznaní invalidity, avšak z posudku nie je zrejmé, prečo pre účely nároku na invalidný dôchodok určil rozhodný deň 10.03.2020 a zdôvodnil ho len všeobecným konštatovaním, že uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020. Z dôkazov podľa žalobkyne vyplýva, že jej zdravotný stav bol potvrdený ako nepriaznivý v čase, kedy bola nezaopatrenou osobou, to znamená fyzickou osobou, ktorý následne bol pre účely priznania invalidity a nároku na invalidný dôchodok bez akýchkoľvek zmien potvrdený posudkovým lekárom. Ďalej v žalobe mala za to, že závery posudkového lekára sú neobjektívne, nakoľko iba vo všeobecnosti sa vysporiadal s prvou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení, kde došlo k potvrdeniu diagnózy rozhodnej pre určenie invalidity, pričom žalobkyňa danú liečbu absolvovala a následne bola v ambulantnej liečbe. Podľa prílohy č. 2 diagnóza žalobkyne spadá pod V. kapitola - duševné poruchy a poruchy správania, kedy už v rokoch 2011 a 2014 jej bola určená diagnóza F 43.1, F 41.2, F 41.8, čo vyplýva aj z lekárskej správy vypracovanej ošetrujúcou lekárkou I.. D. S., psychiatrická ambulancia, z ktorej vychádza, že žalobkyňa je dlhodobo liečená na psychiatrickej ambulancii, teda už od školskej dochádzky. Z lekárskeho posudku, ktorý sa stal podkladom pre nepriznanie nároku na invalidný dôchodok, nie sú dostatočne vysvetlené dôvody, ktoré posudkového lekára viedli k záveru, že u žalobkyne nenastala invalidita v čase kedy mala staus fyzickej osoby, t. j. bola nezaopatreným dieťaťom. Z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky I.. D. S. zo dňa 24.6.2021, ktorá slúžila ako podklad pre posudkového lekára, vyplýva že už po prvej hospitalizácii v roku 2014, žalobkyňa trpela diagnózou rozhodnou pre uznanie invalidity, pričom po prepustení pokračovala v kontinuálnej ambulantnej liečbe. Podľa zákonného ustanovenia posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, ktorý pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s ošetrujúcim lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Vzhľadom na správu vypracovanú ošetrujúcou lekárkou, ktorá je znalá dlhodobo nepriaznivého stavu žalobkyne, mal danú vec s ňou konzultovať. Z dôkazov, ktoré mali tvoriť podklad pre posudkového lekára a následne pre žalovaného vyplýva, že žalobkyni mal byť priznaný invalidný dôchodok z mladosti podľa v spojení s zákona č. 4612003 Z. z. v platnom znení, nakoľko pre jeho priznanie mala status fyzickej osoby a bola nezaopatreným dieťaťom. V uvedenom prípade nielen posudkový lekár, následne aj žalovaný, nesprávne nárok na invalidný dôchodok odvodzovali zo statusu poistenca. Je potom aj bezpredmetné

tvrdenie prvostupňového orgánu, ktorým oznámil žalobkyni, že pre účely nároku na invalidný dôchodok nezapočítaval doby, ktoré uvádza v liste č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2020.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný bez jej prítomnosti vzhľadom na pandemickú situáciu spojenú s ochorením COVID - 19, ako aj bez konzultácie s ošetrujúcim lekárom žalobkyne, ktorá je dlhodobo liečená na psychiatrickej ambulancii. Vo vzťahu k nesplneniu zákonnej podmienky bolo povinnosťou žalovaného aj posudkového lekára podrobne a zrozumiteľne zdôvodniť obdobie pred dňom určenia invalidity od roku 2011, najmä však od roku 2014, kedy u žalobkyni nastali nezvratné zmeny jej zdravotného stavu, ktoré boli posudkovým lekárom pre účely invalidity len potvrdené.

3. K doručenej žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č.l. 41 spisu). Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v žalobe vyslovuje nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, uvádza, že žiadala o uznanie vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že posudkový lekár sociálneho poistenia zrozumiteľne nezdôvodnil, prečo neurčil dátum invalidity pred rokom 2020, a to od roku 2011, najmä však od roku 2014. K správnej žalobe žalovaná uvádza nasledovné: Činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti poistenca v súlade s v znení v spojení s nevykonáva. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná poukazuje na povinnosť žalobkyne preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobkyňa je teda povinná predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpila. Žalovaná uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Podľa v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť kumulatívne. Žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 10. marcu 2020 dosiahla vek 28 rokov, preto splnenie podmienené získaním najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dna 31. marca 2021, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že pred hospitalizáciou v marci 2019 bola psychiatrická liečba nepravidelná, medikáciu žalobkyňa svojvoľne vysadila, dve psychiatrické hospitalizácie v roku 2014 a v roku 2019, boli ako afektívna reakcia v záťaži, resp. afektívna dekompenzácia so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti. Adaptačné poruchy, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha so sekundárnym abuzom ethylu, resp. iné špecifikované úzkostné poruchy, dokumentované pred rokom 2014, neopodstatňujú uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %, teda neopodstatňujú uznanie invalidity. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa s posúdením nároku žalobkyne na vznik invalidity dôchodok v čase nezaopatrenosti (invalidita z mladosti) zaoberal a uviedol, že pred rokom 2014 zdravotný stav žalobkyne neopodstatňoval uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. Žalobkyňa pred 10. marcom 2020 získala 535 dní obdobia dôchodkového poistenia, čiže 1 rok a 170 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2021 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2021, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2020. Žiadal, aby správny súd žalobu zamietol.

4. Žalobkyňa sa k doručenému vyjadreniu žalovaného k momentu rozhodovania správneho súdu nevyjadrila (doručenka č.l. 50 spisu). 5. Krajský súd podľa pripojeného administratívneho spisu a z obsahu súdneho mal preukázané, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.05.2021 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku účastníčky konania rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2020, ktorým podľa v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože účastníčka konania nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 12. novembra 2020 je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 % od 10. marca 2020. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v správnom konaní odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný. V napadnutom rozhodnutí žalovaný rozhodoval v zmysle , , , , , , , , , , , a to na základe podaného odvolania žalobkyne. Posúdil posudkový lekár zdravotný stav žalobkyne na základe psychologického vyšetrenia cieleného na aktuálny stav, pričom psychológom bolo odporúčané účastníčke konania prerušiť štúdium na strednej škole, uvedená diagnóza F 43.2, t.j. adaptačné poruchy. V nasledujúcom období bola ambulantne v liečbe psychiatra pre diagnózu F 41.2, t.j. zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, sekundárne abuzus ethylu, od októbra 2014 v liečbe iného psychiatra ako F 41.8, t.j. iné špecifikované úzkostné poruchy. V roku 2014 bola účastníčka konania prvýkrát psychiatricky hospitalizovaná, po ošetrení na urgentnom príjme pre kombinovanú intoxikáciu v suicidálnom úmysle. Psychologické vyšetrenie počas hospitalizácie potvrdilo depresívnu dekompenzáciu a afektívnu reakciu v záťaži u nezrelej, disponovanej, vyhýbavej osobnosti. Následne v nepravidelnej ambulantnej starostlivosti, medikáciu svojvoľne vysadila. V marci 2019 bola žalobkyňa opäť hospitalizovaná, podľa heteroanamnestických údajov pre proklamáciu suicidálnych vyhrážok a heteroagresívne správanie, pravdepodobne pokračuje u nej abúzus etylu. Nastavená bola na liečbu s pomerne dobrým efektom, k abúzu alkoholu bola ale málo kritická. V psychologickom vyšetrení počas hospitalizácie sa nemanifestovali známky psychotického ochorenia, v popredí abnormne štruktúrovaná osobnosť s hraničnými rysmi, aktuálne afektívne dekompenzovaná. Stav bol hodnotený ako afektívna dekompenzácia so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti. Od prepustenia v marci 2019 je dokumentovaná pravidelná ambulantná liečba psychiatrom. Objektívne sa pridružili obsedantné príznaky, bola upravovaná medikácia psychofarmakami. Vo februári 2020 stav vyústil opäť do psychiatrickej hospitalizácie, pre vysoké riziko suicidálnej aktivity, laboratórne bola potvrdená vyššia alkoholémia v krvi. V popredí klinického obrazu sa manifestuje abnormná osobnostná štruktúra a totálna nekritickosť k stavu, ktorá je potencovaná nivelizáciou intelektového statusu. Psychologické vyšetrenie vo februári 2020 potvrdilo intelektovú kapacitu a výkonnosť na úrovni mentálnej subnormy, nezrelé myslenie, afektivita je nestabilná, zvýšená pohotovosť ku interpersonálnym konfliktom, autoagresívnemu správaniu, narušená sociálna adaptabilita, redukcia výkonnosti so sklonom ku kompulzívnemu správaniu. Od prepustenia účastníčka konania pokračuje v ambulantnej liečbe psychiatra ako emočne nestabilná porucha osobností, hraničný typ, obsedantno kompulzívna porucha. Po zhodnotení doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu, vývoja ťažkostí, je rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania zaradené v kapitole V, položka 5, písmeno b), ťažké narušenie osobností so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia. Po zhodnotení klinickej symptomatológie, berúc do úvahy pretrvávajúce obsedantno - kompulzívne prejavy, je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je určená z dôvodu, že nie je narušená integrita psychických funkcií vo všetkých zložkách. Uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020, kedy možno hodnotiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý opodstatňuje uznanie invalidity. K tomuto dátumu je dokumentovaná približne rok trvajúca pravidelná psychiatrická liečba (od hospitalizácie v marci 2019 liečba pokračuje), pričom objektívne pretrvávajú kompulzívne prejavy u emočne nestabilnej poruchy osobnosti, hraničný typ, je potvrdená abnormná osobnostná štruktúra, intelektová kapacita a výkonnosť na úrovni mentálnej subnormy, nezrelé myslenie. Preto je určená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Pred hospitalizáciou v marci 2019 bola psychiatrická liečba nepravidelná, medikáciu účastníčka konania svojvoľne vysadila, dve psychiatrické hospitalizácie v roku 1014 a v roku 2019, boli ako afektívna reakcia v záťaži, resp.

afektívna dekompenzácia so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti. Adaptačné poruchy, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha so sekundárnym abuzom ethylu, resp. iné špecifikované úzkostné poruchy, dokumentované pred rokom 2014, neopodstatňujú uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %, teda neopodstatňujú uznanie invalidity. U účastníčky konania nie sú pridružené iné posudkovo významné ochorenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % od 10. marca 2020. Zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s v znení v spojení s nevykonáva. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určil duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia podľa kapitoly V, položky 5, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 % (z percentuálneho rozpätia od 50 % do 80 %) od 10. marca 2020. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 60 % od 10. marca 2020. Súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 31. marca 2021. V odvolacom konaní bolo zistené, že po posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Žilina vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 % od 10. marca 2020, preto je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa , , , bolo v rozhodnutí konštatované, že obdobie dôchodkového poistenia účastníčky konania sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t.j. pred 10. marcom 2020 a na obdobie dôchodkového poistenia získané po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada. Účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 10. marcu 2020 dosiahla vek 28 rokov, preto splnenie podmienené získaním najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. S poukazom na žalovaný konštatoval, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 10. marcom 2020, získala účastníčka konania 535 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 1 rok a 170 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že účastníčka konania pred vznikom invalidity, t.j. pred 10. marcom 2020 získala 1 rok a 170 dní obdobia dôchodkového poistenia, čiže menej ako 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Na nárok na dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Účastníčka konania v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

6. Z odborného lekárskeho posudku bolo zistené, že 29-ročná navrhovateľka bola v roku 2011 odoslaná na psychologické vyšetrenie, anamnestický viaceré problémy, ktoré nastúpili pri prechode na strednú školu- prestupovala na iný odbor. Na základe psychologického vyšetrenia cieleného na aktuálny stav, bolo psychológom odporučené prerušiť štádium na strednej škole, uvedená diagnóza F 43.2, t.j. Adaptačné poruchy. V nasledujúcom období bola ambulantne v liečbe psychiatra pre dg. F 41.2, t.j. Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, sek. abuzus ethylu, od októbra 2014 v liečbe iného psychiatra ako F 41.8, t.j. Iné špecifikované úzkostné poruchy. V roku 2014 bola prvý krát psychiatricky hospitalizovaná, po ošetrení na urgentnom príjme pre kombinovanú intoxikáciu

(medikamenty s alkoholom} v suicidálnom úmysle. Psychologické vyšetrenie počas hospitalizácie potvrdilo depresívnu dekompenzáciu a afektívnu reakciu v záťaži u nezrelej, disponovanej, vyhýbavej osobnosti. Následne v nepravidelnej ambulantnej starostlivosti, medikáciu svojvoľne vysadila. V marci 2019 opäť hospitalizovaná, dľa heteroanamnestických údajov pre proklamáciu suicidálnych vyhrážok a heteroagresívne správanie, pravdepodobne pokračuje u nej abúzus etylu. Nastavená na liečbu s pomerne dobrým efektom, k abúzu alkoholu ale málo kritická. V psychologickom vyšetrení počas hospitalizácie sa nemanifestovali známky psychotického ochorenia, v popredí abnormne štruktúrovaná osobnosť s hraničnými rysmi, aktuálne afektívne dekompenzovaná. Stav bol hodnotený ako afektívna dekompenzácia so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti. Od prepustenia v marci 2019 je dokumentovaná pravidelná ambulantná liečba psychiatrom. Objektívne sa pridružili obsedantné príznaky, bola upravovaná medikácia psychofarmakami. Vo februári 2020 stav vyústil opäť do psychiatrickej hospitalizácie - pre vysoké riziko suicidálnej aktivity, laboratórne bola potvrdená vyššia alkoholémia v krvi. V popredí klinického obrazu sa manifestuje abnormná osobnostná štruktúra a totálna nekritickosť k stavu, ktorá je potencovaná nivelizáciou intelektového statusu. Psychologické vyšetrenie vo februári 2020 potvrdilo intelektovú kapacitu a výkonnosť na úrovni mentálnej subnormy, nezrelé myslenie, afektivita je nestabilná, zvýšená pohotovosť ku interpersonálnym konfliktom, autoagresívnemu správaniu, narušená sociálna adaptabilita, redukcia výkonnosti so sklonom ku kompulzívnemu správaniu. Od prepustenia navrhovateľka pokračuje v ambulantnej liečbe psychiatra ako emočne nestabilná porucha osobnosti - hraničný typ, obsedantno kompulzívna porucha. Po zhodnotení doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu, vývoja ťažkostí, je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V položka 5 písmeno b./ - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonností organizmu, dezintegrácia. Po zhodnotení klinickej symptomatológie, berúc do úvahy pretrvávajúce obsedantno - kompulzívne prejavy, je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je určená z dôvodu, že nie je narušená integrita psychických funkcií vo všetkých zložkách. Uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020, kedy možno hodnotiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý opodstatňuje uznanie invalidity. K tomuto dátumu je dokumentovaná približne rok trvajúca pravidelná psychiatrická liečba (od hospitalizácie v marci 2019 liečba pokračuje), pričom objektívne pretrvávajú kompulzívne prejavy u emočne nestabilnej poruchy osobnosti - hraničný typ, je potvrdená abnormná osobnostná štruktúra, intelektová kapacita a výkonnosť na úrovni mentálnej subnormy, nezrelé myslenie. Preto je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Pred hospitalizáciou v marci 2019 bola psychiatrická liečba nepravidelná, medikáciu svojvoľne vysadila, dve psychiatrické hospitalizácie - v roku 1014 a 2019, boli ako afektívna reakcia v záťaži, resp. afektívna dekompenzácia so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti. Adaptačné poruchy, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha s sekundárnym abuzom ethylu, resp. Iné špecifikované úzkostné poruchy - dokumentované pred rokom 2014 neopodstatňujú uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %, teda neopodstatňujú uznanie invalidity. Nie sú pridružené iné posudkovo významné ochorenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % od 10. marca 2020. Je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

7. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni zo dňa 03. decembra 2020, ktorý rozhodoval podľa V rozhodnutí uviedol, že za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 12. novembra 2020. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity pred 10. marcom 2020 získala žalobkyňa 535 dní obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získala žalobkyňa 1 rok a 170 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s bez nariadenia , pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

9. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie včasnosť podanej žaloby.

10. Primárne krajský súd k posúdeniu žaloby žalobkyne, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu poukazuje na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa , , , : Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa : Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutiu (porovnaj závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Tento jej priznaný nebol, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 12. novembra 2020 vyplýva, že posudzované boli doložené odborné vyšetrenia, ktoré boli dostatočné k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne. Bola posudzovaná vzhľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie v súlade s v aktuálnom znení. Predmetom teda posúdenia bola lekárska správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení vo FNsP Žilina od 25.02.2020 do 10.03.2020, ďalej lekárska správa z psychologického vyšetrenia Psycho-test s.r.o. I. zo dňa 17.02.2020, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia I.. S. D. 11.04.2016, zo dňa 10.07.2019, 13.03.2020, 06.04.2020, 15.06.2020, lekárska správa z neurologického vyšetrenia I.. I. B. zo dňa 31.07.2019 a 28.02.2020, s posudkom, že sa jedná o 29-ročnú posudzovanú osobu, ktorá je podľa dokumentácie od roku 2012 v liečbe psychiatra pre úzkostno-depresívnu poruchu, sekundárny abúzus alkoholu. V roku 2014 bola prvý krát hospitalizovaná na psych. oddelení pre intoxikáciu alkoholom a medikamentami, zistená abnormne štruktúrovaná osobnosť, stav hodnotený ako afektívna reakcia s dekompenzáciu v záťaži, druhá hospitalizácia roku 2019 pre afektívnu dekompenzáciu so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti, s pokračovaním abúzu alkoholu, psychologickým vyšetrením vylúčené psychotické ochorenie, hodnotená abnormne štruktúrovaná osobnosť s hraničnými rysmi, dekompenzovaná, po prepustení pokračovala v ambulantnej liečbe, počas nej podozrenie na nepravidelnosť užívania liekov, v 2/2020 tretia hospitalizácia pre riziko suicidálnej aktivity a stupňujúce sa poruchy správania, laboratórne pozitívna alkoholémia, po liečbe a jej úprave suicidálne úvahy neprítomné, nie je prítomná psychotická symptomatológia, v popredí obrazu je abnormná osobnostná štruktúra, nekritickosť k stavu, ktorá je potencovaná znížením intelektového statusu, prepustená do ambulantnej liečby, v ktorej ďalej pokračuje. Podľa ambulantných nálezov je emočná labilita zmiernená, pokračuje v monoterapii pri redukovanej dávke pre tehotenstvo, trvajú kontrolovacie rituálny pri anamnéze obsedantno-kompulzívnej poruchy. Psychologickým vyšetrením potvrdená disharmonická osobnosť s hraničnými rysmi s intelektovou kapacitou na úrovni subnormy, sklonom ku kompulzívnemu správaniu, úzkostno-depresívnym ladením. Vzhľadom na priebeh ochorenia a sklon ku dekompenzácii je ochorenie zaradené do písmena b.) - ťažké narušenie osobnosti so závažným narušením výkonnosti organizmu, vzhľadom na neprítomnosť psychotickej symptomatológie s narušením psychických funkcií vo všetkých zložkách so zohľadnením obsedanto-kompulzívnej poruchy a terén redukovaného intelektu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strednom rozmedzí, t.j. 60 % s dátumom vzniku invalidity 10.03.2020 (dátum prepustenia). Iné ochorenia sú posudkovo nevýznamné. Je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vznik invalidity 10.03.2020. Kód dg./skupina chorôb (kapitola/položka): F60.3/Kapitola V. položka 5. písmeno b).

20. Podľa Z. z v platnom znení: (1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

21. Podľa v platnom znení: (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má

aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

22. Podľa v platnom znení: (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3 )Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

23. Podľa v platnom znení: (1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

24. Podľa v platnom znení: (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

25. Podľa v platnom znení: (1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. (2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť. (3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa , b) bola fyzickou osobou uvedenou v , bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

26. Podľa v platnom znení: (1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa a a , okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný 1. starobný dôchodok, 2. predčasný starobný dôchodok, 3. invalidný dôchodok, 4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa v platnom znení: (1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku, b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, d) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie, e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

28. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

29. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

30. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

31. Podľa pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

32. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

33. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

34. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

35. Podľa v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

36. Podľa <aspi://module='ASPI'&link=' %2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'>; ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

37. Podľa <aspi://module='ASPI'&link=' %2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'>; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

38. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523293eu'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v znení <aspi:// module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

39. Pokiaľ žalovaný a jeho lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola vykonaná bez účasti žalobkyne s odkazom na , správny súd uvádza, že zo Spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní v vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia Covid, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených vrátane širokej verejnosti.

40. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie, spravidla za osobnej účasti poistenca. Už novela Zákona o sociálnom poistení <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin- k-dni='30.12.9999'> vykonaná <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'>, účinná od 01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobkyne sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov, ako napr. ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách, nevidomých, poistencov po amputácii končatín a pod.), v predmetnej veci mu umožnilo takto postupovať ustanovenie <aspi:// module='ASPI'&link='%2523293eu'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v znení <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie ustanovenia časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Preto, ak posudkový lekár oznámil žalobkyni, že jej zdravotný stav bude posudzovať v jej neprítomnosti, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou.

41. Správny súd k vyššie uvedenému, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

42. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'>) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 196 a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( písm. <aspi://module='ASPI'&link=' %2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a) ).

43. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

44. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobkyne podľa vymenovaných odborných nálezov ( <aspi://module='ASPI'&link='%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané náležitosti.

45. Ak žalobkyňa vytýkala žalovanému, že nezohľadnil zdravotný stav žalobkyne z roku 2011 a 2014 a rozhodol tak, že deň invalidity určil dňa 10.03.2020, ktoré zdôvodnil len konštatovaním „uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020“, tak je potrebné podľa správneho súdu brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené v rozhodnutí a ktoré korešpondujú záverom z odborného lekárskeho posudku k 31. marcu 2021, ako i tie, ktoré vyplývajú z posudku zo dňa 12. novembra 2020. Je zrejmé, že bolo vychádzané z lekárskych správ, tak ako sú v administratívnom spise, kedy bol vyhodnocovaný posudkovým lekárom i zdravotný stav žalobkyne v medziobdobí a tiež i v období, na ktoré bolo poukazované osobitne v žalobe. V tomto smere na vyhodnotenie záverov, ktoré vyplývajú z vyšetrení v roku 2011 a následne z roku 2014 nadväzujú ďalšie závery vyplývajúce z psychologických vyšetrení u žalobkyne. Poukazuje sa na uvádzané závery lekárskej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v FNsP Žilina od 23.03.2019 do 28.03.2019, s tým že bol uvedený záver v psychologickom vyšetrení, v zmysle ktorého sa aktuálne nemanifestovali známky psychotického ochorenia, v popredí a v norme štruktúrovaná osobnosť s hraničnými rysmi, aktuálne afektívne dekompenzovaná. Manifestuje sa zvýšená iritabilita a impulzívne reakcie. V roku 2014 išlo o druhú psychiatrickú hospitalizáciu ako afektívnu reakciu so suicidálnou aktivitou u abnorme štruktúrovanej osobnosti, v nepravidelnej ambulantnej starostlivosti, kedy medikáciu svojvoľne vysadila. Bola prijatá k hospitalizácii dľa heteroanamnestických údajov pre proklamáciu suicidálnych vyhrážok a heteroagresívne správanie a pokračuje u nej abúzus etyli. V liečbe bola nastavená na nižšiu dávku

trazodónu s prechodne podávanými benzodiazepíni, s pomerne dobrým efektom. V žalobe žalobkyňa vychádzala zo záverov posudkových lekárov v danej vecipričom trvala na tom, že už bol u žalobkyne hodnotený zdravotný stav v lekárskych správach s uvedením diagnózy, ktorá bola následne určená ako diagnóza majúca za následok nepriaznivý zdravotný stav, ktorý predstavuje 60 % mieru poklesu zdravotnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posúdení uvedenej žalobnej argumentácie žalobkyni vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ktorého súčasťou bol i odborný lekársky posudok, z ktorého nie je možné konštatovať uvedenú zhodu zdravotného stavu žalobkyne v roku 2011 a 2014 a v roku 2019, 2020, ktorý bol dôvodom záverov, že uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020. Z lekárskeho posudku je zrejmé vyhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne pred hospitalizáciou v roku 2019. Ak žalobkyňa poukazuje na záver psychologického vyšetrenia, ktoré bolo cielené na aktuálny stav zo dňa 30.11.2011, tak záver uvedený psychológom, že zo psychologického hľadiska doporučuje prerušiť štúdiu na strednej škole s určením diagnózy F 43.2., nie je zhodný so závermi posudku zo dňa 31. marca 2021, v ktorom je kód diagnózy F60/Kapitola V. 5.b). Tiež vyplýva z lekárskeho posudku záver, že iné špecifikované úzkostné poruchy dokumentované pred rokom 2014 neopodstatňujú uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %, teda neopodstatňujú uznanie invalidity Posudkový lekár tiež uviedol, že po zhodnotení doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu a vývoji ťažkostí je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V., položka 5, písmeno b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia. Po zhodnotení klinickej symptomatológie, berúc do úvah pretrvávajúce obsedantno - kompulzívne prejavy, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Tiež je zrejmé, že uznanie invalidity bolo medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020, kedy možno hodnotiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý opodstatňuje uznanie invalidity. K tomuto dátumu je dokumentovaná približne rok trvajúca psychiatrická liečba od hospitalizácie v marci 2019 liečba, pričom objektívne pretrvávajú kompulzívne prejavy u emočne nestabilnej poruchy osobnosti - hraničný typ, je potvrdená abnormná osobnostná štruktúra, intelektová kapacita a výkonnosť na úrovni mentálnej subnormy, nezrelé myslenie, preto je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Uvedené závery nie je možné stotožniť so závermi ako vyplývajú z psychologického vyšetrenia zo dňa 30.11.2011 a tak isto nevyplývajú ani zo záverov vyšetrení z roku 2014, na ktoré odkazuje i odborný lekársky posudok. Z lekárskej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v FNsP Žilina od 28.11.2014 do 03.12.2014 vyplýva záver: „Psychologické vyšetrenie, I.. B. I.: Použité psychodg. metodiky: klin. interview, ROR, Kresba ľudskej postavy, Baum test, PSSI. Záver: Ide o depresívnu dekomp. a afektívnu reakciu v záťaži u nezrelej, disponovanej, vyhýbavej osobnosti. Epikríza: Prvá psych. hosp. 25 roč. pac. dlhodobo vedenej ambul. psychiatrom pre afektívnu symptomatiku s pridružujúcim sa abúzom alkoholu. Prijatá po ošetrení na urgentnom príjme pre kombinovanú intoxikáciu (medikamenty s alkoholom) v suicidálnom úmysle. V úvode pobytu prít. depresívne úzkostná symptomatika významným spôsobom potencovaná abnormnou osobnostnou štruktúrou. Vegetat. abstinenč. syndróm nemanifestný. Jedná sa o osobnosť s nezrelými adaptač. mechanizmami, frustračná tolerancia je nízka, formujú sa rysy vyhýbavosti. Psychológ. vyšetrenie v súlade s klinikou. Ku koncu pobytu stav zlepšený bez pretrv. suicid. myšlienok, verbalizuje formálne kritický postoj ku konaniu a racionálne možnosti riešenia situácie. Záver: Afektívna reakcia so suicidálnou aktivitou v záťaži u disponovanej osobnosti. Abuzus alkoholu.“ Záverom však lekárskeho posudku bolo konštatovanie choroby emočne nestabilná osobnosť, hraničný typ, abuzus ethyli, obsedantno - kompulzívna porucha, mentálna subnorma s paroidnými rysmi, hyperventilačná neurogénna tetánia pod kódom F 60.3. Pokiaľ ide o psychologické vyšetrenie zo dňa 30.11.2011, tak bola konštatovaná diagnóza F 43.2, vyplýva z prepúšťacej správy z hospitalizácie od 26.11.2014 do 03.12.2014 diagnóza F 43.2 afektívna reakcia so suicidálnou aktivitou v záťaži u disponovanej osobnosti abuzus alkoholu, ale nevyplýva obsedantno - kompulzívna porucha. Tak isto z lekárskych záznamov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu nie je možné v rokoch 2011 a 2014 konštatovať obsedantno -kompulzívnu poruchu, ani hyperventilačnú neurogénnu tetániu. Z epikrízy z prepúšťacej správy z hospitalizácie od 26.11.2014 do 03.12.2014 vyplýva v zlepšenom stave prepustená z nemocnice. Afektívna reakcia so suicidálnou aktivitou v záťaži u disponovanej osobnosti.

Z vykonaného dokazovania, berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, nebolo možné prijať záver uvádzaný žalobkyňou v žalobe, že by jej zdravotný stav bol potvrdený ako nepriaznivý v čase, kedy bola nezaopatrenou osobou, to znamená fyzickou osobou, ktorý by následne bol pre účely priznania invalidity a nároku na invalidný dôchodok bez akýchkoľvek zmien potvrdený posudkovým lekárom. Ak žalobkyňa namietala závery posudkového lekára, že sú neobjektívne, nakoľko iba vo všeobecnosti sa vysporiadal s prvou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení, kde došlo k potvrdeniu

diagnózy rozhodnej pre určenie invalidity, pričom žalobkyňa danú liečbu absolvovala a následne bola v ambulantnej liečbe a podľa prílohy č. 2 diagnóza žalobkyne spadá pod V. kapitola - duševné poruchy a poruchy správania, kedy už v rokoch 2011 a 2014 jej bola určená diagnóza F 43.1, F 41.2, F 41.8, čo vyplýva aj z lekárskej správy vypracovanej ošetrujúcou lekárkou I.. D. S., psychiatrická ambulancia, z ktorej vychádza, že žalobkyňa je dlhodobo liečená na psychiatrickej ambulancii, teda už od školskej dochádzky, tak správny súd uvádza, že tieto tvrdenia nespôsobujú obsahovú nesprávnosť posudku posudkového lekára ako podkladu žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže záverom lekárskeho posudku bolo konštatovanie choroby emočne nestabilná osobnosť, hraničný typ, abuzus ethyli, obsedantno - kompulzívna porucha, mentálna subnorma s paroidnými rysmi, hyperventilačná neurogénna tetánia pod kódom F 60.3. To, že sa žalobkyňa nestotožňuje so záverom odborného posúdenia posudkového lekára neznamená, že závery a odporúčania z jednotlivých vyšetrení neboli správne zhodnotené, že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal. Relevantný je teda zovšeobecnený záver zo všetkých lekárskych správ a odborných nálezov, ktorý posudkový lekár vo svojom posudku uviedol. Správny súd zdôrazňuje, že patrí do kompetencie posudkových lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobkyne je len subjektívnym presvedčením o nesprávnosti posúdenia jej zdravotného stavu, jej námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Z dôkazov, ktoré tvorili podklad pre posudkového lekára a následne pre žalovaného vyplýva, že žalobkyni nemohol byť priznaný invalidný dôchodok z mladosti podľa v spojení s v platnom znení, nakoľko pre jeho priznanie nemala status fyzickej osoby a nebola nezaopatreným dieťaťom. V uvedenom prípade nielen posudkový lekár, následne aj žalovaný, správne nárok na invalidný dôchodok odvodzovali zo statusu poistenca cez úpravu v V súvislosti s argumentáciou žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posúdený bez konzultácie s ošetrujúcim lekárom, správny súd uvádza, že upravil, že počas krízovej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 sa ustanovenie časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> nebude uplatňovať. Sociálna poisťovňa teda postupovala v súlade so zákonom, ktorým zákonodarca dočasne odlišne upravil postup posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu poistencov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, jej zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, a tiež nie je zrejmé a žalobkyňa ani bližšie nezdôvodnila, ako závery posudkového lekára mohla ovplyvniť ošetrujúca lekárka.

46. Z predmetného Odborného lekárskeho posudku je dostatočne zrejmé, prečo pre účely nároku na invalidný dôchodok bol určený rozhodný deň 10.03.2020 a zdôvodnil ho náležitým konštatovaním a ozrejmením skutkových okolností vyplývajúcich z lekárskych nálezov, že uznanie invalidity je medicínsky opodstatnené dátumom prepustenia z hospitalizácie dňa 10. marca 2020, a to vo väzbe na predchádzajúcu hospitalizáciu v roku 2019. Z dôkazov, z ktorých podľa žalobkyne vyplývalo, že jej zdravotný stav bol potvrdený ako nepriaznivý v čase, kedy bola nezaopatrenou osobou, to znamená fyzickou osobou, však správny súd nemohol konštatovať rovnaké závery ako uviedla žalobkyňa v žalobe, a to pre účely priznania invalidity a nároku na invalidný dôchodok, vzhľadom na závery prijaté žalovaným, posudkovým lekárom, v Odbornom lekárskom posudku, ktoré v konečnom dôsledku vyplývali z lekárskych správ, z administratívneho spisu.

47. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by záver žalovanej spochybňovali alebo by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia, ako bol ustálený v čase rozhodovania.

48. Správny súd poznamenáva, že v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='%2523135'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Preto by ani nemohol prihliadať na nové lekárske správy a nálezy vyhotovené po tomto dátume.

49. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné

s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa <aspi:// module='ASPI'&link='%2523190'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zamietol.

50. O nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol podľa , v spojení s ust. . Žalobkyňa ako účastníčka konania nebola úspešná. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, pretože v zmysle neboli zistené dôvody výnimočnosti, pre ktoré by žalovanému mal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.