Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-102-2014.pdf
PDF · 132.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6T/102/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a prísediacich V. N. V. A. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. mája 2015 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Csaba Mitro - nar. 20.7.1985 v Košiciach, bytom Seňa č. 586, okres Košice - okolie,
j e v i n n ý, ž e
ako zodpovedná osoba spoločnosti G., Z.. Z..F..P.., IČO: 36 693 952, so sídlom C. XX, okres Košice
- okolie, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom v dobe od 25.5.2012 do 18.6.2012, objednal celkom 5-timi objednávkami od spoločnosti W. Z., Z.. Z. F..P.., P. Č.. XX, N., dodávku spolu 14 kamiónov pórobetónových tvárnic, ktoré boli dodávateľom dodané na objednávateľom určené miesta, čo následne dodávateľ W. Z. Z.. s r.o. vyúčtoval 6 - timi faktúrami v celkovej sume 27 082,34 €, ktoré však odberateľom spoločnosťou G., Z.. Z. F..P.. v lehote splatnosti a ani doposiaľ uhradené neboli, pričom obžalovaný Y. O. s účinnosťou od 19.9.2012 previedol celý obchodný podiel spoločnosti G., Z.. Z. F..P.. na nového majiteľa W. B. R., D.. XX.X.XXXX, H. N. XXXX Y., F. Ú. XX, Maďarská republika, ktorá o nadobudnutí tejto spoločnosti nemá žiadnu vedomosť, čím pre spoločnosť W. Z. Z..F..P.. spôsobil škodu vo výške najmenej 16.038,- € ,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
t ý m s p á c h a l
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodenú W. Z. Z..F..P.., L.: XXXXXXXX, Z. Z. P.F. XX, XXX XX N. s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 11.7.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného Y. O. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.
Na začiatku hlavného pojednávania súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste. Prokurátor nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala stanovisko, podľa ktorého obžalovaný od počiatku tvrdí, že nemal úmysel podviesť poškodeného. Kamióny zo začiatku vyplácal, avšak potom keď sa objavili problémy, prestali mu tieto tvárnice preplácať stavebniny, nechceli mu ich preplatiť ani zákazníci a preto nebol schopný splatiť tvárnice a nemohol ani pokračovať vo svojej činnosti, preto svoju firmu predal. Konateľ poškodenej obchodnej spoločnosti W. Z., Z.. Z. F..P.. (ďalej len ako „poškodený“) uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 27 082,34 € z titulu ceny dodaného tovaru.
V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaného súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí jednotlivo nasledovným spôsobom.
Obžalovaný Y. O. vo svojej výpovedi uviedol, že bol spoločníkom a konateľom spoločnosti G. Z..F..o., ktorá nadviazala obchodný vzťah s poškodeným, predmetom ktorého bola dodávka pórobetónových tvárnic. S poškodeným obžalovaný uzavrel obchod v dobrej viere, bez úmyslu ho podviesť, alebo poškodiť. Obžalovaný chcel zaplatiť za celú dodávku tvárnic. Následne sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, lebo tvárnice boli poškodené, boli tretej triedy a nedali sa použiť na stavbu. Tvárnice boli zabalené vo fólii, takže sa nedali zistiť vady tovaru, preto aj obžalovaný podpísal dodacie listy bez námietok, lebo vedel skontrolovať iba množstvo, ale nie kvalitu dodávaných tvárnic. Prvé dodávky uhradil, ďalšie dodávky nevedel uhradiť, lebo jeho odberatelia už začínali reklamovať tvárnice a nezaplatili za ne.
Následne obžalovaný dostal ponuku na odpredaj spoločnosti, ktorá prišla v čase, keď sa cítil fyzicky a psychicky vyčerpaný z toho, že bol podvedený, dôvodom pre predaj spoločnosti G. Z..F..P.. bolo, že obžalovaný chcel mať stabilný príjem, preto obžalovaný predaj spoločnosti zverejnil na internete. Preto prijal danú ponuku a predal spoločnosť, ale nie s úmyslom poškodiť poškodeného. Navyše mal aj pracovnú ponuku, tak spoločnosť predal a sa zamestnal. Presnejšie ho oslovil jeden pán, ktorý reagoval na inzerát obžalovaného a deklaroval, že má záujem predávať na území Slovenska zeleninu. Mal maďarské štátne občianstvo a potreboval slovenskú spoločnosť, aby tu mohol podnikať. Obžalovaný oboznámil túto osobu s aktívami a pasívami jeho spoločnosti, lebo sa chcel vyhnúť nepríjemnostiam. Oboznámil ho aj s obchodným vzťahom s poškodenou spoločnosťou a chybnými tvárnicami. S danou ponukou uvedená osoba súhlasila a poslala obžalovanému iba údaje, že chce prepísať spoločnosť na tieto osoby. V deň podpisu prevodu spoločnosti obžalovaný odovzdal tejto osobe všetky dokumenty spoločnosti aj účtovníctvo. V ten deň obžalovaný videl aj novú konateľku, bola to rómka, obžalovaný s ňou rozprával po maďarsky a ona mu povedala, že nemá námietky, aby sa stala konateľkou jeho spoločnosti, pred týmto stretnutím sa s ňou nikdy nestretol. Obžalovaný nevedel povedať presnú sumu, za ktorú spoločnosť predal, ale bola to nízka suma. Obžalovaný tvrdil, že poškodeného riadne a včas upovedomil o tom, že spoločnosť predáva. Svedok Ing. Kolesár bol niekoľko krát za rodičmi obžalovaného, starostom obce, niekoľko krát sa mu vyhrážal, že skončí zle, informoval sa, kde obžalovaný pracuje, kedy chodí domov a vtedy s ním obžalovaný prerušil kontakt, lebo sa začal obávať o svoje zdravie a musel sa odsťahovať od rodiny. Obžalovaný doplnil, že v auguste stretol svojho známeho, ktorý sa mu sťažoval na nekvalitné tvárnice. Pokiaľ ide o prvotný podnet k uzavretiu obchodu obžalovaný povedal, že zverejnil požiadavku na internete, ozvalo sa mu niekoľko firiem a vybral tú s najnižšou sumou. Obžalovaný nevedel uviesť komu predal alebo odstúpil tvárnice dodané
v prvých dvoch kamiónoch, za ktoré riadne zaplatil, presne si nepamätal ani či ich predal, objednal ich konkrétnemu adresátovi, potom sa opravil, že to išlo asi viacerým odberateľom, pričom jedným z týchto odberateľov boli O.Y, ale presné množstvo koľko im dodal nevedel uviesť, ostatné tvárnice boli predané už na zabudovanie. Pokiaľ ide o dodávku ďalších kamiónov, ktoré tvoria predmet obžaloby, obžalovaný nevedel uviesť kto mu za tieto tvárnice zaplatil. O nekvalite kvádrov, ktoré dodal do stavebnín sa obžalovaný dozvedel priamo od človeka zo stavebnín, ktorý sa sťažoval na hustotu kvádrov, že sa rozpadávajú a nedajú sa použiť. Presnejšie najprv obžalovaného informovali, potom boli aj reklamácie. Reklamovali aj maloodberatelia, obžalovaný s reklamáciami nič nerobil, reklamačné konanie obžalovaný súdu nevedel preukázať, nakoľko bolo súčasťou účtovníctva, ktoré odovzdal pri prevode spoločnosti.
Najprv obžalovaný uviedol jedinú reklamáciu, ktorú fyzicky vybavoval a to konkrétne v Šaci na Buzinskej ulici. Neskôr v ďalšej časti svojej výpovede uviedol, že bol fyzicky aj v Slanci pri výstavbách rodinných domov, kam sa išiel presvedčiť o nekvalite tvárnic na základe podnetu či reklamácie, kde zistil, že väčšia polovica možno až 2/3-tiny sú nekvalitné, rozpadávajú sa a boli polámané už na palete. V tom čase na danom mieste bola prítomná nejaká stavebná partia, stavebník a svedok pán G., ktorý sa sťažoval na nekvalitu. Okrem toho, ešte jeden známy obžalovaného sa sťažoval na nekvalitný materiál, tento známy odobral tvárnice z O., obžalovaný tvrdil, že si je istý, že sú to tie tvárnice, ktoré objednával, pretože v tom období O. brali tvárnice len od neho a on toho svedka odporučil, aby išiel do tých stavebnín.
Obžalovaný nevedel povedať, či vrátil nejaké peniaze reklamujúcim kupujúcim, ale stavebniny mu z dôvodu nekvality tvárnic neuhradili faktúry. U poškodeného nekvalitu dodaných tvárnic riešil obžalovaný tak, že najprv ho informoval, potom aj reklamoval vady a to telefonicky aj písomne. Obžalovaný uviedol, že aj svedok Ing. Kolesár bol overiť dôvodnosť reklamácie, ale staval sa k celej záležitosti negatívne s tým, že on stále deklaroval kvalitu prvej triedy bez závad. O uvedenom nebola spísaná žiadna písomnosť. Obžalovaný ďalej nevedel vypovedať o tom, v akej etape obchodného vzťahu prvý krát vykonal reklamáciu dodávateľovi a akou formou, ani v ktorej etape obchodu mal prísť poškodený do Košíc jednať. Obžalovaný neuvažoval, aby daný problém riešil právnou cestou.
Z nezaplatených kvádrov obžalovanému nezostalo nič. Účtovníctvo robila obžalovanému jedna pani, pričom obžalovaný nevedel povedať kto, ona chodila do spoločnosti, danú účtovníčku prevzal spolu s firmou, predtým ju nepoznal. Obžalovaný uviedol, že uvažoval, žeby aj nejakú časť odobratých tvárnic zaplatil poškodenému, ale keďže sa poškodený vyhrážal obžalovanému a jeho rodine, tak s rozhodol nezaplatiť.
Obžalovaný uviedol, že prvé dva kamióny vyplatil z peňazí, ktoré získal tak, že rozpredal tvárnice, ktoré mu boli dodané týmito kamiónmi.
Obžalovaný popisoval aj ako nadobudol spoločnosť G. Z..F..o. a aká bola jej podnikateľská činnosť pred daným skutkom. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť kúpil na podnikanie s krmivami pre psy a mačky, ktoré dovážal z Poľska a Maďarska a predával do maloobchodných predajní v Háji. Obžalovaný si nepamätal koľko mal klientov - odberateľov. Krmiva odoberal kamiónmi, potom ich rozvážal on sám osobne na aute combi, najviac krmiva dodával odberateľovi do Prešova, podnikanie s krmivami obžalovaný hodnotil ako stredné, potom dostal ponuky na stavebné práce, preto skúšal uchytiť sa v stavebníctve a čiastočne sa mu to aj podarilo. Obchod - 14 kamiónov tvárnic - bol vzhľadom na podnikanie obžalovaného jeden z väčších obchodov, kamióny sa objednávali jednotlivo, avšak nevedel povedať do koľkých miest ich dodal. Potom uviedol, že kamióny išli do dvoch miest do Šace a do Slanca. Obžalovaný sa nepamätal ako bola zabezpečovaná preprava týchto tvárnic. Obžalovaný sa nepamätal ani na iné obchody, ktoré mal so stavebným materiálom, ani také, ktoré mu zabezpečovali živobytie, nevedel uviesť ani koľko obchodov urobil, predmetom ktorých boli tvárnice alebo všeobecne stavebný materiál.
Obžalovaný nevedel uviesť žiadneho obchodného partnera, s ktorým bol v obchodnom vzťahu, nevedel uviesť žiadneho svojho dlžníka, nevedel odhadnúť objem svojich obchodov v roku 2010-2012, na podnikanie využíval priestory v mieste sídla spoločnosti t. j. v Háji, nevedel odhadnúť ani bežné množstvo tvárnic potrebných na stavbu bežného rodinného domu, dokonca ani sa nevedel vyjadriť ani k špecifikácii tvárnic, ktoré objednal od poškodeného.
Výpoveď obžalovaného pôsobí málo presvedčivo, v priebehu svojej výpovede obžalovaný vypovedal opatrne, všeobecne, vyhýbal sa uvádzať konkrétnosti a detaily, následne to, čo už vypovedal dodatočne dopĺňal, poopravoval, dostával sa do protirečení, ktoré viackrát uspresňoval.
Svedok - poškodený L.. O. G. vypovedal, že predmetné tvárnice, ponúkal na slovenskom trhu, pretože pre českú spoločnosť Pórobetón Ostrava vykonávali opravy autoklávov a za tieto opravy Pórobetón Ostrava nevedel zaplatiť, tak sa dohodli na bártrovom obchode, na základe ktorého prevzali tvárnice a tieto sa snažili predať. Poškodený tento tovar ponúkal cez internet, boli dopyty a jeden z týchto dopytov bol aj od spoločnosti G., na ktorý poškodený zareagoval a zaslal jej konkrétny ponukový list. Následne bol kontaktovaný obžalovaným. Dohodli si osobné stretnutie v Košiciach na 24.4.2012 na istej adrese, kam keď poškodený došiel, takú firmu tam nevidel. Volal obžalovanému na mobil, ktorý mu povedal, že má nejaké vybavovania, že sa zdrží, ale že sa stretnú pri Steel Aréne, kde sa následne aj stretli a išli do reštaurácie. Obžalovaný predostrel svoje predstavy, v tom čase hovoril o 8 rodinných domoch, z toho im vyšlo, že by potreboval 16 kamiónov. Keďže obžalovaný tvrdil, že mu to súri, poškodený hneď skúsil volať Pórobetón Ostravu, či nie sú nejaké kamióny, ktoré smerujú na východ. Zhodou okolností boli také kamióny a dňa 25.4.2012 boli aj dodané dva kamióny, pokiaľ si svedok presne spomínal tak do obci Slanec. Zvyšok šiel do Košíc na N. Č.. XX. Keď boli tieto kamióny dodané, poškodený vystavil faktúry, ktorú zaslal na adresu Háj, keďže to bola oficiálna adresa firmy, avšak faktúra sa vrátila, preto volal obžalovaného, ten na to reagoval tak, že nech faktúru zaslať na adresu jeho bydliska Seňa 586. Táto faktúra bola uhradená na dva krát, ale na túto skutočnosť obžalovaný poškodeného vopred upozornil, zhruba faktúra bola zaplatená v lehote splatnosti. Následne išli postupne ďalšie objednávky, spolu ich bolo 5 objednávok na 14 kamiónov a z týchto 14 kamiónov - 12 kamiónov išlo so Šace a 2 kamióny znova do Slanca. Na tieto dodávky bolo vystavených 6 faktúr, ktoré mali splatnosť 21 dní. Splatnosť prvej faktúry bola 16.6.2012, ešte vystavili dve faktúry č. 68,69 a dňa 19.6.2012 vystavili faktúru za objednávku z 18.6.2012, ale 19.6.2012 poškodený už urgoval, že nemá zaplatenú faktúru splatnosť, ktorej končila 16.6.2012. Keďže obžalovaný tvrdil, že úhrada je na ceste, tak poškodený pustil aj posledný kamión. Poškodený uviedol, že všetky kamióny zabezpečoval sám poškodený okrem dvoch posledných, ktoré si zabezpečil sám obžalovaný. Poškodený uviedol, že komunikácia s obžalovaným do splatnosti faktúry bola dobrá a reakcia bola okamžitá z jeho strany. Ak boli faktúry po splatnosti, už tá komunikácia bola podstatne horšia, aby obžalovaný zdvihol telefón, musel poškodený viac krát skúšať, obžalovaný tvrdil, že peniaze išli, ráno to overí a pošle výpisy, že je na cestách, vždy bol prísľub, že zaplatí. Potom keď poškodený použil aj ostrejšie slová v sms-správe, obžalovaný uviedol, že už bol pri banke, ale vzhľadom na takú sms-správu, platbu neuhradí. Dňa 25.6.2012 poškodený dostal od obžalovaného správu, že investor ešte nezaplatil, čaká, že investor zaplatí a potom pošle peniaze. Keďže obžalovaný nechcel prezradiť, ktorý investor nezaplatil, tak poškodený dňa 26.6.2012 išiel preveriť danú vec. Ako prvé poškodený preveril sídlo firmy, išiel na adresu Háj 17. Po príchode na miesto poškodenému bolo jasné, že tam žiadna firma nesídli dom na danej adrese držal iba silou vôle. Potom poškodený išiel na adresy, kde boli dodáne tvárnice. Na Buzinskej ulici č. 12 v Šaci. poškodený videl, že všetky tie tvárnice tam boli. Tieto tvárnice boli od poškodeného, celkovo asi 12 kamiónov. Potom ešte v ten istý deň išiel do Slanca na Vodárenskú ulicu a tam videl zložené 2 kamióny na stavbe. Palety boli veľmi nešetrne uložené, bolo to na kopci a boli prevrátené, tiež si to poškodený nafotil. Všetko bolo zabalené. Boli tam 2 kamióny tvárnic, nebolo nič použité. Na Buzinskej ulici v Šaci to tiež bolo zabalené, tak ako to tam niekto zložil, tak to tam bolo. Následne ešte v ten istý deň, ale poobede, svedok išiel do Sene. Zo Sene poškodený volal obžalovanému, ktorý odmietol stretnutie, pretože je v Prešove. Poškodený dal tento dlh vymáhať legálnou českou firmou, ktorá vytvárala nejaký tlak na obžalovaného, avšak po nejakom čase poškodenému povedali, že obžalovaný už v tej firme nie je a že ich parketa končí. Obžalovaný sa snažil s poškodeným komunikovať, ale ten bol poučený od spoločnosti, ktorá vymáhala pohľadávku, aby nereagoval. Skôr ako poškodený dal vymáhať danú pohľadávku, snažil sa o morálny tlak cez rodičov. Podarilo sa mu skontaktovať s matkou obžalovaného, ktorá povedala, že oni na neho nemajú žiaden vplyv. Matka bola prekvapená, že obžalovaný sa angažuje v stavebnej činnosti, keďže vraj nikdy k tomu neinklinoval.
Poškodený ďalej vypovedal, že doposiaľ vyviezli na Slovensko cca 250 kamiónov presne takého tovaru, pričom nemali ani jednu reklamáciu. Poškodený vysvetlil, že nemal záujem odoberať z Ostravy lacný
tovar t.j. 2-3 triedu, lebo by ho veľa stála preprava, preto mal záujem len o prvú triedu, nakoľko inak dojednaný barter by pre poškodeného nemal zmysel. Ak by zobral tovar 2-3 triedy, musel by vyviesť viac materiálu, čím by uspokojenie jeho pohľadávky voči Pórobetónu bolo nižšie, preto bolo lepšie odoberať 1. triedu. Pri prvom kontakte s obžalovaným, presnú špecifikáciu tovaru dal sám obžalovaný a tiež pri ďalších objednávkach prišla presná špecifikácia tovaru a adresa. Poškodený pochyboval, že by v Ostrave došlo k zámene kvality tovaru. Poškodený poprel, že by mal od obžalovaného reklamáciu, či správu o závadách. Vylúčil, že by sa bol v Košiciach, či inde stretol a riešil akúkoľvek reklamáciu týkajúcu sa tejto veci. Poškodený vysvetlil, že ak by bola nejaká reklamácia, prišiel by na Slovensko, na miesto dodania tovaru reklamačný technik výrobcu a ten má na to oprávnenie, že môže reklamáciu uznať. Na otázku obhajoby, prečo posielal ďalšie kamióny, keď nemal zaplatené k 16.6.2012 poškodený uviedol, že obžalovaný mu povedal, že peniaze už išli, preto dňa 16.6.2012 ešte nemohli byť na účte, preto mu stále ešte veril. Na otázku, prečo 26.6.2012 išli realizovať kontroly na miesta, kde bol tovar zložený, keď posledný deň splatnosti poslednej faktúry bol na 10.7.2012, poškodený odpovedal, že časť faktúr už bola splatná a že prestal veriť sľubom obžalovaného.
Poškodený odôvodnil prečo, keď v Košiciach zistili daný stav, prečo neurobili opatrenie, aby sa mu tovar vrátil tým, že v tom čase nemal peniaze, aby mohol takýto úkon urobiť, nakoľko v dôsledku konania obžalovaného sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, preto sa to nemohlo urobiť. Žalobu na príslušnom súde na vymáhanie pohľadávky nepodal.
Výpoveď svedka pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled udalosti bez obsahových protirečení. Na podstatné okolností sa rozpamätával ľahko, pomerne presne uviedol aj niektoré detaily.
Svedok M. G., vypovedal že staval si svojpomocne dva domy v Slanci na Vodárenskej ulici, pričom stavebný materiál mu zabezpečoval kamarát p. Šmajda, ktorý je toho času už nebohý. Svedok bol prítomný pri dodávke tvárnic, boli to tvárnice Porfix 37,5 a boli zabalené na paletách, ale nie v zelenej fólii. Prítomný bol aj obžalovaný. Tovar prišiel, svedok ukázal, kde ho majú vyložiť. Kontrolu tovaru nevykonal. Peniaze za tvárnice svedok vyplatil p. Š., a či už on vyplatil firme, to svedok nevedel. Vady materiálu svedok zistil po 8 mesiacoch. Časť vadného materiálu svedok dal zošrotovať na drť, ktorú použil na stavbe druhého domu. S obžalovaným nerobil žiadne obchodné veci.
Výpoveď svedka pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled udalosti bez obsahových protirečení. Na podstatné okolností sa rozpamätával ľahko, pomerne presne uviedol aj niektoré detaily.
Svedok H. H. uviedol, že pozná len obžalovaného, poškodeného nepozná. Pred niekoľkými rokmi svedok začal s prestavbou rodinného domu, preto potreboval stavebný materiál a požiadal obžalovaného, či by mu s tým nemohol pomôcť, pretože mal informácie, že pracuje aj so stavebným materiálom. Obžalovaný mu odporučil O. na N. X.lici v Košiciach- Šaci. Robotníci spísali svedkovi aký materiál potrebujú, svedok zoznam odniesol do stavebnín, kde potom aj kúpil tehly - Ostravský pórobetón, ktoré keď doniesli na stavbu, mu robotníci povedali, že väčšia časť materiálu sa nedá použiť, preto svedok na základe reklamácie vrátil materiál a stavebniny mu vrátili peniaze. Obžalovaného potom upovedomil o tom, že s materiálom, ktorý kúpil na jeho odporúčanie v Mega stavebninách, mal problém. V stavebninách nejaký zamestnanec povedal svedkovi, že nie je prvý, čo reklamoval tieto tehly. Celá táto udalosť sa odohrala v letných mesiacoch. Daný materiál sa drobil a trúsil a nebol vhodný na stavbu priečok. Svedok materiál kúpil v hodnote cca 500 eur, z čoho väčšia časť bola poškodená, avšak nevedel aké to bolo množstvo, ani akým vozidlom to bolo dovezené, išlo o viac paliet, ktoré boli originál zabalené a boli aj zvlášť kusy, ale tie boli v poriadku. Tovar v stavebninách si neprezrel. Svedok tvrdil, že k tvárniciam, ktoré kupoval mu bolo povedané, že je to Ostravský pórobetón, boli zabalené zelenou fóliou a kupoval ich v Košiciach- Šaci, na N.j ulici.
Rovnako výpoveď tohto svedka pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled udalosti bez obsahových protirečení. Na podstatné okolností sa rozpamätával ľahko a pomerne presne, na niektoré detaily si nevedel spomenúť.
Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. súd prečítal výpoveď svedkyne W. B. R. zo dňa 24.1.2014 z výpovede ktorej vyplynulo, že od obžalovaného v súvislosti s prevodom obchodnej spoločnosti neprevzala žiadnu dokumentáciu, len niečo podpísala, nevie kde sa nachádza predmetná účtovná dokumentácia, nevie kde spoločnosť KUBERA s.r.o. preberá poštu, pri podpisovaní bol prítomný aj obžalovaný, ktorý jej nič neprekladal do maďarčiny, ale všetko bolo písané po slovenský. Výpoveď svedkyne pôsobí dôveryhodne a presvedčivo pokiaľ ide o uvedené skutočností najpodstatnejšie pre rozhodnutie súdu. V ostatnom sa síce objavili isté nezrovnalosti, najmä keď si svedkyňa pomýlila mesto, kde podpisovala listiny týkajúce sa prevodu obchodnej spoločnosti, avšak tieto rozpory nie sú pre súd až tak významné, pretože uvedené je zrejmé z listinných dôkazov a nepochybne majú svoju príčinu osobnostných limitoch danej svedkyne.
Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. súd prečítal výpoveď svedka M. S. zo dňa 24.1.2014 z čl. 233-234. Z obsahu tejto zápisnice vyplynulo, že svedok až na tomto výsluchu sa dozvedel, že mal v roku 2012 podnikať so spoločnosťou O. a že na jeho meno je napísaná nejaká firma, nepoznal ani spoločnosť G. Z..F..P.. ani obžalovaného, so žiadnou z uvedených osôb nemal obchodný vzťah, nič od týchto osôb nekúpil a preto nemá žiadne listiny alebo dokumenty k týchto obchodom, svedok nevedel nič uviesť ani k tomu, či spoločnosť O.Y vôbec vyplatila cenu za tvárnice spoločnosti G. Z..F..P.. a v akom rozsahu, žiadne iné skutočnosti svedok nevedel uviesť, dokonca ani to kto by podnikal v mene spoločnosti O. s.r.o. a neopoznal ani osobu prítomného obvineného. Výpoveď svedka súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, ktorej však dôkazná hodnota pre preukázanie skutku a rozhodnutie o vine je veľmi nízka.
Boli vykonané aj listinné dôkazy a to konkrétne podanie poškodeného zo dňa 27.4.2015 s fotokópiou vizitiek, výpis z obchodného registra z č. l. 30-35, výpis z obchodného registra z č. l. 167-178, pracovný posudok z č. l. 341, správa o povesti z obce z č. l. 342, odpis z RT z č. l. 385,386.
Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že bez akýchkoľvek pochybností bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že obžalovaný v čase od 25.5.2012 do 18.6.2012 skutočne ako konateľ spoločnosti G. s.r.o. objednal u poškodeného 5-timi objednávkami celkovo 14 kamiónov pórobetonových tvárnic, ktoré mu boli podľa objednávok aj fyzicky dodané do určených miest dodania a to dvoch miest Košice - Šaca a do obce Slanec, ktoré boli obžalovanému fakturované 6-timi faktúrami v celkovej hodnote 27 082,34 €, pričom obžalovaný žiadnu z týchto faktúr nezaplatil. Uvedené skutočnosti nespochybňoval ani samotný obžalovaný. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že uvedené faktúry chcel stále zaplatiť, avšak z dôvodu vád tvárnic mu za tieto tvárnice nebolo zaplatené jeho odberateľmi resp. peniaze, ktoré dostal za predaj tvárnic musel kupujúcim vrátiť a teda nemal ako zaplatiť predmetné faktúry. Z pohľadu obhajoby v danom prípade išlo iba o nedodržanie zmluvného záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia.
Na základe výpovede poškodeného má súd za preukázané, že dňa 26.6.2012 poškodený bol na oboch miestach dodania tovaru t. j. aj v Košiciach - Šaci aj v obci Slanec, pričom na týchto miestach poškodený videl dodaný tovar, podľa vlastných slov poškodeného, v množstve, v akom bol tovar objednaný a dodaný, pričom tovar bol neporušený a obalený. Práve tieto, poškodeným vypovedané skutočnosti, ktoré poškodený aj nafotil, súd považuje za veľmi dôležité pre vyslovenie viny obžalovaného a to z nasledujúcich dôvod.
Z uvedeného vyplýva, že do 26.6.2012 obžalovaný uskutočnil všetkých 5 objednávok, ktoré boli vybavené poškodeným a reálne aj dodané obžalovanému. Ďalej, že tvárnice ešte 26.6.2012 boli originálne zabalené a neboli použité na zabudovanie resp. z nich nebolo nič odobrané a povedzme dodané ďalším subjektom. Z uvedeného súd vyvodzuje, že 26.6.2012 obžalovaný objektívne nemohol mať vedomosť o vadách konkrétne týchto tvárnic, ktoré sa nachádzali v Košiciach - Šaci a v obci Slanec. Zo skutočností, že obžalovaný v období od 25.5.2012 až do 18.6.2012 objednáva u poškodeného tvárnice svedčí o tom, že nemá žiadne výhrady ku kvalite tvárnic povedzme z objednávok, ktoré uskutočnil ešte pred daným skutkom a za ktoré riadne zaplatil. Preto logicky neobstojí jeho obhajoba a prvú faktúru splatnú dňa 16.6.2012 nemal objektívne dôvod nezaplatiť s poukazom, že mu nebolo zaplatené za tvárnice, pretože tvárnice mali vady, nakoľko žiadne vady v tom čase, teda v čase splatnosti faktúry nemohli byť zistené. Rovnaká úvaha platí aj pre druhú faktúru, ktorá mala byť zaplatená dňa 27.6.2012, teda nasledujúci deň po tom, čo poškodený videl dané tvárnice. Aj tu, teoreticky mohol obžalovaný zistiť vady najskôr dňa 27.6.2012, avšak zároveň v ten istý deň t. j. 27.6.2012 mal už platiť
druhú faktúru, tzn. ak máme veriť jeho dobrému úmyslu, mal mať nejakú sumu určenú na preplatenie danej faktúry a určitú sumu mal aj poukázať poškodenému, pretože ak máme veriť tomu čo uvádza, jedna tretina tovaru nemala vady. Navyše je otázne, či by v ten istý deň sa v plnom rozsahu nielenže zistili vady tvárnic, ale v ten istý deň by boli všetky tvárnice aj vrátené obžalovanému od kupujúcich a obžalovaný by aj všetky utŕžené peniaze vrátil hneď svojim klientom. Podobne sa súd viedol takýmito úvahami aj pokiaľ ide o tretiu faktúru splatnú dňa 28.6.2012, teda na druhý deň po dni, keď poškodený videl neporušené tvárnice v miestach dodania. Aj pri tretej faktúre je tak krátky čas do splatnosti faktúry, že len veľmi ťažko si možno predstaviť, že za dva dni teda od 26.6.2012 do 28.6.2012, obžalovaný rozpredá všetkých 54 paliet, tieto sa odvezú ku klientom, títo hneď zistia vady, všetky tvárnice vzápätí vrátia obžalovanému a ten im hneď vyplatí všetky peniaze a teda ráno 28.6.2012 napriek tomu, že chce preplatiť danú faktúru, nemá ani 1 €, napriek tomu, že vada nepostihovala 100 % tvárnic a teda asi za tretinu tovaru by mohol mať peniaze. Teda čo sa týka faktúr, splatných v mesiaci jún 2012, avšak po 26.6.2012, teda druhá a tretia faktúra, súd považuje za potrebné upresniť, že logicky sú neprípustné možné úvahy o tom, že tvárnice boli odpredané do stavebnín povedzme nejakých O. na faktúru, ktorá nebola preplatená, pretože ak má platiť tvrdenie obžalovaného o čestnom úmysle zaplatiť dané faktúry pravdivé, tak stavebninám nemohol dať splatnosť faktúry po splatnosti druhej a tretej faktúry, ktoré mal zaplatiť poškodenému, to znamená, že museli byť splatné skôr ako faktúry poškodeného a tiež aj vo vzťahu k stavebninám platia úvahy súdu o nepravdepodobnom odhalení závady v nasledujúci dvoch dňoch po tom, čo poškodený videl neporušené palety dňa 26.6.2012.
Pokiaľ ide o ďalšie faktúry, tieto mali splatnosť dňa 7.7.2012 a 10.7.2012. Pripusťme, že od momentu keď poškodený videl tvárnice v miestach ich dodania teda od 26.6.2012 do splatnosti týchto faktúr, čo predstavuje 11 resp. 14 dní, mohla sa objaviť vada tvárnic, aj keď poškodený niečo také spochybňoval, avšak svedok Tóth vypovedá o vadách, ktoré odhalil v letných mesiacoch. Teda ide tu o určitú skutkovú pochybnosť, ktorú sa vykonaným dokazovaním nepodarilo jednoznačne preukázať, pričom nemožno jednoznačne vylúčiť že vada nemohla nastať, napriek tomu, že súd verí poškodenému, že doposiaľ takúto negatívnu skúsenosť s daným výrobkom nemal, ani jednoznačne preukázať, že skutočne išlo o vadu. Preto súd danú skutkovú pochybnosť vyhodnotil v zmysle procesnej zásady „in dubio pro reo“ a vyložil ju v prospech obžalovaného, teda, že istá vada bola, avšak vykonaným dokazovaním súd nemal do takej miery dôkazne preukázané o akú vadu išlo, v akom rozsahu postihovala tovar a pod. aby mohol ustáliť o koľko sa znižovala cena tvárnic a túto cenu, aby súd mohol potom považovať za škodu spôsobenú poškodenému. Nedostatok dôkazov súd vidí najmä v tom, že nebolo objektívne preukázané žiadne reklamačné konanie, obžalovaný neuplatňoval žiadne nároky z vád tovaru, teda ide tu o celý rad pochybností, ktoré by bolo potrebné objasniť na to, aby súd mohol ustáliť výšku škody. Preto súd v tomto rozsahu, teda o súčet súm fakturovaných poškodeným obžalovanému faktúrami splatnými v mesiaci júl 2012 znižoval celkovú výšku škody, ktorú obžalovaný spôsobil poškodenému, nakoľko v tejto časti súd nemal výšku spôsobenej škody tak preukázanú, aby ju mohol zahrnúť do jednoznačne a nepochybne preukázaného skutkového stavu.
Zhrnúc vyššie uvedené súd zdôrazňuje, že tým, že 1. obžalovaný uskutočnil všetky objednávky objektívne skôr ako mohol mať vedomosť o vadách tovaru, 2. ako aj to, že aj splatnosť faktúr nastala skôr ako mohol mať vedomosť o vadách tovaru 3. ďalej, že poslednú objednávku zadával poškodenému dňa 18.6.2012, teda po splatnosti prvej faktúry, ktorá bola 16.6.2012 a tvrdil poškodenému, že peniaze zaplatil, 4. a navyše, že v čase splatnosti prvých troch faktúr, tovar nemá popredaný a tento neporušený leží v miestach dodania
vedie súd k záveru, že tvrdenie obžalovaného o tom, že od počiatku mal úmysel zaplatiť, ale nemohol v dôsledku toho, že pre vady tovaru jemu nebolo zaplatené jeho odberateľmi, je dôkazmi nepreukázané, teda jeho obhajoba nepresvedčivá, nepreukázaná a preto mu nemožno ani uveriť, že v každom jednom prípade, keď vstupoval do obchodno-právneho vzťahu s poškodeným tým, že zadal objednávku poškodenému ho neuvádzal do omylu v tom, že za tovar riadne zaplatí. Dokonca ani z jeho správania po dodaní tovaru nemožno vyčítať úmysel, že chcel riadne zaplatiť. Práve jeho nečinnosť, tovar nedotknutý v čase, keď obžalovaný už mal mať peniaze na jeho zaplatenie poškodenému skôr nasvedčuje, že nechcel zaplatiť a preto aj nelogicky ďalej a ďalej objednáva tovar bez toho, že by niečo z neho predal a bezohľadu na blížiacu sa platnosť ďalších faktúr. Žiadne iné vysvetlenie obžalovaný neposkytol, preto súd logicky dospieva k záveru, že nič iné len podvodný úmysel musel viesť obžalovaného k tomu, že u poškodeného objednával daný tovar. Jedine tento úmysel uviesť poškodeného do omylu a tak na
škodu majetku poškodeného seba obohatiť umožňuje pochopiť ďalšie okolnosti celého prípadu, ktoré samy o sebe neusvedčujú obžalovaného a nič nehovoria o jeho vine, ale cez tento podvodný úmysel začnú do seba zapadať tak, že je pochopiteľné prečo osoba cez spoločnosť s ručením obmedzeným bez preukázateľnej obchodnej činnosti, ktorá pôvodne distribuuje krmivo pre psy a mačky sa chce etablovať v oblastí stavebníctva a v priebehu zhruba 3 týždňov objedná 14 kamiónov tvárnic cca 378 paliet, po splatnosti faktúr neochotne komunikuje so svojim obchodným partnerom až napokon celú stavebno- obchodnú činnosť završuje predajom obchodného podielu za asistencie ďalších osôb na osobu zo sociálne nižšej vrstvy, „ktorá je samozrejme o všetkom informovaná a so všetkým súhlasí“, i keď nikto nechápe v čom je pre túto osobu nadobudnutie obchodného podielu také lákavé a výhodné a prečo táto osoba sa tak neochotne hlási k spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.
Ak zhrnieme vyššie uvedené súd na základe vyššie uvedených úvah a hodnotení dôkazov jednotlivo a aj v ich vzájomných súvislostiach, má za dôkazne jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe s tým, že dôkazne súd ustálil nižšiu škodu a to z vyššie uvedených dôvodov na sumu 16 038,- €.
Teda súd napokon dospel k záveru o jednoznačnej a nepochybnej vine obžalovaného za skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý napĺňa znaky trestného činu.
Týmto konaním obžalovaný porušil chránený spoločenský záujem, ktorým je cudzí majetok. Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku súd usudzuje, že išlo o úmyselné konanie, pričom úmysel obžalovaného viedol k vlastnému obohateniu na škodu cudzieho majetku založeného na pomerne jednoduchom spôsobe uvedenia do omylu, keď obžalovaný sa na základe prvého vydareného obchodu sa snažil vzbudiť dôveru u poškodeného a presvedčiť ho o svojej serióznosti a následne získať od poškodeného čo najviac tovaru ešte skôr, ako poškodený odhalí že ide o podvod, teda skôr než obžalovaného odhalia nevyplatené faktúry. Pôvodne obžaloba kládla obžalovanému za vinu spôsobenie škody vo výške 27.082,34 € t. j. značnú škodu. Súd vyššie vysvetlil na základe akých úvah a dôvodov považuje za dôkazne preukázanú len škodu vo výške 16 038,- €, čo v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona sa považuje za väčšiu škodu. Preto súd právne prekvalifikoval skutok obžalovaného oproti obžalobe.
Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Určenie druhu a výmery trestu
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom ide o úmyselné konanie, ktoré čo do spôsobu spáchania má svoje obdobie najväčšej slávy v ekonomických kriminálnych kruhoch už dávno za sebou, a k takémuto spôsobu sa uchyľujú v poslednej dobe častejšie už len menej kriminálne zdatný páchatelia, pre ktorých sa to môže javiť ako úžasný modus operandi. Preukázaným skutkom obžalovaný zasiahol do majetku cudzej osoby a spôsobil ťažší následok v podobe väčšej škody, čo bolo aj dôvodom pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorá vyjadruje typologicky vyššiu mieru závažnosti skutku. V konaní obžalovaného súd vidí jednoznačne zištnú pohnútku t. j. obohatiť sa na úkor iného.
Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy: · pracovný posudok z č. l. 341 · správa o povesti z obce z č. l. 342 · odpis z registra trestov z č. l. 385,386.
Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako osobu, ktorá doposiaľ bola 3x trestne odsúdená, zakaždým za trestnú činnosť proti majetku, avšak vzhľadom na uložené a vykonané tresty sa v súčasnej dobe na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V období od 20.10.2010 do 21.12.2011 bol zamestnaný ako operátor montáže, pričom počas trvania pracovného pomeru bol dvakrát napomenutý pre porušenie pracovnej disciplíny, až napokon s ním bol ukončený pracovný pomer. Z miesta trvalého pobytu je charakterizovaný všeobecne, pričom nebol prejednávaní komisiou na ochranu verejného poriadku a ani v priestupkovom konaní, na verejnosti sa správa slušne.
U obžalovaného súd právne kvalifikoval jeho konanie ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za ktorý zákon stanovuje tresnú sadzbu trestu odňatia slobody od 1 - 5 rokov a túto trestnú sadzbu súd upravoval v zmysle § 38 Tr. zákona nasledujúcim spôsobom.
Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný viedol riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Teda v danom prípade súd konštatuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, čo odôvodňuje postup v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Preto súd upravoval zákonom ustanovenú trestnú sadzbu uvedenú v § 221 ods. 2 Tr. zákona v rozsahu 1 - 5 rokov tak, že hornú hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu t. j. o 16 mesiacov. Po úprave súd dostal trestnú sadzbu v rozpätí od 1 do 3 roky a 8 mesiacov.
Napriek tomu, že obžalovaný je osoba, na ktorú sa hľadí akoby nebol odsúdený, jeho doterajší život nasvedčuje tomu, že ide o osobu s negatívnym postojom k majetku iného, ktorý v istom období opakovane páchal trestnú činnosť. Uvedené svedčí o potrebe sledovať po určitú dobu správanie obžalovaného, počas ktorej bude vystavený hrozbe nepodmienečného trestu. Preto súd uložil relatívne prísnejší trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu a to až 4 rokov. Uložený podmienečný trest odňatia slobody na dlhšiu skúšobnú dobu súd považuje za odôvodnený nielen potreboval sledovať život odsúdeného, ale aj umožnením obžalovanému nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Súd sa obáva, že uloženie nepodmienečného trestu by podstatne sťažilo obžalovanému zaradiť sa do pracovného procesu a v konečnom dôsledku aj nahradiť poškodenému škodu. Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život, pričom sa dosiahne aj účinné predchádzanie protiprávnych činov a bude primerane chránená aj spoločnosť, keďže sa vyšle všetkým podobným páchateľom jasný signál o tom, že takýto spôsob páchania trestnej činnosti je už prekonaný a prísne postihovaný zo strany štátu, pričom do centra pozornosti sa dostáva záujem štátu, aby odsúdení spôsobenú škodu aj reálne uhradili.
Ke´dže v konaní vyvstala pochybnosť ohľadne vád tovaru, súd nemal problémy aj s prihliadnutím na túto pochybnosť uznať podvodný úmysel obžalovaného, avšak na priznanie nároku na náhradu škody je potrebné sa s touto otázkou vád tovaru zodpovedne zaoberať a v konečnom dôsledku ustáliť výšku tohto nároku, čo je otázka výslovne obchodno-právna, vyžadujúca si vo veci vykonať ešte ďalšie dokazovanie sústredné na posúdenie toho, či vady skutočne existovali a v akom rozsahu, ako aj v akom rozsahu znižovali cenu poskytnutých tvárnic. Uvedené dokazovanie evidentne presahuje potreby trestného konania, ktoré je zamerané na to, aby boli náležite zistené trestné činy a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní v primeranej lehote, čím by sa predĺžilo celé konanie. Preto súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie