Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-431-2013.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/431/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková. s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: Ing. H. J., IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania O. XXX/XX, V., o zaplatenie 1.293,60 eur s príslušenstvom a odmenou 4,31 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 19.8.2013 sa ruší v zmenkovej sume 456 eur s úrokom 6% ročne z nej od 22.5.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 1,52 eur, v ktorej časti súd súčasne konanie zastavuje.
II. Zmenkový platobný rozkaz sa ruší aj v trovách konania 27 eur.
III. Vo zvyšku sa zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti.
IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 121,97eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Navrhovateľovi bude po právoplatnosti tohto rozsudku vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. súdny poplatok za návrh 20,30 eur.
VI. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 19.8.2013, bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 1.293,60 eur s úrokom 6% ročne z nej od 22.5.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 4,31 eur a náhradu trov konania vo výške 77,50 eur. Odporca podal v zákonnej lehote námietky, návrh žiadal zamietnuť a uložiť navrhovateľovi povinnosť, aby uhradil súdny poplatok za námietky. Uviedol, že 27.8.2012 uzavrel s navrhovateľom zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX, v ktorej ho navrhovateľ účelovo označil ako podnikateľa, aby bola zmluva vyňatá spod zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dôsledky poskytnutia údajov o podnikaní si pri uzatváraní zmluvy neuvedomoval, pôžičku potreboval na súkromné účely. Zmluvu ako podnikateľ nepodpísal, lebo na mieste určenom pre podpis nie sú údaje o ňom ako o podnikajúcej osoby, chýba aj pečiatka a v záhlaví je uvedené jeho rodné číslo. V bode 1.1. zmluvy sa uvádza, že mu je na podnikanie poskytnutý úver 912 eur, ale dostal len 500 eur a túto sumu použil na súkromnú potrebu. Za rozhodujúcu považoval skutočnú vôľu účastníkov, skutočný účel uzavretia zmluvy a nie len deklarovaný. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), inak sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a mal za to, že je tomu tak aj v tomto prípade. Dlh zo spotrebiteľského úveru nemôže byť zabezpečený zmenkou, a navyše zmenka nebola vyplnená správne, keďže je úver bez úrokov a poplatkov. Nakoľko mu navrhovateľ zmenku nepredložil, suma, ktorú požadoval uhradiť, mu nebola známa a tú považuje za rozpornú, lebo koncom júla 2013 navrhovateľ od neho telefonicky požadoval okamžitú úhradu 864,42 eur, inak začne dlh exekučne vymáhať, na jeho písomnú žiadosť z 31.7.2013 o rozpis dlžnej sumy mu navrhovateľ neodpovedal, do zmenky doplnil čiastku 1.293,60 eur a nie je zrejmé, z čoho pozostáva. Ďalej odporca namietol, že zmluvná odmena 412 eur, ktorá poľa bodu 3.1. úverovej zmluvy plní funkciu úroku, je vo vzťahu k poskytnutej sume 500 eur neprimerane vysoká a pre absenciu RPMN v zmluve nemá navrhovateľ na jej zaplatenie nárok. Zmluvné pokuty uvedené v bodoch 10.1. až 10.5. zmluvy sú podľa neho neurčité a neakceptovateľné, základom ich výpočtu má byť nominálna výška úveru, t. j. včítane úroku, na ktorého zaplatenie navrhovateľ nemá nárok. Dvojité uplatnenie zmluvnej pokuty za to isté porušenie je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje voči spotrebiteľovi neprijateľnú podmienku. Preto ani zmluvné pokuty nebol navrhovateľ oprávnený voči nemu uplatniť. Zmluvu považuje za jednostranne výhodnú len pre veriteľa, lebo neobsahuje žiadne sankcie, ktoré by dlžník mohol proti veriteľovi uplatniť v prípade porušenia zmluvy. Mal za to, že aj podľa Obchodného zákonníka sú výška zmluvnej odmeny a zmluvné pokuty v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 266 ods. 5 sa má použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ďalej poukázal na to, že obsah zmluvy nemohol ovplyvniť, nešlo o individuálne dojednané podmienky, ale o zmluvu vopred navrhovateľom naformulovanú, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky v jeho neprospech, najmä zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, výška dohodnutej odmeny, ustanovenie o zmluvných pokutách a použitie Obchodného zákonníka ako rozhodujúceho kódexu. Na záver uviedol, že poskytnutý úver využil na súkromné účely, ide preto o úver spotrebiteľský, čím je dôvod zmenky neprípustný, blankozmenka bola nesprávne vyplnená a navrhovateľ nemá právo ani na zmenkový úrok a zmenkovú odmenu. K námietkam odporca pripojil svoju žiadosť z 31.7.2013 o poskytnutie informácií, adresovanú navrhovateľovi, fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, splátkového kalendára a rozhodcovskej zmluvy. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm XXX/XXXX. Navrhovateľ vzal v zmenkovej sume 456 eur s úrokom 6% ročne z nej od 22.5.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 1,52 eur návrh späť. Vo zvyšku žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Uviedol, že sa odporca nemôže domáhať ochrany ako spotrebiteľ, zmenka nezabezpečovala spotrebiteľský úver a odporca svoje tvrdenie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy ani ničím nepreukázal. Nepostačuje len samotné tvrdenie, že poskytnuté finančné prostriedky použil na súkromnú potrebu, keďže voči nemu sa odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy ako spotrebiteľ neprezentoval a spotrebiteľský charakter zmluvy odporca prvý krát uviedol až po začatí súdneho konania. Ustanovenia úverovej zmluvy, upravujúce zmluvné pokuty, nie je podľa neho možné považovať za neurčité, je z nich zrejmé, aká povinnosť sa zmluvnou pokutou zabezpečuje a kedy sa pokuta uplatní. Zmluvná pokuta podľa bodu 10.1. je dojednaná pre prípad omeškania dlžníka s platením splátok. Zmluvná pokuta podľa bodu 10.4. je dojednaná v prípade omeškania so zaplatením záväzku, ktorý sa stal predčasne splatný. Na zaplatení tejto zmluvnej pokuty sa rozhodol netrvať a v zmenkovej sume, ktorá tejto pokute zodpovedá, vzal návrh späť. Okrem zmluvnej pokuty 456 eur bola do zmenkovej sumy zahrnutá nesplatená časť úveru 792 eur a jedna zmluvná pokuta podľa bodu 10.1. zmluvy vo výške 45,60 eur. Navrhovateľ ako dôkaz predložil fotokópiu žiadosti odporcu z 22.8.2012 o poskytnutie jednoduchej pôžičky s prílohami a zmluvu o úvere. Na prejednanie námietok nariadil súd podľa § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli. Z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy XXXXXX-XXXXX, súd zistil, že ju odporca vystavil v V. 27.8.2012 a zaviazal sa zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 21.5.2013 v Bratislave zmenkovú sumu 1.293,60eur, bez protestu. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje zmenkové práva preukázal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka zabezpečovala pohľadávky navrhovateľa z úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX.
Odporca namietol, že úverovú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, preto považuje zmluvné podmienky (zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, výšku dohodnutej odmeny a ustanovenie o zmluvných pokutách) za neprijateľné, úver pre absenciu RPMN za bezúročný a vzhľadom na to aj blankozmenku za nesprávne vyplnenú. Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzavreli účastníci dňa 27.8.2012. V jej záhlaví je odporca označený ako dlžník, uvedené je jeho plné meno, sídlo, IČO, rodné číslo, údaje o zápise v živnostenskom registri, bankové spojenie a číslo účtu. V závere zmluvy, v podpisovej doložke, je odporca označený len ako dlžník s uvedením plného mena. Odtlačok jeho pečiatky pripojený nie je. Podpisom tejto zmluvy odporca potvrdil, že mu navrhovateľ poskytol úver v dohodnutej výške 912 eur na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť odporcu o poskytnutie jednoduchej pôžičky. Žiadosť je spísaná na tlačive navrhovateľa, odporca je identifikovaný osobnými údajmi, údajmi o ňom ako podnikateľovi a ako účel čerpania pôžičky je uvedený nákup materiálu. Žiadosť bola vyhotovená v Poprade 22.8.2012 a odporca ju podpísal. Ako prílohy pripojil kópiu osobných dokladov (občiansky a vodičský preukaz), živnostenský list a doklad o bankovom účte. Odporcu by bolo možné považovať za spotrebiteľa len v prípade, ak by zo všetkých okolností, za ktorých zmluvu uzavrel, bolo zjavné, že mu bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania (viď definícia spotrebiteľa, uvedená v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, resp. v § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy). Pri výsluchu na dožiadanom súde odporca uviedol, že mu meškali faktúry z podnikania, potreboval si pokryť súkromné náklady, preto požiadal o pôžičku. Cez webovú stránku oslovil navrhovateľa, stretol sa osobne s jeho obchodným zástupcom, ktorému uviedol, že chce pôžičku na osobnú potrebu, podnikanie spomenul len v súvislosti s objasnením zdroja príjmov. Na druhom stretnutí predložil obchodnému zástupcovi požadované doklady, zmluvu vypísal obchodný zástupca na počítači, on dodal len požadované údaje. Mal pocit, že nevypĺňal žiadosť o úver, skôr taký dotazník so svojimi osobnými údajmi, uviedol tam tie údaje, lebo sa ho pýtali na zdroj príjmu. Po schválení úveru ho kontaktovali a podpísal zmluvu o úvere. Peniaze mu nechceli vyplatiť v hotovosti, musel uviesť číslo účtu, v tom čase mal aktívne dva účty, jeden ako podnikateľ - živnostník a druhý nepodnikateľský. Pre potreby úveru uviedol číslo účtu, ktorý má evidovaný ako živnostník. Potreboval mať peniaze na tomto účte, aby mohol zaplatiť svoje súkromné záväzky, išlo o bežné životné náklady ako nájomné, mobilný telefón, inkaso. Okrem tvrdenia odporcu, že žiadal o úver pre súkromnú potrebu a na tento účel aj peňažné prostriedky použil, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by pri dojednávaní a uzatváraní zmluvy vystupoval voči navrhovateľovi ako spotrebiteľ, resp. že by navrhovateľ mal možnosť z prejavov odporcu zistiť, že odporca nekoná ako podnikateľ. Za týchto okolností len uvedenie rodného čísla dlžníka v zmluve a absencia odtlačku jeho pečiatky, nie je možné považovať za dôkaz, že odporca ako podnikateľ nekonal. Odporca síce tvrdil, že predložil navrhovateľovi živnostenský list len na zdokladovanie zdrojov príjmu, napriek tomu v žiadosti o pôžičku sám seba identifikoval ako podnikateľa, ktorý o pôžičku žiada na nákup materiálu a uviedol číslo svojho podnikateľského účtu, na ktorý mu mal navrhovateľ peňažné prostriedky poukázať. Vysvetlenie odporcu, prečo neuviedol svoj osobný účet, ktorý mal v tom čase tiež aktívny, je nepresvedčivé a viac menej zavádzajúce. Miesto podnikania odporcu je totožné s jeho bydliskom, takže platby nájomného, inkasa a nákladov mobilného telefónu, ktoré označil za súkromné záväzky hradené z podnikateľského účtu, boli aj záväzkami odporcu ako živnostníka. Dôvod, pre ktorý podpísaním zmluvy o úvere potvrdil, že úver prijal na výkon svojej podnikateľskej činnosti, odporca neuviedol. Pokiaľ odporca mal úmysel zmluvu uzavrieť ako nepodnikateľ a úver použiť na osobnú spotrebu, túto svoju vôľu navonok neprejavil a vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nie je možné odporcu považovať za spotrebiteľa a úverovú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú. Námietky, ktoré odporca vzniesol s odvolávaním sa na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, súd preto hodnotil ako nedôvodné. Kauzálny vzťah účastníkov je obchodnoprávny (vzťah medzi podnikateľmi, pri ktorého vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti), ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ObZ).Neprichádza preto do úvahy, aby bola (ne)prijateľnosť zmluvných podmienok posudzovaná podľa zákona č. 129/2010 Z. z., resp. podľa § 52 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Neprípustnosť zabezpečiť úver zmenkou vyplývala v čase uzavretia zmluvy len zo zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý na právne vzťahy účastníkov nie je možné použiť. Keďže z ustanovenia § 497 ObZ a nasledujúcich nevyplýva povinnosť uviesť v zmluve o úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať úver za bezúročný.
Zmluva o úvere sa nestáva neplatnou, ak je v nej dojednaný neprimerane vysoký úrok, ale podľa poslednej vety § 502 ods. 1 ObZ je dlžník povinný platiť úrok len v najvyššej prípustnej výške. Takéto právo si však odporca v námietkach neuplatnil. Ani neprimeraná výška zmluvných pokút, t. j. nepomer výšky zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečeného záväzku, nie je v obchodnoprávnych vzťahoch, vzhľadom na osobitnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 301 ObZ, postihovaná sankciou neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale súdu umožňuje zmluvnú pokutu znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Ani tohto práva sa odporca v námietkach nedomáhal. Dôvody, pre ktoré odporca považuje dojednanie o zmluvných pokutách za neurčité, z námietok nevyplývajú (v námietkach zvýraznená časť bodu 10.3. ..“poruší niektoré ustanovenia tejto zmluvy..“, sa netýka zmluvných pokút ale práva veriteľa odstúpiť od zmluvy alebo ju vypovedať). Keďže navrhovateľ vzal návrh späť v zmenkovej sume 456 eur, zodpovedajúcej zmluvnej pokute podľa bodu 10.4. zmluvy, súd sa už nezaoberal námietkou, ktorou odporca označil túto zmluvnú pokutu za neplatnú, lebo bola duplicitne dojednaná za to isté porušenie zmluvnej povinnosti, ako zmluvná pokuta podľa bodu 10.1. zmluvy. V späťvzatej časti súd v zmysle § 175 ods. 5 OSP zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil. Ku čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, preto sa podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov navrhovateľovi vracia časť súdneho poplatku za návrh, krátená o 1%, najmenej však o 6,70 eura. Na späťvzatú časť 456 eur pripadá súdny poplatok 27 eur a po odpočítaní krátenej sumy 6,70 eur sa navrhovateľovi vracia 20,30 eur. Vzhľadom na to bol zmenkový platobný rozkaz čiastočne zrušený aj v výroku o náhrade trov, a to v sume 27 eur, keďže návrh bol vzatý späť bez procesného zavinenia odporcu, ktorý preto nemá v zmysle prvej vety § 146 ods. 2 OSP povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy 6,70 eur za krátenie vracaného poplatku. Vo zvyšku, t. j. v zmenkovej sume 837,60 eur s úrokom 6% ročne z nej od 22.5.2013 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 2,79 eur a v trovách konania 50,50 eur, bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti, nakoľko námietky súd hodnotil ako nedôvodné. O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP. Navrhovateľ mal úspech v sume 837,60 eur, v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti a z ktorej má právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP. Trovy mu vznikli právnym zastúpením. Poskytnuté boli 3 úkony právnej služby: účasť na pojednávaniach 18.3.2014 a 20.10.2014, ktoré boli odročené bez prejednania veci a účasť na meritórnom pojednávaní 26.5.2015. Z tarifnej hodnoty veci 837,60 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 51,45 eur. Za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške základnej sadzby a za dva len po jednej štvrtine (§ 13a ods. 4 vyhlášky). Paušálna náhrada výdavkov je podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za dva úkony z roku 2014 po 8,04 eur a za úkon z roku 2015 vo výške 8,39 eur. Súčet odmeny a náhrad, spolu 101,64 eur, sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 20,33 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov odporca na základe § 149 ods. 1 OSP zaplatí navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu, ktorý označil na tento účel vo vyčíslení trov účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a variabilný symbol XXXXXX. Naproti tomu má navrhovateľ podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP povinnosť nahradiť trovy odporcovi zo sumy 456 eur, keďže v tejto časti on späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Odporca má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky vo výške 77,50 eur, z ktorej sumy na späťvzatú časť pripadá poplatok 27 eur a na náhradu trov v tejto výške súd navrhovateľa zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..