Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/23/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu I. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX, XXX XX G.M., zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom Františkánska 3, 040 01 Košice proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, zastúpenému JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so sídlom prevádzky Hlavná 10, 080 01 Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálnej poisťovne Bratislava, ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, vo veci týkajúcej sa pobočky Vranov nad Topľou, Rázusova 128, 093 18 Vranov nad Topľou o náhradu škody na zdraví takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím C.. P. C., Q.., z a m i e t a.

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 08.3.2007 na súde žalobu o náhradu škody na zdraví, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu škodu na zdraví peňažným odškodnením bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 34066,92 eur a nahradiť mu trovy konania.

V žalobe uviedol, že pracoval u právneho predchodcu žalovaného a pri plnení pracovných úloh dňa XX.XX.XXXX utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k vážnemu poraneniu jeho ľavej dolnej končatiny. Rozhodnutím Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Y. zo dňa XX.XX.XXXX bol v dôsledku úraz a utrpeného poškodenia uznaný za invalidného. Dňa XX.XX.XXXX pri páde v lese opätovne utrpel úraz postihnutej ľavej končatiny, ktorý si vyžiadal ďalšie dve operácie. S odstupom viac ako dvoch rokov po tomto úraze sa jeho zdravotný stav zhoršil, v dôsledku čoho bol viackrát hospitalizovaný a jeho stav si vyžiadal opakované chirurgické ošetrenie a napokon XX.X.XXXX ďalšiu operáciu. Dňa XX.X.XXXX boli jeho ošetrujúcim lekárom C.. G. Q. podľa vyhlášky č.32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov vypracované posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Bolestné za operáciu zo dňa XX.X.XXXX a následné liečenie bolo ohodnotené počtom bodov 360 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 650. Pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní odvodzoval z ust. § 190 ods.1 zákonníka práce platného v čase vzniku úrazu, podľa ktorého za škodu, ktorá vznikla poškodením na zdraví pri plnení si pracovných úloh zodpovedá organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu zamestnaný a v dôsledku postupného prechodu práv a povinností z pôvodného zamestnávateľa žalobcu na subjekt žalovaného, je daná i jeho zodpovednosť za škodu na zdraví, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s pracovným úrazom. Podľa § 193 ods.1 zákonníka práce organizácia je povinná pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz povinná

poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobou si žalobca uplatnil náhradu bolestného vo výške 360 bodov x 30,-Sk, t.j. 10800,-Sk, čo predstavuje 358,49 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 630 bodov x 30,-Sk, t.j. 19500,-Sk, čo predstavuje 647,28 eur. Ďalej si uplatnil zvýšenie bolestného a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na ust. § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb. a to 20 násobok bolestného a 40 násobok sťaženia spoločenského uplatnenia spolu vo výške 1026300,-Sk, čo predstavuje 34066,92 eur.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa § 190 ods.1 zák. č. 65/11965 Zb. v spojení s ust. § 251 ods.1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom v tom čase, ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom ( pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, u ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere. Dňa XX.XX.XXXX žalobca utrpel pracovný úraz a v tom čase bol zamestnancom právneho predchodcu žalovaného. K pracovnému úrazu došlo bez zavinenia žalovaného ako zamestnávateľa a vznikol z bežného rizika vykonávanej práce; pracovný úraz žalobcu nebol hodnotený ako úraz ťažký. Utrpený pracovný úraz žalovaného, t.j. otvorená zlomenina ľavého predkolenia s rozsiahlou devastáciou mäkkých častí bol zo strany žalovaného ako zamestnávateľa v celom rozsahu odškodnený a to v nasledovných zložkách: 1. bolestné, 2. sťaženie spoločenského uplatnenia, 3.náhrada straty na zárobku, 4.náhrada straty na zárobku pri uznaní invalidity, 5.vecná škoda. Lekárskym posudkom C.. C. T. zo dňa XX.X.XXXX bolo bolestné ustálené vo výške 195 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 350 bodov. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že dňa XX.XX.XXXX opätovne utrpel pri páde v lese úraz postihnutej ľavej dolnej končatiny, ktorý si vyžiadal ďalšie dve operácie. Zo správy ošetrujúceho lekára zo dňa XX.XX.XXXX však nevyplýva konštatovanie žalobcu o opätovnom úraze ale o úraze novom, ktorým bola trieštivá zlomenina ľavej tíbie s dislokáciou. Z toho vyplýva, že žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel iný úraz a utrpel ho v čase, keď už pre žalovaného ako zamestnávateľa nepracoval, t.j. k úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že skutkový stav opísaný žalobcom v žalobe a následnom vyjadrení nie je pracovným úrazom. Úraz žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX nie je príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. ide o iný úrazový dej - iný úrazový mechanizmus nezávislý od pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX a žalobcom uplatňované bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia za operáciu zo dňa XX.X.XXXX proti žalovanému nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nepreukázal ako skutkové tak ani právne skutočnosti zakladajúce zodpovednosť žalovaného v danej veci, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a vzhľadom k tomu žalovaný trvá na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

V písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenia o námietku nedostatku právomoci súdu v danom konaní . Poukázal na ust. § 7 ods.1 - 3 a § 103 O.s.p. a v následne na ust. § 13 ods.3 písm. h) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia patrí do systému dávok úrazového poistenia. Podľa § 178 ods.1 písm. a) bod 3, zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach, okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty. Rozhodovanie o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia po XX.XX.XXXX nepatrí do právomoci súdu. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že bolestné za operáciu zo dňa XX.X.XXXX a následné liečenie bolo ohodnotené počtom bodov 360 a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené počtom bodov 650. S prihliadnutím na záverečné ustanovenie zák. č. 461/2003 Z.z. § 294 bod 27, ako aj na skutočnosť, že žalobca si uplatnil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia voči žalovanému titulom operácie realizovanej XX.X.XXXX, t.j. po nadobudnutí účinnosti zák. č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je dôvodný predpoklad, že rozhodovanie o predmete tohto konania je v právomoci vedľajšieho účastníka konania - Sociálnej poisťovne. Z týchto dôvodov navrhol konanie zastaviť, alternatívne žalobu voči žalovanému zamietnuť v celo rozsahu.

Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že skutkový stav opísaný ním v žalobe nie je pracovným úrazom. On utrpel pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX. Za tento úraz bol za v tom čase vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia odškodnený v zmysle posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.X.XXXX. Približne v roku XXXX sa začal jeho zdravotný stav v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX zhoršovať, čo vyvrcholilo potrebou vykonania operácie

dňa XX.X.XXXX. V dôsledku výrazného zhoršenia jeho zdravotného stavu s nutnosťou podstúpenia operácie následne ošetrujúci lekár MUDr. C., Q.., vystavil dňa XX.X.XXXX ďalšie posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a v ich zmysle žalobca v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty si uplatnil nárok na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že požaduje aj primerané navýšenie odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o 20 resp. 40 násobok základného bodového hodnotenia. Za takýto uplatnený nárok je v dôsledku prechodu práv a povinností zodpovedný žalovaný ako právny nástupca pôvodného zamestnávateľa žalobcu. Úraz ľavej nohy utrpený dňa XX.XX.XXXX žalobca spomenul len z dôvodu, že tento úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, by nepochybne bol v priebehu dokazovania zistený. Má za to, že otázka, či aj úraz zo dňa XX.XX.XXXX mal alebo nemal určitý podiel na neskoršom zhoršení jeho zdravotného stavu je odborná medicínska otázka, ku ktorej sa vie najlepšie vyjadriť odborník lekár. Preto navrhuje vypočuť ošetrujúceho lekára MUDr. C., CSc. On je však presvedčený, že zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré viedlo k vystaveniu nových posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dňa XX.X.XXXX je iba vo výlučnej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX a nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Svoje presvedčenie opiera aj o skutočnosť, že v posudkoch zo dňa XX.X.XXXX sa výslovne uvádza, že pacient je v lekárskom ošetrení od dňa XX.XX.XXXX a liečenie trvá doteraz. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku nedostatku právomoci súdu, podľa jeho názoru je právomoc súdu daná. Zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení hovorí o „nárokoch“ , na prejednanie ktorých je vecne príslušná Sociálna poisťovňa. V danom prípade „nárokom“ žalobcu je odškodnenie za 1010 bodov v zmysle ust. § 7 ods.1 vyhl. č.32/1965 Zb., podľa ktorého výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumu 30,-Sk za jeden bod. Žalobca pri podávaní návrhu na pripustenie zmeny žaloby nepostupoval podľa § 7 ods.1 ale podľa § 7 ods.3 vyhlášky, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu stanovenú v odsekoch 1 a 2. Žalobca si teda uplatnil odškodnenie vo výške 34066,92 eur, pretože má za to, že sa u neho jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Má za to, že využil svoje právo postupovať podľa ust. § 7 ods.3 vyhl. č.32/1965 Zb., teda prostredníctvom vecne príslušného štátneho orgánu - súdu požaduje od žalovaného odškodnenie v uvedenej výške. Až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej mu vzniká „nárok“ voči žalovanému na odškodnenie. Teda konkrétnu výšku nárokovateľného odškodnenia určí až súd vo svojom právoplatnom rozsudku, ktorý jediný je oprávnený rozhodovať o navýšení odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods.3 vyhl. č.32/1965 Zb.

Vedľajší účastník na strane žalovaného podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol konanie zastaviť a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpiť Sociálnej poisťovni. Citoval ust. § 7 ods.1, 3 O.s.p., ust. § 13 ods.3 písm. h) zák. č. 461/2003 Z.z. a ust. § 178 ods.1 písm.a) bod 3 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého do pôsobnosti pobočka patrí rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach, okre, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zásadne je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie tých vecí, ktoré vyplývajú zo súkromnoprávnych vzťahov taxatívne vymenovaných v § 7 ods.1 O.s.p. Spory vyplývajúce z týchto vzťahov (nie iných) výnimočne neprejednávajú a o nich nerozhodujú súdy len vtedy, ak osobitný zákon stanoví, že tieto veci sú oprávnené riešiť iné orgány než súdy. Okrem toho súdy môžu priamo prejednávať a rozhodovať veci iné, než vyplývajúce z uvedených súkromnoprávnych vzťahov (napr. veci sociálneho poistenia pod.), avšak len za predpokladu, že tak ustanovuje zákon. Treba zdôrazniť, že rozhodujúci je právny stav platný v čase, kedy súd otázku právomoci skúma. Dňa XX.XX.XXXX utrpel žalobca pracovný úraz, pri ktorom došlo k poraneniu ľavej dolnej končatiny, následne bol za tento pracovný úraz riadne odškodnený. Dňa XX.XX.XXXX utrpel žalobca ďalší úraz a to pri páde v lese, ktorý však už nebol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa neskôr podrobil operácii dňa XX.X.XXXX a následne mu ošetrujúci lekár MUDr. G. Q. vystavil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vypracovaný až dňa XX.X.XXXX podľa vyhlášky č.32/1965 Zb. Žalobca si mohol teda uplatniť odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia až na základe vystaveného posudku, čo v tomto prípade bolo po XX.XX.XXXX.Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Keďže zákon určil s účinnosťou od 01. januára 2004 rozhodovanie vo veciach sociálneho poistenia do právomoci Sociálnej poisťovni a žalobca podal žalobu XX.X.XXXX, vec nespadá do právomoci súdov. Absencia právomoci súdu vo veci konať znamená nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a ktorého procesným dôsledkom je zastavenie konania a postúpenie veci príslušnému orgánu. Uznesením sp.zn. -144 zo dňa 08.12.2008 súd konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Sociálnej poisťovni.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -165 zo dňa 31.3.2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania a postúpení veci o zaplatenie bolestného do sumy 358,49 eur a o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia do sumy 647,28 eur a v prevyšujúcej časti, t.j. v časti týkajúcej sa nároku na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že predmetom konania pred súdom po tom, čo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.3.2009 nadobudlo právoplatnosť ostalo iba zvýšenie odškodnenia za bolesť, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 20 násobku sumy prislúchajúcej základnému bodovému ohodnoteniu a zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 40 násobku sumy prislúchajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, nakoľko základné odškodnenie za bolesť a základné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo postúpené na Sociálnu poisťovňu. O základnom odškodnení za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo do dnešného dňa kompetentným orgánom rozhodnuté. Keďže nebolo rozhodnuté o základnom odškodnení za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je možné v konaní rozhodovať o práve na zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, obzvlášť ak účinky právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne nastanú až v budúcnosti. Žaloba žalobcu v zostávajúcom predmete konania (zvýšenie odškodnenia) je žalobou predčasne podanou, nakoľko žalobca nemá ani len priznané základné odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a už sa domáha ich zvýšenia. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a zamietnuť aj návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím MUDr. P. C., CSc.

Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou ako vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení vo veci samej zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.3.2009 konanie vo veci základného nároku žalobcu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo postúpené Sociálnej poisťovni z dôvodu absencie právomoci súdu v tejto veci konať a keďže žalobca do XX.XX.XXXX nepredložil Sociálnej poisťovni žiadosť o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, táto nemohla začať konanie o nároku na úrazovú dávku, keďže konanie o nároku na dávku sa začína dňom doručenia písomnej žiadosti pobočke. Žalobu o zvýšenie základného odškodnenia podanú žalobcom preto považuje za žalobu podanú predčasne a z tohto dôvodu ju navrhuje v celom rozsahu zamietnuť.

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. -253 zo dňa 18.12.2009 prerušil konanie o zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia do právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nároku žalobcu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške a vec postúpil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni.

Dňa XX.X.XXXX doručila Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou súdu kópie rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu za bolesť Č..XXX-XX/XXXX-E. a rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia Č..XXX-XX/XXXX-E..

Žalobca v ďalšom konaní zastával názor, že existencia právoplatných rozhodnutí Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou Č..XXX-XX/XXXX S. Č..XXX-XX/XXXX nie je vôbec skutočnosťou spôsobilou odôvodniť zamietnutie žaloby podanej žalobcom. Je nepochybné, že predmetom konania na súde ostal nárok na zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia po skončení liečenia v roku XXXX. Posudkom vypracovaným MUDr. G. Q. bolo hodnotené bolestné za operáciu vykonanú dňa XX.X.XXXX a následné liečenie. S ohľadom na komplikované a dlho trvajúce liečenie, počas ktorého žalobca bol nútený vytrpieť výrazné bolesti nie je suma odškodnenia prislúchajúca počtu bodov 360 pri hodnote jedného bodu 30,-Sk adekvátnym jednorazovým a konečným odškodnením primeraným prežitému utrpeniu. Za daného stavu je aplikácia § 7 ods.3 vyhlášky jediným a dôvodným spôsobom zabezpečenia náležitej kompenzácie týchto zdravotných komplikácií. Jediným relevantným dôsledkom rozhodnutia Sociálnej poisťovne o odškodnení prislúchajúcom základnému bodovému hodnoteniu je iba skutočnosť, že žalobcovi nebola uhradená ani suma podľa lekárskeho posudku, čo však rozhodne neznamená, že nie sú splnené podmienky pre posúdenie jeho prípadu ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa cit. § 7 ods.3. Poukázal na ust. § 135 O.s.p. s tým, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne nie sú ani jedným z druhov rozhodnutí, ktorými by mal byť vo svojom rozhodovaní viazaný a teda na posudzovanie ich obsahu je možné aplikovať iba ust. odseku 2

citovaného paragrafu, pričom limit viazanosti je vyjadrený slovným spojením „z neho vychádza“, čo má kvalitatívne inú úroveň ako termín „viazaný“. Súd teda môže vychádzať z obsahu rozhodnutí Sociálnej poisťovne do tej miery, v ktorej je ich obsah použiteľný pre potreby dokazovania v tomto konaní. Nakoľko ale predmetom posudzovania Sociálnej poisťovne nebola žiadna otázka majúca význam pre posúdenie dôvodnosti prípadu žalobcu ako prípadu hodného osobitného zreteľa z pohľadu rozsahu vytrpenej bolesti, súd nemá v tomto smere v rámci týchto rozhodnutí z čoho vychádzať. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne by mohlo byť pri úplnom stotožnení sa s jeho obsahom iba jedným z dôkazov v konaní, pretože napriek jeho právoplatnosti ním súd podľa cit. ust. § 135 O.s.p. nie je viazaný. Táto argumentácia platí totožne aj pre posúdenie nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Trval preto na doplnení dokazovania nariadením znaleckého dokazovania pre posúdenie správnosti lekárskych posudkov vypracovaných MUDr. Q., na základe čoho bude určené bodové hodnotenie, z ktorého bude súd vychádzať pri prípadnom určovaní zvýšenia odškodnenia. Poukázal na to, že v konaní pred Sociálnou poisťovňou ani nedošlo k vecnému posúdeniu základného bodového hodnotenia za operáciu zo dňa XX.X.XXXX S. následné liečenie, ktorých posúdenie je predmetom tohto konania pred súdom. Pri rozhodovaní o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobca naň nemá nárok z dôvodu, že už bol odškodnený na základe lekárskeho posudku zo dňa XX.X.XXXX. Tento posudok vypracovaný MUDr. C. T. však vôbec neobsahuje položky uvedené v posudku C.. Q., ktorý jediný je podkladom žaloby. Sociálna poisťovňa ani pri rozhodovaní o tomto nároku neposudzovala správnosť a úplnosť lekárskeho posudku vypracovaného C.. Q. a teda obsah jej rozhodnutia netvorí žiaden základ vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku.

Žalovaný poukázal na to, že konanie o základe odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.144) /v spojení s uzn. KS v Prešove sp. zn. zo dňa XX.X.XXXX - č.l.165 - pozn. súdu/ právoplatne zastavené a ďalej, že konanie o nároku na zvýšenie bolestného a zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo prerušené, pričom z uznesenia súdu, ktorým bolo konanie prerušené vyplýva, že aplikácia ust. § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb., ktorej sa žalobca v konaní domáha pripúšťa, aby súd odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia primerane zvýšil, avšak aby súd mohol k prípadnému zvýšeniu pristúpiť, musí vedieť čo a či vôbec má zvyšovať, teda musí byť rozhodnuté o základnom nároku žalobcu na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Keďže rozhodnutie o tomto základnom nároku patrí do právomoci Sociálnej poisťovne, súd musel konanie o zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o základnom nároku žalobcu. Sociálna poisťovňa o základnom nároku žalobcu vo veci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia právoplatne rozhodla a to tak, že v oboch prípadoch konštatovala, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť ani za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zostávajúci predmet konania je potom v prípade bolestného 20 x 0 (nulový základ bolestného) = 0 a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia 40 x 0 = 0. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva zdravotníctva č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 3 ods.2 vyhlášky č.32/1965 Zb. ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31. 3. 1999 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Predmetnom konania bol návrh na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, ktoré v čase vzniku škody upravovala podrobne vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Oba druhy odškodnenia sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Odškodnenie sa určuje vo forme jednorázovej peňažnej sumy. Základom sú stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky) môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy.

Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, bolesť budúca (následná) sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť sa odvodzujú predovšetkým z okolností vymedzených v ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, ďalšieho sebavzdelávania. Súd pri posudzovaní nároku poškodeného vždy skúma, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví.

Aplikácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorej sa navrhovateľ v konaní domáhal síce pripúšťa, aby súd odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia primerane zvýšil, a to i nad stanovené najvyššie odškodnenie, ale len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Už samotné odškodnenie v zmysle vyhlášky predstavuje náhradu nepriaznivých dôsledkov škody na zdraví poškodeného. Ďalšie zvýšenie v zmysle § 6 vyhlášky a zásad ustanovených v prílohe A k vyhláške predpokladá ešte závažnejšie skutočnosti, pre ktoré základné odškodnenie nie je postačujúce. Postup podľa § 7 prichádza do úvahy už len výnimočne v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy

športové, kultúrne, politické alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo úplne výnimočné a na vysokej úrovni.

Ako je zrejmé zo žalobného návrhu žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáha náhrady škody na zdraví v súvislosti s operačným zákrokom, ktorému sa podrobil dňa XX.X.XXXX, a o ktorom tvrdí, že tento bol vykonaný v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa XX.XX.XXXX ako zamestnanec právneho predchodcu žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k pracovnému úrazu došlo bez zavinenia žalovaného ako zamestnávateľa a vznikol z bežného rizika vykonávanej práce pričom pracovný úraz žalobcu nebol hodnotený ako úraz ťažký. Utrpený pracovný úraz žalovaného, t.j. otvorená zlomenina ľavého predkolenia s rozsiahlou devastáciou mäkkých častí bol zo strany žalovaného ako zamestnávateľa v celom rozsahu odškodnený a to v zložkách: 1. bolestné, 2. sťaženie spoločenského uplatnenia, 3.náhrada straty na zárobku, 4.náhrada straty na zárobku pri uznaní invalidity, 5.vecná škoda. Lekárskym posudkom MUDr. C. T. zo dňa XX.X.XXXX bolo bolestné ustálené vo výške 195 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 350 bodov. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že dňa XX.XX.XXXX opätovne utrpel pri páde v lese úraz postihnutej ľavej dolnej končatiny, ktorý si vyžiadal ďalšie dve operácie. Zo správy ošetrujúceho lekára zo dňa XX.XX.XXXX však nevyplýva konštatovanie žalobcu o opätovnom úraze ale o úraze novom, ktorým bola trieštivá zlomenina ľavej tíbie s dislokáciou. Z toho vyplýva, že žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel iný úraz a utrpel ho v čase, keď už pre žalovaného ako zamestnávateľa nepracoval, t.j. k úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Súd má za to, že úraz žalobcu, ktorý utrpel pri páde v lese dňa XX.XX.XXXX, t.j. takmer presne desať rokov po tom, čo utrpel pracovný úraz, za ktorý bol odškodnený, nie je pracovným úrazom. Úraz žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX nie je príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. ide o iný úrazový dej - iný úrazový mechanizmus nezávislý od pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX a žalobcom uplatňované bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia za operáciu zo dňa XX.X.XXXX proti žalovanému nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.XXX-XX/XXXX-E. X. K. XX.X.XXXX, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca dňa XX.XX.XXXX predložil Sociálnej poisťovni žiadosť o priznanie náhrady za bolesť a lekársky posudok o bolestnom zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný posudzujúcim lekárom MUDr. C. O., v ktorom bolo bolestné ohodnotené 350 bodmi. Na základe kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť Sociálnou poisťovňou pobočka Humenné zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že lekársky posudok o bolestnom je nesprávny po vecnej a formálnej stránke. Po formálnej stránke chronický zápal kostnej drene nie je poranenie a po vecnej stránke bolestné za úraz už bolo, ako jednorazový nárok, vyplatené poškodenému zamestnávateľom. Chronický zápal kostnej drene, ktorý posudzujúci lekár uviedol v časti lekárskeho posudku pre sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je úrazová položka podľa prílohy pre hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia vyhlášky č.32/1965 Zb. Poškodený bol za pracovný úraz odškodnený v roku XXXX S. ďalšie operácie ľavého predkolenia súvisia s chronickým zápalom kostnej drene, čo bolo poškodenému hodnotené sťažením spoločenského uplatnenia a nemožno ich preto uznať ako nepredpokladané operácie. Ďalej bolo preukázané, že v priebehu ďalších rokov bol poškodený opakovane liečený pre vzplanutie chronického zápalu kostnej drene ľavého predkolenia, ktoré je jednoznačne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Zápal kostnej drene je obávanou komplikáciou pri úrazoch kostí alebo operačných zákrokoch na kostiach a aj po určitom časovom intervale bez väčších ťažkostí dôjde k opakovanému prepuknutiu ochorenia so všetkými príznakmi, vrátane vytekania hnisu z postihnutého miesta, ktoré si vyžaduje okrem celkovej antibiotickej liečby, lokálnej medikamentóznej liečby aj chirurgické odstránenie ložiska. Nepredpokladanie vzplanutie chronickej osteomyelitídy je priam nemožné. Za každé jej vzplanutie však nie je možné realizovať náhradu za bolesť, pretože vzplanutie sa predpokladá. Rovnaká argumentácia je uvádzaná aj v rozhodnutí Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou č.XXX-XX/XXXX-E. X. K. XX.X.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalobca utrpel pracovný úraz ako zamestnanec právneho predchodcu dňa XX.XX.XXXX. Ako bolo preukázané za tento pracovný úraz bol zamestnávateľom v celom rozsahu odškodnený. Ako tiež vyplýva zo spisu Sociálnej poisťovne a z jej rozhodnutí, ktorými nebol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, chronický zápal kostnej drene, ktorým žalobca trpí je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Nie je však

úrazovou položkou podľa prílohy pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyhlášky č.32/1965 Zb. Jedná sa však o chronické ochorenie, u ktorého sa vzplanutie predpokladá a nie je možné za každé takéto vzplanutie realizovať náhradu za bolesť.

Predmetom konania bolo zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom žalobca takéto mimoriadne zvýšenie odôvodnil vytrpenými bolesťami pri dlhodobom liečení a nezvratnými následkami spôsobenými zranením pri pracovnom úraze. V žalobe zároveň uviedol, že rozhodnutím Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Y. zo dňa XX.XX.XXXX bol uznaný za invalidného. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by po utrpenom pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX, za ktorý bol riadne odškodnený a v dôsledku ktorého bol uznaný za invalidného a následnom úraze pri páde v lese dňa XX.XX.XXXX došlo k ďalšiemu obmedzeniu jeho pracovného, spoločenského, záujmového života a to v takej miere, že by tieto obmedzenia napĺňali znaky vyžadované § 7 vyhlášky č.32/1965 Zb. V súlade s § 120 ods. 1 a 2 O. s. p. bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť dôkazné prostriedky preukazujúce výnimočnosť jeho prípadu vo vzťahu k odškodneniu v zmysle danej právnej úpravy. Nakoľko žalobca v konaní pred súdom nepreukázal existenciu nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, nesplnením tejto dôkaznej povinnosti neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol tiež návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím MUDr. P. C., CSc., ktorý vypracoval znalecké posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dňa XX.X.XXXX, ktoré boli vypracované po tom, čo sa žalobca podrobil operačnému zákroku dňa XX.X.XXXX, a ktorý mal zodpovedať na otázku, či úraz žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX mal alebo nemal určitý podiel na neskoršom zhoršení zdravotného stavu žalobcu. Súd vychádzajúc z rozhodnutí Sociálnej poisťovne poukazuje na to, že je zrejmá súvislosť medzi pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX, chronickým zápalom kostnej drene a následnými zdravotnými problémami žalobcu, avšak súd je aj toho názoru, vypočutie navrhovaného svedka by nepreukázalo také obmedzenie žalobcu, ktoré by odôvodňovalo mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 150 ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť a rozhodol tak, že úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko má za to, že na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce takéto rozhodnutie, keďže žalobca je invalidným dôchodcom a jeho jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.