Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/212/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, zast. Mgr. Miroslavom Gašparíkom, advokátom so sídlom Podzámska 66, Sereď, proti odporcovi: Novoplast, výrobné družstvo Sereď, IČO: 00 167 550, so sídlom Galantská cesta 590, Dolná Streda, o zaplatenie pohľadávok z vyrovnávacích podielov, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 15.12.2014, č.k. -94, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Výrokom I. súd prvého stupňa podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 31.10.2014 doplnené dňa 25.11.2014 odmietol. Výrokom II. rozhodol, že vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 92,80 Eur prostredníctvom Daňového úradu príslušného podľa sídla navrhovateľa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie v časti výroku I. odôvodnil s použitím § 79 ods. 1 43 ods. 1 a 2 O.s.p. a v časti vrátenia súdne poplatku s použitím ust. zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch. Vecne v napadnutej časti výroku I. argumentoval tým, že navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie vyrovnávacích podielov bývalých členov družstva (odporcu), avšak neuviedol v akej výške. Spolu s návrhom navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 99,50 Eur. Podanie nespĺňalo zákonom požadované náležitosti podľa ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., preto súd uznesením zo dňa 06.11.2014, č.k. -91 vyzval navrhovateľa na jeho doplnenie v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p., konkrétne, aby uviedol presný jasný a zrozumiteľný žalobný petit, teda nech presne špecifikuje zaplatenia akej sumy sa domáha. Súd súčasne navrhovateľa poučil, že ak do 10 dní od prevzatia predmetného uznesenia podanie nedoplní v zmysle výzvy, súd nebude môcť v konaní pokračovať a podanie odmietne podľa ust. § 43 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa prevzal predmetné uznesenie dňa 20.11.2014, dňa 25.11.2014 doručil súdu podanie, ktorým však svoje podanie doručené súdu dňa 31.10.2014 nedoplnil v zmysle výzvy zo dňa 06.11.2014, č.k. -91, nakoľko z neho nevyplývalo, na zaplatenie akej sumy má súd zaviazať odporcu. Keďže navrhovateľ neodstránil vady podania, pre ktoré v konaní nie je možné pokračovať, súd jeho podanie s poukazom na ust. § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol a rozhodol o vrátení mu súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur, ktorá suma predstavuje o 6,70 Eur krátený zaplatený súdny poplatok (zaplatený súdny poplatok 99,50 Eur).

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Argumentoval tým, že návrhom zo dňa 31.10.2014 sa domáhal zaplatenia pohľadávky v konaní, pričom pohľadávku nevyčíslil, nakoľko ju bez vlastnej viny ani nevie vyčísliť,

čo vyplýva zo všetkých jeho podaní a doloženej korešpondencie. Na výzvu súdu zo dňa 06.11.2014 obsiahnutú v uznesení sp. zn. -91, aby doplnil neúplné podanie reagoval a súdu doručil žalobný petit, ktorým pôvodný zmenil tak, že už nežaloval zaplatenie pohľadávky, ale domáhal sa, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že navrhovateľovi vzniklo voči odporcovi právo na vyplatenie vyrovnávacích podielov bývalých členov družstva v celkovej výške ... Eur a súčasne žiadal uhradiť trovy konania. Súd prvého stupňa odmietol zaoberať sa vecou napriek tomu, že žalobný návrh bol zmenený a nesmeroval na zaplatenie pohľadávky. Z dikcie zmeneného návrhu v zmysle žalobného petitu jednoznačne vyplýva, že žalobný návrh smeroval na určenie existencie pohľadávky, teda vyriešenie otázky či pohľadávka vznikla alebo nie. Na to, aby navrhovateľ vedel určiť pohľadávku musí byť táto beztak vyčíslená, čo sa domáhal v zmysle svojho návrhu. Aby mohla byť vyčíslená, musel by mať relevantné podklady na jej výpočet, ktorými disponuje jedine odporca. Relevantný spôsob výpočtu a jeho verifikácie nebol uvedený ani samotným odporcom, čo vyplýva z korešpondencie medzi ním a navrhovateľom. Navrhovateľ nepriamo, no dostatočne zrozumiteľne poukázal na skutočnosť, že súd sa beztak bude musieť zaoberať vyčíslením predmetných vyrovnávacích podielov, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu, keď odporca vecne nepoprel nároky navrhovateľa je evidentné, že daná otázka sa dá zodpovedať iba tak, že predmetné určenie nie je možné vykonať bez vyčíslenia. Navrhovateľ dostatočným spôsobom odôvodnil, že nie je ani informačne spôsobilý vyčísliť pohľadávku, vzhľadom na okolnosti a najmä objektívnu nemožnosť, pretože nevedie zoznam členov družstva a ani nedisponuje informáciami o tom, aký vklad, resp. aký podiel majú ostatní členovia. Navrhovateľ preukázal, že odporca sa vyčíslením relevantne nezaoberal a teda neposkytol žiadnu efektívnu súčinnosť pri verifikácii ním doložených údajov. Ďalej poukázal najmä na doloženú korešpondenciu medzi ním a navrhovateľom pred podaním žaloby, z ktorej sa vôbec nedá verifikovať výpočet nároku na vyrovnávací podiel podľa Obchodného zákonníka v platnom znení podľa doložených stanov odporcu. I napriek uvedenému súd prvého stupňa jeho podanie odmietol, pričom neakceptoval neskoršiu zmenu pôvodne podaného návrhu. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil zmenený žalobný petit navrhovateľa, nezoberal sa ním a ktorý aktuálne podaný už podľa § 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľ má za to, že je v danom prípade je dostatočným spôsobom doložený objektívny stav neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu pri posudzovaní žalobného návrhu a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu žaloby. Pokiaľ ide o prípadnú poplatkovú povinnosť z opatrnosti poukázal na ust. zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého oprávnenie vyberať poplatok za konanie treba rozumieť konanie o návrhu vo veci samej, resp. o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej. V závere poukázal na to, že jeho odvolanie bolo podané včas.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p. v spojení s § 170 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 78 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Navrhovateľ sa v tomto konaní po doplnení návrhu domáha, aby súd určil, že navrhovateľovi vzniklo právo voči odporcovi na vyplatenie vyrovnávacích podielov bývalých členov družstva (odporcu) v celkovej výške .... Eur, pričom si uplatnil náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď po podaní žalobného návrhu skúmal, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., pričom medzi základné náležitosti návrhu patrí petit (žalobný návrh), ktorým navrhovateľ stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany, určuje medze toho, o čom a ako rozhodnúť, vymedzuje ním individuálny predmet konania.

Súd nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného petitu, súd je povinný ho v prípade potreby aj preformulovať, pričom však vždy musí zodpovedať jeho obsahu. V žalobe musí byť vždy dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo navrhovateľ žiada, absencia určitého a zrozumiteľného petitu je prekážkou konania, ktorej procesným dôsledkom je odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade je kľúčovou otázkou, či navrhovateľom podaný žalobný návrh je žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. alebo určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. , publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže navrhovateľ domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.

Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená

zásada, že navrhovateľ sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p., však neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 15. marca 2007, v tomto konaní sa žalobca okrem iného domáhal, aby bolo žalovanej uložené zaplatiť mu náhradu mzdy za dobu od 18.06.2003 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd skonštatoval, že ak žalobca požaduje peňažné plnenie uplatnené z dôvodu náhrady mzdy, musí byť jasne a presne uvedená peňažná čiastka, ktorú žalobca požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný. Ak žalobca nemôže svoj peňažný nárok presne vyčísliť, musí ho uviesť aspoň v približnej výške (por. uznesenie NS ČR sp. zn. ). Žaloba na plnenie nie je presná a určitá, ak žalobca vyjadrí výšku plnenia v závislosti na úvahe súdu. Ide o vadu petitu žaloby, ktorá bráni pokračovaniu v konaní.

Obdobne aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 16. decembra 2008, v tomto konaní sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, pričom škodu na zdraví ponechala na určení súdu, s tým, že vyčíslenie škody na zdraví bude predmetom znaleckého dokazovania. Najvyšší súd uviedol, že žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, žalobca musí v dostatočnej miere uviesť, čoho sa žalobou domáha, teda presne a jednoznačne označiť povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu. Ak žalobca požaduje peňažné plnenie, musí byť jasne a presne uvedená peňažná čiastka, ktorú požaduje.

Posúdiac obsah predmetnej žaloby navrhovateľa a vyhodnotiac ho v kontexte vyššie uvedených rozhodnutí NS SR ako aj NS ČR, dospel odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa k jednoznačnému záveru, že pôvodne podaná predmetná žaloba je žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. a snaha navrhovateľa o zmenu nie je dôvodná, pretože zmyslom žaloby ako takej je dosiahnutie plnenia od odporcu a samotný určovaný návrh v podaní, ktoré má odstránením vád návrhu nie je podložený právnym záujmom na takomto určení.

Z uvedených dôvodov, odvolaciemu súdu potom nezostáva nič iné, len súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, podporeného aj citovanými rozhodnutiami NS ČR (ktoré sa zaoberali náležitosťami petitu pri žalobách na plnenie), ktoré nie sú v protiklade ani s rozhodnutiami NS SR (ktoré sa zaoberali náležitosťami petitu pri určovacích žalobách), podľa ktorého pokiaľ sa navrhovateľ domáha peňažného plnenia, musí uviesť jeho konkrétnu výšku a to aspoň približne a pokiaľ tak ani na výzvu súdu neurobí, ide o taký nedostatok žalobného návrhu, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní a takéto podanie je nevyhnutné podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietnuť, tak ako správne rozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd pritom zohľadnil špecifickú situáciu navrhovateľa a jeho argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemohol výšku uplatneného nároku vyčísliť pre chýbajúce doklady od odporcu. Ani táto situácia navrhovateľa ho však nezbavuje možnosti určiť výšku nároku aspoň približne odhadom, pričom počas konania a preukázania presnej výšky nájomného môže svoj návrh rozšíriť, prípadne čiastočne zobrať späť (§ 95 a § 96 O.s.p.). Pokiaľ navrhovateľ pre podanie kvalifikovaného žalobného návrhu považoval za nevyhnutné zabezpečiť si doklady od odporcu, mal možnosť sa prípadne aj samostatnou žalobou

domáhať splnenia povinnosti vydať predmetné doklady, alebo tiež mohol využiť inštitút zabezpečenia dôkazu v zmysle § 78 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Odmietnutie podania navrhovateľa má v podstate rovnaké následky ako zastavenie konania, ku ktorému došlo zavinením navrhovateľa, ktorý nedoplnil svoje neúplné podanie. I v odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vzniklo, analogicky podľa § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (ani mu žiadne nevznikli), súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.