Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-72-2021.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: 1./ Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. XXX/XXX a X./ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., U. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Matalom, advokátska kancelária v Lučenci, Martina Rázusa 19, proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátska kancelária v Lučenci, Jókaiho 1, 2/ Generali Poisťovňa a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpený MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov v rade 1./ a 2./ a žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 11C/17/2020-146 zo dňa 31. 05. 2021, takto
rozhodol:
I. Vyhovuje návrhu, aby do konania vstúpil na miesto žalovaného 2/ Generali Česká pojišťovna a. s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, za ktorého koná Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
III. Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1./ rade sumu 5.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2./ rade sumu 4.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných 1/, 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v rade 1./a 2./ zamietol (III. výrok).
2. Žalobcovia odôvodňovali žalobu tým, že F. D., nar. XX. XX. XXXX je syn žalobkyne 1./ a brat žalobcu 2./ , ktorý utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo 23. 03. 2019 na ceste z obce Rovňany na obec Málinec v mieste trojramennej križovatky do obce Ozdín, za ktorú bola žalovaná v rade 1/, ako vodička osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda 105L právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/115/2019 zo dňa 05. 11. 2019. Motorové vozidlo žalovanej 1/ bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného 2/. Žalobcovia žili s nebohým synom a bratom v spoločnej domácnosti, obaja bratia vyrastali od roku 1999 bez otca, vychovávala ich žalobkyňa 1./. Strata syna a brata F.a D.a, zasiahla do životov žalobcov neočakávane, keď bol vo veku 23 rokov. Od tragickej dopravnej nehody sú obaja žalobcovia v zlom psychickom stave a potrebovali odbornú lekársku psychiatrickú pomoc. Žalobcovia si z titulu nemajetkovej ujmy, spôsobenej zásahom do práva
na súkromný a rodinný život blízkych osôb voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnili peňažné náhrady v sume po 20.000 EUR.
3.1. Okresný súd zistil, že žalovaná v rade 1/ bola uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 05. 11. 2019 sp. zn. 22T/115/2019-442 na tom skutkovom základe, že dňa 23. 03. 2019 v čase asi 11:50 hod. mimo obce, na ceste III/2715 v smere od obce Rovňany sa plne nevenovala vedeniu osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda 105L, ev. č.: D a nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho v trojramennej križovatke začala odbočovať vľavo na cestu III/2641 vedúcu do obce Ozdín aj napriek tomu, že v tom čase už bola zľava predchádzaná motocyklom tov. zn. SUZUKI SW 650 ev. č.: PT172BA, vedeným po ceste III/2715, v smere od obce Rovňany na obec Málinec vodičom F.om D.om, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel. Pri nehode utrpel vodič motocykla F. D. zranenia, ktorým podľahol na mieste nehody. Konaním žalovaná 1/ porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a týmto konaním inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čím spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Žalovanej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 rokov a ďalej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 rokov. 3.2. V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 21/2019 znalcom Ing. N. L., ktorý určil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla tov. zn. SUZUKI, ktorý vykonával predchádzanie vozidla , ktoré viedla žalovaná v rade 1/ v križovatke, kde to nie je dovolené a nesprávnu techniku jazdy vodičky osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda 105L, ktorá nesprávne vyhodnotila situáciu za svojím vozidlom a začala vykonávať odbočovanie vľavo aj napriek tomu, že sa motocykel jazdiaci rýchlosťou cca 107,8 km/h ľavým jazdným pruhom bližšie stredovej deliacej čiary, nachádzal za jej vozidlom v pozdĺžnej vzdialenosti cca 23,6 m a v čase cca 1,3 sekundy pred zrážkou, teda nemal možnosť znížiť rýchlosť jazdy tak, aby zastal za vozidlom žalovanej 1/. To, že vodič motocykla neznižuje rýchlosť jazdy mohla žalovaná 1/ vyhodnotiť sledovaným situácie za svojím vozidlom cez spätné zrkadlá počas znižovania rýchlosti (pred odbočovaním), ktoré začala vykonávať v čase cca 8,7 sekundy pred zrážkou. Znalec zistil nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla v tom, že predchádzal pred ním idúce vozidlo v križovatke, čím vytvoril kolíznu situáciu v mieste, kde to nie je povolené, predchádzanie vykonával spôsobom, že nedodržal bezpečný bočný odstup a v čase dopravnej nehody jazdil motocyklom rýchlosťou 111,3 km/h v mieste, kde je dovolená rýchlosť 90km/ h. Rýchlosť motocykla nebola primeraná situácii v čase a mieste nehody pred križovatkou vyznačenou zvislou dopravnou značkou prednosť v jazde P6 - križovatka s vedľajšou cestou. Ak by sa vodič motocykla pohyboval najvyššou dovolenou rýchlosťou 90km/h a motocykel brzdil tak, ako v čase dopravnej nehody cca 2,5 sekundy pred zrážkou a so spomalením cca 5,5 m/sekundu, ktoré bolo vyššie ako povolené spomalenie, mohol dopravnej nehode zabrániť.
4.1. Súčasťou práva na ochranu súkromia je rodinný život, udržiavanie a rozvíjanie vzájomných citových sociálnych a morálnych vzťahov medzi najbližšími osobami. Konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stranou člena rodiny, naplňuje znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Právo na ochranu osobnosti je založené na objektívnom zodpovednostnom princípe a nevyžaduje zavinenie zodpovedného subjektu. Žalobcovia uplatnili voči žalovanej v rade 1/ právo na zadosťučinenie v peniazoch. 4.2. Okresný súd bol pri posúdení nároku viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/115/2019-442 zo dňa 05. 11. 2019, podľa ktorého je za spôsobenie smrti F.a D.a konaním z nedbanlivosti zodpovedá žalovaná 1/. Žalobcom ako blízkym osobám vzniklo právo domáhať sa ochrany osobnostných práv v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka voči žalovanej. Okresný súd mal preukázané, že konaním žalovanej 1/ došlo k porušeniu osobnostného práva žalobcov na ochranu ich súkromia a rodinného života so synom a bratom a tento zásah bol v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej 1/.
5. Materiálne zadosťučinenie okresný súd posúdil z hľadiska individuálnych okolností prípadu, intenzitu zásahu, trvania a jeho dôsledkov, teda závažnosti ujmy, okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a okolnosti na strane osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu. Nepovažoval za rozhodujúce len subjektívne pocity žalobcov, ale aj objektívne hľadisko, ako by ujmu v danom mieste a čase vnímala každá iná fyzická osoba.
6.1. Okresný súd mal preukázanú závažnosť ujmy, vyžadujúcu peňažné zadosťučinenie. Žalobkyňa v rade 1./ stratila syna, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a ktorého vychovávala od jeho útleho
veku. Smrť syna, ktorý mal vo veku 23 rokov predpoklady viesť úspešný život zasiahol do duševného zdravia žalobkyne 1./, pretože došlo k pretrhnutiu medziľudských citových väzieb, ktoré boli dovtedy hlboké a intenzívne a ktoré matka nemôže ďalej zdieľať a rozvíjať. Silné citové puto medzi matkou a synom potvrdili vypočutí svedkovia a bolo preukázané aj výsluchom žalobkyne. Okresný súd prihliadal na okolnosti, za ktorých k porušeniu žalobou uplatneného práva resp. k nemajetkovej ujme došlo, ktoré vyplývali záverov znaleckého posudku č. 21/2019 znalca Ing. N. L. v trestnom konaní. Žalovaná konala tak, že nesprávne vyhodnotila situáciu za svojim vozidlom v čase odbočovania v križovatke z hlavnej na vedľajšiu cestu. Poškodený F. D. konal tak, že na motocykli predchádzal vozidlo žalovanej 1/ v križovatke, nedodržal bezpečný bočný odstup a jazdil vyššou rýchlosťou, ako bola povolená, pričom v prípad dodržania najvyššej povolenej rýchlosti by dokázal ubrzdiť a kolízii zabrániť. Vzhľadom na uvedené okresný súd ustálil zodpovednosť a mieru zavinenia žalovanej a poškodeného F.a D.a 1 : 3 a žalobkyni 1./, ktorá požadovala nemajetkovú ujmu vyčíslenú sumou 20.000 EUR, priznal náhradu v rozsahu 25 % zo žalovanej sumy, čo zodpovedá sume 5.000 EUR. 6.2. Žalobca 2/ stratil mladšieho brata, s ktorým vyrastali v neúplnej rodine bez otca, vzájomne si pomáhali, boli si navzájom oporou a mali spoločné záujmy, aktivity aj priateľov. Silné súrodenecké puto potvrdili vypovedajúci svedkovia. Okresný súd vychádzal z toho, že súrodenecká väzba nie je tak trvalá ani pevná ako medzi matkou a jej dieťaťom. Preto je neporovnateľná strana syna a strata brata, s ktorým žalobca 2./ od roku 2012 nežil v spoločnej domácnosti, i keď sa v čase voľna do domácnosti matky pravidelne vracal. Adekvátnu výšku nemajetkovej ujmy žalobcu 2./ preto ustálil v sume 16.000 EUR. Vzhľadom na mieru zavinenia žalovanej a poškodeného F.a D.a priznal z uvedenej sumy náhradu v rozsahu 25 %, čo zodpovedá sume 4.000 EUR. 6.3. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov 1./ a 2./ zamietol, pretože v priznanej peňažnej satisfakcii zohľadnil spoluúčasť F.a D.a, ktorý sa sám na dopravnej nehode podieľal v rozsahu 75 %.
7. Okresný súd pri stanovení nemajetkovej ujmy v peniazoch neprihliadol na majetkové pomery žalovanej 1/, ktorá bola na materskej dovolenke a má minimálny príjem, pretože ani nedostatočné majetkové pomery nemôžu zaťažovať žalobcov, ktorých nárok bol preukázaný. Okrem toho náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd má byť v zmysle pasívnej legitimácie žalovaného 2/ krytá povinným zmluvným poistením.
8. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 11, § 13 ods. 1 až ods. 3, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1./a 2./ trovy konania vo rozsahu 100 % z im prisúdenej sumy, keďže výška priznaného plnenia závisela výlučne od úvahy súdu s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných 1/, 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
9. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ aj žalovaná 1/.
10.1. Žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že okresný súd neprihliadol na nedostatočné majetkové pomery žalovanej 1/. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre určenie výšky nemajetkovej ujmy nie je rozhodujúce kritérium len závažnosť ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, ale aj okolnosti, za ktorých k tomuto zásahu došlo. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa ako dôležité kritérium posudzuje aj finančná situácia žalovanej 1/ ako zodpovednej osoby, pretože priznané plnenie nemá mať likvidačný charakter. Žalovaná je v stave materiálne núdze, nemá žiadny hodnotný hnuteľný a nehnuteľný majetok, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, odkázaná na sociálnu dávku rodičovský príspevok. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že nemajetková ujma je krytá zmluvným poistením zodpovednosti za škodu, ale žalobcovia sú oprávnení domáhať sa zaplatenia nie len od žalovaného 2/, ale aj od žalovanej 1/, ktorá by nebola schopná priznané peňažné plnenia uhradiť a taký stav by bol pre ňu likvidačný. 10.2. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala povinnosť náhrady trov konania žalovaným, ktorí od začiatku súdneho sporu dávali celkové zavinenie na tragickej dopravnej nehode žalovanej 1/ a odmietali mieru zavinenia neb. F.a D.a. Dôvod, prečo súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume nižšej ako požadovali žalobcovia nezávisel od úvahy súdu, ale pri prihliadal na mieru zavinenia F.a D.a, ktorú žalobcovia vzhľadom na obsah znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalcom Ing. N. L. poznali a napriek tomu nedôvodne popierali. Vzhľadom na uvedené mal súd vyhodnotiť pri určení náhrady trov úspech žalovanej 1/ voči žalobkyni 1./ v rozsahu 75 % a voči žalobcovi 2./ v rozsahu 80 %. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
10.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaná poukázala na dôvody svojho odvolania. Rozhodnutia, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, považuje za vecne správne a spravodlivé.
11. Žalobcovia 1./ a 2./ podali proti rozsudku spoločné odvolanie zo dňa 30. 07. 2021. V trestnom konaní súd ustálil, že základnou príčinou usmrtenia blízkej osoby žalobcov bolo protiprávne konanie žalovanej v rade 1/. Ani znaleckým dokazovaním v trestnom konaní nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala analogickú aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka a teda zníženie celkovej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na spoluzavinenie. Ak by odvolací súd predsa považoval za potrebné prihliadnuť v okolnostiach prípadu na spoluzavinenie poškodeného F.a D.a, na vzniku následku, ktorým je usmrtenie blízkej osoby, potom jeho spoluzavinenie nemôže byť vyššie, ako spoluzavinenie žalovanej v rade 1/. žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol zmenil tak, že žalovaným1/ a 2/ uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni v rade 1./ sumu 15.000 EUR a ďalej uloží žalovaným1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi v rade 2/ sumu 12.000 EUR s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.
12.1. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov a žalovanej 1/ uviedol, že okresný súd postupoval správne, keď zohľadnil spoluzavinenie nebohého na dopravnej nehode, odvolanie žalobcov nepovažuje za dôvodné. 12.2. Podaním zo dňa 23. 12. 2021 doterajší žalovaný v rade 2/ súdu oznámil skutočnosti, preukazujúce právne nástupníctvo na strane žalovaného v rade 2/, ktoré nastali od 19. 12. 2021 a navrhol, aby súd ďalej konal s Generali Česká pojišťovna a. s. Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, za ktorého koná Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov 1./ a 2./ a odvolanie žalovanej 1/ v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je v napadnutých výrokoch vecne správny.
14. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 14.2. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 14.3. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
15. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá je vyjadrená tým, že je výlučne na žalobcovi, proti komu vedie a bude pokračovať v súdnom konaní. V posudzovanom prípade došlo počas odvolacieho konania k univerzálnemu právnemu nástupníctvu na strane žalovaného v rade 2/. Z obsahu procesných podaní žalobcov vyplýva, že sa domáhajú peňažného plnenia voči poisťovni, s ktorou mala v rozhodujúcej dobe žalovaná v rade 1/ uzavreté povinné zmluvné poistenie pri prevádzku motorového vozidla, pri ktorej došlo k vzniku žalovanej nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené zistenia a nesporné skutočnosti odvolací súd rozhodol, že do konania vstúpil na miesto žalovaného 2/ Generali Česká pojišťovna a. s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, za ktorého koná Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
16.1. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalovaná 1/ nesie spoluzodpovednosť za dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený syn žalobkyne 1/ a brat žalobcu 2/, čím došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov, strate práva na rodinný život a vzniku nemajetkovej ujmy, na ktorú majú nárok podľa § 13 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo spochybnené, že došlo k nezvratnému zásahu do fungujúceho rodinného spoločenstva, v ktorom mali žalobcovia s nebohým synom a bratom vytvorené silné citové väzby. Žalobcovia stratili možnosť zdieľať a prežívať s F.om D.om, ktorý vo veku
23 rokov zahynul pri dopravnej nehode, vzájomné rodinné vzťahy, pozornosť a vzájomnú starostlivosť. Traumatizujúca udalosť mala preukázaný vplyv na zdravotný stav žalobcov, ktorí trpeli depresiami. 16.2. Pri úvahe o výške náhrady v peňažnom vyjadrení okresný súd vychádzal z toho, že zavinenie na dopravnej nehode porušením dopravných predpisov mala žalovaná 1/ aj zosnulý syn a brat žalobcov. Okresný súd prihliadol na obranu žalovanej 1/, lebo vychádzal z toho, že príčinou dopravnej nehody a teda aj následkov s ňou spojených v podobe nemajetkovej ujmy žalobcov, bolo aj porušenie povinností na strane vodiča motocykla F.a D.a. Vzhľadom na tieto okolnosti určil pre potreby konania o náhradu nemajetkovej ujmy mieru spoluzavinenia žalovanej a syna žalobcov v pomere jedna ku trom v neprospech poškodeného F.a D.a.
17.1. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. V odvolaní žalobcovia namietali, že okresný súd znížil výšku nemajetkovej ujmy vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného, ktoré bolo vyššie, ako na strane žalovanej 1/. Žalobcovia nespochybňujú zistenú miera bolesti nad stratou poškodeného, ktorú okresný súd ohodnotil na sumu 20.000 EUR u matky poškodeného F.a D.a a na sumu 16.000 EUR u brata poškodeného, ale to, že okresný súd žalobcom tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal od žalovanej 1/ výrokom, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 17.2. Súd posudzuje materiálny obsahu nemajetkovej ujmy ako individuálny majetkový nárok podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že vec právne posúdil podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje pomer, v akom znáša poškodený spoluúčasť na škode. To ani nie je možné, nakoľko poškodený pri dopravnej nehode zomrel. Žalobcovia uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy ako druhotné obete dopravnej nehody, preto musia zniesť posúdenie spoluúčasti poškodeného na vzniku ujmy. Okresný súd správne vychádzal z toho, že žalovanej 1/ bolo v trestnom konaní preukázané nedbanlivostné konanie spočívajúce v porušení predpisov o cestnej premávke tým, že v čase, keď odbočila motorovým vozidlom z hlavnej na vedľajšiu cestu bola zľava predchádzaná motocyklom. Súd nemôže vychádzať iba z trestného rozsudku už len z toho dôvodu, že druhému účastníkovi dopravnej nehody, jazdiacemu na motocykli zavinenie nemožno preukázať, pretože pri dopravnej nehode zomrel. Z trestného konania vyplynulo, že poškodený sa podieľal na vzniku ujmy svojím aktívnym konaním nebezpečnou jazdou na motocykli. Posudzovanú ujmu teda nespôsobila na strane poškodeného náhoda, ktorá sa mu stala a za ktorú nesie zodpovednosť iba nedbanlivostné konanie na strane žalovanej v rade 1/. Žalobcovia netvrdili a nepreukazovali vzhľadom na obranu žalovanej, že spoluúčasť F.a D.a na dopravnej nehode bola zanedbateľná. Okresný súd pri úvahe o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil ako rozhodujúcu okolnosť mieru, v akej sa poškodený syn a brat žalobcov podieľal na kolíznej situácii v rozsahu 75 %. Súd sa tým vysporiadal s individuálnymi okolnosťami, za ktorých došlo k vzniku nemajetkovej ujmy a súčasne materializovaným nárokom žalobcov voči žalovanej 1/, ktorý je vyjadrený priznaným peňažným plnením. 17.3. Priznané peňažné ohodnotenie smútku a straty radosti zo života žalobcov zohľadňuje okolnosti prípadu aj mieru, v akej sa na ujme svojich blízkych podieľal samotný poškodený. Ide o dôvody, kedy stratu blízkej osoby musia znášať žalobcovia bez nároku na časť peňažnej náhrady, pretože existujú dôvody, ktoré nemožno pričítať na ťarchu výlučne žalovanej 1./. Odôvodnenie rozhodnutia z tohto hľadiska spĺňa kritérium primeranosti a spravodlivej materiálnej satisfakcie vyjadrenej v peniazoch.
18.1. Ani odvolanie žalovanej 1/ nebolo dôvodné. Skutočnosť, že je v materiálnej núdzi a že žalobcovia majú možnosť vymáhať nárok titulom zmluvného poistenia motorového vozidla od žalovaného 2/ nemožno vykladať tak, že by súd mal priznať nárok na plnenie len od poisťovne. Žaloba voči žalovanej 1/ je dôvodná, pretože právny vzťah žalovaného 2/ voči žalobcom je odvodený od právneho vzťahu žalobcov a žalovanej v rade 1/. Materiálne pomery žalovanej sú len jedným z posudzovaných hľadísk pre stanovenie výšky peňažnej povinnosti. Vzhľadom na okolnosti prípadu a výšku priznaného plnenia nie sú tvrdenia žalovanej ohľadne jej terajších majetkových pomerov dôvodom na zmenu rozhodnutia okresného súdu. 18.2. Žalovaná nedôvodne namietala posúdenie náhrady trov konania. Okresný súd ako rozhodujúce kritérium svojej úvahy o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil mieru spoluúčasť F.a D.a, ktorý sa sám na dopravnej nehode podieľal v rozsahu 75 % čo však neznamená, že mal o trovách rozhodnúť podľa pomeru výšky žalovanej a priznanej peňažnej sumy. Trovy konania okresný súd správne posúdil z hľadiska predmetu konania vo veci samej a keďže nemajetkovú ujmu priznal na základe odôvodnenej úvahy, nie je možné zamietnutie časti žaloby vykladať ako neúspech žalobcov voči žalovanej1/ alebo žalovanému 2/
19. Napokon odvolací súd dodáva, že výrokom, ktorý stanovuje podmienku na splnenie uloženej peňažnej povinnosti vyjadrený tým, že plnením ktoréhokoľvek zo oboch žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, je vyjadrením toho, že každému zo žalovaných bola uložená peňažná povinnosť z iného právneho dôvodu. Kým u žalovanej 1/ ide o plnenie titulom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka, u žalovaného 2/ ide o plnenie titulom poistenia tejto zodpovednosti. Žalobcovia môžu vymáhať celé peňažné plnenie od ktoréhokoľvek žalovaného dlžníka, ale pokiaľ ich nárok bude uspokojený plnením poisťovne, v rozsahu tohto uspokojenia zaniká ich nárok na prisúdené plnenie od žalovanej 1/.
20. Okresný súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobcovia preukázali nemajetkovú ujmu, ktorej výšku odôvodnil vlastnou úvahou a na náklade individuálne posúdených okolností danej veci. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V odvolacom konaní neboli úspešní žalobcovia, ani žalovaná v rade1/ a žalovanému v rade 2/ žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
22. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).